Part

 1 1|        povie,~Zuzka Majerovie.~Keď tak za nedele do kostola
 2 1|         moc preds’ rokov tomu, keď mladicou bola.~Mala vohľačov
 3 1|         Tak nech dá pár volov, keď sa krava priaha;~dva, ak
 4 2|    opŕchaním zápäť omladu.~Lež ked tak stuhy tie sa osypú~z
 5 2|   samočlánkom octneme sa vraz;~ked rodinný sa veniec rozpustí~
 6 2|       kvietkom, aby hynul sám;~ked milé zjavy nám a príbuzné,~
 7 2|       nám, jak prv, v ústrety;~keď spustneme jak lúka v jeseni,~
 8 2|     myslou sviežej byľky niet;~keď priclonia nás smútky pošmúrne,~
 9 2|     plesný, lunu krásnych snov~keď razom zhltí vlna hrobová,~
10 2|        zhltí vlna hrobová,~jak keď sa koráb búrou stroskoce~
11 3|        kúdeľ,~od predsvitu, až keď už noc je dávna,~si pradie,
12 3|     starom -~(Veď nemaličkosť: keď tak vystrie jarom~na lúke
13 3|      zaslzili~sme, došlý práve keď ho čítal starý,~dosť zťažka
14 3|      dáka?~Až strpia strachom, keď si ku nej sadal.~Mnúc ruky
15 3|    hlad tiež zmoril sily…?~Oj, keď si mi len už tu, syn môj
16 4|                         Roľník~Keď jaro tu; keď v modrom nebies
17 4|            Roľník~Keď jaro tu; keď v modrom nebies mori~sa
18 4|    verný, tak sa skveje, jasá;~keď vôkol kráľky škovránkov
19 4|   službe jak by vzlietli vily;~keď i zem celá ľúbych slnka
20 4|       temný na dne mora kameň;~keď vzkriesenia zvesť nivami
21 4|         pažiť, kvieťa vzchodí;~keď strom, keď ker sťa žobrák
22 4|     kvieťa vzchodí;~keď strom, keď ker sťa žobrák u dvier nahý~
23 4| oblieka sa v odev slávy drahý;~keď pieseň zvoní v potoku~a
24 4|   pozdrav vtáčí vábi k obloku;~keď pružných kolies jará muzika~
25 4|      týchto úvrati~na rorníka, keď orie. Zrakom odpočívam~na
26 4|        velie, rodí, chová.~Nuž keď jej obrat bez slov, večne
27 4|   vlasti šatný lem:~bys’ sial, keď oblak-úhor v šír sa porozvalí,~
28 4|       kŕmi,~ni neznať jak, len keď zas spievať začne,~tu znamenie,
29 4|  korisť … A opásav oráč zájdu,~keď najprv pozyv svoj bol zaslal
30 4|      tmavé~tie ústa zeme, aby, keď čas príde,~vzal odplatou
31 4|       mračien tok vyviera,~on, keď chce, slzy slncom svojím
32 4|        kde jak by zhrmel, bzuk ked snuje včela,~sťa víchor
33 4|    snuje včela,~sťa víchor by, ked šumí prelet vtáčí,~a jakby
34 4|   avšak nestroví ho, ale rúče,~keď popýšil sa začas v slávy