Part

 1 1|      páre~sedia okuliere.~Trtolí sa, habká, jak kto moc má práce.~
 2 1|         odedz, na tej láce…~zíde sa, bo zderky na nej každá
 3 1|      okrúhlymi oky.~“…Teraz prac sa v čerty!…” Umklo dvoma skoky.~
 4 1|       Tak nech dá pár volov, keď sa krava priaha;~dva, ak som
 5 1|      lišaj samá!? Zacloň -” “Veď sa lieni… I veď~ináč šuhaj!…” “
 6 1|          ten prívet!”~“Ale s kým sa zídem, nedá pokoja mi.~Chlapci: “
 7 1|        kohútom či kvočkám:~‘Ešte sa nevydám, štyri rôčky počkám!…’~
 8 1|          Štyri roky - hojój! Kým sa nepoženia~vrstovníci…? Zvädneš!” “
 9 1|        BUdem svieža žena.”~“Tiež sa ovrábiť chcem.” “Urob, vždy
10 1|           i ja - radi by sme -” “Sa ma striasť… šak, áno?”~“
11 1|          viem užiť!-~Ó, jak bych sa rada vám povytúžiť…~Vydať
12 1|        rada vám povytúžiť…~Vydať sa? Skôr slúžiť!”~“Koľkí pýtali
13 1|         Mládenci preč!…Prehlásil sa vdovec -”~“Vdovec?” “S deťmi
14 1|    Zahrdúste - krásku!…”~Pustila sa v nárek, čo by pohol skaly,~
15 1|     nárek, čo by pohol skaly,~že sa len tak steny v izbe ozývali.~“
16 1|        ozývali.~“Nikdy!” strhala sa. Ušla do komôrky.~Za ňou
17 2|         viesť v šťastí, rozkošou~sa spíjať, strojiť hody radosti~
18 2|    omladu.~Lež ked tak stuhy tie sa osypú~z nás, pukne reťaz
19 2|  srdečných~i samočlánkom octneme sa vraz;~ked rodinný sa veniec
20 2|     octneme sa vraz;~ked rodinný sa veniec rozpustí~i nájdeme
21 2|        veniec rozpustí~i nájdeme sa na rozcestí kde~vrhnutým
22 2|          zniknú, v temný pôdorys~sa prepadnú i fátľom postrú
23 2|         prepadnú i fátľom postrú sa~nezhrnutelným: jasný obličaj~
24 2|      zhltí vlna hrobová,~jak keď sa koráb búrou stroskoce~i
25 2|         búrou stroskoce~i potopí sa v bezdný oceán~so všetkým
26 2|       vedrom plným sily navážiť;~sa vzmužiť, novou vzpruhou
27 2|     priepust dospelých:~že chvie sa ako lístok osiky,~jak citlivky
28 2|     hviezdy jediné:~nech popýšim sa v jejich pableskoch -~Zásterku
29 2|         pyštekoch;~nech rozzvučí sa znova hlahol tvoj~jak na
30 2|         večeru zvon:~i v horlivý sa zhromaždíme chór . . .~Buď
31 2|      lotos z duše tvojej zrkadla~sa vyronivší v svetle neviny~
32 3|     lavičke, čo podľa pece vinie~sa polokruhom (v izbách na
33 3|      riadi na vretene,~až vtančí sa jej pod sopúšek kdesi~i
34 3|      umkli z hniezda;~i hoci zdá sa pokojná a tichá:~čuť cez
35 3|  potisnúť kto napred,~kým pohoda sa neodhodlá zaprieť . . .~
36 3|         cesty znavosť;~no obávam sa, že len ľudský závoz,~ten
37 3|     zaopatriť,~by presadený ujal sa môj kvietok -~A, hľa, čo
38 3|            prečo radšej k vzdoru~sa neutieklo? - Išla - v obeť,
39 3|          ach, ľudský,~čo nekončí sa sumou požehnania -~Och,
40 3|       bôľom zabronelé:~tak zdalo sa, že kvapli spod kúdele,~
41 3|        je - v školách.~Vraj, aby sa tak nehrdúsil, ako~sa oni
42 3|        aby sa tak nehrdúsil, ako~sa oni musia, netrampotil všako~
43 3|     papieri perom;~var’ vystrábi sa - šťastným zájde smerom,~
44 3|     padať k duhu: -~nuž uzniesli sa ukradnúť ho pluhu~a chytro,
45 3|      poslať za školáka:~nech učí sa (- Ó, nekonečná vďaka~im,
46 3|         ešte živým~znal odslúžiť sa, podoprieť ich v dačom.~
47 3|      schodí.)~Či zdravý je a ako sa mu vodí?~Či nemá hlad, či
48 3|        je,~jak tu, hľa, doma? Či sa usiluje~a pripravuje do
49 3|    netrudí si hlavu?~Či neobdral sa, odieva, jak sluší,~neobdral
50 3|      duši?~Či bohu slúži, utieka sa k nemu~v modlitbách, jak
51 3|         peruťami?~Či - ozaj darí sa mu, ako prosím,~vstávam
52 3|      iste,~v záhradke pleveľ: až sa v lete stydím -~- Len kedy
53 3|     včela,~poskubom kužeľ schvel sa, ba i nisko);~veď Vianoce
54 3|        čítal - chyba v okuliari,~sa vyhováral, viem však, bola
55 3|         jej však roje~zas v snem sa zlietli: jak zveličiť sviatky,~
56 3|        osuheľ hustla; večer hneď sa zblíži -~Či príde dnes,
57 3|         nej sadal.~Mnúc ruky si, sa zmraštil: var’, že zbadal~
58 3|         bolo čajs’, bo potuteľne~sa usmial - „Starká", riekol: „
59 3|       jej skleslí~preds’, osikou sa striasla - „Už je takô:~
60 3|           ho darmo čakáš; prevýš sa len dáko -~Vraj na Veľkú
61 3|         vpálil dnu syn - Zvítali sa v láske,~v tej tuhej jatí
62 3|      predsi!~Ja idem variť - Sem sa, môj syn, k peci,~si premrzol,
63 3|       dobrou sestrou:~až dočkáte sa - syna ty, tá brata,~nám
64 4|         keď v modrom nebies mori~sa kúpe slnko - jasná králica,~
65 4|     krásy panej, sama slnkom zdá sa,~jak odtisk verný, tak sa
66 4|        sa,~jak odtisk verný, tak sa skveje, jasá;~keď vôkol
67 4|         vzkriesenia zvesť nivami sa brodí,~a kde sa tknul ich:
68 4|     zvesť nivami sa brodí,~a kde sa tknul ich: pažiť, kvieťa
69 4|         u dvier nahý~zas oblieka sa v odev slávy drahý;~keď
70 4|        Ja neviem, prečo, ale rád sa dívam~tak obďaleč, tu z
71 4|          odpočívam~na obraze, až sa mi zatratí -~Ó, obraz známy,
72 4|          Včuľ idú ta - jak chvie sa tlstá lýtka …~Po čase však,
73 4|    poskočná trasorítka.~Zem kála sa: I temné vidím vlny,~jak
74 4|        vidím vlny,~jak na povrch sa sinú z hlbiny;~za brázdou
75 4|       morom tiež je zem? Veď tak sa prúdi,~tak vlny hádže, ako
76 4|        sú: ak ktorá ľvicou v loď sa hodí,~ó!… Márny strach,
77 4|  odpočinku ustlali. ..~Zas kruší sa a rýpe zem, čo stena,~by
78 4|        kde jas kvetu, hrudy mrak sa vhniezdi…~Ha, jak to, zatmie
79 4|       tvojej tváre,~už koľký, čo sa stáva dnes?!~Jak sčítať
80 4|       sial, keď oblak-úhor v šír sa porozvalí,~sial pieseň veň,
81 4|      pluhu, druhou Tatier chvoje~sa držiac… neboj, že ťa bieda
82 4|     rozosial. Už bráni, aby zrnu~sa mäkko vystlalo, by akonáhle~
83 4|          akonáhle~mu prejde sen, sa švihlo bez zákrnu~z hrúd
84 4| zobudenie,~ku nohám zvinie plášť sa ťažký, čierny,~a - hlávky
85 4|         čím to zrnko potom odeje sa:~tak platí uňho, ako oblek
86 4|     včera.~Nuž tys’ to? I jak si sa vzal tu, synu!?”~- Kde som
87 4|       vzal tu, synu!?”~- Kde som sa vzal, kde, jak a počo? Inu,~
88 4|       prírody klin ktože neuberá~sa rád? A tá, hla, túžba dneska
89 4|         lahšie tuší,~priam vyzná sa - v tú kročiac domovinu,~
90 4|         ruky!~Však s hlavou tiež sa uzavretie stretlo:~sťa svieca
91 4|          nenakľaje prahu.~I nech sa múdri, ak chcú, o tom kašu -~
92 4|        ho, ale rúče,~keď popýšil sa začas v slávy jase,~v hmlu
93 4|      putujú zôr dary, až konečne~sa zjaše nimi obor Tatry svätý.~
94 4|          chcete-li súdiť, okúpte sa v cite -~Ja želel tiež len