Part

 1 1|         Ale nielen úbor svedčí jej tak rúče.~Myslel by si,
 2 1|   záhona,~oviala ťa vôna…~Toť, jej obraz, zjav - Bol len raz…
 3 1|       čnie spod šmatky; n nose jej v páre~sedia okuliere.~Trtolí
 4 1|    navrch žblnknúť musí~prelud jej… Nič prosby-hrozby, reči
 5 1|      chovám - hosťa!…”~Inokedy jej brat: “Máš ty sestra šťastia!”~“
 6 1|        nevese žiadna, zolvicou jej budem;~z toho slnka ujdem…”~“…
 7 1|     kukla do zrkadla.~-Po čase jej všetci domáci: “Čo, povedz,~
 8 2|   Zásterku upusť, dožič vlajot jej:~má ona inú v dome úlohu;~
 9 3|   nežli moje laliové -~a vtedy jej je srdno tak, tak milo …)~
10 3|       na vretene,~až vtančí sa jej pod sopúšek kdesi~i hupne
11 3|      život? i nie div, že vôľa~jej tmavá je, bo prísnu sudbu
12 3|       sudbu značí. . .?~Nie. Z jej úst len toť, že .Hospodin
13 3|      ňou: ja viem, živo myslí,~jej duch až iskrí, vianočná
14 3| hviezda.~Rozmýšľa … o tých, čo jej umkli z hniezda;~i hoci
15 3|         žihá, ach, i…~Tu z očí jej dva veľké hrkli hrachy,~
16 3|       Len kde je, čo je? (včul jej na um schodí.)~Či zdravý
17 3|       vidím!?~Ba, bože!… (tvár jej razom vyjasnela;~zašúľla:
18 3|         A pradie bystro; myslí jej však roje~zas v snem sa
19 3|      zmraštil: var’, že zbadal~jej rozpačitosť - a či nebodajný~
20 3|     nemožno!…” ale ruky v klin jej skleslí~preds’, osikou sa
21 4|     svitla zaši;~i svitne zas, jej lúče - zlaté klasy!~Ó, zem,
22 4|    velie, rodí, chová.~Nuž keď jej obrat bez slov, večne nemý:~
23 4|            Však mlčia, čušia i jej vlastní ľudia.~Hej, tvrdá
24 4|    krvou, potom,~by pristrojil jej zlatoriasne šaty,~on!… Hľa,