Kapit.

3001 I  |               všetko márne pokusy:~čo zhrčil v krov sa nad chalupou,~
3002 III|          popredku videl následok:~jak zhŕkli by sa hneď ho zvítať;~hej,
3003 II |              chmúrou,~kde aký svit sa zhromaždí;~no on má krídla, svoj vzduch
3004 III|            prší -~v to riava zanôtila zhruba,~jak k oslave, jak v pochod
3005 II |          túžil.~Ten, počujúc to, čelo zhrúžil~v mrak, prísnym okom fľochnul
3006 I  |              svet tak utiahnutý, malý~zhúb príval vrútiť - možné-li…?~-
3007 I  |              černie v čele:~zas stopy zhubnej od ocele.~Tam stojí strážou
3008 III|         hlások prehodený,~prásk biča, zhúkanie na tráve:~a osud ich bol
3009 III|         temným, veľkým lesom~a na nej zhúkla rúšnica:~les celý ozývnul
3010 I  |             na poľane valach~na prste zhvízdal napokon …~keď. . . Ináč -
3011 II |            však prešiel rok a práve v zime,~kde sto ráz zmrzne, kým
3012 III|              samy …~S tým prešla dlhá zimy doba.~A jaro svitlo. S jarom
3013 I  |          kameň v nič a v nič,~neznámy zisku pohonič -~niet ostňa, ktorý
3014 II |             sklátil…~To pripomnúc si, zistil: Tak je!~Roztvoril, spešne
3015 III|               kuknul do neho;~to prvé zistiť snadno mi,~to druhé nechám
3016 II |           lengá strapcom k hrám -~Tma zívla hory - i bol tam,~zaniknul.
3017 III|             prečkala ho, dočakala,~že zišli, videli sa zas.~ Lež, pravda,
3018 II |             na pochod,~i čudno mu; no zjav hneď známy:~hej, krpcov
3019 II |               panských. Aby kludný~sa zjavil, úctypovinne,~u brány ešte
3020 III|               zamiera on od cesty,~je zjavný každý jeho vchod.~Domáci
3021 I  |            nimi jaz, až k prelevu~keď zježili a zdvihli šije:~hať sama
3022 III|           prach usadal -~od západu už zľahka, vlídne~sa žiare letné opierali;~
3023 II |            had,~trepení ťažkú zriasil zlať,~s tým mžikom myknul medzi
3024 III|               a vzmach,~chodníkmi ona zláti prach;~i slnko jasnejšie
3025 II |              obzore dúhou skvetlom~sa zligá (- bezpochyby lustre -);~
3026 I  |               pri poriadku~vše na ňom zligoce sa, skmitá~podvečer abo
3027 II |           staré koridory: -~to už ich zlobí, už sú desní!~na víchor
3028 I  |         povalili,~hej, povalili rukou zlobnou,~na biele dosky popílili,~
3029 I  |           vášne, ktorá dopeká~a iskry zloby kreše z čela,~niet citu,
3030 I  |            horského zručal zástupu~od zlosti vztekle, nafúkane,~a v strmom,
3031 I  |              kraja kniha…~A obadal-li zlovesť v diali,~mrak pochybný že
3032 I  |        udalostí,~na príchod dobrých i zlých hostí,~jak a čo veští kraja
3033 III|            stvrdla vôľa,~akže by ozaj zmäkla bola.~Jak chuďas sluha,
3034 III|          Mätež, škripce~sa pozabudli, zmäknul hlas -~i boli mysľou pospolu.~
3035 Poz|              zmorí,~zrak jeho urknul, zmámila~lož, ohlušila presila:~vy
3036 I  |            rušia, chváta~na odpor, na zmar útoku,~rekovné šumiac harmónie:~
3037 I  |                jedla, sosna v družnej zmesi,~opreté husto bok o bok,~
3038 III|          Domáci sprvu - prekvapení~sa zmiatli trochu, okúňali~mu v smelý
3039 II |               ďalej hlivieť, schválne zmierať -~sťa stromec kdesi na ohrade: -~
3040 III|             Ty, zaťku - ja sa s tebou zmieril,~bo videl som, že vytrváš -~
3041 Poz|              už ju máme: myseľ hravú:~zmladenej duše prez dúbravu~tak strie
3042 III|            ustierali~briežkami, poľom zmĺkal ľud -~keď došiel svojej
3043 II |               čujnej plný lakoty -~no zmlkli skoro, uleteli~snáď portálom,
3044 I  |             kotliny~ju prelieval - až zmĺkne v bučí,~obstatá býlím lopušiny.~
3045 Poz|              mrcha svet v nás skvári, zmorí,~zrak jeho urknul, zmámila~
3046 III|             samým citom~chcieť kvieťa zmraziť, opariť -~To rozčeslo by
3047 II |            hodlal váľať buky,~a čelom zmraštil, naposledy~jak chcel by
3048 III|             ju mrk,~až plecia stŕpli, zmŕtvel krk,~a nedvíhal ju svitom
3049 II |             práve v zime,~kde sto ráz zmrzne, kým sa prijme -~však prešiel
3050 II |               zostal teda .. . Prešla zmuť.~Čo predtým nikdy nevidel,~
3051 II |           takto strmo, náhle?~on iste zmýlil chod a púť?~čo chce? čo
3052 II |            akže neni chýr a bájka,~čo zmyslel svet - svet zmýšľa rád,~
3053 II |                čo zmyslel svet - svet zmýšľa rád,~a ja bych nechcel dokladať -:~
3054 III|           pošepli skoro jazyčnice,~čo značí dievky váhavosť:~i nastal
3055 III|             by krutosť neslýchaná!~To značilo by samým citom~chcieť kvieťa
3056 I  |             je pripravená:~že na prvý znak povelenia~na valoch, u brán,
3057 II |               sa im jaksi zasmušilý~i znali jeho päsť a sval,~krem toho
3058 III|             do dediny.~či vedľa domku známeho~i teraz postál a jak predtým~
3059 III|              unikli~a tam už boli bez znamenia,~len pieseň čo sa ozývala:~
3060 III|                no jeden stret: i boli známi;~zrak jeden, hlások prehodený,~
3061 III|               vychovala stráňa.~V tom známom domku býva práve,~obhnatom
3062 II |          odrazený~a v množstvo prúdov znásobený~späť vrhá sa, späť v siene
3063 II |              budeš si tam chodiť;~lež znáš-li s cudzím zaobchodiť~a nesklzneš
3064 II |               preletel,~veď nemilo to zneje sluchu,~keď pochybovať chcú
3065 II |               tomu - ,~o ktorej neraz znela chvála,~že ešte nikdy nezlyhala)~
3066 III|             službu inú~(i toho nie on znesie vinu),~jak otec jeho, ba
3067 II |                Tak asi dumal v letnom znoji,~opretý na vozovom oji.~
3068 II |          cesta hodná~i príkra, ťažká, znojoplodná -~chcel spočinúť var’, posedieť~-
3069 III|               skaly,~veď preto machom zobrastali, -~a celá hviezdna noci
3070 III|          istotne sliedi po neveste;~i zočiac ju: ha, to je mladá!~hneď
3071 II |               východom~len slabá ešte zora hrala:~vstal z loža celkom
3072 II |              kapitola~Keď starý Čajka zosnul v Pánu~a jeho zvláštna,
3073 II |             pôde z ľadu, ani hnúť -~I zostal teda .. . Prešla zmuť.~Čo
3074 II |           úradu, tam sluhov berú.~Lež zostaň, v tom sám rozhodnem -~Nuž
3075 III|                a či on predsa nechcel zostať …?~Dosť na tom, nedbal:
3076 Poz|     privediete zas,~vy vzkriesite, vy zotavíte,~z jatrivých vyliečite rán,~
3077 II |            dlhej bez šipľavy,~krpčeky zotknul novej spravy,~okrútiac pekne
3078 II |               kde striasol prach, pot zotrel z čela,~vyfúkal teplo, unavenie -~
3079 III|           vystrojil sa v novú postať,~zozbieral zvyšku krupäje?~či zdržiaval
3080 III|              len jedno sa mu v očiach zračí,~to svieti pred ním naporad~
3081 I  |               až kŕdeľ dôjde čiernych zrád . . .~ Chalupa - tá sa neľaká~
3082 Poz|           odveká,~kde nikdy nevyspela zrada,~bez dotazu, kto on? čo
3083 I  |                Možno-li sem sa dostať zrade~a kút ten blaha olúpiť? -~
3084 I  |             labuťou vzápätí~loď tajná zradu nevysiela?~A obadal-li zo
3085 III|             všetky vtáčie chóry -~keď zraky sňali jakby v priek~a zamĺkli,
3086 III|           čerstvý, zdravý, jak vzduch zrána,~tak jak ho vychovala stráňa.~
3087 II |               je čokoľvek:~dosť skoro zredikal sa preds’,~vyšnôril dlhej
3088 II |               a strúčky vlasov biele, zredlé~vo vánku vedľa prešumelom~
3089 I  |               súdi,~nech odpustí, lež zrejme blúdi -~obnažil vlastnú
3090 II |            len jeden pohľad, nímž dnu zrel.~odrazu jakby skamenel,~
3091 I  |            stihne -~až všetko v odpor zriadeno,~obrana tak je pripravená:~
3092 III|           bielu šiju.~Bez meškania ho zriadil zdnuká;~priam u dvier novú
3093 II |             lesklý had,~trepení ťažkú zriasil zlať,~s tým mžikom myknul
3094 II |             zapadla:~no (- vinou iste zrkadlá,~z úbeľu rímsy, štipce,
3095 II |          poobzeral, prešiel skránky~a zrkalce späť ukryl zas -~I vskutku
3096 II |         pichol~a štáral - inu, hľadal zrok - ,~lež iste, velkej ku
3097 II |                Tak čudesné ich vetvy, zrosty -~Tie vzpäli sa až do povaly,~
3098 III|            boli mysľou pospolu.~S tým zrovnali sa, a on chodí,~viac neštítiac
3099 I  |             obehol a v bráne~horského zručal zástupu~od zlosti vztekle,
3100 I  |        stredok štítnej polohy~pribili zrutné parohy.~Konečne k dverám
3101 III|        chalupy~tria a tria súdruhovia zrutní~a rechtor verš odspieval
3102 II |            žobrota;~tam dá sa jej, oč zuby čerí.~Ty votieraš sa prez
3103 I  |             vmieša~vo švihotavý haluz zun,~keď vánkov prsty hravo
3104 II |              v dve sa delí,~pramienok zurčí hneď povedľa -~pod košatinou
3105 II |               desní!~na víchor sadli, zúria búrou -~chceli by zdusiť
3106 II |               starý -",~a jeden-druhý zurvalec~keď skríknul: „Nu, jak ňanko
3107 II |           prešiel rok: i musel von,~a zvädlý odnášal sa stade…~Kto viac
3108 II |                zbránil dnu;~keď avšak zvedel, že to sluha -~tu i on prestal
3109 II |               tesnotu,~rezzelenal sa, zvenčil on,~veď sníval, v svojskom
3110 II |               stácich, visutých,~(tie zveri tvár, tie krídla mali)~zas
3111 II |             splietli pospolu,~a stádo zveriac stráži Besa,~okáľom jeho
3112 III|               maj dcéru, ja ju vďačne zveril -~však buď i potom Tobiáš!~
3113 I  |             ponad les vše prinesie~so zvesťou zavždy dažďo-sľubnou~tu
3114 II |          povedať~jak z kŕdla vylúčené zviera~sa sluha sem-tam poneviera;~
3115 II |             nástraha,~čo najskôr jeho zvinil vchod,~zanikla, štuchla:
3116 I  |             na košiare,~a vtedy čo sa zvíri znovu,~keď, avšak zriedka,
3117 I  |            obstatá býlím lopušiny.~Čo zvislá plotom, na povoji~jej fŕskot
3118 III|            horami,~na žrdiach smrečín zvislý stín,~jak veľký, slávny
3119 II |          veverice,~kým tie zas listov zvisnutých~tak skydajú jak vodopád -~
3120 III|              jak zhŕkli by sa hneď ho zvítať;~hej, znal on z knihy biedy
3121 II |              pán -~i v ňom hneď srdce zvíťazilo,~sluhovi svojmu poriadnemu~
3122 I  |              vraj i sto chlapov že by zvládla -~s tým hneď aj riadkom
3123 III|           zhovor zapliesť chceli iný,~zvlášť jestli dcéra vošla dnu~(
3124 II |            Čajka zosnul v Pánu~a jeho zvláštna, nenadála~smrť ozaj bola
3125 III|            popri ceste,~tá mlčí, čosi zvláštne hľadá:~istotne sliedi po
3126 II |            môj, jak nenie zvykom,~bol zvláštnej priazne účastníkom,~že služobník
3127 III|            len Michal túžil~a prosil, zvolil dobroprajné),~ponúkal k
3128 I  |               zavždy dažďo-sľubnou~tu zvoncov kvil, zas tlkot bubnov -~
3129 II |               ten veľkým kvetom jakby zvonil,~ten skvie sa, jakby slzy
3130 I  |              rujné dudy -~v to hlasný zvonkot hrdlice~sa ozval, v kúre
3131 I  |           vežiach v spechu búrlivom~o zvony tlčú kladivom;~tu opasujú
3132 II |               ruch a pohyb skytal,~ta zvrátil zrak pri onom hesle;~vtom
3133 II |               deň, keď k totej strane~zvrátili oviec kŕdeľ biely~na pastvu,
3134 II |            bych lepšiu užil:~nu, inam zvrátim práce snahu:~pod jedno stanem
3135 I  |             ponad stráne,~v haluziach zvrelo hrkútanie~jak sprievodom,
3136 I  |              a zakrútili, podvážili -~zvrt jeden - dva, i sfrungal
3137 II |        slnečnica kvetúca~sa obracia a zvŕta v strany:~a zvšadiaľ nový,
3138 I  |               bez kyvotu:~hoj, čo tam zvučných zrazu chvál~ho potkalo!
3139 II |              A jeho reč - hach, chaos zvuku!~to ucha škripec opravdový -~
3140 II |          krásy na oltáru.~Kdes’ búrne zvuky zašumeli,~jak keby kŕdeľ
3141 I  |                aby vtrielil plen,~jak zvyknul, spupne, prerohate,~širokým,
3142 III|             pili,~O svojich bavili sa zvykoch:~až na štvrtý len nastala~
3143 II |              naložil hlasom, jak to v zvyku~- medzitým hladiac sivú
3144 III|              v novú postať,~zozbieral zvyšku krupäje?~či zdržiaval ho
3145 II |           obracia a zvŕta v strany:~a zvšadiaľ nový, maľovaný~a skvúci
3146 II |              natrafili naň valasi.~Na zžlklom mochu o jej peň~si sedel,
3147 II |               vpadlé;~pár krôpok ihrá zžlklým čelom~s pableskmi, ktoré
3148 I  |               nech pláce, lepí, ondie šaľo -~tak dudrali. No nakoniec,~
3149 II |             čečimlaď,~nu, vedel dobre šanovať -~Za otčenáš sa prezvliekol,~
3150 III|               Zhon detí rozbehal sa v šante -)~Pozatým zas si obozreli~
3151 II |               chasu krepčať, plesať~a šanty stvárať navôkol;~keď bača
3152 I  |             pri tanci,~sťa roztopašní šarvanci~vraz chytili sa operadla,~
3153 I  |           zavrelý,~sám v svojej ticho šedá rade,~nič neuzavrel ku závade;~
3154 II |          strmo začal rozvievať~chvist šedín - nedbal, nechal tak,~už
3155 III|             dúbrave,~len jemu v osvež šelesti -~Nie od záhumnia, od záhrady,~
3156 I  |          odpínajú na reťazu~hradových šelmí toporom,~tie… každá činí,
3157 II |             drapov hbite~a nožom ľútu šelmu sklátil…~To pripomnúc si,
3158 III|          nebies nanajvyššie bralo -~a šepotävým, traslým hlasom~privolal: „
3159 II |               pohonič -~Ech, chrobač, šereď zemeplazu,~brúk, ktorý buní
3160 III|          otužel,~on hľadí na to ako v šero,~čo za dňom musí nasledovať.~
3161 I  |         Konečne k dverám dali schody,~šesť schodkov z dosák jedľových~
3162 III|               jak ho miloval,~natoľko šetril, ľutoval,~i ľutoval ho:
3163 III|               pustil v plačky,~starej šia hlasne fikala -~Pri slovách
3164 II |             tíško zatvárajúc~(bo vari šianal čísi sen)~dveriatka staré,
3165 Poz|              jatrí,~plamenným krídlom šibe hor’,~jak v nebo naspäť
3166 I  |         podronili -~a keď už visel na šibeni,~vykopli spráchnivelé steny,~
3167 II |           mrak a tieň;~dennice lúč mu šibla v zrak~a slzu žmykla - vetché
3168 II |          strop;~tie ako labuť zdvihli šíj~a noria do vín drapérij;~
3169 I  |         prelevu~keď zježili a zdvihli šije:~hať sama zachce úlevu,~
3170 III|                stál, nadvihujúc bielu šiju.~Bez meškania ho zriadil
3171 II |              radom stojí,~sťa vojakov šík na pochod,~i čudno mu; no
3172 II |         strmšie vztýčil vzrost,~jak v šíku by - bár skryť ho chcel,~
3173 II |             prestávke veľmi malej~zas šinie sa vpred, v ruke páku,~ovinka
3174 I  |            tetivy kuše, z pušky tlamy~šíp rudý, biele behanice,~brok,
3175 II |            preds’,~vyšnôril dlhej bez šipľavy,~krpčeky zotknul novej spravy,~
3176 III|           ktorý jemu vre~pod skvitlým šípom v dúbrave,~len jemu v osvež
3177 I  |              ťažko zdunela a stuhla -~širákmi tisina sa uhla…~- I okná
3178 II |            ruke páku,~ovinka drnčí na širáku~a kapsa lengá strapcom k
3179 III|               potom pre ňu neurodí~to šíre pole rodiča.~Jak!? - Schválne
3180 III|           jaksi schodia~v tej zemskej šírej oblasti,~jak prášky vzduchu,
3181 II |               nehasnul, vzrastal a sa šíril -~jak riavy prúd o klenbu,
3182 I  |           zvyknul, spupne, prerohate,~širokým, drzým pochodom;~a tajná,
3183 I  |                číha~- pod sebou majúc šíry kraj,~kút každý jeho, záhyb,
3184 I  |             skaboní sa jeho líce,~pŕs šírych postriebrená broň~sa zdme,
3185 I  |          obzoru -~tak vzchodia, rastú šírym vlekom~vždy vyššie nebies
3186 I  |          neschodí mu z pliec:~to ona, šišak, chocholec -~čo stupňovanom
3187 II |             odfukoval v lone vesny,~a škovran pokračoval v piesni…~- Čo
3188 II |           uháňal prosto v úval lesný…~Škovránok zahral nad ním v piesni~
3189 III|                hneď bolo ináč. Mätež, škripce~sa pozabudli, zmäknul hlas -~
3190 II |            hach, chaos zvuku!~to ucha škripec opravdový -~hles každý trápnu
3191 I  |          vyzerá,~jak z vaječnej by zo škrupiny;~bezpečne môž’ vraj do dediny,~
3192 I  |            chce trepať peruťami,~môž’ škubať spárom lačných supov:~to
3193 III|        prehradiť mu zálety,~nech okom škuľnúť mu na pero,~na priadkach
3194 III|             kdes’ v rúbanisku zbierať šmáňa,~by mala pri čom uvariť …?~
3195 II |             rad s návlakami,~a vyššej šmúha dlhá, čierna,~tiež jeho
3196 I  |              brvná, klady dopratali~a šmykli novým podvalom -~ni raz
3197 II |           špiny,~tá hadiaca sa po ňom šnôra~jak keby dneska bola zhora~
3198 II |             no bol jak z ľalíj - bezo špiny,~tá hadiaca sa po ňom šnôra~
3199 II |       vynašiel sa. Zrak ako strela~už šprihá, liece povoľne.~Tu napnúc,
3200 I  |               službu znamená;~a mnohý šrám sa černie v čele:~zas stopy
3201 II |               pritom v cestu pichol~a štáral - inu, hľadal zrok - ,~lež
3202 III|          žblnkotajú~o večnom blahu, o šťastí…~Jak škoda jejich súzvuk
3203 III|                 však márne: na vec na šteklivú~zas narazili ku podivu -~
3204 III|              no skoro octne späť sa v štestí,~keď privolá jej ešte z
3205 II |      roztáčajú letorosty~a maľujú jak štetce strop;~tie ako labuť zdvihli
3206 II |          spadá, rinie~prv na ligotné, štíhle skrine,~na jejich slon a
3207 II |        chmúrny, tlstý, územčistý,~ten štíhly, samá odvaha,~ten chlpatec,
3208 I  |     cifrovanou strieškou,~a v stredok štítnej polohy~pribili zrutné parohy.~
3209 II |           jeho zvinil vchod,~zanikla, štuchla: obzrel sa -~Tu videl seba,
3210 I  |              sa zabral lesom poľovať,~štvať, márniť všetko, čo v ňom
3211 III|              bavili sa zvykoch:~až na štvrtý len nastala~hodina smutnej
3212 III|            vráskov~nahliadne: že ver’ šuhaj, jak~dnes Michal, v takom
3213 II |          rukou,~čos’ do kešienok jeho šukol~- snáď, aby mal čím ohňa
3214 III|            tiež vetvicami,~na pozdrav šumí, kloní sa,~sťa keby dáka
3215 I  |                na zmar útoku,~rekovné šumiac harmónie:~smrek, jedľa,
3216 II |            zas -~I vskutku rúči bol a šumný,~jak len ten jaseň na záhumní,~
3217 III|            hravšou svevoľou~si hupká, šumot topoľov~tiež jemu „Nazdar!”
3218 III|              v ruke;~len keď mu hunka šupla z pliec,~obadal sa, i pokryl
3219 II |             stúpa)~jak stín by, tíško šupnul dnuka~do veľkej, skvostnej
3220 III|             slobodne i výrečne~o ruku švárnej svojej Hanky;~má spôsob
3221 I  |          spiež, čo k vzdychu budí,~či švehol z jasal poľnice - ,~keď
3222 III|            prikvačila -~i vtáča preto šveholí~tam, by nám bolo po vôli,~
3223 III|               ticho sprieči~zakaždým, švíček krkvajúc -~i kľučka vrzgla
3224 Poz|            orla skolotanie,~len jeden švihot sokola,~prez horu mužné
3225 I  |            ona, často čo sa vmieša~vo švihotavý haluz zun,~keď vánkov prsty
3226 II |                Šum očul, ostrý, náhly švist~jak padal, otrel podlahu,~
3227 I  |             velevráta - -~a vlny lesa švistia, plynú~víťazne, víchru k
3228 III|         predsa je len kolo,~je vrtké, švižké, frní, hraje,~na cestách
3229 III|            veľmi, veľmi rád.~Kráčajúc švižko od kaštieľa~cez dvory jeho,
3230 II |               žije~vzdor tomu, i prez žalúzie~sa predierajú jeho chóry,~
3231 II |           ešte tuhšie stúpal znovu.~V žart s ním sa nikdy nepustili,~
3232 III|          prísne: že veď nedohára -~bo žartom: že veď neutiekli~tí, za
3233 III|            vždy dobrej vôle,~na tvári žartu rumenec~a na nose mal pupenec),~
3234 II |                odrazu jakby skamenel,~žas pojal ho či niečo z bázne~(
3235 III|         vánkom hrajú,~i jednou vlnkou žblnkotajú~o večnom blahu, o šťastí…~
3236 I  |              pavéza~pevnejšia nežli z železa,~tvŕdz tvrdšia z púhych
3237 III|             bol jak voda na žeravé~by železo, ním stvrdla vôľa,~akže
3238 III|         Tobiáš!~Ty zasa, dcéro, keďže žena~si už, i posla tvoja parta -~
3239 III|             stola, tak pri kachliech,~ženičky v päsť sa schichotali,~len
3240 I  |              z cesty,~po ktorej búrou ženie svet,~že vyhnúť mu ni stihu
3241 II |              pohrkal)~i pušku (tú, čo ženou zval,~odkedy vdovčil, dávno
3242 I  |            poozvú sa jare,~keď statky ženu na košiare,~a vtedy čo sa
3243 I  |           obrovský by vztýčil štít;~i ženú nehody tým smerom,~však
3244 III|         okamžik,~však bol jak voda na žeravé~by železo, ním stvrdla vôľa,~
3245 II |               sklepeniu,~a na každého žhavom štíte~čos’ krídly mácha
3246 II |               stranu~a prístup k pánu žiadal stuha,~odvrknúc, že on musí
3247 III|              Dnes teda môž’ už pýtať, žiadať~i slobodne i výrečne~o ruku
3248 II |           stalo, bo sa neodstane~skrz žiadne mienok zápasy -~sám príbeh
3249 II |             zo dvora dolu dedinou.~So žiadnym nepozastal k slovu,~ač mnohých
3250 III|         nečudo teda, keďže mať~začala žiaľne vykladať,~objímuc dcéru
3251 III|           západu už zľahka, vlídne~sa žiare letné opierali;~kol cesty
3252 II |               aj?-: na tisíc skiel~ho žiarnym pooblietlo svetlom,~jak
3253 II |              víko pritkýna~a hneď zas žiarovito hľadí -~a kde sa stromov
3254 III|             hľadí:~nemôže ni on darmo žiť,~za toľké nuky, toľkú lásku~
3255 III|         druhoví, s nímž sa stretnul v žití~že už ho spoznal, všetok
3256 II |                nasadiac vlastné svoje žitie,~sám vbehnul v objem drapov
3257 Poz|                ohlušila presila:~vy k žitiu privediete zas,~vy vzkriesite,
3258 II |            ona, sťaby srdce mala,~tak živo-bôlne zaplakala~tou „Ja som bača
3259 III|              i pýtal!?~tej zavše nový život svital;~tá lúčinou sa raja
3260 III|         skúsil: keď sa riadne vlní~na žliebku, kadiaľ steká pot:~niet
3261 II |            dolomán,~ním samý blysk, a žlté botky)~mu v cestu zastal,
3262 II |             naň,~pokrútil fúzmi, ústy žmýka~- hja, najlepšieho čeľadníka~
3263 II |            lúč mu šibla v zrak~a slzu žmykla - vetché líce~vtom ovial
3264 II |          nevelela!~Tamvon má priestor žobrota;~tam dá sa jej, oč zuby
3265 III|         rozprestrie sa nad horami,~na žrdiach smrečín zvislý stín,~jak
3266 III|            lobodienku seká -~korienok žujúc sladiča~(by decku osladila
3267 I  |       samorostlý sklad,~na tvrdé temä žulo-skaly~z balvanov skalných postavila:~
3268 III|              olšinách~a v húšti rakýt žurčot kradmý. . .~Tak zajala ho