Kapit.

1501 I  |            rozprestrie oblak, svoj to plášť . . . ~Navôkol zase bujné
1502 I  |             sa, a jako lúty~popadne z pleca desnú zbraň~vo svoju starú,
1503 II |            veci,~a sluhu potľapkal po pleci;~O dobro jeho zaujate~sám
1504 III|                jak jednou choré decko pleká~a druhou lobodienku seká -~
1505 I  |          chate:~priúzka, aby vtrielil plen,~jak zvyknul, spupne, prerohate,~
1506 III|                 im tichý nastal žitia ples. ~~~
1507 II |                i videl chasu krepčať, plesať~a šanty stvárať navôkol;~
1508 III|               kol neho zdá sa jasať v plese,~brať účasť z jeho radosti:~
1509 III|          rúšnica:~les celý ozývnul sa plesom,~jak k radostnému uvítaniu;~
1510 I  |             iná kvietkov prostota.~Za plôtkom horská riava hučí,~jak z
1511 III|            domku býva práve,~obhnatom plôtku patyčou,~u boku dobrých
1512 I  |             býlím lopušiny.~Čo zvislá plotom, na povoji~jej fŕskot sa
1513 II |                keď súdené mi, bych sa plúžil~- že súd to, len sa vrkne
1514 I  |                  a vlny lesa švistia, plynú~víťazne, víchru k potupe,~
1515 II |           naposledy~jak chcel by ešte pňom hnúť biedy -~odstrknuv stranou
1516 II |               krok,~jak človek, ktorý pobádal~dosť ešte včas, že niečo
1517 III|           veselín stroviť pozostatky.~Pobavili sa v svojskom krúžku,~tak
1518 I  |         viedla tade:~je cestou, ale - poblúdenia.~Nuž možno-li sem pristúpiť!?~
1519 I  |         kyvotá -~stred hriadky cyprus pobratim~zas kudlí sa jak chvoje
1520 Poz|              človeka …~Len okamih tam pobudnutia:~už mŕtvie bôl, už slabnú
1521 II |           milo - ,~chcel káravú s ním počať vravu;~lež prenechal - bol
1522 III|              červánky,~ich hasnúce už pochodne,~vtom vzchopil sa a výsknul: „
1523 I  |             prerohate,~širokým, drzým pochodom;~a tajná, klenbou hustej
1524 II |               pamäti,~že toť len otca pochoval…~Len ako popri jednom dome~
1525 III|            reči snoval;~tak bude: po „Pochválen-Kriste”~privolal „Amen” (krátka
1526 III|            stráni -~I kde čo - všetko pochválili,~dodajúc prívinš dobroprajný.~
1527 I  |       obadal-li zlovesť v diali,~mrak pochybný že blíž sa valí,~že čos’
1528 II |           nemilo to zneje sluchu,~keď pochybovať chcú o duchu,~jak bol by
1529 I  |           ocele.~Tam stojí strážou od počiatku,~zbraň nikdy neschodí mu
1530 I  |              nasýtil,~a duchom že je, pocítil…~Len ona, často čo sa vmieša~
1531 II |            bol rok, alebo vek -~tak - počo prišiel? kto ho volá!? -~
1532 II |              sa stuha~do toho, čím je poctivosť -~Máš ducha, vieš-li chytať
1533 III|              manželia vy rúči, mladí,~počujte! Ja vám, moji milí,~tiež
1534 II |               čím prahnúc túžil.~Ten, počujúc to, čelo zhrúžil~v mrak,
1535 III|            ozvala sa rodina~(a tú len počúvnuť sa svedčí);~pošepli skoro
1536 III|            Hej!” to vrava všetka,~rúk podaj, to ich celý styk,~a trval
1537 II |            naznačil na kartu bielu,~a podajúc ju služebníku,~naložil hlasom,
1538 II |               šupol prez dvoranu,~tam podal lístok k rukám pánu~a na
1539 III|          zhasnul deň,~je vstave pravý podať sen,~sen, ktorý všetky slasti
1540 III|               a ťarcha čaká;~no mužne poddával jej plece~a v jarmo vďačne
1541 II |               akoby bol primrazený~na pôde z ľadu, ani hnúť -~I zostal
1542 II |            pojal ho či niečo z bázne~(podivno, bol preds’ chlap a smelý!),~
1543 III|              šteklivú~zas narazili ku podivu -~Tak prešli prvé vohľadiny.~
1544 III|          už-už nevláda,~hneď oboje sa podkladá~na podnos, podlet, zdvihnutie~
1545 I  |                 však v strachu, že by podkopali -~i tam na samorostlý sklad,~
1546 III|             len, čo sú dobré,~čo žijú podľa prikázaní~a k práci neľutujú
1547 II |          svojím okom~parketná, hladká podlaha . . .~Stál v zadivení prehlbokom~
1548 II |          náhly švist~jak padal, otrel podlahu,~sťa papier chvatom povržený.~
1549 III|          oboje sa podkladá~na podnos, podlet, zdvihnutie~tej noše, čo
1550 II |               sluha,~nie, nikdy nebol podliakom,~bár prostý človek, znal
1551 I  |             ten jej hron a šum,~keď z podmôľ van ho vychytil,~čo preruší
1552 III|             hneď oboje sa podkladá~na podnos, podlet, zdvihnutie~tej
1553 I  |               bola v nebezpeči -~viac podobá sa podvodom,~než pravde,
1554 II |             videl tuto, tam -~v stých podobách a všade sám,~sám ako dlhým
1555 II |               kde otec jeho a môj ded~podobne v tej že trval službe,~kde
1556 III|              dľa potreby~dar všaký do podolka detí,~však, pravda, tých
1557 I  |            nepohnute;~dosť všeličo ho podráži,~no svaly predsa v pokoj
1558 I  |          starca hájnika~keď oprave ho podrobili.~Kde inde starosť všeliká;~
1559 I  |          sfrungal dom,~jak koho zrazu podronili -~a keď už visel na šibeni,~
1560 III|               prikradne~a jeho navždy podsadne…~Konečne domu niet viac
1561 I  |        ťarbavo, tam v bujnom tanci,~v podskoku samý po vrchovec~či divý,
1562 II |           niže j a vždy užšie:~včul v podstavcov, hľa, lezie kruh~a závitky
1563 I  |           dosť sa zdalo,~že vteružili podstavec,~ostatné, to vraj gazdu
1564 I  |            oblaží;~slniečko bielej na podstene:~jej celé žitia pozlátenie,~
1565 II |              tu dupnul nohou ako muž,~podsúkal lepšie svalné ruky,~jak
1566 I  |             sa báť:~že mam ju zvráti, podtne pád.~Zem sama je, jej nízky
1567 III|               pravda~ten v tichu ešte podudre~i potom - nu, var’ obyčaj).~
1568 II |               vieš,~čo so službou tou podujmeš?~Poď bližšej, synak. - Otec
1569 I  |          vyšli na ňu,~na próbu všetci podupkali,~a nájduc, že je dokonalá,~
1570 I  |              dopratali~a šmykli novým podvalom -~ni raz si nepoplujúc dlane,~
1571 I  |         pritkli ku uhlom~a zakrútili, podvážili -~zvrt jeden - dva, i sfrungal
1572 I  |            nebezpeči -~viac podobá sa podvodom,~než pravde, že by viedla
1573 III|              na zhovory,~i aby si tam pofajčili.~(Zhon detí rozbehal sa
1574 III|        trielil, hnal,~jak keby ho bol poháňal -~zaiste mnohá v duši vzpruha~
1575 II |           kľučke ešte ruka,~len jeden pohľad, nímž dnu zrel.~odrazu jakby
1576 I  |                pokojne tu scela.~Niet pohnutí, niet napnutí -~tu hluku
1577 II |             strane valaška i puška~sú pohodené, tejto kres~nie, nebol tknutý
1578 II |            lysák. Noviny bol čítal,~i pohodil; tie sšuchotali,~jak keď
1579 I  |           broň~sa zdme, zrak mrkne na pohon -~i strhne sa, a jako lúty~
1580 III|               neprireže mu za vinu.~I pohoničov stretal iste,~lež sotva
1581 II |            vypreli zvonku nový ruch~a pohrdli ním; že však žije~vzdor
1582 II |             sňal~(ňou, či dnu všetko, pohrkal)~i pušku (tú, čo ženou zval,~
1583 III|             zrak,~nezľakne s’ žiadnej pohromy;~a jak je k tomu naladený:~
1584 II |           povržený.~I skiaď sa ruch a pohyb skytal,~ta zvrátil zrak
1585 III|             to omína,~mať nutká, otec pohýna:~vraj nadajú jej do rohatých -~
1586 II |            odrazu jakby skamenel,~žas pojal ho či niečo z bázne~(podivno,
1587 III|          takto uhostili,~keď popili i pojedli:~von vyšli; dvorom, pokraj
1588 III|   sprevádzajúc hlavy -~i myslí, už má pojem pravý;~a predsa díval sa -
1589 III|               on z knihy biedy čítať,~pokázal každý na riadok:~kde otázok
1590 III|               výklad:~Buď verná, prvý poklad z vena,~a starostlivá ako
1591 I  |               v okno padlá lúč -~tá k pokladom: ku mieru kľúč.~Pri beláskach
1592 II |              je divok, horská obluda,~poklonou síc` čo plaz sa vláči,~no
1593 I  |              skrytú parutí:~tak iste, pokojne tu scela.~Niet pohnutí,
1594 III|               sčičíka,~pokryje hustým pokojom,~by zas z nej závoj poodhodil,~
1595 II |               v lone vesny,~a škovran pokračoval v piesni…~- Čo a jak potom?
1596 III|           pojedli:~von vyšli; dvorom, pokraj hory~sa porozpŕchli na zhovory,~
1597 I  |              naporúdzi,~tie navalili, pokresali~hrbolce kde-tu tešlicami,~
1598 II |            prísnym okom fľochnul naň,~pokrútil fúzmi, ústy žmýka~- hja,
1599 III|               ju budí, i zas sčičíka,~pokryje hustým pokojom,~by zas z
1600 III|           šupla z pliec,~obadal sa, i pokryl hlavu,~ináče nezmýlil ho
1601 III|                od obloka~čo sedel pri pokrytom stole~(bol starší, lež vždy
1602 I  |        lačných supov:~to všetko márne pokusy:~čo zhrčil v krov sa nad
1603 I  |                k paľbe vzťaženo~čnie, pokým vraha dočaká,~až kŕdeľ dôjde
1604 II |          vyššej vôli~ku práci: prstom pokynúť -~a toho, ktorý už tam stojí~
1605 I  |           vchodí,~tak ľahko v stínoch polahody~nakloneného javora…~Napravo
1606 I  |          srniek zhon,~a drozd, jak na poľane valach~na prste zhvízdal
1607 II |           veru,~a v službe. V lese na poľani~ho našli -”~„Buď mu lahká
1608 II |                Dosť na tom: došiel na poľanu.~A poneváč to cesta hodná~
1609 III|          potom pre ňu neurodí~to šíre pole rodiča.~Jak!? - Schválne
1610 II |               poriadnemu~prial vďačne polepšenie stavu.~Odobril teda predsavzatie,~
1611 II |            uzavrel.~ Len pánu svojmu, polesnému,~u ktorho týmže časom slúžil,~
1612 I  |               budí,~či švehol z jasal poľnice - ,~keď havran roztúžil
1613 I  |        strieškou,~a v stredok štítnej polohy~pribili zrutné parohy.~Konečne
1614 III|               už ustierali~briežkami, poľom zmĺkal ľud -~keď došiel
1615 I  |              u boku -~sa zabral lesom poľovať,~štvať, márniť všetko, čo
1616 III|              jak~dnes Michal, v takom položení~nesklopí k zemi mužný zrak,~
1617 II |           vode. - ~Než slnce stálo na poludní,~tam bol už v diaľnej dedine~
1618 III|         stierajúc slzy do zásterky.~V poludnie boli na Podvrší.~Keď viezli
1619 III|            drabinovec~a druhov v duši poľutoval…~ Ni na tom veľa nezáleží~-
1620 I  |             samý po vrchovec~či divý, pomätený lovec~- blesk a hrom zbroj
1621 III|            drahný čas;~i jej sa míňal pomaly,~jak jarček tiekol, ktormu
1622 II |               obor, klbká zo zelene -~pomedzi zase biele pruhy,~jak medzi
1623 II |           dveroch;~v hovädských hnije pomeroch;~nič nevie: i keď bozká
1624 II |            teda starý hájnik Čajka~sa pominul sťa horský stín,~jak lesa
1625 III|          súdne díva:~až doznal: ba sa pomkol dnes;~to pribudlo, to ešte
1626 II |         požehnaním zadaždí:~ten lživo pomlúvaný duch!…)~ Len všade predsa
1627 III|               svojej ráme),~tam mlčia pomluvy, jak v chráme,~a to tak
1628 III|         odhora húf anjelský schodí~na pomoc nemotornej zeme) -~tam ešte
1629 III|               závady,~by zas sa mohol ponapiť~zo zdroja, ktorý jemu vre~
1630 III|               krava mučí), -~len stôl ponechal dubový,~ktozná, po ktorom
1631 II |               zviera~sa sluha sem-tam poneviera;~hrdluje, zháňa, službu
1632 II |           uzavierať.~„Ech, nebudem sa ponevierať,”~- pomyslel - „nie viac
1633 II |       sprerážali.~„Som, prosím pekne, ponížene -~som Michal Čajka, sirota,”~-
1634 II |              jak postava by anjela…~I ponoril sa docela~do vidma - díva
1635 III|          prosil, zvolil dobroprajné),~ponúkal k práci tu i tam;~konečne
1636 II |             na tisíc skiel~ho žiarnym pooblietlo svetlom,~jak kŕdeľ vtáčat
1637 II |               spešne temný vlas,~tvár poobzeral, prešiel skránky~a zrkalce
1638 III|           pokojom,~by zas z nej závoj poodhodil,~keď závisť odtiaľ uniká -~
1639 I  |             vzruch sa stane,~ak totiž poozvú sa jare,~keď statky ženu
1640 I  |              i strhne sa, a jako lúty~popadne z pleca desnú zbraň~vo svoju
1641 III|            keď sa takto uhostili,~keď popili i pojedli:~von vyšli; dvorom,
1642 I  |               zlobnou,~na biele dosky popílili,~a chalupu, sťa zásterou,~
1643 III|              jak schody~sa poskladali popred štít,~čo rebrík k vrchu,
1644 III|            netrúfal si ver’ ju pýtať;~popredku videl následok:~jak zhŕkli
1645 I  |          náhlivosti~na pokyn kraju, v popud ľudí;~tie, by i v diali
1646 II |       striasajúc rosu po tráve -~hor’ porastenou mýtinou~uháňal prosto v
1647 II |            nezlyhala)~a jak sa patrí, poriadkom~oboje prehodil cez plecia,~
1648 I  |        chocholec -~čo stupňovanom pri poriadku~vše na ňom zligoce sa, skmitá~
1649 II |             zvíťazilo,~sluhovi svojmu poriadnemu~prial vďačne polepšenie
1650 II |            solisko,~zval svojím aspoň porisko;~keď súdené mi, bych sa
1651 I  |              chalupou,~hôr uzol neľzä porozpletať!~Ba celá víchra svevoľa~-
1652 III|         zaslal hor’,~ta, kde sa už-už porozplynú,~na nebies nanajvyššie bralo -~
1653 III|                dvorom, pokraj hory~sa porozpŕchli na zhovory,~i aby si tam
1654 II |             smeť -~však kto mi tamvon porozumie?”~Pán chvíľku v nemej meškal
1655 II |            zmlkli skoro, uleteli~snáď portálom, čo oproti~je rozkrídlený
1656 II |                 Kdes’ slúžil, povedz, posaváď?”~„Ver’, Bože, ťažko povedať~
1657 II |    znojoplodná -~chcel spočinúť var’, posedieť~- jak známo, mal liet osemdesiat,~
1658 I  |         tuľalala!”~doľ krepkým hupkom poskákali;~zem ťažko zdunela a stuhla -~
1659 I  |              zeme hruď,~kam údy svoje poskladala,~a zem? - ó, tá je verná,
1660 III|          grúne samy tam jak schody~sa poskladali popred štít,~čo rebrík k
1661 III|            dcéro, keďže žena~si už, i posla tvoja parta -~i tebe nech
1662 III|         kliali celé dni~a nedochádzal posledný -;~tu zaplálo jej studom
1663 II |        Zajtras’ na Podvrší!”~S tým na posluhu zazvonil~(ten vstúpil, jakby
1664 III|               mnohá v duši vzpruha~to pôsobila. Slnka púť~vtom krátila
1665 I  |         jozefček - tam razmajrín~(ten pospolitej lásky syn)~sa vánkom milo
1666 III|               jak vystrojil sa v novú postať,~zozbieral zvyšku krupäje?~
1667 II |            krídly mácha neurčite,~jak postava by anjela…~I ponoril sa
1668 III|            priam u dvier novú almariu~postavil, zdobný pribil rám,~kol
1669 I  |        žulo-skaly~z balvanov skalných postavila:~skiaď večne pozoruje, číha~-
1670 II |            sem a tam,~na každej biele postavy,~jak príšer nočných skamenelý~
1671 III|           nemotornej zeme) -~tam ešte posteľou i skaly,~veď preto machom
1672 II |           spech,~najskôr sa náhlil na postreh -~poštáral tu-tam, ťapil,
1673 II |           merinde,~a s čím sa všetkým postretám?”~Nie ďalej hlivieť, schválne
1674 II |            postupom tichým, vláčivým,~postretú čiernym stinom lesa,~k chalupe
1675 II |          obrátenú,~jak ku pátraniu, k postreženiu -~Kol neho tichosť nemá,
1676 I  |              sa jeho líce,~pŕs šírych postriebrená broň~sa zdme, zrak mrkne
1677 I  |           každý jeho, záhyb, taj -~na postup snažieb, udalostí,~na príchod
1678 II |               okáľom jeho jastrivým -~postupom tichým, vláčivým,~postretú
1679 I  |          nafúkane,~a v strmom, ťažkom postupu,~na čiernohrivom búro-vranci~
1680 III|          hviezdu pred sebou ju vodil;~potajmu jej sa prihovára,~ju budí,
1681 II |               valašku;~tú vyvážil, ač poťažku,~i za obušok do pravice~
1682 III|              jej rúčky,~tu zasa objal potichučky~jak obručou jej hybký driek,~
1683 I  |               zvučných zrazu chvál~ho potkalo! a bez chichotu -~ten to,
1684 II |         prezvedy;~no ani nešlo to bez pôtky:~kýs’ sluha (sprvu myslel,
1685 II |               to nie od veci,~a sluhu potľapkal po pleci;~O dobro jeho zaujate~
1686 III|         svätec kuká~a v sviežom rúchu potobôž~(hej, usporil bol ktorýs’
1687 III|                skiaď delí, spúšťa dľa potreby~dar všaký do podolka detí,~
1688 I  |         obnažil vlastnú chudobu,~ver’ potu práce ešte nepil,~ni hniezda
1689 I  |               plynú~víťazne, víchru k potupe,~naprosto k slabej chalupe,~
1690 I  |         spokojnosť…~(Nuž nesypte smeť potupy~na skromné naše chalupy;~
1691 III|           cudzí chlad~a kút, kam sebe poustiela;~no bol mu predsa veľmi
1692 II |          oživela~hneď sedliacka v ňom povaha;~vynašiel sa. Zrak ako strela~
1693 I  |            chichotu -~ten to, ten onô povedal -~napríklad: na tom piedestále~
1694 II |          posaváď?”~„Ver’, Bože, ťažko povedať~jak z kŕdla vylúčené zviera~
1695 II |            delí,~pramienok zurčí hneď povedľa -~pod košatinou starej jedle~
1696 II |             tratí;~znať, že to zrobil povedome:~zrak kradmo hodil na oblok,~
1697 I  |           pripravená:~že na prvý znak povelenia~na valoch, u brán, všade
1698 I  |              nech si hockto, čo chce, povie,~bársaký pravdy rušiteľ:~
1699 III|           vedel on, kde, čo a jaká~ho povinnosť a ťarcha čaká;~no mužne
1700 III|               ded …~Znal služby novej povinnosti;~a bolo ich tiež do sýtosti.~
1701 II |           parobci - ,~nuž vetil rečou povinnou,~keď niektorý naň povolal,~
1702 III|            neináč:~tu vystúpil von na povlač~(slniečko práve zapadalo~
1703 III|           obsevok, tu bývať kde - -~Z povlače hľadiac na červánky,~ich
1704 I  |              a chalupu, sťa zásterou,~povláčkou opásali zdobnou.~Keď i tá
1705 III|            svieti!~Kto všetkých darov pôvodca:~nezabúdajte na Otca,~na
1706 III|              búri, prší~a lávky zajme povodeň,~či ten tak, iný inak riekne: -~
1707 I  |        lopušiny.~Čo zvislá plotom, na povoji~jej fŕskot sa to skvie a
1708 Poz|        záblesk vatry:~a nás už chváce povoľa,~duch už sa zažal, už sa
1709 II |            povinnou,~keď niektorý naň povolal,~a ešte tuhšie stúpal znovu.~
1710 III|            miesto jeho každým časom~a povolanie neináč:~tu vystúpil von
1711 II |               strela~už šprihá, liece povoľne.~Tu napnúc, tu zas uhnúc
1712 III|              k práci neľutujú dlaní -~povrheľ nikda nedožobre,~a planec
1713 II |           podlahu,~sťa papier chvatom povržený.~I skiaď sa ruch a pohyb
1714 III|      obapolnom ďakovaní~rozlúčili sa. Povysadli~do vozov - a už skryl ich
1715 III|              krúžku,~tak jak sa svoji pozabavia.~Tesť-otec už viac nedudre,~
1716 III|               ináč. Mätež, škripce~sa pozabudli, zmäknul hlas -~i boli mysľou
1717 III|     predsavzal i aké dráhy,~čo všetko pozacítil - kým~na ceste kráčal spiatočnej …!?~
1718 III|            myknúc na opasku~i k ušiam pozahrnúc vlasy:~„Po otcovi sa krstný
1719 II |            obvyklý vtiahol kožuštek~i pozapäl dosť istou rukou,~čos’ do
1720 II |              vzlietne~a tam sa slncom pozapáli,~či požehnaním zadaždí:~
1721 III|           detí rozbehal sa v šante -)~Pozatým zas si obozreli~hájnický
1722 I  |              obstúpä~a vo chvoj takoj pozavinú …~Vrah-víchor môž’ už potom
1723 I  |              podstene:~jej celé žitia pozlátenie,~a luny v okno padlá lúč -~
1724 III|            slúžil u horára,~ba prvej: poznal dievenku~tak rúču ako kvietok
1725 III|               sami,~kde, kedy, jak sa poznali -~no jeden stret: i boli
1726 I  |       skalných postavila:~skiaď večne pozoruje, číha~- pod sebou majúc
1727 III|             však len,~veselín stroviť pozostatky.~Pobavili sa v svojskom
1728 III|           človek nazdá sa a míva,~že, pozrel-li v tvár, na oko~druhoví,
1729 III|              všetkých, moji milí,~ste pozvali nás - na odmlady!~Len toľko
1730 III|              len počúvnuť sa svedčí);~pošepli skoro jazyčnice,~čo značí
1731 III|         vrzgla za pytačom~zas, keď ta pošiel nestrebúc . . .~Tu ozvala
1732 II |        najskôr sa náhlil na postreh -~poštáral tu-tam, ťapil, kutal~a pritom
1733 II |              nemeškal.~Sviatočné šaty pošukal~(jak sluha volský, kdesi
1734 III|              dosť na nízkom pánte:~po požehnaní skrz a prez,~po obapolnom
1735 II |            zachovaná -~nuž zdaru dá i požehnania~a napomôže milerád …”~Tak
1736 II |            tam sa slncom pozapáli,~či požehnaním zadaždí:~ten lživo pomlúvaný
1737 II |            stalo sa. Včas k ránu,~keď požltkavým východom~len slabá ešte
1738 II |             prahu!~Boh vidí, že chcem pracovať,~česť moja pritom zachovaná -~
1739 II |              úmysel,~rozložil, za čím prahnúc túžil.~Ten, počujúc to,
1740 III|               každé dýchnutie~vetríka prajná kási sila:~keď človek už-už
1741 II |               volali menom, drmali,~z pramienka vodou fŕskali~i treli, zdvihli
1742 II |             prť hlavná v dve sa delí,~pramienok zurčí hneď povedľa -~pod
1743 I  |              hradu temeno~tie zas tam prápor sadia rudý~i ohne vatria
1744 III|              jeden, hlások prehodený,~prásk biča, zhúkanie na tráve:~
1745 II |           mrav!~Praškoda každé vlákno práv!~A jeho reč - hach, chaos
1746 II |        siahala ešte častým zvykom;~no pravá klesla, v nej však fajka~
1747 I  |               podobá sa podvodom,~než pravde, že by viedla tade:~je cestou,
1748 I  |               čo chce, povie,~bársaký pravdy rušiteľ:~ten starý hájnik
1749 I  |        nezavalí v priekopu,~a ktoré - pravé zázraky -~čím diaľ, tým
1750 II |               poťažku,~i za obušok do pravice~vzal, a na ňu sa opierajúc,~
1751 II |              do ohnusenia každý mrav!~Praškoda každé vlákno práv!~A jeho
1752 I  |              by ho hrom - -~Dom tupým práškom sadol na ne,~na brvná totiž.
1753 III|            zemskej šírej oblasti,~jak prášky vzduchu, v mori voda,~kde
1754 III|          stúpal strmo, stuha~už potom prašnej po hradskej;~nezastal nikde
1755 III|        osobovať:~tú papľuž o uhol tak praští,~že zapíše si v pamäť každý~
1756 III|              dlátom,~do skúpy smrtným praštiť mlatom,~jak škoda!… Ona
1757 I  |              mesta!~len tomu nie, kto preberá -~lež všetkým ni Boh nevyhovie!~
1758 III|           vravu,~cveng, škripot osiel preboľastný,~nie výskot dievok kol ostŕv -~
1759 II |           nemej meškal dume.~V pamäti prebral zbehy všaké,~jak zašli dobou
1760 II |             Len ako popri jednom dome~prechádzal, stíšil náhle krok,~jak
1761 III|               cestu zarezala -~preds’ prečkala ho, dočakala,~že zišli,
1762 Poz|             piesni,~tkne sa jej bičík prečudesný -~a srdce hupká vozvysok;~
1763 II |               tomu, i prez žalúzie~sa predierajú jeho chóry,~predsudkov zariekajúc
1764 I  |        istejšie, pyšný nežli hrad,~čo predkov neslýchaná sila~do vyše -
1765 II |              čelom~s pableskmi, ktoré predrali~sa práve sieťou povaly,~
1766 III|               budúcnosti aké snahy~si predsavzal i aké dráhy,~čo všetko pozacítil -
1767 II |        polepšenie stavu.~Odobril teda predsavzatie,~dotušiac, že to nie od
1768 II |             sa predierajú jeho chóry,~predsudkov zariekajúc puch~a zeleň
1769 II |         podlaha . . .~Stál v zadivení prehlbokom~vždy ešte. Len keď svetiel
1770 II |               a víril,~až ťažko očiam prehliadnuť,~nehasnul, vzrastal a sa
1771 II |         zašumelo:~sa vzchopil. Dlaňou prehnal čelo.~Šum očul, ostrý, náhly
1772 III|             známi;~zrak jeden, hlások prehodený,~prásk biča, zhúkanie na
1773 III|          silnejší je na parohy -~nech prehradiť mu zálety,~nech okom škuľnúť
1774 III|          vzdychla naposled,~len vtedy prejde v službu inú~(i toho nie
1775 II |               tíšinou;~to nečiní však prekážku:~sluch starca dební sa a
1776 III|            jeho vchod.~Domáci sprvu - prekvapení~sa zmiatli trochu, okúňali~
1777 II |              siene -~lež, ajhľa, nové prekvapenie!~zas iné kúzlo púta zrak.~
1778 II |             chcel,~mrak náhle tvár mu preletel,~veď nemilo to zneje sluchu,~
1779 Poz|          chvíľka, ako vzdušný vlas~čo preletí nám ponad hlavu -~a už ju
1780 I  |            keď plný~už nimi jaz, až k prelevu~keď zježili a zdvihli šije:~
1781 III|        odchádza-li v nočnom čase:~vše prelietne ju kýsi lak,~jak hviezda
1782 I  |             kotla čo by do kotliny~ju prelieval - až zmĺkne v bučí,~obstatá
1783 I  |             by pršal dážď;~a aby ešte preľstil zášť;~čo spásu hľadá na
1784 III|              čo vnútri svojom skrýva.~Prenáhly výrok nebodaj!~nečudo, keď
1785 II |         káravú s ním počať vravu;~lež prenechal - bol dobrý pán -~i v ňom
1786 II |           cení -~preds’ rečú však: Si prepustený!~Pán horár -”~„- No, dosť.
1787 II |            hja, najlepšieho čeľadníka~prepustiť nikdy nenie milo - ,~chcel
1788 II |           nábytok všakej obľuby~a iný prepych, rozhodený~sem-tam na odiv
1789 I  |             bezpečne si stáva tu,~bez prepychu, bez závratu,~uprostred
1790 I  |             vychytil,~čo preruší vše, prerazí~velebnú tichosť lesných
1791 I  |            plen,~jak zvyknul, spupne, prerohate,~širokým, drzým pochodom;~
1792 I  |            podmôľ van ho vychytil,~čo preruší vše, prerazí~velebnú tichosť
1793 III|             záhumnia, od záhrady,~nie presádzajúc večer plot,~na očiach klobúk
1794 Poz|         urknul, zmámila~lož, ohlušila presila:~vy k žitiu privediete zas,~
1795 II |         zvedel, že to sluha -~tu i on prestal hneď byť krotký,~odložil
1796 II |          prešlo, snáď bol klam,~bo po prestávke veľmi malej~zas šinie sa
1797 I  |              tak dvíhajúc sa vozvysok~pretekom ku nebeskej báni,~ich úber
1798 II |           stály,~krídlami ľahko kúdol pretne:~i ponad múry k nebu vzlietne~
1799 III|             robotu,~a horký! - len sa pretvárala,~i zvonku iba naslúchala),~
1800 II |         dvermi kmit,~ten sponáhľal sa prezradiť - ,~upravil spešne temný
1801 II |       kedy-netedy,~keď viac ráz súril prezvedy;~no ani nešlo to bez pôtky:~
1802 II |               šanovať -~Za otčenáš sa prezvliekol,~vyriadil, ozrel, ofúkol;~
1803 I  |              chalupa je uzavrená,~múr preširoký, pavéza~pevnejšia nežli
1804 III|              narazili ku podivu -~Tak prešli prvé vohľadiny.~Keď onedlho
1805 II |          nápad dýchavice…~Jak prišlo, prešlo, snáď bol klam,~bo po prestávke
1806 II |          biele, zredlé~vo vánku vedľa prešumelom~tak tuľkajú sa k starej
1807 III|           okom škuľnúť mu na pero,~na priadkach siahnuť na kužeľ~a čokoľvek
1808 II |             sluhovi svojmu poriadnemu~prial vďačne polepšenie stavu.~
1809 Poz|              vyliečite rán,~v opravdu priamom, bratskom cite~otvoriac
1810 II |           nenie zvykom,~bol zvláštnej priazne účastníkom,~že služobník
1811 II |            žiadne mienok zápasy -~sám príbeh nech sa ohlási:~v ten ešte
1812 II |            platil;~no zavčas ktos’ ta pribehol,~a keď už ináč nemohol:~
1813 III|              almariu~postavil, zdobný pribil rám,~kol zo stien mnohý
1814 I  |              v stredok štítnej polohy~pribili zrutné parohy.~Konečne k
1815 III|         doznal: ba sa pomkol dnes;~to pribudlo, to ešte zbýva.~A ani nešiel
1816 I  |          postup snažieb, udalostí,~na príchod dobrých i zlých hostí,~jak
1817 III|               práci tu i tam;~konečne prichytil sa sám,~a len on pristal
1818 I  |           vzdorom krutovlád,~nuž nemá príčiny sa báť:~že mam ju zvráti,
1819 II |              osobnú vec, nesie list -~pričom sa schvel jak perná spruha,~
1820 III|              to, hneď zdvihli kladu~a pricvíkali v zásek trám,~hneď opäť
1821 II |               túžil!~ku tej sa prosím pridať družbe~jak ohnivôčko do
1822 III|            ešte z cesty:~„Hej, zajtra prídem iste zase!” ~Aj závidia
1823 I  |            znovu,~keď, avšak zriedka, prídu k lovu -~ináčej tichosť,
1824 I  |             mena -~a poneváč sa hadí, prieči~- i sama jaksi sa len kradie,~
1825 III|               keď zraky sňali jakby v priek~a zamĺkli, že prez komory~
1826 I  |               vztekom,~čas nezavalí v priekopu,~a ktoré - pravé zázraky -~
1827 II |            posiaľ nevelela!~Tamvon má priestor žobrota;~tam dá sa jej,
1828 II |             súc plný sebadôvery,~vlas prihladil, odkašlal stúpa -~odchýlil
1829 II |          zazvonil~(ten vstúpil, jakby prihnal strelu),~čos’ naznačil na
1830 III|              ju vodil;~potajmu jej sa prihovára,~ju budí, i zas sčičíka,~
1831 III|              onô, že ver’ nemúdre.~No prijali ho, uvítali,~pýtali bližej
1832 II |            kde sto ráz zmrzne, kým sa prijme -~však prešiel rok: i musel
1833 III|               sú dobré,~čo žijú podľa prikázaní~a k práci neľutujú dlaní -~
1834 III|            tam máš, hľa, matky svojej príklad~(tá v slzách sedí roztúžená).~
1835 III|             lákal,~že v noci ktos’ sa prikradne~a jeho navždy podsadne…~
1836 III|            zdvihnutie~tej noše, čo ho prikvačila -~i vtáča preto šveholí~
1837 II |           cúvnuť chcel,~lež akoby bol primrazený~na pôde z ľadu, ani hnúť -~
1838 I  |               pred severom,~čo k zemi primrel nepohnute;~dosť všeličo
1839 I  |         vetrov vanie~ak ponad les vše prinesie~so zvesťou zavždy dažďo-sľubnou~
1840 III|           zaplálo jej studom líce,~na prípecok si u dvier sadla,~tvár v
1841 II |          nožom ľútu šelmu sklátil…~To pripomnúc si, zistil: Tak je!~Roztvoril,
1842 III|            zažehnatby,~zbytočná každá prípoveď.~Koleso predsa je len kolo,~
1843 I  |               zriadeno,~obrana tak je pripravená:~že na prvý znak povelenia~
1844 II |            stanem ústrešie,~k jednému prirastiem sa prahu!~Boh vidí, že chcem
1845 II |            ohník dávno vytletý -~Hneď priskočili, skríkli krikom,~volali
1846 III|        zdržiaval ho kto: či riekli~mu prísne: že veď nedohára -~bo žartom:
1847 II |              to, čelo zhrúžil~v mrak, prísnym okom fľochnul naň,~pokrútil
1848 III|            prichytil sa sám,~a len on pristal silou, v radu,~už išlo to,
1849 II |       rozvalená,~k tej stetelil sa od prístenia,~sem-tam sa strknul hmatave,~
1850 I  |          poblúdenia.~Nuž možno-li sem pristúpiť!?~Možno-li sem sa dostať
1851 I  |         zápory a hever vzali,~obratne pritkli ku uhlom~a zakrútili, podvážili -~
1852 II |          svetla let:~tu k spánku víko pritkýna~a hneď zas žiarovito hľadí -~
1853 III|          večer plot,~na očiach klobúk pritlačený,~by, ak ho stretnú, nepoznali -:~
1854 I  |              mravy,~bez kalných sveta prítokov…~Po bleskoch veru nebaží,~
1855 I  |               vlny~vo večnom vzraste, prítoku~sa rozkolíšu, a keď plný~
1856 Poz|              ramenom láskyplnej matky~pritúliac verne človeka …~Len okamih
1857 I  |              vedie krivolako k chate:~priúzka, aby vtrielil plen,~jak
1858 I  |         hustej smreči~nadobro skrytá, privalená,~bez svetla, ukazadla mena -~
1859 Poz|          ohlušila presila:~vy k žitiu privediete zas,~vy vzkriesite, vy zotavíte,~
1860 I  |         deväťsíl,~a v krov sa netresk privesil;~kde hory svoj stín rozstreli,~
1861 III|          uvideli,~jak s tým, čo venom priviedli;~ba neťažilo sa im ani~obsevok
1862 III|            všetko pochválili,~dodajúc prívinš dobroprajný.~A keď už bolo
1863 III|           octne späť sa v štestí,~keď privolá jej ešte z cesty:~„Hej,
1864 II |             každej biele postavy,~jak príšer nočných skamenelý~by pochod -
1865 III|           nádennicou~len preto, bo mu prišla k stihu~a v jednom prudkom
1866 III|               bolo skoro po sobote,~i prišli v nedeľný zas deň:~na úctu,
1867 II |          znava - nápad dýchavice…~Jak prišlo, prešlo, snáď bol klam,~
1868 III|           schichotali,~len nevesta sa pŕli, páli,~až Michal všetko
1869 III|            hlas -~A predsa málo! Ešte próba:~Michala k vojsku zabrali~(
1870 I  |               riadkom vyšli na ňu,~na próbu všetci podupkali,~a nájduc,
1871 II |             síc` čo plaz sa vláči,~no prosí-li: on prosiť „ráči” -~do ohnusenia
1872 III|          horár, oč len Michal túžil~a prosil, zvolil dobroprajné),~ponúkal
1873 II |             sa vláči,~no prosí-li: on prosiť „ráči” -~do ohnusenia každý
1874 III|           nezvolila. Dosť to, dosť~od prostej dievky, dosť to iste~na
1875 II |             porastenou mýtinou~uháňal prosto v úval lesný…~Škovránok
1876 II |            neváhal, mnoho neopálal~vo prostom ume, čo a jak?~Bol sám jak
1877 I  |     panimáriový list -~a iná kvietkov prostota.~Za plôtkom horská riava
1878 I  |               no vzácne detvou svojou prostou -~nad nimi klenbou samá
1879 I  |           priam skaboní sa jeho líce,~pŕs šírych postriebrená broň~
1880 I  |               jak na poľane valach~na prste zhvízdal napokon …~keď. . .
1881 I  |               války nestrhaný…~Sú ako prsteň, kruho-stena,~kam chalupa
1882 II |           príde vyššej vôli~ku práci: prstom pokynúť -~a toho, ktorý
1883 II |              v ten ešte deň,~tam, kde prť hlavná v dve sa delí,~pramienok
1884 II |       vzrastal a sa šíril -~jak riavy prúd o klenbu, steny~vtom narazil,
1885 III|              ktorýs’ groš,~nuž z toho prúdik cvrknul rúči,~hla, i vo
1886 I  |              a kolimbanie;~len z holí prudké vetrov vanie~ak ponad les
1887 III|             prišla k stihu~a v jednom prudkom okamihu~sa stala jeho nevoľnicou?~
1888 II |             rafli ako kreš,~zrak jeho prudkým ohňom srší -~no súdil: pán
1889 II |              už odrazený~a v množstvo prúdov znásobený~späť vrhá sa,
1890 III|        zaslzený vďakou zor~do zlatých pruhov zaslal hor’,~ta, kde sa
1891 II |           zelene -~pomedzi zase biele pruhy,~jak medzi brehmi tokov
1892 III|         ktorejkoľvek chalupy~si voľne prútik ulomí,~a čo by bola z rozmajrínu;~
1893 I  |             ňom, mäkký moch~i hojnosť pružnej rašeliny,~hafirčia, páper
1894 III|               by válčil s bublinami!?~prv-neskôr rozpľasnú sa samy …~S tým
1895 III|              ešte slúžil u horára,~ba prvej: poznal dievenku~tak rúču
1896 I  |            meče strely,~jak ohnivý by pršal dážď;~a aby ešte preľstil
1897 II |          chóry,~predsudkov zariekajúc puch~a zeleň novej, sviežej vesny~
1898 III|          nevoľnicou?~Za lásku má-li z púhej lásky~jej temné zavčas zbieliť
1899 I  |               železa,~tvŕdz tvrdšia z púhych než by skál:~bo hradbou
1900 III|           žartu rumenec~a na nose mal pupenec),~a vetil, myknúc na opasku~
1901 II |          myknul medzi ruže~čalúnov, v purpur-činovať,~a viac - ho niet, sťa svetlý
1902 II |                Kol neho tichosť nemá, pustá -~Napolo otvorené ústa~zrieť,
1903 III|             odberačky,~oddavač sám sa pustil v plačky,~starej šia hlasne
1904 Poz|              už mŕtvie bôl, už slabnú putá,~zrak čistí sa, tlak voľneje,~
1905 II |            prekvapenie!~zas iné kúzlo púta zrak.~Čo videl, bolo: ako
1906 II |               zakašlal,~alebo, že kus putoval,~snáď znava - nápad dýchavice…~
1907 II |        schradlé -~Po strane valaška i puška~sú pohodené, tejto kres~
1908 II |             či dnu všetko, pohrkal)~i pušku (tú, čo ženou zval,~odkedy
1909 I  |          potom metať~z tetivy kuše, z pušky tlamy~šíp rudý, biele behanice,~
1910 III|         krkvajúc -~i kľučka vrzgla za pytačom~zas, keď ta pošiel nestrebúc . . .~
1911 III|         obyčaj).~A Hanka? Kto by sa i pýtal!?~tej zavše nový život svital;~
1912 III|               No prijali ho, uvítali,~pýtali bližej ku stolu,~na štíte
1913 I  |           jakby na obrázku:~istejšie, pyšný nežli hrad,~čo predkov neslýchaná
1914 II |               no prosí-li: on prosiť „ráči” -~do ohnusenia každý mrav!~
1915 II |            hneď známy:~hej, krpcov to rad s návlakami,~a vyššej šmúha
1916 I  |               sám v svojej ticho šedá rade,~nič neuzavrel ku závade;~
1917 II |              všade sám,~sám ako dlhým radom stojí,~sťa vojakov šík na
1918 III|              plese,~brať účasť z jeho radosti:~ju na dubisku hlása vtáča,~
1919 III|              ozývnul sa plesom,~jak k radostnému uvítaniu;~z čečiny krupaj
1920 II |              a kde sa stromov schodia rady~tam v diali: ako v gloriet~
1921 II |             sa zachvel silne;~o srdce rafli ako kreš,~zrak jeho prudkým
1922 III|            hudba v olšinách~a v húšti rakýt žurčot kradmý. . .~Tak zajala
1923 III|               postavil, zdobný pribil rám,~kol zo stien mnohý svätec
1924 II |               kresby,~skvost bariev v rámcov zášerí~a iné čačky nádhery,~
1925 III|                za obraz v duše svojej ráme),~tam mlčia pomluvy, jak
1926 II |              udivená,~opierajúc sa na ramená.~na nose zblýskal okuliar,~
1927 I  |          ramien zdvihne,~a každé jeho rameno~na úder, k paľbe vzťaženo~
1928 Poz|               to, hľa, v objem sladký~ramenom láskyplnej matky~pritúliac
1929 I  |           zrazu~hrad - horu zbrojných ramien zdvihne,~a každé jeho rameno~
1930 Poz|       zotavíte,~z jatrivých vyliečite rán,~v opravdu priamom, bratskom
1931 III|                lež posial či od svitu rána~nenosil po pozdný ju mrk,~
1932 II |             ten jaseň na záhumní,~keď ranné slnko po ňom liece…~Vzal
1933 I  |            bleskoch veru nebaží,~svit ranný dosť ju oblaží;~slniečko
1934 II |               o Jáne stalo sa. Včas k ránu,~keď požltkavým východom~
1935 I  |          spoza obzoru -~tak vzchodia, rastú šírym vlekom~vždy vyššie
1936 I  |            šmykli novým podvalom -~ni raz si nepoplujúc dlane,~ni
1937 I  |           dýchala -~tu jozefček - tam razmajrín~(ten pospolitej lásky syn)~
1938 II |            vrch.~Zaklepal teda smelo, rázne,~súc plný sebadôvery,~vlas
1939 I  |              odokliata~hne z miest sa razom, rušia, chváta~na odpor,
1940 II |     účastníkom,~že služobník ač, veľa razy~(ó, nech sa panstvo neurazí!)~
1941 I  |          mäkký moch~i hojnosť pružnej rašeliny,~hafirčia, páper feračiny:~
1942 II |           chlpatec, ten holobrad,~ten rebrino - , ten piestolistý …~Keď
1943 III|              tria súdruhovia zrutní~a rechtor verš odspieval smutný,~i
1944 III|           hybký driek,~do ušiek milší rečí zvuk~jej slal než všetky
1945 III|               kloní sa,~sťa keby dáka rečnica,~že: vitaj, vitaj medzi
1946 II |            sená parobci - ,~nuž vetil rečou povinnou,~keď niektorý naň
1947 II |           zháňa, službu cení -~preds’ rečú však: Si prepustený!~Pán
1948 I  |              na odpor, na zmar útoku,~rekovné šumiac harmónie:~smrek,
1949 II |          novej spravy,~okrútiac pekne remenec,~obvyklý vtiahol kožuštek~
1950 III|              trpká veta,~v čom háčik, reťaz záhadok~a čierny bod kde
1951 I  |              otvorom,~tie odpínajú na reťazu~hradových šelmí toporom,~
1952 I  |             sláve povolania,~nie vôle revniť, sily v spor;~z tých úzkych
1953 II |           teda chceš!? -” Slov týchto rez~ocítil Michal neomylne,~
1954 II |                z úbeľu rímsy, štipce, rezby,~hranoly kryštálne a kresby,~
1955 I  |           snadno nevesta,~nech má len rezkosť horskej ryby.~- Tesárom
1956 II |               tú zeme trápnu tesnotu,~rezzelenal sa, zvenčil on,~veď sníval,
1957 III|             umrel; lež či môže~kto za riadenie vyššie, božie?~kto smel
1958 I  |               zvládla -~s tým hneď aj riadkom vyšli na ňu,~na próbu všetci
1959 III|               čítať,~pokázal každý na riadok:~kde otázok je trpká veta,~
1960 III|               či zdržiaval ho kto: či riekli~mu prísne: že veď nedohára -~
1961 III|         povodeň,~či ten tak, iný inak riekne: -~čo bezprostredne nastal,
1962 II |           vinou iste zrkadlá,~z úbeľu rímsy, štipce, rezby,~hranoly
1963 II |               hviezdnym vencom spadá, rinie~prv na ligotné, štíhle skrine,~
1964 I  |              tichosť lesných dúm,~jak rinkotanie reťazi -~reťazi, čo však
1965 III|       nezastal nikde ani chvíle -~Pot rinul mu po skráňach, v tyle,~
1966 I  |              vôkol horovať,~jak obrov ríša odokliata~hne z miest sa
1967 III|           vošla dnu~(činiac sa, že má robotu,~a horký! - len sa pretvárala,~
1968 III|         napomínam -:~by, než sa jeden rôčik schýli,~jak dnes sme - všetkých,
1969 III|               ňu neurodí~to šíre pole rodiča.~Jak!? - Schválne do biedy
1970 III|          nestrebúc . . .~Tu ozvala sa rodina~(a tú len počúvnuť sa svedčí);~
1971 III|             nedeľný zas deň:~na úctu, rodinka však len,~veselín stroviť
1972 III|            pohýna:~vraj nadajú jej do rohatých -~už toľko rokov na Všechsvätých -~
1973 I  |              jej fŕskot sa to skvie a rojí.~Len ona, ten jej hron a
1974 II |              ten skvie sa, jakby slzy ronil -~Ten chmúrny, tlstý, územčistý,~
1975 II |           krokom, drgave -~striasajúc rosu po tráve -~hor’ porastenou
1976 III|             tam pofajčili.~(Zhon detí rozbehal sa v šante -)~Pozatým zas
1977 II |            tých hájikov bol vyletel~a rozbzučal sa okolne:~i naslúchal,
1978 III|           kvieťa zmraziť, opariť -~To rozčeslo by srdce, hlavu!~Nie, nechcel
1979 II |             svetlom,~jak kŕdeľ vtáčat rozdurený,~keď každé peruť lesklú
1980 II |          všakej obľuby~a iný prepych, rozhodený~sem-tam na odiv v svevoli -~
1981 II |           berú.~Lež zostaň, v tom sám rozhodnem -~Nuž zomrel Čajka?”~„Zomrel
1982 II |            iste chorý,~na odpor sú mu rozhovory -~i skrotnul. „Pane milostivý,”~-
1983 II |              svojskom že je sade,~kde rozkladať môž’ údy mladé -~však prešiel
1984 I  |            večnom vzraste, prítoku~sa rozkolíšu, a keď plný~už nimi jaz,
1985 II |           snáď portálom, čo oproti~je rozkrídlený dokorán,~ta v ďatelinokvetný
1986 II |               lán,~či ľadník kde sa v rozkvet spukal…~Tu nahnul sa, jak
1987 II |               čo zdelil skorý úmysel,~rozložil, za čím prahnúc túžil.~Ten,
1988 III|            vetchý dom!~Chcel čím skôr rozložiť sa v ňom,~a to tak vlečie
1989 III|           prez,~po obapolnom ďakovaní~rozlúčili sa. Povysadli~do vozov -
1990 III|          prútik ulomí,~a čo by bola z rozmajrínu;~i nik ho preto nestupí,~
1991 III|               sviežosti~jas ona luhmi rozostrela,~ňou vôkol ruch a kyn a
1992 III|              s bublinami!?~prv-neskôr rozpľasnú sa samy …~S tým prešla dlhá
1993 II |              niet, sťa svetlý duch~sa rozplynul, alebo snáď~ho zhltla temným
1994 I  |          privesil;~kde hory svoj stín rozstreli,~vchod húšťou svojou zapratali -~
1995 I  |                hať sama zachce úlevu,~rozstúpi sa čo velevráta - -~a vlny
1996 II |           vzpäli sa až do povaly,~kde roztáčajú letorosty~a maľujú jak štetce
1997 I  |             nekývla sa pri tanci,~sťa roztopašní šarvanci~vraz chytili sa
1998 III|             príklad~(tá v slzách sedí roztúžená).~A keď by predsa nezdar,
1999 I  |          jasal poľnice - ,~keď havran roztúžil sa v chválach,~na grúni
2000 II |         pripomnúc si, zistil: Tak je!~Roztvoril, spešne prešiel list~a riekol: „