Part

 1 1|     sšustiac oblečením, myslel by si,vtáča~brnklo vedľa: sukne
 2 1|           jej tak rúče.~Myslel by si, slnka olipli ju lúče:~a
 3 1|      vetchej, na podstene starena si čupí,~shrblá, zapadlých
 4 1|           hoc zmárni.~Dievku, len si dvorí - štvrť ju bár na
 5 2|       neskrkvaný mysle zlatohlav,~si vysoko viesť v šťastí, rozkošou~
 6 2|      próbu srdca krvavú~a vydobyl si diplom s pečaťou,~juž čierno
 7 2|         líce rumenné . . .~Ty toť si svoju skúšku zložila;~i
 8 2|      obeťou.~Však ovládala preds’ si náuky~velpredmet, hroznú
 9 2|          striešky, pod ňouž sídli si môj skvost,~skiaď žiaria
10 3|           až keď už noc je dávna,~si pradie, súce nite neúnavná,~
11 3|           svitne povolania vesna,~si oral vľahce po papieri perom;~
12 3|            a predsa veľmi netrudí si hlavu?~Či neobdral sa, odieva,
13 3|          lete stydím -~- Len kedy si ho a či ešte vidím!?~Ba,
14 3|           Až strpia strachom, keď si ku nej sadal.~Mnúc ruky
15 3|           ku nej sadal.~Mnúc ruky si, sa zmraštil: var’, že zbadal~
16 3|         Vraj na Veľkú noc nahradí si škody …”~„Tak, vskutku?
17 3|          Sem sa, môj syn, k peci,~si premrzol, však? hlad tiež
18 3|        tiež zmoril sily…?~Oj, keď si mi len už tu, syn môj milý!~
19 4|            nie, neväzí, veď, hľa, si žviakajú~a časom pyšno jasné
20 4|         odporu, vzpury proti lodi~si clo brázd k odpočinku ustlali. ..~
21 4|          im vzala?~Hej, koľko zŕn si dodnes odchovala,~či udať
22 4|             však dedičná. Nuž drž si svoju zem,~môj rode, bo
23 4|         včera.~Nuž tys’ to? I jak si sa vzal tu, synu!?”~- Kde
24 4| nezavadzia,~Ver’ pracuj, človeče, si nebies sluha.~A dôjde i