Part

 1 1|       ale najkrajšia je, nech, čo chce, kto povie,~Zuzka Majerovie.~
 2 1|       reči radné…~Takhľa, oko, čo tkvie v srdci krásky na
 3 1|       pýtajú ťa",~otec k nej. “Čo, ňanko, za kupeec?…” “Nuž,
 4 1|       nie dosť milá?~Odmieňam, čo sila~stačí!…” “Všetko prada.
 5 1|       čase jej všetci domáci: “Čo, povedz,~zmýšľaš?… Mládenci
 6 1|  krásku!…”~Pustila sa v nárek, čo by pohol skaly,~že sa len
 7 2|    ešte zväzky, vzťahy trvajú,~čo naopak len roztužujú nás,~
 8 2|      zápač - slza za slzou~len čo vše hrknúc, osvetlí náš
 9 2|     nechá stezku slzko-ligotnú~čo poodkvaplá hviezda; všetko,
10 2|    poodkvaplá hviezda; všetko, čo~nás živilo i vo vzrast pudilo,~
11 2|    bodrá, čulá hospodárka zas,~čo zájmy kruhu svojho pestuje~
12 2|    paňou domu: onou vznešenou,~čo kraľuje i dáva rozkazy -~
13 3|            Priadka~Na lavičke, čo podľa pece vinie~sa polokruhom (
14 3|       teplo izby, ona, skokna,~čo zbunká vratkým letkom poblíž
15 3|        ináče len vrt vretienka čo v uši~vše zbrní, slinky
16 3|        jarček hľadá~a zrak len čo tok lesklej nitky zhliada.~
17 3|      vhor - také zvádza plesy.~Čo, vari žene, kým priasť musí
18 3|      táto jedna z totých bola,~čo pradú život? i nie div,
19 3|    hviezda.~Rozmýšľa … o tých, čo jej umkli z hniezda;~i hoci
20 3|       ej, dosť! V zime, v lete~čo všetko zvládať treba!… Nestihnete~
21 3|       sa môj kvietok -~A, hľa, čo vidím? materinských všetok~
22 3|   mrcha, výpočet, ach, ľudský,~čo nekončí sa sumou požehnania -~
23 3|    spod kúdele,~po nitke bežia čo dve perly šeré;~i jak by
24 3|       s plačom -~- Len kde je, čo je? (včul jej na um schodí.)~
25 3|    prikázala jemu~i nakazujem, čo raz ulieta mi,~ho povystrojac
26 3|       lev; toho chvatne práve, čo je súci~i hodný - Ó, bráň
27 3|      ozaj pomrzel ho, v stajni~čo - paholkove správy nezmyselné?~
28 4|    hneď mi neodchoď! -~- Spräž čo sneh kráča v tichom jakby
29 4|       Zas kruší sa a rýpe zem, čo stena,~by novou maľbou bola
30 4|        tvojej tváre,~už koľký, čo sa stáva dnes?!~Jak sčítať
31 4|        jeseň či na mladom jare~Čo čerieslo ti v ňadrá vrylo
32 4|      toť tieto hory,~a tvojím, čo v nich, medzi nimi väzí -~
33 4|     jeho stála~Veď stálym len, čo ona maľovala,~tá večná príroda:
34 4|        naň sadá, - čiže nájdu,~čo hľadajú? veď zlietlo ono
35 4|       veľké sú to súžby, múky,~čo robia tela pokrm, jak tie
36 4|   hrnčiarovom rozosiate poli -~čo spásu duše zrodili!… Ó,
37 4|      ja znám. Ó, kde tie moci,~čo skaly tie, tú sloj za jednej
38 4|        zachová zem našu; -~on, čo ju proti zradnej sveta tŕži~
39 4|     tých pracných rukách drží,~čo polieva ju slzou, krvou,
40 4| pomedzníky! Kým tie čnejú hore~čo stráž: ver’ nik vám zeme