Kapit.

2501 I  |              taj -~na postup snažieb, udalostí,~na príchod dobrých i zlých
2502 II |             už osemdesiat -~tak aspoň udával svoj vek,~keď mimochodom
2503 I  |                a každé jeho rameno~na úder, k paľbe vzťaženo~čnie,
2504 II |               tvár~sa strmo zdvihla - udivená,~opierajúc sa na ramená.~
2505 III|              ho vítal na Podvrší.~Tam udomácnil sa on hneď,~jak vták keď
2506 II |               hor’ porastenou mýtinou~uháňal prosto v úval lesný…~Škovránok
2507 I  |            stuhla -~širákmi tisina sa uhla…~- I okná obrúbili mriežkou,~
2508 I  |             vzali,~obratne pritkli ku uhlom~a zakrútili, podvážili -~
2509 II |            povoľne.~Tu napnúc, tu zas uhnúc sa,~jak slnečnica kvetúca~
2510 III|              si osobovať:~tú papľuž o uhol tak praští,~že zapíše si
2511 III|          zahovorí. .. ~A keď sa takto uhostili,~keď popili i pojedli:~von
2512 I  |               žitím!)~No ináč tiež je uistená~tam chalupa, má zruby tiež.~
2513 I  |                privalená,~bez svetla, ukazadla mena -~a poneváč sa hadí,
2514 II |            osemdesiat,~nuž nečudo, po ukonaniu~ak uložil sa na oddech -~
2515 II |             kešene:~list vyňal trocha ukrkvalý;~na palcoch šupol prez dvoranu,~
2516 II |        prešiel skránky~a zrkalce späť ukryl zas -~I vskutku rúči bol
2517 I  |              hniezdo v tesnú parutí~v úkryte košatého krovia:~v hôr neprehľadnom
2518 III|          zriedka,~len chvatom-letkom, ukrývave.~„Však lúbiš?” „Hej!” to
2519 II |             lakoty -~no zmlkli skoro, uleteli~snáď portálom, čo oproti~
2520 I  |         zdvihli šije:~hať sama zachce úlevu,~rozstúpi sa čo velevráta - -~
2521 III|           pachteje~jak grúňmi chmúrna ulicha?~a či on predsa nechcel
2522 III|               chalupy~si voľne prútik ulomí,~a čo by bola z rozmajrínu;~
2523 II |            nuž nečudo, po ukonaniu~ak uložil sa na oddech -~alebo ohňa
2524 I  |             neväzí,~neputná nohy, ani um,~nezviera v svoj kruh ducha,
2525 II |             mnoho neopálal~vo prostom ume, čo a jak?~Bol sám jak palec,
2526 III|                jak vták keď z klietky umknul, z vädby;~nie, netreba tam
2527 III|           plam búra schytla,~keď otec umrel; lež či môže~kto za riadenie
2528 II |              zeme -~lež nadarmo - bol umretý.~Tu chvojeť splietli pospolu,~
2529 II |               slúžil,~čo zdelil skorý úmysel,~rozložil, za čím prahnúc
2530 II |         zotrel z čela,~vyfúkal teplo, unavenie -~No druhá chvíľka neminie:~
2531 III|          poodhodil,~keď závisť odtiaľ uniká -~hej, mal i inú myšlienku.~
2532 III|               koníkoch~zo dvora skoro unikli~a tam už boli bez znamenia,~
2533 II |            sponáhľal sa prezradiť - ,~upravil spešne temný vlas,~tvár
2534 I  |           meravá,~zrak v jedno miesto upretý:~na chalupu: či ozaj pláva~
2535 II |               riekol~tu Michal, smelé uprúc zrak,~a čakal - Cas sa míňal,
2536 Poz|              skvári, zmorí,~zrak jeho urknul, zmámila~lož, ohlušila presila:~
2537 III|         Schválne do biedy ju hodí?~Má urobiť ju nádennicou~len preto,
2538 III|       očividne,~pal miernil sa, prach usadal -~od západu už zľahka, vlídne~
2539 I  |              iba hniezda~z kostonkov, uschlých letorostov:~no vzácne detvou
2540 II |          skoro koniec zrobil trudu,~s úsmevom vpred sa naklonil~a riekol: „
2541 II |            verná -~a to, hla, hneď ho uspokojí.~Blíž okien ostro klenutých,~
2542 III|           sviežom rúchu potobôž~(hej, usporil bol ktorýs’ groš,~nuž z
2543 II |              plam vždy viac sála,~kol úst mu hrdosť duše zhrala,~z
2544 III|         jejich stíny~tiež hodne sa už ustierali~briežkami, poľom zmĺkal
2545 III|              koliby~na noclah: tam si ustlal dnu~v tom nehotovom domčeku,~
2546 II |                keď každé peruť lesklú ustre~a na obzore dúhou skvetlom~
2547 II |               snahu:~pod jedno stanem ústrešie,~k jednému prirastiem sa
2548 I  |             vykrojili lesy.~Veď preto ustúpila z cesty,~po ktorej búrou
2549 II |         fľochnul naň,~pokrútil fúzmi, ústy žmýka~- hja, najlepšieho
2550 I  |               zášť;~čo spásu hľadá na úteku:~prez more smrečín v ťažkom
2551 I  |            zapratali -~v ten svet tak utiahnutý, malý~zhúb príval vrútiť -
2552 II |              náš?”~a skokmo k strunge utiekol - -~Ač teda liet mal osemdesiat,~
2553 I  |              chváta~na odpor, na zmar útoku,~rekovné šumiac harmónie:~
2554 III|             neposvietim,~bez všetkých úvah, čela vráskov~nahliadne:
2555 II |               mýtinou~uháňal prosto v úval lesný…~Škovránok zahral
2556 III|        zbierať šmáňa,~by mala pri čom uvariť …?~Ó, to by krutosť neslýchaná!~
2557 III|         vzruch a dej,~čo a jak Michal uvažoval,~čo všetko hútal, plánil,
2558 II |         piestolistý …~Keď Michal toto uvidel:~Jak? hora v izbe? - pomyslel,~
2559 III|               vo stajni~sa octli, aby uvideli,~jak s tým, čo venom priviedli;~
2560 III|               nemúdre.~No prijali ho, uvítali,~pýtali bližej ku stolu,~
2561 III|              plesom,~jak k radostnému uvítaniu;~z čečiny krupaj slasti
2562 I  |             chalupa, má zruby tiež.~V úzadí: vrchu strmá vež,~časť nezborného
2563 II |             neborák,~tým ľahšie mohol uzavierať.~„Ech, nebudem sa ponevierať,”~-
2564 II |          vozovom oji.~Vyhútal i priam uzavrel.~ Len pánu svojmu, polesnému,~
2565 I  |           kruho-stena,~kam chalupa je uzavrená,~múr preširoký, pavéza~pevnejšia
2566 II |           ronil -~Ten chmúrny, tlstý, územčistý,~ten štíhly, samá odvaha,~
2567 I  |              pára v duši - -~Z doliny úzka ciestka len~čo vedie krivolako
2568 I  |           revniť, sily v spor;~z tých úzkych svojich oblokov~nestrká
2569 I  |             krov sa nad chalupou,~hôr uzol neľzä porozpletať!~Ba celá
2570 III|           vetil, myknúc na opasku~i k ušiam pozahrnúc vlasy:~„Po otcovi
2571 III|           obručou jej hybký driek,~do ušiek milší rečí zvuk~jej slal
2572 II |               služba zas: bych lepšiu užil:~nu, inam zvrátim práce
2573 II |               tak spadá niže j a vždy užšie:~včul v podstavcov, hľa,
2574 III|                hneď opäť jednu strhli vadu.~Podvečer, keď už stíchnul
2575 I  |               zázraky -~čím diaľ, tým väčšmi tuhnú vekom,~a ako čierne
2576 III|               keď z klietky umknul, z vädby;~nie, netreba tam zažehnatby,~
2577 III|           tvár v zásterke, tak lkala, vädla -~preds’ nezvolila. Dosť
2578 III|              a v jarmo vďačne stoknul väz.~Na horách ľahšie sa to
2579 III|            jazyčnice,~čo značí dievky váhavosť:~i nastal krik a hrozba
2580 I  |        bezmála vraj tak vyzerá,~jak z vaječnej by zo škrupiny;~bezpečne
2581 I  |                a drozd, jak na poľane valach~na prste zhvízdal napokon …~
2582 II |            starej jedle~natrafili naň valasi.~Na zžlklom mochu o jej
2583 II |          svalné ruky,~jak keby hodlal váľať buky,~a čelom zmraštil,
2584 II |              údy schradlé -~Po strane valaška i puška~sú pohodené, tejto
2585 II |              hmatave,~až vťatú našiel valašku;~tú vyvážil, ač poťažku,~
2586 II |             tajný),~len lichý oblek z valaštiny,~no bol jak z ľalíj - bezo
2587 III|        klebiet kliatba? -~ech, kto by válčil s bublinami!?~prv-neskôr
2588 II |               nehode~nezazrel nič, bo valne vzdychol,~na chodník zbočiac
2589 I  |             na prvý znak povelenia~na valoch, u brán, všade zrazu~hrad -
2590 I  |              len z holí prudké vetrov vanie~ak ponad les vše prinesie~
2591 I  |              švihotavý haluz zun,~keď vánkov prsty hravo spešia~náladou
2592 II |               vlasov biele, zredlé~vo vánku vedľa prešumelom~tak tuľkajú
2593 II |            sebou tíško zatvárajúc~(bo vari šianal čísi sen)~dveriatka
2594 I  |              prápor sadia rudý~i ohne vatria v náhlivosti~na pokyn kraju,
2595 Poz|              na holiach jeden záblesk vatry:~a nás už chváce povoľa,~
2596 I  |          naprosto myseľ človeka;~niet vášne, ktorá dopeká~a iskry zloby
2597 II |              vlastné svoje žitie,~sám vbehnul v objem drapov hbite~a nožom
2598 III|               na vonných lipách bzučí včela,~kvet ňou sa chlúbi, sviežosti~
2599 III|             bol pytač dnes, bol pytač včera -~Rodičov už to omína,~mať
2600 I  |               tak hybko v pitvorec sa vchodí,~tak ľahko v stínoch polahody~
2601 II |                jak keby kŕdeľ zlatých včiel~z tých hájikov bol vyletel~
2602 III|            pozdrav slalo),~i zaslzený vďakou zor~do zlatých pruhov zaslal
2603 II |             tú, čo ženou zval,~odkedy vdovčil, dávno tomu - ,~o ktorej
2604 III|              záhrady,~nie presádzajúc večer plot,~na očiach klobúk pritlačený,~
2605 III|           vitaj, vitaj medzi nami -~K večeru vrátili sa spiatky,~nechajúc
2606 III|             zapíše si v pamäť každý~a večité! A klebiet kliatba? -~ech,
2607 III|           kres~a klopot s každou inou vecou:~píl škripot, chrupot nebožiecov -~
2608 I  |            doliny úzka ciestka len~čo vedie krivolako k chate:~priúzka,
2609 I  |            čím diaľ, tým väčšmi tuhnú vekom,~a ako čierne oblaky~odkiaľsi
2610 I  |               čo preruší vše, prerazí~velebnú tichosť lesných dúm,~jak
2611 II |             vtom vzpriamil sa jak pri velení -~Dnu vo vlnistom, veľkom
2612 I  |          zachce úlevu,~rozstúpi sa čo velevráta - -~a vlny lesa švistia,
2613 III|              dieťa -~nu, devu, ktorej veľká láska~len zaviní: keď ani
2614 II |             velení -~Dnu vo vlnistom, veľkom kresle~pán hovel si; bol
2615 II |         miesto sa vrátil späť -~„var’ veľkomožná dobrota~ma neodženie odo
2616 III|              smrečín zvislý stín,~jak veľký, slávny baldachýn:~to prítuľ
2617 III|              Buď verná, prvý poklad z vena,~a starostlivá ako Marta;~
2618 II |              ako vodomet,~i hviezdnym vencom spadá, rinie~prv na ligotné,
2619 III|            aby uvideli,~jak s tým, čo venom priviedli;~ba neťažilo sa
2620 II |         odporučný ešte list.~A Michal veraž’ nemeškal.~Sviatočné šaty
2621 I  |             si sedí jak na skale,~krt veraže ho nepodryje,~ni žiaden
2622 Poz|            láskyplnej matky~pritúliac verne človeka …~Len okamih tam
2623 II |           Otec tvoj~bol statočný, bol verný sluha,~nie, nikdy nebol
2624 III|           súdruhovia zrutní~a rechtor verš odspieval smutný,~i hora
2625 III|               trvala,~tri dlhé dni sa veselili,~tančili, hojne jedli, pili,~
2626 III|               úctu, rodinka však len,~veselín stroviť pozostatky.~Pobavili
2627 III|           riadok:~kde otázok je trpká veta,~v čom háčik, reťaz záhadok~
2628 II |          šibla v zrak~a slzu žmykla - vetché líce~vtom ovial svieži horský
2629 III|            hnedky sprva,~kým oprávali vetchý dom!~Chcel čím skôr rozložiť
2630 III|            slnko jasnejšie sa skveje,~vetierok hravšou svevoľou~si hupká,
2631 II |              zo živice~sa vyrútil jak vetra val;~ten ocítil, bo zakašlal,~
2632 III|             jak brk a každé dýchnutie~vetríka prajná kási sila:~keď človek
2633 I  |         kolimbanie;~len z holí prudké vetrov vanie~ak ponad les vše prinesie~
2634 III|            mladá!~hneď zatlieska tiež vetvicami,~na pozdrav šumí, kloní
2635 II |          hájom stáli.~Tak čudesné ich vetvy, zrosty -~Tie vzpäli sa
2636 II |               ihlice;~tie hupkajú jak veverice,~kým tie zas listov zvisnutých~
2637 I  |               i zlých hostí,~jak a čo veští kraja kniha…~A obadal-li
2638 I  |            tiež.~V úzadí: vrchu strmá vež,~časť nezborného ohradenia.~
2639 I  |               i v diali vzrušeno -~na vežiach v spechu búrlivom~o zvony
2640 I  |             stane:~že vrchu nebotyčnú vežu~vrah-víchor obehol a v bráne~
2641 I  |      beláskach a kúsku chleba~nežiada viacej - naskrz dosť - ,~len krúžok
2642 II |               diali: ako v gloriet~sa viažu, v oblúk slávy klenú,~až
2643 II |            ich zlobí, už sú desní!~na víchor sadli, zúria búrou -~chceli
2644 I  |            neľzä porozpletať!~Ba celá víchra svevoľa~- čo v chate smelo
2645 I  |               švistia, plynú~víťazne, víchru k potupe,~naprosto k slabej
2646 III|          videli sa zas.~ Lež, pravda, vídali sa zriedka,~len chvatom-letkom,
2647 III|               ho, dočakala,~že zišli, videli sa zas.~ Lež, pravda, vídali
2648 II |              prirastiem sa prahu!~Boh vidí, že chcem pracovať,~česť
2649 II |         pozoru srdný oheň srší -~Pán, vidiac pečať česti rudú,~sám skoro
2650 II |                I ponoril sa docela~do vidma - díva sa a díva;~i zdá
2651 III|             že duše jeho odokrytý,~už vie, čo vnútri svojom skrýva.~
2652 I  |           podvodom,~než pravde, že by viedla tade:~je cestou, ale - poblúdenia.~
2653 I  |          hotová:~tu potom si len ešte viedli,~jak nedostižní majstrovia~
2654 III|            druhé nechám pod otázkou -~Viem, každý, čo i neposvietim,~
2655 III|               bo rebrík je, nímž, ako vieme,~odhora húf anjelský schodí~
2656 II |               závory,~ty vpálils’ ako vietor divý,~jak z hradskej neposedná
2657 III|         poludnie boli na Podvrší.~Keď viezli truhlu maľovanú~po ciestke
2658 II |             je poctivosť -~Máš ducha, vieš-li chytať zbroj?”~Tu Michal
2659 II |               svetla let:~tu k spánku víko pritkýna~a hneď zas žiarovito
2660 II |          labuť zdvihli šíj~a noria do vín drapérij;~tie záclon chytili
2661 II |           narazil, hra zapadla:~no (- vinou iste zrkadlá,~z úbeľu rímsy,
2662 II |                 a ich svit vrtel sa a víril,~až ťažko očiam prehliadnuť,~
2663 I  |            zrazu podronili -~a keď už visel na šibeni,~vykopli spráchnivelé
2664 II |        klenutých,~v nádobách stácich, visutých,~(tie zveri tvár, tie krídla
2665 III|   bezprostredne nastal, deň~už tam ho vítal na Podvrší.~Tam udomácnil
2666 I  |              vlny lesa švistia, plynú~víťazne, víchru k potupe,~naprosto
2667 II |              poklonou síc` čo plaz sa vláči,~no prosí-li: on prosiť „
2668 II |          jastrivým -~postupom tichým, vláčivým,~postretú čiernym stinom
2669 II |            neni zem;~ni nejde, by ňou vládli všetcia;~môj otec bez nej
2670 II |            každý mrav!~Praškoda každé vlákno práv!~A jeho reč - hach,
2671 III|              jej temné zavčas zbieliť vlásky?~Mal zrieť ju a bez krvácania:~
2672 II |           tiež pri divadle;~a strúčky vlasov biele, zredlé~vo vánku vedľa
2673 II |             už ináč nemohol:~nasadiac vlastné svoje žitie,~sám vbehnul
2674 I  |            lež zrejme blúdi -~obnažil vlastnú chudobu,~ver’ potu práce
2675 III|            ostŕv -~tak zaujal ho osud vlastný.~Znal síce, že to ako prv,~
2676 I  |               volným bytím:~nech žijú vlastným, rýdzim žitím!)~No ináč
2677 III|            opasku~i k ušiam pozahrnúc vlasy:~„Po otcovi sa krstný hlási.~
2678 III|              len, klietku~z drv, búdu vlčom na ostredku -~Jak duril,
2679 III|           rozložiť sa v ňom,~a to tak vlečie sa a trvá!~I nechcel dáky
2680 I  |               zas smrť a skazu~ozávod vlečú k otvorom,~tie odpínajú
2681 I  |             tak vzchodia, rastú šírym vlekom~vždy vyššie nebies ku stropu.~
2682 I  |            prez more smrečín v ťažkom vleku~rozprestrie oblak, svoj
2683 I  |           kruh ducha, ktorý~sem orlom vletel medzi hory,~by slobodou
2684 III|         usadal -~od západu už zľahka, vlídne~sa žiare letné opierali;~
2685 III|              No skúsil: keď sa riadne vlní~na žliebku, kadiaľ steká
2686 II |               jak pri velení -~Dnu vo vlnistom, veľkom kresle~pán hovel
2687 III|         jedným vánkom hrajú,~i jednou vlnkou žblnkotajú~o večnom blahu,
2688 I  |                skromnosť i tu dosť sa vmiesti,~a bezpeč je, kde spokojnosť…~(
2689 I  |         pocítil…~Len ona, často čo sa vmieša~vo švihotavý haluz zun,~
2690 III|             jeho odokrytý,~už vie, čo vnútri svojom skrýva.~Prenáhly
2691 II |              na chodník zbočiac popri vode. - ~Než slnce stálo na poludní,~
2692 III|             čakal -~snáď blesne lampa vodiča~v tme, v ktorej kľakal,
2693 III|             jak hviezdu pred sebou ju vodil;~potajmu jej sa prihovára,~
2694 II |               stred;~tam trysknul ako vodomet,~i hviezdnym vencom spadá,
2695 II |            zvisnutých~tak skydajú jak vodopád -~Ten na výklenok hlavu
2696 II |            menom, drmali,~z pramienka vodou fŕskali~i treli, zdvihli
2697 III|              podivu -~Tak prešli prvé vohľadiny.~Keď onedlho skrsnul zas:~
2698 II |          oblakom -~„Ja za čas bol som vojakom,”~nakrátce vetil.~„Dobre
2699 II |            ako dlhým radom stojí,~sťa vojakov šík na pochod,~i čudno mu;
2700 III|           málo! Ešte próba:~Michala k vojsku zabrali~(snáď i pri tomto
2701 II |             zaobchodiť~a nesklzneš sa voľakedy?~čo? -”~Michal mlčky sklopil
2702 II |           priskočili, skríkli krikom,~volali menom, drmali,~z pramienka
2703 III|               ktorejkoľvek chalupy~si voľne prútik ulomí,~a čo by bola
2704 II |               skyvu vzal,~mal prítuľ, voľné slovo mal -~nuž, kde on
2705 Poz|             putá,~zrak čistí sa, tlak voľneje,~i oživujú nádeje;~len jeden
2706 I  |            plot letkom~i kvetinám dnu voľno vnísť:~toť tam noc čaká
2707 I  |             hviezda;~nechajte byt ich volným bytím:~nech žijú vlastným,
2708 II |               šaty pošukal~(jak sluha volský, kdesi v stajni~pre svoje
2709 III|         vykázali -~triafali v reči na vôľu.~Vše zhovor zapliesť chceli
2710 III|               dubisku hlása vtáča,~na vonných lipách bzučí včela,~kvet
2711 I  |              noc čaká fiala,~noc, aby vôňou dýchala -~tu jozefček -
2712 III|               majte radi~i milujte sa vospolok -”~S tým vypil samý po spodok~
2713 II |              sa jej, oč zuby čerí.~Ty votieraš sa prez závory,~ty vpálils’
2714 II |            obzrel sa -~Tu videl seba, votrelca,~jak stojí, videl tuto,
2715 III|          svoju drahú -~keď už boli na vozíkoch,~a spievajúc, jak navykli,~
2716 II |             mnohých stretal po obci~- vozili sená parobci - ,~nuž vetil
2717 III|            rozlúčili sa. Povysadli~do vozov - a už skryl ich les.~Tu
2718 II |               letnom znoji,~opretý na vozovom oji.~Vyhútal i priam uzavrel.~
2719 III|              iný,~zvlášť jestli dcéra vošla dnu~(činiac sa, že má robotu,~
2720 II |           ústa~zrieť, avšak siné; oči vpadlé;~pár krôpok ihrá zžlklým
2721 II |           votieraš sa prez závory,~ty vpálils’ ako vietor divý,~jak z
2722 I  |            paľbe vzťaženo~čnie, pokým vraha dočaká,~až kŕdeľ dôjde čiernych
2723 III|               bez všetkých úvah, čela vráskov~nahliadne: že ver’ šuhaj,
2724 II |             rukám pánu~a na miesto sa vrátil späť -~„var’ veľkomožná
2725 III|           vitaj medzi nami -~K večeru vrátili sa spiatky,~nechajúc párik
2726 III|                Však lúbiš?” „Hej!” to vrava všetka,~rúk podaj, to ich
2727 III|             obronená,~meškala, stála, vrávorala,~stierajúc slzy do zásterky.~
2728 III|          skaziť,~medzi ne klinom búry vraziť,~keď neľzä zdolať nožom,
2729 III|             letné opierali;~kol cesty vŕby sšepotali,~jak keby chceli
2730 II |          spruha,~i obdržal nad sluhom vrch.~Zaklepal teda smelo, rázne,~
2731 I  |             tanci,~v podskoku samý po vrchovec~či divý, pomätený lovec~-
2732 III|         ponapiť~zo zdroja, ktorý jemu vre~pod skvitlým šípom v dúbrave,~
2733 II |         opravdový -~hles každý trápnu vreští muku -~nie, ňou sa nič -
2734 II |        množstvo prúdov znásobený~späť vrhá sa, späť v siene stred;~
2735 II |             odo dverí -”~„Si drzec -” vrkla odpoveď,~a bola príkra,
2736 II |            plúžil~- že súd to, len sa vrkne vše;~Boh delí všetko najlepšie -~
2737 II |      bezpochyby lustre -);~a ich svit vrtel sa a víril,~až ťažko očiam
2738 III|         Koleso predsa je len kolo,~je vrtké, švižké, frní, hraje,~na
2739 III|             zabrali~(snáď i pri tomto vrtla zloba),~kde tráviť musel
2740 I  |           utiahnutý, malý~zhúb príval vrútiť - možné-li…?~- Ach, zloba
2741 III|            švíček krkvajúc -~i kľučka vrzgla za pytačom~zas, keď ta pošiel
2742 II |            čísi sen)~dveriatka staré, vrzgotavé~a zakolkajúc kolčiatkom -~
2743 II |            zrkalce späť ukryl zas -~I vskutku rúči bol a šumný,~jak len
2744 III|                čo keď zhasnul deň,~je vstave pravý podať sen,~sen, ktorý
2745 II |              na posluhu zazvonil~(ten vstúpil, jakby prihnal strelu),~
2746 II |              jak si stelie,~a prv kto vsypal, i prv melie -~tak otec
2747 II |         pooblietlo svetlom,~jak kŕdeľ vtáčat rozdurený,~keď každé peruť
2748 III|              zvuk~jej slal než všetky vtáčie chóry -~keď zraky sňali
2749 III|            nebeskú božej hviezde,~jak vtáčku v tichom, temnom lese …!~
2750 I  |         hafirčia, páper feračiny:~jak vták-samička v jarných dňoch~doplní snadno
2751 II |        sem-tam sa strknul hmatave,~až vťatú našiel valašku;~tú vyvážil,
2752 I  |        Tesárom teda dosť sa zdalo,~že vteružili podstavec,~ostatné, to vraj
2753 II |       okrútiac pekne remenec,~obvyklý vtiahol kožuštek~i pozapäl dosť
2754 II |             kázal ísť~priam, čo viac, vtisol do rúk jemu~i odporučný
2755 II |           Včas k ránu,~keď požltkavým východom~len slabá ešte zora hrala:~
2756 III|              vzduch zrána,~tak jak ho vychovala stráňa.~V tom známom domku
2757 I  |              šum,~keď z podmôľ van ho vychytil,~čo preruší vše, prerazí~
2758 III|               obličaj:~jak keby si čo vyčítali,~to - onô, že ver’ nemúdre.~
2759 III|            sšepotali,~jak keby chceli vydýchnuť~po sparnú čím skôr, jejich
2760 II |             prach, pot zotrel z čela,~vyfúkal teplo, unavenie -~No druhá
2761 I  |           ktorej búrou ženie svet,~že vyhnúť mu ni stihu niet;~hej, skromnosť
2762 II |                opretý na vozovom oji.~Vyhútal i priam uzavrel.~ Len pánu
2763 III|             ku stolu,~na štíte miesto vykázali -~triafali v reči na vôľu.~
2764 III|           parta -~i tebe nech tu malý výklad:~Buď verná, prvý poklad
2765 III|               keďže mať~začala žiaľne vykladať,~objímuc dcéru svoju drahú -~
2766 II |          skydajú jak vodopád -~Ten na výklenok hlavu sklonil,~ten veľkým
2767 I  |               keď už visel na šibeni,~vykopli spráchnivelé steny,~hneď
2768 I  |           kade k Bohu dôjsť,~ponad ňu vykrojili lesy.~Veď preto ustúpila
2769 II |              včiel~z tých hájikov bol vyletel~a rozbzučal sa okolne:~i
2770 Poz|              vy zotavíte,~z jatrivých vyliečite rán,~v opravdu priamom,
2771 III|           jehož temä~tra balvan žitia vyložiť,~skiaď nikdy viac sa nepovalí~(
2772 II |             ťažko povedať~jak z kŕdla vylúčené zviera~sa sluha sem-tam
2773 II |               sedliacka v ňom povaha;~vynašiel sa. Zrak ako strela~už šprihá,
2774 III|           vtedy že z nej vystúpi,~keď vynesú ho z chalupy~tria a tria
2775 III|          milujte sa vospolok -”~S tým vypil samý po spodok~a sadnul,
2776 III|          nedožobre,~a planec vždy mal výplat planý!~Ty, zaťku - ja sa
2777 II |              ohradili sa, zapratali -~vypreli zvonku nový ruch~a pohrdli
2778 III|           lapá kľučky,~kým nadobro ho vyprevadí -~no skoro octne späť sa
2779 III|            pýtať, žiadať~i slobodne i výrečne~o ruku švárnej svojej Hanky;~
2780 II |               otčenáš sa prezvliekol,~vyriadil, ozrel, ofúkol;~vtom čosi
2781 III|               svojom skrýva.~Prenáhly výrok nebodaj!~nečudo, keď sa
2782 II |              tuhý dychot zo živice~sa vyrútil jak vetra val;~ten ocítil,
2783 III|          pochodne,~vtom vzchopil sa a výsknul: „Bisťu!” .~Nadpriadol skoro
2784 III|        škripot osiel preboľastný,~nie výskot dievok kol ostŕv -~tak zaujal
2785 III|               hoc novej do koľaje.~Co vystál chuďas hnedky sprva,~kým
2786 III|               človek súdi skoro, ťahy~vystrežúc, hľadiac na oko,~držanie
2787 III|             odobral sa od horára?~jak vystrojil sa v novú postať,~zozbieral
2788 II |       trošička pritom zastenajúc.~Tak vystrojiv sa, vyšiel z domu,~za sebou
2789 III|         nevypadne,~len vtedy že z nej vystúpi,~keď vynesú ho z chalupy~
2790 III|          časom~a povolanie neináč:~tu vystúpil von na povlač~(slniečko
2791 II |               objeme,~bár ohník dávno vytletý -~Hneď priskočili, skríkli
2792 III|              samý po spodok~a sadnul, vytrúc čosi z oka.~Za ním vstal
2793 III|             zmieril,~bo videl som, že vytrváš -~i spoznal som ťa - inu,
2794 II |              vťatú našiel valašku;~tú vyvážil, ač poťažku,~i za obušok
2795 I  |           nepodmyje;~bezmála vraj tak vyzerá,~jak z vaječnej by zo škrupiny;~
2796 I  |               takého. Bo nezastala~si vyzývavo na štít brala,~nadutá vzdorom
2797 I  |            predkov neslýchaná sila~do vyše - by ho nedostať - ,~však
2798 II |         zastenajúc.~Tak vystrojiv sa, vyšiel z domu,~za sebou tíško zatvárajúc~(
2799 I  |            túžbach, v hlase, slovu~tá výška zavše, čo jej krovu,~cit
2800 II |             skoro zredikal sa preds’,~vyšnôril dlhej bez šipľavy,~krpčeky
2801 II |             ho bolí? -~Bo ak sa nezdá vyššia vôľa,~že čakať nechá dokiaľkoľvek,~
2802 II |             všetcia;~môj otec bez nej vyžil predsa -~nemajúc ani solisko,~
2803 I  |               uschlých letorostov:~no vzácne detvou svojou prostou -~
2804 II |          zbierať,~dosť vzduchom lieta vzácnych pierat;~ver’ líha každý,
2805 I  |        kročajami,~vtom zápory a hever vzali,~obratne pritkli ku uhlom~
2806 I  |              vlny hory?~či za labuťou vzápätí~loď tajná zradu nevysiela?~
2807 II |          preds’ chlap a smelý!),~hneď vzbĺklo mu, zas zbledlo líce~a oči
2808 II |             zahral nad ním v piesni~a vzbúril svitu tíšinou;~to nečiní
2809 I  |             jak lesk zbroje mihá,~jak vzbury, války skiaďsi hluk - :~
2810 I  |           odkiaľsi spoza obzoru -~tak vzchodia, rastú šírym vlekom~vždy
2811 II |             pohrdli ním; že však žije~vzdor tomu, i prez žalúzie~sa
2812 I  |        vyzývavo na štít brala,~nadutá vzdorom krutovlád,~nuž nemá príčiny
2813 II |            než má, musí zbierať,~dosť vzduchom lieta vzácnych pierat;~ver’
2814 III|             šírej oblasti,~jak prášky vzduchu, v mori voda,~kde potom
2815 Poz|              meteor;~len chvíľka, ako vzdušný vlas~čo preletí nám ponad
2816 III|              odspieval smutný,~i hora vzdychla naposled,~len vtedy prejde
2817 II |         nehode~nezazrel nič, bo valne vzdychol,~na chodník zbočiac popri
2818 I  |              jak v chráme spiež, čo k vzdychu budí,~či švehol z jasal
2819 Poz|              žitiu privediete zas,~vy vzkriesite, vy zotavíte,~z jatrivých
2820 I  |       hotových má rúk:~tie dvíhajú už vzletné mosty,~kým v strmé hradu
2821 I  |              drsný, temný barytón,~ku vzletnej penkava keď piesni~najvyšší
2822 II |           pretne:~i ponad múry k nebu vzlietne~a tam sa slncom pozapáli,~
2823 III|                ňou vôkol ruch a kyn a vzmach,~chodníkmi ona zláti prach;~
2824 III|             sa mu hlava -~vstal, plný vznesúc kocúrik,~vtom odkašlal,
2825 II |               ich vetvy, zrosty -~Tie vzpäli sa až do povaly,~kde roztáčajú
2826 II |             zrak pri onom hesle;~vtom vzpriamil sa jak pri velení -~Dnu
2827 III|         poháňal -~zaiste mnohá v duši vzpruha~to pôsobila. Slnka púť~vtom
2828 II |          očiam prehliadnuť,~nehasnul, vzrastal a sa šíril -~jak riavy prúd
2829 I  |            sosna jakby vlny~vo večnom vzraste, prítoku~sa rozkolíšu, a
2830 II |             Tu Michal strmšie vztýčil vzrost,~jak v šíku by - bár skryť
2831 I  |               ľudí;~tie, by i v diali vzrušeno -~na vežiach v spechu búrlivom~
2832 III|               keby ľuďom rozumel,~bol vzrušený. Len jedlica,~čo stála kde-tu
2833 I  |               rameno~na úder, k paľbe vzťaženo~čnie, pokým vraha dočaká,~
2834 I  |              zručal zástupu~od zlosti vztekle, nafúkane,~a v strmom, ťažkom
2835 I  |           ledaký~boj nevyvráti svojím vztekom,~čas nezavalí v priekopu,~
2836 II |                V pamäti prebral zbehy všaké,~jak zašli dobou minulou.~
2837 II |               lemy, taburety,~nábytok všakej obľuby~a iný prepych, rozhodený~
2838 III|                spúšťa dľa potreby~dar všaký do podolka detí,~však, pravda,
2839 III|          rohatých -~už toľko rokov na Všechsvätých -~mať, otec v sile zhasína -~
2840 I  |               primrel nepohnute;~dosť všeličo ho podráži,~no svaly predsa
2841 I  |           podrobili.~Kde inde starosť všeliká;~tu - v žiadnej neoctli
2842 III|            ním naporad~a obraz stavia všeliký:~jak bude mu v tom novom
2843 II |               ni nejde, by ňou vládli všetcia;~môj otec bez nej vyžil
2844 III|               lúbiš?” „Hej!” to vrava všetka,~rúk podaj, to ich celý
2845 I  |              No bárs je malá, pri tom všetkom,~či dvierkami, či prez plot
2846 III|              v žití~že už ho spoznal, všetok taj~že duše jeho odokrytý,~
2847 Poz|         zahvízdanie,~na holiach jeden záblesk vatry:~a nás už chváce povoľa,~
2848 III|             na okľuke),~že až i širák zabol v ruke;~len keď mu hunka
2849 I  |              bo hradbou ony, ony val,~zábradlia, stĺpy, bašty, zruby:~čo
2850 III|               próba:~Michala k vojsku zabrali~(snáď i pri tomto vrtla
2851 II |          svieži horský chlad,~i strmo začal rozvievať~chvist šedín -
2852 III|      odobierky~nečudo teda, keďže mať~začala žiaľne vykladať,~objímuc
2853 I  |              a zdvihli šije:~hať sama zachce úlevu,~rozstúpi sa čo velevráta - -~
2854 II |            pracovať,~česť moja pritom zachovaná -~nuž zdaru dá i požehnania~
2855 II |            neomylne,~znať bolo: že sa zachvel silne;~o srdce rafli ako
2856 II |            noria do vín drapérij;~tie záclon chytili sa zdob~i stýkajú
2857 II |               pozapáli,~či požehnaním zadaždí:~ten lživo pomlúvaný duch!…)~
2858 II |           hladká podlaha . . .~Stál v zadivení prehlbokom~vždy ešte. Len
2859 II |               jakby tonul, do halieny~zadrapil prsty . .. cúvnuť chcel,~
2860 I  |             sebadôverou;~tvrdili a sa zadušali:~že kresaná je jak zo skaly,~
2861 III|              veta,~v čom háčik, reťaz záhadok~a čierny bod kde jeho sveta…~
2862 III|             nám bolo po vôli,~a preto zahovára riava,~by v ceste nenastala
2863 III|                páli,~až Michal všetko zahovorí. .. ~A keď sa takto uhostili,~
2864 I  |          skromná schrana,~do diaľnych zahrabaná hôr,~necíti k sláve povolania,~
2865 I  |           nakloneného javora…~Napravo záhradôčka malá,~čo treba, aby dochovala -~
2866 III|         šelesti -~Nie od záhumnia, od záhrady,~nie presádzajúc večer plot,~
2867 II |               v úval lesný…~Škovránok zahral nad ním v piesni~a vzbúril
2868 II |           šumný,~jak len ten jaseň na záhumní,~keď ranné slnko po ňom
2869 III|              v osvež šelesti -~Nie od záhumnia, od záhrady,~nie presádzajúc
2870 Poz|               sokola,~prez horu mužné zahvízdanie,~na holiach jeden záblesk
2871 I  |            šíry kraj,~kút každý jeho, záhyb, taj -~na postup snažieb,
2872 III|             jak keby ho bol poháňal -~zaiste mnohá v duši vzpruha~to
2873 III|          rakýt žurčot kradmý. . .~Tak zajala ho tá, hľa, vec~(a bol už
2874 II |          bradu -:~„S tým chlapom hneď zájď do úradu!” ~
2875 III|             či tam búri, prší~a lávky zajme povodeň,~či ten tak, iný
2876 II |          vpred sa naklonil~a riekol: „Zajtras’ na Podvrší!”~S tým na posluhu
2877 II |             vetra val;~ten ocítil, bo zakašlal,~alebo, že kus putoval,~
2878 III|         neskube sa, len ticho sprieči~zakaždým, švíček krkvajúc -~i kľučka
2879 II |              obdržal nad sluhom vrch.~Zaklepal teda smelo, rázne,~súc plný
2880 II |          dveriatka staré, vrzgotavé~a zakolkajúc kolčiatkom -~Tu vzozrel:
2881 I  |            obratne pritkli ku uhlom~a zakrútili, podvážili -~zvrt jeden -
2882 III|            parohy -~nech prehradiť mu zálety,~nech okom škuľnúť mu na
2883 III|              majetná a jediná,~i mala zalietačov vera~do božej vôle, i bohatých,~
2884 III|               bola akákoľvek chvíľa),~zalietal ako sokol mladý~prez hory,
2885 II |             bol zarazený. Tvárou mrak~zamenil takoj zápyr studu.~No vzozrel
2886 III|              stretnú, nepoznali -:~už zamiera on od cesty,~je zjavný každý
2887 III|        dosiahol, hľa, cieľa,~ku nemuž zamieril bol smele~s chtivosťou tuhšou
2888 III|           zraky sňali jakby v priek~a zamĺkli, že prez komory~tíš nečuť
2889 II |            najskôr jeho zvinil vchod,~zanikla, štuchla: obzrel sa -~Tu
2890 II |               zívla hory - i bol tam,~zaniknul. Les však, ten i ďalej~si
2891 III|              slasti prší -~v to riava zanôtila zhruba,~jak k oslave, jak
2892 II |          chodiť;~lež znáš-li s cudzím zaobchodiť~a nesklzneš sa voľakedy?~
2893 III|             na povlač~(slniečko práve zapadalo~za hory, pozdný pozdrav
2894 II |               steny~vtom narazil, hra zapadla:~no (- vinou iste zrkadlá,~
2895 III|         miernil sa, prach usadal -~od západu už zľahka, vlídne~sa žiare
2896 I  |          neporúcha, nepohubí~hocktorý zápas, ledaký~boj nevyvráti svojím
2897 II |          neodstane~skrz žiadne mienok zápasy -~sám príbeh nech sa ohlási:~
2898 II |               kus vravy,~či aby pipku zapiekol:~i videl chasu krepčať,
2899 III|            osud ich bol spečatený,~je zapísaný do skaly.~Ba tak sa duše
2900 I  |              tá lesa trúchla píšťala,~zapískla tiahlo ponad stráne,~v haluziach
2901 III|          papľuž o uhol tak praští,~že zapíše si v pamäť každý~a večité!
2902 II |            srdce mala,~tak živo-bôlne zaplakala~tou „Ja som bača veľmi starý -",~
2903 III|            nedochádzal posledný -;~tu zaplálo jej studom líce,~na prípecok
2904 III|              reči na vôľu.~Vše zhovor zapliesť chceli iný,~zvlášť jestli
2905 II |               on odprvoti slúžil,~kde započal i dokonal,~kde otec jeho
2906 I  |              odmerali kročajami,~vtom zápory a hever vzali,~obratne pritkli
2907 II |             Tvárou mrak~zamenil takoj zápyr studu.~No vzozrel priam;
2908 II |               mlčky sklopil zrak,~bol zarazený. Tvárou mrak~zamenil takoj
2909 III|            nevkeruje~tak iste v starý zárez sluje,~jak on hoc novej
2910 III|           ktormu skala~bo koľaj cestu zarezala -~preds’ prečkala ho, dočakala,~
2911 II |     predierajú jeho chóry,~predsudkov zariekajúc puch~a zeleň novej, sviežej
2912 III|          zdvihli kladu~a pricvíkali v zásek trám,~hneď opäť jednu strhli
2913 III|          vďakou zor~do zlatých pruhov zaslal hor’,~ta, kde sa už-už porozplynú,~
2914 II |              zbledlo líce~a oči jakby zaslepneli,~tma - závrat bral ho nehorázne,~
2915 III|              pozdný pozdrav slalo),~i zaslzený vďakou zor~do zlatých pruhov
2916 II |           nepustili,~zdal sa im jaksi zasmušilý~i znali jeho päsť a sval,~
2917 II |               plecia,~trošička pritom zastenajúc.~Tak vystrojiv sa, vyšiel
2918 III|              si u dvier sadla,~tvár v zásterke, tak lkala, vädla -~preds’
2919 III|          vrávorala,~stierajúc slzy do zásterky.~V poludnie boli na Podvrší.~
2920 I  |              popílili,~a chalupu, sťa zásterou,~povláčkou opásali zdobnou.~
2921 I  |               v bráne~horského zručal zástupu~od zlosti vztekle, nafúkane,~
2922 II |               práve sieťou povaly,~by zasvitli tiež pri divadle;~a strúčky
2923 III|            vždy mal výplat planý!~Ty, zaťku - ja sa s tebou zmieril,~
2924 III|             ju: ha, to je mladá!~hneď zatlieska tiež vetvicami,~na pozdrav
2925 I  |               sa operadla,~a v horskú zatúkajúc stranu:~„Hohó! hop, chlapci!
2926 II |         vyšiel z domu,~za sebou tíško zatvárajúc~(bo vari šianal čísi sen)~
2927 III|         výskot dievok kol ostŕv -~tak zaujal ho osud vlastný.~Znal síce,
2928 II |      potľapkal po pleci;~O dobro jeho zaujate~sám súriť počal, kázal ísť~
2929 I  |           šedá rade,~nič neuzavrel ku závade;~kde dvorcom čudies deväťsíl,~
2930 III|          mladý~prez hory, grúňov prez závady,~by zas sa mohol ponapiť~
2931 III|         štipce~mu otvoriť, keď sa tak zavdá;~(no, otec - čo je pravda,
2932 III|         zajtra prídem iste zase!” ~Aj závidia mu, vera, mnohí,~i mrzké
2933 III|                ktorej veľká láska~len zaviní: keď ani kláska~už potom
2934 III|              nej závoj poodhodil,~keď závisť odtiaľ uniká -~hej, mal
2935 II |         podstavcov, hľa, lezie kruh~a závitky čo lesklý had,~trepení ťažkú
2936 III|          hustým pokojom,~by zas z nej závoj poodhodil,~keď závisť odtiaľ
2937 II |             čerí.~Ty votieraš sa prez závory,~ty vpálils’ ako vietor
2938 II |               jakby zaslepneli,~tma - závrat bral ho nehorázne,~i jakby
2939 I  |           stáva tu,~bez prepychu, bez závratu,~uprostred okrúhleho lázku,~
2940 I  |            olúpiť? -~Kde pokoj sám je zavrelý,~sám v svojej ticho šedá
2941 I  |               vše prinesie~so zvesťou zavždy dažďo-sľubnou~tu zvoncov
2942 I  |             priekopu,~a ktoré - pravé zázraky -~čím diaľ, tým väčšmi tuhnú
2943 II |            Podvrší!”~S tým na posluhu zazvonil~(ten vstúpil, jakby prihnal
2944 II |                skvost bariev v rámcov zášerí~a iné čačky nádhery,~keď
2945 II |             úctypovinne,~u brány ešte zašiel v tiene~líp a dubiskov košatých,~
2946 II |              prebral zbehy všaké,~jak zašli dobou minulou.~Tak prišiel
2947 II |          nevie: i keď bozká ruku,~len zašpiní ju, nekľuda;~je divok, horská
2948 I  |             dážď;~a aby ešte preľstil zášť;~čo spásu hľadá na úteku:~
2949 Poz|              nádeje;~len jeden pokyn, zašum lesný,~len jeden horskej
2950 II |             oltáru.~Kdes’ búrne zvuky zašumeli,~jak keby kŕdeľ zlatých
2951 II |          prahu.~ Len v sieni čos’ keď zašumelo:~sa vzchopil. Dlaňou prehnal
2952 Poz|             chváce povoľa,~duch už sa zažal, už sa jatrí,~plamenným
2953 III|               vädby;~nie, netreba tam zažehnatby,~zbytočná každá prípoveď.~
2954 II |         meškal dume.~V pamäti prebral zbehy všaké,~jak zašli dobou minulou.~
2955 III|          púhej lásky~jej temné zavčas zbieliť vlásky?~Mal zrieť ju a bez
2956 II |                  hneď vzbĺklo mu, zas zbledlo líce~a oči jakby zaslepneli,~
2957 II |       opierajúc sa na ramená.~na nose zblýskal okuliar,~a „Kto to!? -”
2958 II |            valne vzdychol,~na chodník zbočiac popri vode. - ~Než slnce
2959 II |           mimochodom na salaš~tu i tu zbočil na kus vravy,~či aby pipku
2960 II |             botky)~mu v cestu zastal, zbránil dnu;~keď avšak zvedel, že
2961 I  |               skuté.~Tvár tuho, hrubo zbrázdená:~hja, tvrdú službu znamená;~
2962 I  |             valí,~že čos’ sa jak lesk zbroje mihá,~jak vzbury, války
2963 I  |               všade zrazu~hrad - horu zbrojných ramien zdvihne,~a každé
2964 III|               netreba tam zažehnatby,~zbytočná každá prípoveď.~Koleso predsa
2965 III|            dnes;~to pribudlo, to ešte zbýva.~A ani nešiel do koliby~
2966 II |               ním sa nikdy nepustili,~zdal sa im jaksi zasmušilý~i
2967 I  |                  Tesárom teda dosť sa zdalo,~že vteružili podstavec,~
2968 II |           moja pritom zachovaná -~nuž zdaru dá i požehnania~a napomôže
2969 II |               šaty z dúhy,~briliantmi zdaždí na hlavy;~uprostred lesklá
2970 II |         ktorho týmže časom slúžil,~čo zdelil skorý úmysel,~rozložil,
2971 I  |             hrbolce kde-tu tešlicami,~zdlž odmerali kročajami,~vtom
2972 I  |           šírych postriebrená broň~sa zdme, zrak mrkne na pohon -~i
2973 III|               Bez meškania ho zriadil zdnuká;~priam u dvier novú almariu~
2974 II |       drapérij;~tie záclon chytili sa zdob~i stýkajú ich na ihlice;~
2975 I  |           zásterou,~povláčkou opásali zdobnou.~Keď i tá bola hotová:~tu
2976 III|          dvier novú almariu~postavil, zdobný pribil rám,~kol zo stien
2977 II |          nikde páru niet,~sú viac než zdoby kostolné,~viac nežli krásy
2978 III|         klinom búry vraziť,~keď neľzä zdolať nožom, dlátom,~do skúpy
2979 III|               zas sa mohol ponapiť~zo zdroja, ktorý jemu vre~pod skvitlým
2980 III|          zozbieral zvyšku krupäje?~či zdržiaval ho kto: či riekli~mu prísne:
2981 I  |           hupkom poskákali;~zem ťažko zdunela a stuhla -~širákmi tisina
2982 II |               zúria búrou -~chceli by zdusiť chladom, chmúrou,~kde aký
2983 II |           Siná v kresle tvár~sa strmo zdvihla - udivená,~opierajúc sa
2984 I  |                 horu zbrojných ramien zdvihne,~a každé jeho rameno~na
2985 III|           podkladá~na podnos, podlet, zdvihnutie~tej noše, čo ho prikvačila -~
2986 II |          predsudkov zariekajúc puch~a zeleň novej, sviežej vesny~metajúc
2987 II |           kotúľal~kýs’ obor, klbká zo zelene -~pomedzi zase biele pruhy,~
2988 I  |        chalupa v hôr zákutí~uprostred zeleného lázku,~rozvitom sťaby na
2989 II |         pohonič -~Ech, chrobač, šereď zemeplazu,~brúk, ktorý buní podvečer:~
2990 III|              duše jaksi schodia~v tej zemskej šírej oblasti,~jak prášky
2991 II |           sem-tam poneviera;~hrdluje, zháňa, službu cení -~preds’ rečú
2992 III|       Všechsvätých -~mať, otec v sile zhasína -~lež nadarmo sú všetky
2993 III|            hľa, známy,~jediný, čo keď zhasnul deň,~je vstave pravý podať
2994 III|             les.~Tu mladí zas sa sami zhliadli -~im tichý nastal žitia
2995 II |              rozplynul, alebo snáď~ho zhltla temným svojím okom~parketná,
2996 I  |          staviteľ,~až všetci v tom sa zhodli slove,~že nech si hockto,
2997 II |            šnôra~jak keby dneska bola zhora~zo smreka padla - čečimlaď,~
2998 III|          triafali v reči na vôľu.~Vše zhovor zapliesť chceli iný,~zvlášť
2999 III|         pokraj hory~sa porozpŕchli na zhovory,~i aby si tam pofajčili.~(
3000 II |                kol úst mu hrdosť duše zhrala,~z pozoru srdný oheň srší -~