Kapit.

2001 III|              rozšumel,~jak keby ľuďom rozumel,~bol vzrušený. Len jedlica,~
2002 II |           prístup bol mu dovolený,~sa rozumie; to ináč neni.~(Za jedno:
2003 II |            obzerajúc.~Na dvorci klada rozvalená,~k tej stetelil sa od prístenia,~
2004 II |           horský chlad,~i strmo začal rozvievať~chvist šedín - nedbal, nechal
2005 III|               trúba;~hej, celý les sa rozšumel,~jak keby ľuďom rozumel,~
2006 III|               keď bola svitom~kdes’ v rúbanisku zbierať šmáňa,~by mala pri
2007 III|               svätec kuká~a v sviežom rúchu potobôž~(hej, usporil bol
2008 III|            rúk~keď zabral neveľké jej rúčky,~tu zasa objal potichučky~
2009 III|            prvej: poznal dievenku~tak rúču ako kvietok z jará,~jak
2010 II |               Pán, vidiac pečať česti rudú,~sám skoro koniec zrobil
2011 I  |         hrkútanie~jak sprievodom, sťa rujné dudy -~v to hlasný zvonkot
2012 II |       svetlice.~Na klzkej kľučke ešte ruka,~len jeden pohľad, nímž
2013 II |           dvoranu,~tam podal lístok k rukám pánu~a na miesto sa vrátil
2014 II |                podsúkal lepšie svalné ruky,~jak keby hodlal váľať buky,~
2015 III|           dobrej vôle,~na tvári žartu rumenec~a na nose mal pupenec),~
2016 III|             za nimiž tak čenichá,~tak rúti sa a pachteje~jak grúňmi
2017 II |           cestách kľukatých~ta zrovna rušal do kaštieľa.~Že musel čakať
2018 I  |       odokliata~hne z miest sa razom, rušia, chváta~na odpor, na zmar
2019 I  |           chce, povie,~bársaký pravdy rušiteľ:~ten starý hájnik starobu~
2020 III|          veľkým lesom~a na nej zhúkla rúšnica:~les celý ozývnul sa plesom,~
2021 II |               tým mžikom myknul medzi ruže~čalúnov, v purpur-činovať,~
2022 I  |           nech má len rezkosť horskej ryby.~- Tesárom teda dosť sa
2023 I  |            bytím:~nech žijú vlastným, rýdzim žitím!)~No ináč tiež je
2024 II |              sníval, v svojskom že je sade,~kde rozkladať môž’ údy
2025 I  |             temeno~tie zas tam prápor sadia rudý~i ohne vatria v náhlivosti~
2026 III|                na prípecok si u dvier sadla,~tvár v zásterke, tak lkala,
2027 II |                už sú desní!~na víchor sadli, zúria búrou -~chceli by
2028 III|            tým vypil samý po spodok~a sadnul, vytrúc čosi z oka.~Za ním
2029 I  |            hrom - -~Dom tupým práškom sadol na ne,~na brvná totiž. Keď
2030 II |         vzozrel priam; plam vždy viac sála,~kol úst mu hrdosť duše
2031 II |           svoj vek,~keď mimochodom na salaš~tu i tu zbočil na kus vravy,~
2032 II |              ni tónu,~čo oprávňuje do salónu!~veď kdeže diela, skvosty
2033 I  |               by podkopali -~i tam na samorostlý sklad,~na tvrdé temä žulo-skaly~
2034 III|             neslýchaná!~To značilo by samým citom~chcieť kvieťa zmraziť,
2035 III|          kachliech,~ženičky v päsť sa schichotali,~len nevesta sa pŕli, páli,~
2036 III|            vieme,~odhora húf anjelský schodí~na pomoc nemotornej zeme) -~
2037 I  |              dverám dali schody,~šesť schodkov z dosák jedľových~jak papier
2038 II |            ofúkol;~vtom čosi vyňal zo schovánky~- zrkadlo bolo, dvermi kmit,~
2039 II |     lišajníkom -~Mlk, studenosť a údy schradlé -~Po strane valaška i puška~
2040 II |              kresle~pán hovel si; bol schradlý, malý~a lysák. Noviny bol
2041 I  |               A potom: tichá, skromná schrana,~do diaľnych zahrabaná hôr,~
2042 II |                nesie list -~pričom sa schvel jak perná spruha,~i obdržal
2043 III|             lak,~jak hviezda tamhor’, schvie sa, strasie,~jak v ťažobe
2044 III|                by, než sa jeden rôčik schýli,~jak dnes sme - všetkých,
2045 III|         kmitla,~keď otcovej plam búra schytla,~keď otec umrel; lež či
2046 III|             prihovára,~ju budí, i zas sčičíka,~pokryje hustým pokojom,~
2047 II |         štuchla: obzrel sa -~Tu videl seba, votrelca,~jak stojí, videl
2048 I  |     nedostižní majstrovia~s najvyššou sebadôverou;~tvrdili a sa zadušali:~
2049 II |           teda smelo, rázne,~súc plný sebadôvery,~vlas prihladil, odkašlal
2050 III|            len cudzí chlad~a kút, kam sebe poustiela;~no bol mu predsa
2051 II |               i stvrdla, oživela~hneď sedliacka v ňom povaha;~vynašiel sa.
2052 II |              skôr preč.”~„Odpusťte! - Sedliak dlhú reč~mal vždy - hej,
2053 III|             pleká~a druhou lobodienku seká -~korienok žujúc sladiča~(
2054 II |              stretal po obci~- vozili sená parobci - ,~nuž vetil rečou
2055 I  |       podvážili -~zvrt jeden - dva, i sfrungal dom,~jak koho zrazu podronili -~
2056 II |            rúk: ľavá jakby do kožúška~siahala ešte častým zvykom;~no pravá
2057 III|              mu na pero,~na priadkach siahnuť na kužeľ~a čokoľvek si osobovať:~
2058 II |               horská obluda,~poklonou síc` čo plaz sa vláči,~no prosí-li:
2059 III|          zaujal ho osud vlastný.~Znal síce, že to ako prv,~tiež služba
2060 II |               zastal na prahu.~ Len v sieni čos’ keď zašumelo:~sa vzchopil.
2061 II |               ktoré predrali~sa práve sieťou povaly,~by zasvitli tiež
2062 II |            dnom jejich samý drahokam,~sihôtky po nich sem a tam,~na každej
2063 III|            Všechsvätých -~mať, otec v sile zhasína -~lež nadarmo sú
2064 II |              znať bolo: že sa zachvel silne;~o srdce rafli ako kreš,~
2065 III|           nech sa páči oprobovať!~kto silnejší je na parohy -~nech prehradiť
2066 II |               Kristus!” vetil znova~a silno, pery počal hrýzť,~jak koho
2067 III|               brodí:~keď príde on, do silných rúk~keď zabral neveľké jej
2068 III|              sa sám,~a len on pristal silou, v radu,~už išlo to, hneď
2069 I  |           povolania,~nie vôle revniť, sily v spor;~z tých úzkych svojich
2070 II |          nedočkavosť páli -~i stŕpal… Siná v kresle tvár~sa strmo zdvihla -
2071 II |            otvorené ústa~zrieť, avšak siné; oči vpadlé;~pár krôpok
2072 II |          ponížene -~som Michal Čajka, sirota,”~- priam chvatom myknul
2073 III|           navždy zdutý mechúrik;~hľa, sivá týči sa mu hlava -~vstal,
2074 II |              zvyku~- medzitým hladiac sivú bradu -:~„S tým chlapom
2075 I  |               kol chalupy kutí:~priam skaboní sa jeho líce,~pŕs šírych
2076 II |             plece -~a v cestu dal sa; skäroval~zo dvora dolu dedinou.~So
2077 I  |               tvrdšia z púhych než by skál:~bo hradbou ony, ony val,~
2078 III|             jak jarček tiekol, ktormu skala~bo koľaj cestu zarezala -~
2079 I  |               vraj tak si sedí jak na skale,~krt veraže ho nepodryje,~
2080 I  |            temä žulo-skaly~z balvanov skalných postavila:~skiaď večne pozoruje,
2081 II |           nímž dnu zrel.~odrazu jakby skamenel,~žas pojal ho či niečo z
2082 II |           postavy,~jak príšer nočných skamenelý~by pochod - včul v stín
2083 III|               Jak škoda jejich súzvuk skaziť,~medzi ne klinom búry vraziť,~
2084 I  |               mihá,~jak vzbury, války skiaďsi hluk - :~hneď tisíc hotových
2085 II |               a kde by aj?-: na tisíc skiel~ho žiarnym pooblietlo svetlom,~
2086 I  |       podkopali -~i tam na samorostlý sklad,~na tvrdé temä žulo-skaly~
2087 II |              hbite~a nožom ľútu šelmu sklátil…~To pripomnúc si, zistil:
2088 II |            klenú,~až nebies čnejúc ku sklepeniu,~a na každého žhavom štíte~
2089 I  |              titlú suriem reč;~tie zo sklepov zas smrť a skazu~ozávod
2090 II |                 Ten na výklenok hlavu sklonil,~ten veľkým kvetom jakby
2091 II |         voľakedy?~čo? -”~Michal mlčky sklopil zrak,~bol zarazený. Tvárou
2092 I  |       poriadku~vše na ňom zligoce sa, skmitá~podvečer abo k dňu keď svitá,~
2093 Poz|               len jeden horskej riavy skok:~a duša už sa ladí k piesni,~
2094 II |                 Nu, jak ňanko náš?”~a skokmo k strunge utiekol - -~Ač
2095 Poz|              vozvysok;~len jedno orla skolotanie,~len jeden švihot sokola,~
2096 II |               časom slúžil,~čo zdelil skorý úmysel,~rozložil, za čím
2097 III|              chvíle -~Pot rinul mu po skráňach, v tyle,~však nedbal nič,
2098 II |               tvár poobzeral, prešiel skránky~a zrkalce späť ukryl zas -~
2099 II |            vytletý -~Hneď priskočili, skríkli krikom,~volali menom, drmali,~
2100 II |              jeden-druhý zurvalec~keď skríknul: „Nu, jak ňanko náš?”~a
2101 II |          rinie~prv na ligotné, štíhle skrine,~na jejich slon a obruby,~
2102 I  |              ubehnúť!~A potom: tichá, skromná schrana,~do diaľnych zahrabaná
2103 I  |            Nuž nesypte smeť potupy~na skromné naše chalupy;~sú, pravda,
2104 I  |         vyhnúť mu ni stihu niet;~hej, skromnosť i tu dosť sa vmiesti,~a
2105 I  |            sťaby na obrázku.~Kút ozaj skromný, ale milý . . .~Veď neveľmi
2106 II |             odpor sú mu rozhovory -~i skrotnul. „Pane milostivý,”~- tak
2107 III|           prvé vohľadiny.~Keď onedlho skrsnul zas:~hneď bolo ináč. Mätež,
2108 I  |         klenbou hustej smreči~nadobro skrytá, privalená,~bez svetla,
2109 III|              už vie, čo vnútri svojom skrýva.~Prenáhly výrok nebodaj!~
2110 III|               ich tiež do sýtosti.~No skúsil: keď sa riadne vlní~na žliebku,
2111 I  |            svetielka ver’ nezdusí.~To skúsiv, v hanbe pod chvoj šupol - -~
2112 I  |               no svaly predsa v pokoj skuté.~Tvár tuho, hrubo zbrázdená:~
2113 Poz|              vás!~Čo mrcha svet v nás skvári, zmorí,~zrak jeho urknul,
2114 III|           prach;~i slnko jasnejšie sa skveje,~vetierok hravšou svevoľou~
2115 II |               ustre~a na obzore dúhou skvetlom~sa zligá (- bezpochyby lustre -);~
2116 III|            zdroja, ktorý jemu vre~pod skvitlým šípom v dúbrave,~len jemu
2117 II |           hranoly kryštálne a kresby,~skvost bariev v rámcov zášerí~a
2118 II |               šupnul dnuka~do veľkej, skvostnej do svetlice.~Na klzkej kľučke
2119 II |              salónu!~veď kdeže diela, skvosty spisby,~čo môžu na stôl
2120 II |             zvšadiaľ nový, maľovaný~a skvúci s ním sa stretá svet -~Nie,
2121 II |             zas listov zvisnutých~tak skydajú jak vodopád -~Ten na výklenok
2122 II |               I skiaď sa ruch a pohyb skytal,~ta zvrátil zrak pri onom
2123 II |               neurazí!)~nejednu lásky skyvu vzal,~mal prítuľ, voľné
2124 II |               požltkavým východom~len slabá ešte zora hrala:~vstal z
2125 I  |           víchru k potupe,~naprosto k slabej chalupe,~zo všetkých strán
2126 Poz|         pobudnutia:~už mŕtvie bôl, už slabnú putá,~zrak čistí sa, tlak
2127 III|      lobodienku seká -~korienok žujúc sladiča~(by decku osladila stravu),~
2128 Poz|              na lono to, hľa, v objem sladký~ramenom láskyplnej matky~
2129 III|             ušiek milší rečí zvuk~jej slal než všetky vtáčie chóry -~
2130 III|               za hory, pozdný pozdrav slalo),~i zaslzený vďakou zor~
2131 I  |               zahrabaná hôr,~necíti k sláve povolania,~nie vôle revniť,
2132 III|               zvislý stín,~jak veľký, slávny baldachýn:~to prítuľ iba
2133 II |             gloriet~sa viažu, v oblúk slávy klenú,~až nebies čnejúc
2134 III|               zvláštne hľadá:~istotne sliedi po neveste;~i zočiac ju:
2135 II |         brehmi tokov stuhy,~pableskmi slnca pozlátené:~dnom jejich samý
2136 II |            zbočiac popri vode. - ~Než slnce stálo na poludní,~tam bol
2137 II |              k nebu vzlietne~a tam sa slncom pozapáli,~či požehnaním
2138 II |          napnúc, tu zas uhnúc sa,~jak slnečnica kvetúca~sa obracia a zvŕta
2139 III|               môž’ už pýtať, žiadať~i slobodne i výrečne~o ruku švárnej
2140 I  |           orlom vletel medzi hory,~by slobodou sa nasýtil,~a duchom že
2141 III|          srdcu lahodí -~tam nespútané slobody -~tam každá haluz perute~
2142 II |              štíhle skrine,~na jejich slon a obruby,~z tých k operadlám,
2143 II |             smeť -~čo teda chceš!? -” Slov týchto rez~ocítil Michal
2144 II |            Kto to!? -” chriplé hlesli slová,~až skoro sluch mu sprerážali.~„
2145 III|               šia hlasne fikala -~Pri slovách takej odobierky~nečudo teda,
2146 I  |             až všetci v tom sa zhodli slove,~že nech si hockto, čo chce,
2147 II |               nič - nič nevysloví,~ni slovka, jednoho ni tónu,~čo oprávňuje
2148 II |               vzal,~mal prítuľ, voľné slovo mal -~nuž, kde on odprvoti
2149 II |         preletel,~veď nemilo to zneje sluchu,~keď pochybovať chcú o duchu,~
2150 II |           perná spruha,~i obdržal nad sluhom vrch.~Zaklepal teda smelo,
2151 II |             ňom hneď srdce zvíťazilo,~sluhovi svojmu poriadnemu~prial
2152 II |        dotušiac, že to nie od veci,~a sluhu potľapkal po pleci;~O dobro
2153 III|      nevkeruje~tak iste v starý zárez sluje,~jak on hoc novej do koľaje.~
2154 II |                 nie viac sem a tam~po službách, dnes tu - zajtra inde,~
2155 II |               ďakujem -~som k všetkým službám odhodlaný -”~„Kdes’ slúžil,
2156 II |                dosť. A či vieš,~čo so službou tou podujmeš?~Poď bližšej,
2157 III|            otec jeho, ba i ded …~Znal služby novej povinnosti;~a bolo
2158 II |             kartu bielu,~a podajúc ju služebníku,~naložil hlasom, jak to
2159 II |      zvláštnej priazne účastníkom,~že služobník ač, veľa razy~(ó, nech sa
2160 III|            matky svojej príklad~(tá v slzách sedí roztúžená).~A keď by
2161 II |         dennice lúč mu šibla v zrak~a slzu žmykla - vetché líce~vtom
2162 III|          jeden rôčik schýli,~jak dnes sme - všetkých, moji milí,~ste
2163 III|           riadenie vyššie, božie?~kto smel by s tým sa boriť, hádať!? -~
2164 III|          cieľa,~ku nemuž zamieril bol smele~s chtivosťou tuhšou od ocele -~
2165 II |              spešne riekol~tu Michal, smelé uprúc zrak,~a čakal - Cas
2166 I  |               štít;~i ženú nehody tým smerom,~však musejú sa odraziť.~
2167 I  |               a tajná, klenbou hustej smreči~nadobro skrytá, privalená,~
2168 II |             keby dneska bola zhora~zo smreka padla - čečimlaď,~nu, vedel
2169 III|               nožom, dlátom,~do skúpy smrtným praštiť mlatom,~jak škoda!…
2170 III|             štvrtý len nastala~hodina smutnej odberačky,~oddavač sám sa
2171 III|              a rechtor verš odspieval smutný,~i hora vzdychla naposled,~
2172 II |                nu, inam zvrátim práce snahu:~pod jedno stanem ústrešie,~
2173 III|           stešeným,~do budúcnosti aké snahy~si predsavzal i aké dráhy,~
2174 II |            hneď líščiu kapsu z klinka sňal~(ňou, či dnu všetko, pohrkal)~
2175 III|              vtáčie chóry -~keď zraky sňali jakby v priek~a zamĺkli,
2176 I  |                záhyb, taj -~na postup snažieb, udalostí,~na príchod dobrých
2177 II |        rezzelenal sa, zvenčil on,~veď sníval, v svojskom že je sade,~
2178 II |         nenadála~smrť ozaj bola jaksi snom -~o Jáne stalo sa. Včas
2179 III|           iste,~lež sotva s nimi reči snoval;~tak bude: po „Pochválen-Kriste”~
2180 III|             osamote.~No bolo skoro po sobote,~i prišli v nedeľný zas
2181 III|       akákoľvek chvíľa),~zalietal ako sokol mladý~prez hory, grúňov
2182 Poz|          skolotanie,~len jeden švihot sokola,~prez horu mužné zahvízdanie,~
2183 II |            vyžil predsa -~nemajúc ani solisko,~zval svojím aspoň porisko;~
2184 III|           pohoničov stretal iste,~lež sotva s nimi reči snoval;~tak
2185 III|         spôsob vôkol celý,~nu, všetky spády; i vo stajni~sa octli, aby
2186 II |          pritom mrmkal si a hútal,~až spamätal sa: blízko peca~hneď líščiu
2187 II |         zrkadlo, ním svetla let:~tu k spánku víko pritkýna~a hneď zas
2188 III|              keby chceli vydýchnuť~po sparnú čím skôr, jejich stíny~tiež
2189 I  |          trepať peruťami,~môž’ škubať spárom lačných supov:~to všetko
2190 I  |            aby ešte preľstil zášť;~čo spásu hľadá na úteku:~prez more
2191 III|              na tráve:~a osud ich bol spečatený,~je zapísaný do skaly.~Ba
2192 II |            vtom - znať mu bolo, že má spech,~najskôr sa náhlil na postreh -~
2193 I  |               vzrušeno -~na vežiach v spechu búrlivom~o zvony tlčú kladivom;~
2194 III|             nepríhody.~Mať sama neraz speší štipce~mu otvoriť, keď sa
2195 I  |                keď vánkov prsty hravo spešia~náladou ihličových strún -~
2196 III|            nami -~K večeru vrátili sa spiatky,~nechajúc párik osamote.~
2197 III|       pozacítil - kým~na ceste kráčal spiatočnej …!?~Dosť na tom: stúpal
2198 III|            keď už boli na vozíkoch,~a spievajúc, jak navykli,~na ošatkaných
2199 I  |              kúre živice~jak v chráme spiež, čo k vzdychu budí,~či švehol
2200 II |              veď kdeže diela, skvosty spisby,~čo môžu na stôl panskej
2201 I  |               sa v chválach,~na grúni splašiac srniek zhon,~a drozd, jak
2202 II |               na skúpy kresiel divnej spleti,~leňošky, lemy, taburety,~
2203 II |                bol umretý.~Tu chvojeť splietli pospolu,~a stádo zveriac
2204 II |            ťažká, znojoplodná -~chcel spočinúť var’, posedieť~- jak známo,
2205 I  |             je verná, stála,~tá nejde spod nej ubehnúť!~A potom: tichá,
2206 III|       vospolok -”~S tým vypil samý po spodok~a sadnul, vytrúc čosi z
2207 I  |             vmiesti,~a bezpeč je, kde spokojnosť…~(Nuž nesypte smeť potupy~
2208 III|                Chvála Hospodinu!”~Bol spokojný. ~No myšlienku~mal on i
2209 II |             ta s ním odo dvier!~S ním spolu dýchať tenže vzduch~znamená
2210 III|            predsa nezdar, zloba -~nu, spomnite na muža - Jóba -~Boh zvráti,
2211 II |        zrkadlo bolo, dvermi kmit,~ten sponáhľal sa prezradiť - ,~upravil
2212 I  |               nie vôle revniť, sily v spor;~z tých úzkych svojich oblokov~
2213 I  |            ako čierne oblaky~odkiaľsi spoza obzoru -~tak vzchodia, rastú
2214 I  |              visel na šibeni,~vykopli spráchnivelé steny,~hneď brvná, klady
2215 III|           vždy riadne~sa bude pri tom spravovať:~že do smrti z nej nevypadne,~
2216 II |        šipľavy,~krpčeky zotknul novej spravy,~okrútiac pekne remenec,~
2217 III|               jak je k tomu naladený:~spred ktorejkoľvek chalupy~si
2218 II |              slová,~až skoro sluch mu sprerážali.~„Som, prosím pekne, ponížene -~
2219 III|               hľadiac na oko,~držanie sprevádzajúc hlavy -~i myslí, už má pojem
2220 III|        odudrúc:~neskube sa, len ticho sprieči~zakaždým, švíček krkvajúc -~
2221 I  |        haluziach zvrelo hrkútanie~jak sprievodom, sťa rujné dudy -~v to hlasný
2222 II |             ho volá!? -~A potom je to sprostý človek:~keď klope - trepe
2223 II |            pričom sa schvel jak perná spruha,~i obdržal nad sluhom vrch.~
2224 III|               Co vystál chuďas hnedky sprva,~kým oprávali vetchý dom!~
2225 II |               ľadník kde sa v rozkvet spukal…~Tu nahnul sa, jak keby
2226 I  |           vtrielil plen,~jak zvyknul, spupne, prerohate,~širokým, drzým
2227 I  |            svet bučné hlavy~kdejakých spupných nárokov,~nie hrvoľ zdutý,
2228 III|              býva v nebi,~skiaď delí, spúšťa dľa potreby~dar všaký do
2229 III|             prez komory~tíš nečuť iba srdca tluk…~ó, jak jej vtedy bolo,
2230 III|                jak v chráme,~a to tak srdcu lahodí -~tam nespútané slobody -~
2231 Poz|              otvoriac lono dokorán,~a srdečnosť kde odveká,~kde nikdy nevyspela
2232 II |          hrdosť duše zhrala,~z pozoru srdný oheň srší -~Pán, vidiac
2233 I  |           chválach,~na grúni splašiac srniek zhon,~a drozd, jak na poľane
2234 II |           ostro klenutých,~v nádobách stácich, visutých,~(tie zveri tvár,
2235 II |              von,~a zvädlý odnášal sa stade…~Kto viac chce, než má,
2236 II |           chvojeť splietli pospolu,~a stádo zveriac stráži Besa,~okáľom
2237 III|             jednom prudkom okamihu~sa stala jeho nevoľnicou?~Za lásku
2238 II |           mali)~zas celé stromy hájom stáli.~Tak čudesné ich vetvy,
2239 II |             on má krídla, svoj vzduch stály,~krídlami ľahko kúdol pretne:~
2240 II |        zvrátim práce snahu:~pod jedno stanem ústrešie,~k jednému prirastiem
2241 I  |             rušiteľ:~ten starý hájnik starobu~i chalupy vzal do hrobu,~
2242 I  |         oprave ho podrobili.~Kde inde starosť všeliká;~tu - v žiadnej
2243 III|          verná, prvý poklad z vena,~a starostlivá ako Marta;~tam máš, hľa,
2244 I  |            pleca desnú zbraň~vo svoju starú, chrabrú dlaň~a už naň mieri -
2245 III|               pri pokrytom stole~(bol starší, lež vždy dobrej vôle,~na
2246 II |             tam stojí~u dvier a i len stáť sa bojí,~konečne opýtať
2247 I  |             totiž poozvú sa jare,~keď statky ženu na košiare,~a vtedy
2248 II |                synak. - Otec tvoj~bol statočný, bol verný sluha,~nie, nikdy
2249 I  |            hájnikova.~Tak bezpečne si stáva tu,~bez prepychu, bez závratu,~
2250 III|              pred ním naporad~a obraz stavia všeliký:~jak bude mu v tom
2251 I  |            nevyhovie!~Tak jeden-druhý staviteľ,~až všetci v tom sa zhodli
2252 II |               prial vďačne polepšenie stavu.~Odobril teda predsavzatie,~
2253 III|            sme - všetkých, moji milí,~ste pozvali nás - na odmlady!~
2254 III|               vlní~na žliebku, kadiaľ steká pot:~niet nádoby, bár j
2255 II |               ver’ líha každý, jak si stelie,~a prv kto vsypal, i prv
2256 II |         dvorci klada rozvalená,~k tej stetelil sa od prístenia,~sem-tam
2257 III|         perute dostal, ako vták -~tak stešený bol, neborák;~len jedno
2258 III|               koval~dnu duchom svojím stešeným,~do budúcnosti aké snahy~
2259 III|         strhli vadu.~Podvečer, keď už stíchnul kres~a klopot s každou inou
2260 III|             zdobný pribil rám,~kol zo stien mnohý svätec kuká~a v sviežom
2261 III|            meškala, stála, vrávorala,~stierajúc slzy do zásterky.~V poludnie
2262 I  |                tie… každá činí, každá stihne -~až všetko v odpor zriadeno,~
2263 I  |       pitvorec sa vchodí,~tak ľahko v stínoch polahody~nakloneného javora…~
2264 II |            vláčivým,~postretú čiernym stinom lesa,~k chalupe niesli mŕtvolu . ..~
2265 III|               sparnú čím skôr, jejich stíny~tiež hodne sa už ustierali~
2266 II |               jednom dome~prechádzal, stíšil náhle krok,~jak človek,
2267 I  |              ony, ony val,~zábradlia, stĺpy, bašty, zruby:~čo neporúcha,
2268 II |            pochod - včul v stín miznú stmelý,~no onedlho denný plam~zas
2269 II |               sám a sám, jak tu, hľa, stojím.~Nuž, akže neni chýr a bájka,~
2270 III|            jej plece~a v jarmo vďačne stoknul väz.~Na horách ľahšie sa
2271 III|             vôkol, búrny smiech~jak u stola, tak pri kachliech,~ženičky
2272 III|          obloka~čo sedel pri pokrytom stole~(bol starší, lež vždy dobrej
2273 III|             uvítali,~pýtali bližej ku stolu,~na štíte miesto vykázali -~
2274 II |                z tých k operadlám, na stoly,~na pozlátené konzoly,~na
2275 I  |            šrám sa černie v čele:~zas stopy zhubnej od ocele.~Tam stojí
2276 III|             sa a trvá!~I nechcel dáky stôs len, klietku~z drv, búdu
2277 I  |             by ho nedostať - ,~však v strachu, že by podkopali -~i tam
2278 I  |           slabej chalupe,~zo všetkých strán ju obstúpä~a vo chvoj takoj
2279 III|           zrána,~tak jak ho vychovala stráňa.~V tom známom domku býva
2280 I  |        píšťala,~zapískla tiahlo ponad stráne,~v haluziach zvrelo hrkútanie~
2281 III|              obsevok pozrieť v ďalšej stráni -~I kde čo - všetko pochválili,~
2282 II |           pňom hnúť biedy -~odstrknuv stranou bičisko -~„keď kade kráčam,
2283 II |          kvetúca~sa obracia a zvŕta v strany:~a zvšadiaľ nový, maľovaný~
2284 II |               na širáku~a kapsa lengá strapcom k hrám -~Tma zívla hory -
2285 III|           hviezda tamhor’, schvie sa, strasie,~jak v ťažobe sa lapá kľučky,~
2286 II |          trval službe,~kde i ja mladý strávil svet:~to miesto je, hľa,
2287 III|            sladiča~(by decku osladila stravu),~čo našla dnes, keď bola
2288 II |              pospolu,~a stádo zveriac stráži Besa,~okáľom jeho jastrivým -~
2289 I  |             nevysiela?~A obadal-li zo strážnice,~že čos’ sa kol chalupy
2290 I  |             cifrovanou strieškou,~a v stredok štítnej polohy~pribili zrutné
2291 II |              zrovna tam snáď čupnul v streh -~to všetko možné … Akokoľvek~
2292 II |         povaha;~vynašiel sa. Zrak ako strela~už šprihá, liece povoľne.~
2293 II |            ten vstúpil, jakby prihnal strelu),~čos’ naznačil na kartu
2294 I  |             vtom durk! - i sype, meče strely,~jak ohnivý by pršal dážď;~
2295 III|             jak sa poznali -~no jeden stret: i boli známi;~zrak jeden,
2296 II |            maľovaný~a skvúci s ním sa stretá svet -~Nie, týmto krásam,
2297 III|          klobúk pritlačený,~by, ak ho stretnú, nepoznali -:~už zamiera
2298 III|             na oko~druhoví, s nímž sa stretnul v žití~že už ho spoznal,
2299 I  |          pozoru~vždy sviežim neustále strežú . . .~I ježe-li sa niekdy
2300 III|           zásek trám,~hneď opäť jednu strhli vadu.~Podvečer, keď už stíchnul
2301 I  |               zrak mrkne na pohon -~i strhne sa, a jako lúty~popadne
2302 II |            drobčivým krokom, drgave -~striasajúc rosu po tráve -~hor’ porastenou
2303 II |              a dubiskov košatých,~kde striasol prach, pot zotrel z čela,~
2304 Poz|       zmladenej duše prez dúbravu~tak strie sa, ako dúhy pás…~…Z tej
2305 I  |        mriežkou,~štít zase cifrovanou strieškou,~a v stredok štítnej polohy~
2306 III|              chrupot nebožiecov -~vše strihol hor’ pod dumný les,~skiaď
2307 II |              od prístenia,~sem-tam sa strknul hmatave,~až vťatú našiel
2308 I  |            zruby tiež.~V úzadí: vrchu strmá vež,~časť nezborného ohradenia.~
2309 I  |               už vzletné mosty,~kým v strmé hradu temeno~tie zas tam
2310 I  |         zlosti vztekle, nafúkane,~a v strmom, ťažkom postupu,~na čiernohrivom
2311 II |              chytať zbroj?”~Tu Michal strmšie vztýčil vzrost,~jak v šíku
2312 II |                schválne zmierať -~sťa stromec kdesi na ohrade: -~korienky
2313 II |            tie sšuchotali,~jak keď zo stromu spadá list.~„Pochválen Ježiš - ,”
2314 II |             tie krídla mali)~zas celé stromy hájom stáli.~Tak čudesné
2315 II |         letorosty~a maľujú jak štetce strop;~tie ako labuť zdvihli šíj~
2316 I  |          vlekom~vždy vyššie nebies ku stropu.~Tie otáčajú chalupu~a bdením
2317 III|             rodinka však len,~veselín stroviť pozostatky.~Pobavili sa
2318 II |             koho nedočkavosť páli -~i stŕpal… Siná v kresle tvár~sa strmo
2319 III|              pozdný ju mrk,~až plecia stŕpli, zmŕtvel krk,~a nedvíhal
2320 II |          zasvitli tiež pri divadle;~a strúčky vlasov biele, zredlé~vo
2321 I  |             spešia~náladou ihličových strún -~len ona, čo sa v súzvuk
2322 II |            jak ňanko náš?”~a skokmo k strunge utiekol - -~Ač teda liet
2323 II |           keby boli lišajníkom -~Mlk, studenosť a údy schradlé -~Po strane
2324 III|                a predsa díval sa - do studne,~kopanej v zemi hlboko …~-
2325 III|            posledný -;~tu zaplálo jej studom líce,~na prípecok si u dvier
2326 II |              mrak~zamenil takoj zápyr studu.~No vzozrel priam; plam
2327 I  |        poskákali;~zem ťažko zdunela a stuhla -~širákmi tisina sa uhla…~-
2328 II |                jak medzi brehmi tokov stuhy,~pableskmi slnca pozlátené:~
2329 I  |            ona, šišak, chocholec -~čo stupňovanom pri poriadku~vše na ňom
2330 II |               krepčať, plesať~a šanty stvárať navôkol;~keď bača fúknul
2331 II |            stojí, videl tuto, tam -~v stých podobách a všade sám,~sám
2332 III|                rúk podaj, to ich celý styk,~a trval tiež len okamžik,~
2333 II |              záclon chytili sa zdob~i stýkajú ich na ihlice;~tie hupkajú
2334 II |           Zaklepal teda smelo, rázne,~súc plný sebadôvery,~vlas prihladil,
2335 II |               mi, bych sa plúžil~- že súd to, len sa vrkne vše;~Boh
2336 II |             svojím aspoň porisko;~keď súdené mi, bych sa plúžil~- že
2337 II |               prudkým ohňom srší -~no súdil: pán je iste chorý,~na odpor
2338 III|         nečudo, keď sa potom javí,~že súdilo sa plane, bludne:~hej, človek
2339 III|          dumný les,~skiaď na domec sa súdne díva:~až doznal: ba sa pomkol
2340 III|              ho z chalupy~tria a tria súdruhovia zrutní~a rechtor verš odspieval
2341 I  |            môž’ škubať spárom lačných supov:~to všetko márne pokusy:~
2342 I  |               a meč,~tam v ústa titlú suriem reč;~tie zo sklepov zas
2343 II |              O dobro jeho zaujate~sám súriť počal, kázal ísť~priam,
2344 III|               rám,~kol zo stien mnohý svätec kuká~a v sviežom rúchu potobôž~(
2345 II |         zasmušilý~i znali jeho päsť a sval,~krem toho mali na pamäti,~
2346 II |              ako muž,~podsúkal lepšie svalné ruky,~jak keby hodlal váľať
2347 I  |           dosť všeličo ho podráži,~no svaly predsa v pokoj skuté.~Tvár
2348 II |         prehlbokom~vždy ešte. Len keď svetiel brod,~oslňujúca nástraha,~
2349 I  |              chate smelo plápolá -~ni svetielka ver’ nezdusí.~To skúsiv,
2350 II |               do veľkej, skvostnej do svetlice.~Na klzkej kľučke ešte ruka,~
2351 II |           skiel~ho žiarnym pooblietlo svetlom,~jak kŕdeľ vtáčat rozdurený,~
2352 II | purpur-činovať,~a viac - ho niet, sťa svetlý duch~sa rozplynul, alebo
2353 I  |           porozpletať!~Ba celá víchra svevoľa~- čo v chate smelo plápolá -~
2354 II |           rozhodený~sem-tam na odiv v svevoli -~tak spadá niže j a vždy
2355 III|              skveje,~vetierok hravšou svevoľou~si hupká, šumot topoľov~
2356 II |               Michal veraž’ nemeškal.~Sviatočné šaty pošukal~(jak sluha
2357 II |        zariekajúc puch~a zeleň novej, sviežej vesny~metajúc v staré koridory: -~
2358 II |                vetché líce~vtom ovial svieži horský chlad,~i strmo začal
2359 I  |             bdením svojho pozoru~vždy sviežim neustále strežú . . .~I
2360 III|           stien mnohý svätec kuká~a v sviežom rúchu potobôž~(hej, usporil
2361 III|            včela,~kvet ňou sa chlúbi, sviežosti~jas ona luhmi rozostrela,~
2362 I  |         skmitá~podvečer abo k dňu keď svitá,~a v noci jasný nebom bod~
2363 III|          pýtal!?~tej zavše nový život svital;~tá lúčinou sa raja brodí:~
2364 III|         prešla dlhá zimy doba.~A jaro svitlo. S jarom svadba -~i boli
2365 III|           odokrytý,~už vie, čo vnútri svojom skrýva.~Prenáhly výrok nebodaj!~
2366 II |            tou podujmeš?~Poď bližšej, synak. - Otec tvoj~bol statočný,
2367 I  |            naň cieli -~vtom durk! - i sype, meče strely,~jak ohnivý
2368 III|        povinnosti;~a bolo ich tiež do sýtosti.~No skúsil: keď sa riadne
2369 III|              opierali;~kol cesty vŕby sšepotali,~jak keby chceli vydýchnuť~
2370 II |             bol čítal,~i pohodil; tie sšuchotali,~jak keď zo stromu spadá
2371 II |         divnej spleti,~leňošky, lemy, taburety,~nábytok všakej obľuby~a
2372 I  |              než pravde, že by viedla tade:~je cestou, ale - poblúdenia.~
2373 III|               hej, človek súdi skoro, ťahy~vystrežúc, hľadiac na oko,~
2374 II |              pre svoje veci skryt mal tajný),~len lichý oblek z valaštiny,~
2375 I  |            Chalupa - tá sa neľaká~nič takého. Bo nezastala~si vyzývavo
2376 III|           hlasne fikala -~Pri slovách takej odobierky~nečudo teda, keďže
2377 III|             šuhaj, jak~dnes Michal, v takom položení~nesklopí k zemi
2378 III|              ju kýsi lak,~jak hviezda tamhor’, schvie sa, strasie,~jak
2379 III|             tri dlhé dni sa veselili,~tančili, hojne jedli, pili,~O svojich
2380 II |            postreh -~poštáral tu-tam, ťapil, kutal~a pritom mrmkal si
2381 I  |           čiernohrivom búro-vranci~tu ťarbavo, tam v bujnom tanci,~v podskoku
2382 III|              čo a jaká~ho povinnosť a ťarcha čaká;~no mužne poddával
2383 II |              to cesta hodná~i príkra, ťažká, znojoplodná -~chcel spočinúť
2384 II |        závitky čo lesklý had,~trepení ťažkú zriasil zlať,~s tým mžikom
2385 III|             schvie sa, strasie,~jak v ťažobe sa lapá kľučky,~kým nadobro
2386 III|              ju trímal v objeme,~bárs ťažšia bola od olova …?~Hej, vedel
2387 III|               i posla tvoja parta -~i tebe nech tu malý výklad:~Buď
2388 II |                nakrátce vetil.~„Dobre tedy,~vieš to i to, si mladý,
2389 II |          valaška i puška~sú pohodené, tejto kres~nie, nebol tknutý ešte
2390 I  |              mosty,~kým v strmé hradu temeno~tie zas tam prápor sadia
2391 III|               má-li z púhej lásky~jej temné zavčas zbieliť vlásky?~Mal
2392 II |             dvier!~S ním spolu dýchať tenže vzduch~znamená istú dýchať
2393 II |            pot zotrel z čela,~vyfúkal teplo, unavenie -~No druhá chvíľka
2394 III|              či vedľa domku známeho~i teraz postál a jak predtým~len
2395 I  |               rezkosť horskej ryby.~- Tesárom teda dosť sa zdalo,~že vteružili
2396 II |          vpustil dnu~v tú zeme trápnu tesnotu,~rezzelenal sa, zvenčil
2397 I  |                kapitola~Jak hniezdo v tesnú parutí~v úkryte košatého
2398 III|               jak sa svoji pozabavia.~Tesť-otec už viac nedudre,~skryl navždy
2399 I  |            neba,~tak jak ho nečujnými tesy,~by zrak mal kade k Bohu
2400 I  |     Vrah-víchor môž’ už potom metať~z tetivy kuše, z pušky tlamy~šíp
2401 I  |              pokresali~hrbolce kde-tu tešlicami,~zdlž odmerali kročajami,~
2402 III|              žartom: že veď neutiekli~tí, za nimiž tak čenichá,~tak
2403 II |               bojí,~konečne opýtať sa tiahle~a v istom s nevrlosťou boji:~
2404 I  |             trúchla píšťala,~zapískla tiahlo ponad stráne,~v haluziach
2405 I  |            spod nej ubehnúť!~A potom: tichá, skromná schrana,~do diaľnych
2406 III|           božej hviezde,~jak vtáčku v tichom, temnom lese …!~I všetko,
2407 III|               je pravda, pravda~ten v tichu ešte podudre~i potom - nu,
2408 III|             zas sa sami zhliadli -~im tichý nastal žitia ples. ~~~
2409 II |             jeho jastrivým -~postupom tichým, vláčivým,~postretú čiernym
2410 II |           plavé,~oblohou nikde mrak a tieň;~dennice lúč mu šibla v
2411 II |    úctypovinne,~u brány ešte zašiel v tiene~líp a dubiskov košatých,~
2412 I  |            zdunela a stuhla -~širákmi tisina sa uhla…~- I okná obrúbili
2413 I  |              v broň a meč,~tam v ústa titlú suriem reč;~tie zo sklepov
2414 III|               zamĺkli, že prez komory~tíš nečuť iba srdca tluk…~ó,
2415 II |              v piesni~a vzbúril svitu tíšinou;~to nečiní však prekážku:~
2416 Poz|             duša už sa ladí k piesni,~tkne sa jej bičík prečudesný -~
2417 II |       pohodené, tejto kres~nie, nebol tknutý ešte dnes -~Z rúk: ľavá
2418 Poz|           slabnú putá,~zrak čistí sa, tlak voľneje,~i oživujú nádeje;~
2419 I  |          metať~z tetivy kuše, z pušky tlamy~šíp rudý, biele behanice,~
2420 I  |               spechu búrlivom~o zvony tlčú kladivom;~tu opasujú v broň
2421 I  |    dažďo-sľubnou~tu zvoncov kvil, zas tlkot bubnov -~len vtedy tiež
2422 II |             slzy ronil -~Ten chmúrny, tlstý, územčistý,~ten štíhly,
2423 III|            komory~tíš nečuť iba srdca tluk…~ó, jak jej vtedy bolo,
2424 III|            snáď blesne lampa vodiča~v tme, v ktorej kľakal, ba i plakal…~
2425 III|             zveril -~však buď i potom Tobiáš!~Ty zasa, dcéro, keďže žena~
2426 II |               pruhy,~jak medzi brehmi tokov stuhy,~pableskmi slnca pozlátené:~
2427 III|            nemôže ni on darmo žiť,~za toľké nuky, toľkú lásku~tiež musí
2428 III|             darmo žiť,~za toľké nuky, toľkú lásku~tiež musí niečím osožiť.~
2429 III|            vojsku zabrali~(snáď i pri tomto vrtla zloba),~kde tráviť
2430 I  |              piesni~najvyšší narazila tón,~keď kolotavá kvíčala,~tá
2431 II |      nevysloví,~ni slovka, jednoho ni tónu,~čo oprávňuje do salónu!~
2432 II |            bral ho nehorázne,~i jakby tonul, do halieny~zadrapil prsty . ..
2433 III|              svevoľou~si hupká, šumot topoľov~tiež jemu „Nazdar!” prez
2434 I  |             na reťazu~hradových šelmí toporom,~tie… každá činí, každá
2435 II |         ohlási:~v ten ešte deň, keď k totej strane~zvrátili oviec kŕdeľ
2436 II |              piestolistý …~Keď Michal toto uvidel:~Jak? hora v izbe? -
2437 III|          rebrík k vrchu, v jehož temä~tra balvan žitia vyložiť,~skiaď
2438 III|            kladu~a pricvíkali v zásek trám,~hneď opäť jednu strhli
2439 III|      nanajvyššie bralo -~a šepotävým, traslým hlasom~privolal: „Chvála
2440 II |              dosť ešte včas, že niečo tratí;~znať, že to zrobil povedome:~
2441 III|               tomto vrtla zloba),~kde tráviť musel drahný čas;~i jej
2442 III|              kaštieľa~cez dvory jeho, trávniky:~ni nevedel, či stúpa, a
2443 I  |           Napravo záhradôčka malá,~čo treba, aby dochovala -~No bárs
2444 II |             pramienka vodou fŕskali~i treli, zdvihli zo zeme -~lež nadarmo -
2445 I  |              chumelice,~môž’ jak chce trepať peruťami,~môž’ škubať spárom
2446 II |           sprostý človek:~keď klope - trepe na dveroch;~v hovädských
2447 II |              a závitky čo lesklý had,~trepení ťažkú zriasil zlať,~s tým
2448 II |            vnísť,~a čo by sluhov celý trh -~má osobnú vec, nesie list -~
2449 III|               štíte miesto vykázali -~triafali v reči na vôľu.~Vše zhovor
2450 III|            tyle,~však nedbal nič, len trielil, hnal,~jak keby ho bol poháňal -~
2451 III|               trudnej zeme,~by zas ju trímal v objeme,~bárs ťažšia bola
2452 II |          myknul do kešene:~list vyňal trocha ukrkvalý;~na palcoch šupol
2453 III|                 prekvapení~sa zmiatli trochu, okúňali~mu v smelý pozrieť
2454 II |            oboje prehodil cez plecia,~trošička pritom zastenajúc.~Tak vystrojiv
2455 III|              na riadok:~kde otázok je trpká veta,~v čom háčik, reťaz
2456 III|            jak k oslave, jak v pochod trúba;~hej, celý les sa rozšumel,~
2457 I  |             kolotavá kvíčala,~tá lesa trúchla píšťala,~zapískla tiahlo
2458 III|               svitom znova~tak vďačne trudnej zeme,~by zas ju trímal v
2459 II |               sám skoro koniec zrobil trudu,~s úsmevom vpred sa naklonil~
2460 III|             by mohol všetko znať,~kto trúfal by si osnovať~každučký mysle
2461 III|           boli na Podvrší.~Keď viezli truhlu maľovanú~po ciestke temným,
2462 III|             ňom,~a to tak vlečie sa a trvá!~I nechcel dáky stôs len,
2463 III|              oba.~Tri dni vraj svadba trvala,~tri dlhé dni sa veselili,~
2464 II |               späť v siene stred;~tam trysknul ako vodomet,~i hviezdnym
2465 II |          náhlil na postreh -~poštáral tu-tam, ťapil, kutal~a pritom mrmkal
2466 I  |        zázraky -~čím diaľ, tým väčšmi tuhnú vekom,~a ako čierne oblaky~
2467 I  |            predsa v pokoj skuté.~Tvár tuho, hrubo zbrázdená:~hja, tvrdú
2468 II |             dební sa a tiesni -~Z hôr tuhý dychot zo živice~sa vyrútil
2469 II |          niektorý naň povolal,~a ešte tuhšie stúpal znovu.~V žart s ním
2470 III|       zamieril bol smele~s chtivosťou tuhšou od ocele -~i bol mu veľmi,
2471 I  |          stranu:~„Hohó! hop, chlapci! tuľalala!”~doľ krepkým hupkom poskákali;~
2472 II |            vánku vedľa prešumelom~tak tuľkajú sa k starej jedle,~jak keby
2473 I  |        nezaklajúc, by ho hrom - -~Dom tupým práškom sadol na ne,~na
2474 I  |            hniezda nikdy neulepil,~je turoň - mamľas, ochlasta!…~A potom,
2475 I  |               vravy: -~v myšlienkach, túžbach, v hlase, slovu~tá výška
2476 III|              lež vždy dobrej vôle,~na tvári žartu rumenec~a na nose
2477 II |          týmto krásam, tomu čaru,~tým tvarom nikde páru niet,~sú viac
2478 II |           sklopil zrak,~bol zarazený. Tvárou mrak~zamenil takoj zápyr
2479 II |            Poď bližšej, synak. - Otec tvoj~bol statočný, bol verný
2480 III|             keďže žena~si už, i posla tvoja parta -~i tebe nech tu malý
2481 II |           panskej izby,~kde!? povedz, tvore! - Nikde nič;~nu, paholok,
2482 I  |               na samorostlý sklad,~na tvrdé temä žulo-skaly~z balvanov
2483 I  |              s najvyššou sebadôverou;~tvrdili a sa zadušali:~že kresaná
2484 I  |           tuho, hrubo zbrázdená:~hja, tvrdú službu znamená;~a mnohý
2485 I  |             pevnejšia nežli z železa,~tvŕdz tvrdšia z púhych než by
2486 I  |       pevnejšia nežli z železa,~tvŕdz tvrdšia z púhych než by skál:~bo
2487 II |               čo teda chceš!? -” Slov týchto rez~ocítil Michal neomylne,~
2488 III|             zdutý mechúrik;~hľa, sivá týči sa mu hlava -~vstal, plný
2489 III|               rinul mu po skráňach, v tyle,~však nedbal nič, len trielil,
2490 II |             ním sa stretá svet -~Nie, týmto krásam, tomu čaru,~tým tvarom
2491 II |           svojmu, polesnému,~u ktorho týmže časom slúžil,~čo zdelil
2492 I  |              stála,~tá nejde spod nej ubehnúť!~A potom: tichá, skromná
2493 II |                 vinou iste zrkadlá,~z úbeľu rímsy, štipce, rezby,~hranoly
2494 I  |        pretekom ku nebeskej báni,~ich úber války nestrhaný…~Sú ako
2495 III|            zdá sa jasať v plese,~brať účasť z jeho radosti:~ju na dubisku
2496 II |         zvykom,~bol zvláštnej priazne účastníkom,~že služobník ač, veľa razy~(
2497 II |                 hach, chaos zvuku!~to ucha škripec opravdový -~hles
2498 II |              okolne:~i naslúchal, bol uchom celý,~stál čujnej plný lakoty -~
2499 III|          prišli v nedeľný zas deň:~na úctu, rodinka však len,~veselín
2500 II |       panských. Aby kludný~sa zjavil, úctypovinne,~u brány ešte zašiel v tiene~