Part

 1 1|        Zacloň -” “Veď sa lieni… I veď~ináč šuhaj!…” “Chcel
 2 1|          Ale vieš: brat - ňaňo,~i ja - radi by sme -” “Sa
 3 1|   čiastku chce hneď zapísať -” “I čiastku?~Zahrdúste - krásku!…”~
 4 2|    spíjať, strojiť hody radosti~i zbytky stačiť vposled z
 5 2|    všetko to je snadné, lahodné~i pohodlné, uver, družka,
 6 2|    paprskovania, rozmach objemu~i vôbec celú všeteč miloty;~
 7 2|      úrodnej~zdar ďakujeme svoj i rozvitok,~za opŕchaním zápäť
 8 2|     pukne reťaz ohnív srdečných~i samočlánkom octneme sa vraz;~
 9 2|      rodinný sa veniec rozpustí~i nájdeme sa na rozcestí kde~
10 2|       temný pôdorys~sa prepadnú i fátľom postrú sa~nezhrnutelným:
11 2|         hrknúc, osvetlí náš pád~i nechá stezku slzko-ligotnú~
12 2|  hviezda; všetko, čo~nás živilo i vo vzrast pudilo,~deň ruchu
13 2|        sa koráb búrou stroskoce~i potopí sa v bezdný oceán~
14 2|         siahnuť zbedovaných pŕs~i vedrom plným sily navážiť;~
15 2|     prvej prešiel školu nerestí~i prestal próbu srdca krvavú~
16 2|  zdostač poznal; obrátil som ho~i teší ma zas líce rumenné . . .~
17 2|        si svoju skúšku zložila;~i bolo ti, viem, zobrať mánie
18 2|   prekrásnej duše tvojej oblohy~i oviať rosu z riasy mihalníc,~
19 2| ctihodný klúč zdvihni z podolka~i otvor nám zas misiek komôrku:~
20 2|        svite či ku večeru zvon:~i v horlivý sa zhromaždíme
21 2|      onou vznešenou,~čo kraľuje i dáva rozkazy -~i nežnou
22 2|        kraľuje i dáva rozkazy -~i nežnou opäť, ktorej zreteľ
23 2|    zakvitával vždycky rozkošné,~i nemôž’, verím, ďalej nekvitnúť;~
24 2|         láskať, strážiť napotom~i opatrovať ako oltár svoj,~
25 3|     krásu slnko obdivovať musí,~i slnko - nielen babky závistnice:~
26 3|     nikdy! chytro po nožnice! -~i slnko, lenže neprepukne
27 3|        priadka vážna. Zvije niť i znova~len vtápä prsty zlaté
28 3|        sa jej pod sopúšek kdesi~i hupne zas vhor - také zvádza
29 3|    totých bola,~čo pradú život? i nie div, že vôľa~jej tmavá
30 3|     mlčí, veď je jak prst sama.~I pradie. No bárs slová dušou
31 3|         čo jej umkli z hniezda;~i hoci zdá sa pokojná a tichá:~
32 3|       inam; inde robí.~A preds’ i preňho ver’ dosť zbývalo
33 3|        jak prv, v pretekárstvo;~i ledabolo ide hospodárstvo - -~
34 3|          Nuž, roboty dosť preň, i pre nevestu -~Lež ktože
35 3|      ľúto;~on žiť - ja hniť: no i tam cestu túto~bych prežehnavať
36 3|        chlúba, chvála:~na ktorú i v snách ešte pomýšľala~som,
37 3|         ťažšia;~môj bože! Prečo i ten kalich ešte? -~zač srdce
38 3| najboľavejšia, páli, žihá, ach, i…~Tu z očí jej dva veľké
39 3|        bežia čo dve perly šeré;~i jak by boli zotvárali dvere:~
40 3|  šťastným zájde smerom,~a vtedy i im môž’ raz padať k duhu: -~
41 3|          jak som prikázala jemu~i nakazujem, čo raz ulieta
42 3|       prosím,~vstávam či líham, i vše slzou zrosím~až vrúcnou
43 3|       chvatne práve, čo je súci~i hodný - Ó, bráň mi ho, Jezu-Kriste! -~
44 3|    poskubom kužeľ schvel sa, ba i nisko);~veď Vianoce sú predo
45 4|       jak by vzlietli vily;~keď i zem celá ľúbych slnka ramien~
46 4|        nový každej jará chvíle.~I k závisti i k úteche mi
47 4|        jará chvíle.~I k závisti i k úteche mi sloví~ten jeho
48 4|       pyšno jasné vztýčia rohy.~I znajúc gazdu, že on nie
49 4|       tu tým chodom bez pomylu,~i sprievod ich - poskočná
50 4|        trasorítka.~Zem kála sa: I temné vidím vlny,~jak na
51 4|         by krajšie svitla zaši;~i svitne zas, jej lúče - zlaté
52 4|       mi! ?~- Však mlčia, čušia i jej vlastní ľudia.~Hej,
53 4|       nu, údel tvoj, hľa - pluh i so železy!~Tak jednou pluhu,
54 4|        žils’ z nej predsa stále~i budeš žiť, bo živí preds’
55 4|       budeš žiť, bo živí preds’ i ona,~a vedz, že život tvoj
56 4|         príroda: tá matka dobra~i krásy, kojná dieťaťa i obra~
57 4|    dobra~i krásy, kojná dieťaťa i obra~tá neklamná - Veď nenie
58 4|        nový každej jara chvíle.~I k závisti, i k úteche mi
59 4|       jara chvíle.~I k závisti, i k úteche mi sloví~ten jeho
60 4|        pozvoľne, letkom náhle -~I ukojené spí nádejí semä,~
61 4|       oblek lesa! -~Hej, oráču, i nač tak spešne dolu?~Ja
62 4|         ako včera.~Nuž tys’ to? I jak si sa vzal tu, synu!?”~-
63 4|        inam vera!~Tak v prírode i náš cit lahšie tuší,~priam
64 4|         pracovať tra - tu - tam i kdekoľvek;~bez práce zbytočným
65 4|        si nebies sluha.~A dôjde i tá vôľa božia druhá~- jak
66 4|    božia druhá~- jak jedna, tak i druhá večne trvá -,~z nejž
67 4|         chce vyhrať: musí v boj i s buky!~Nuž, ťažká, tvrdá
68 4|     nenachrlí, nenakľaje prahu.~I nech sa múdri, ak chcú,
69 4| neodorie!~Jak vy, ctiť učte ich i svoje deti -~A preto i mne
70 4|      ich i svoje deti -~A preto i mne sväté sú a milé,~jak