Part

 1 1|        striasť… šak, áno?”~“Mlč, že striasť… Preberáš -” “Mladosti
 2 1|  poopadla~náhle ružička ti…” “Ja že…?” “Ba som zmladla!…”~kukla
 3 1|        nárek, čo by pohol skaly,~že sa len tak steny v izbe
 4 2|    vykazuješ priepust dospelých:~že chvie sa ako lístok osiky,~
 5 2|      jabloň u cesty.~No dokážme: že máme ešte síl~dosť v stržňoch,
 6 2|  stržňoch, v srdci túžob zásobu;~že miazga naša nielen zahojiť~
 7 3|      sedáva, a znajúc ženy údel,~že znamená ho najvlastnejšie
 8 3|          pradú život? i nie div, že vôľa~jej tmavá je, bo prísnu
 9 3|          Nie. Z jej úst len toť, že .Hospodin ráči~sám pastier
10 3|      potom, z jari~Či vo zbierky že zostávame nazad,~na chvoste;
11 3|     cesty znavosť;~no obávam sa, že len ľudský závoz,~ten závoz
12 3|         túh? Vidím znaky zradné:~že moje dieťa bledne, vädne,
13 3|         zabronelé:~tak zdalo sa, že kvapli spod kúdele,~po nitke
14 3| bezpečnou je stezka! -~V tie dni že dôjde - zajtra, či už dneska?…~
15 3|          sviatky,~by synak znal, že v opateru matky~vplul opäť:
16 3|      ruky si, sa zmraštil: var’, že zbadal~jej rozpačitosť -
17 4|    vztýčia rohy.~I znajúc gazdu, že on nie jak iný,~že k obedu
18 4|        gazdu, že on nie jak iný,~že k obedu dá vonnej ďateliny:~
19 4|      spievať začne,~tu znamenie, že žiadno nenie lačné,~a zasmädne-li,
20 4|        vije,~dosť ľahko, z chmár že zrovna rosu pije -~Ni plutvy
21 4|         chvoje~sa držiac… neboj, že ťa bieda zmorí~a zajme ti
22 4|       živí preds’ i ona,~a vedz, že život tvoj priam nedokoná~
23 4|          stvrdli? Tvrdá orba?~Ó, že tak veľké sú to súžby, múky,~
24 4|      dosť! - To vôľa božia prvá:~že pracovať tra - tu - tam
25 4|           kde prvej iskry hrali,~že z totej skaly zrno vykovali,~
26 4|        nežehrite~na archy tieto, že veď nasypali~na dedičnú
27 4|      tiež len pre tie ruky vaše,~že skaly - - ale predsa skaly