Part

 1 1|   taký jarmok!… Odpravili sme ho~z fígľa raz. Dnes nechce
 2 2|   zdostač poznal; obrátil som ho~i teší ma zas líce rumenné . . .~
 3 2|  kystovím kvetu, zápäť ovocím~ho ovešať aj v slnku zardelým;~
 4 2|       zardelým;~tak pútnictvu ho vzácnym urobiť . . .~ ~
 5 3|    však snehu, ledva prehrnúť ho ráno -;~tam sedáva, a znajúc
 6 3|  znajúc ženy údel,~že znamená ho najvlastnejšie kúdeľ,~od
 7 3|      nuž uzniesli sa ukradnúť ho pluhu~a chytro, rýchlo poslať
 8 3|          ona, pravda, púšťala ho s plačom -~- Len kde je,
 9 3|  nakazujem, čo raz ulieta mi,~ho povystrojac výstrah peruťami?~
10 3|     súci~i hodný - Ó, bráň mi ho, Jezu-Kriste! -~Toť, v dobrej
11 3|   lete stydím -~- Len kedy si ho a či ešte vidím!?~Ba, bože!… (
12 3| zaslzili~sme, došlý práve keď ho čítal starý,~dosť zťažka
13 3|     bola v kríži,~tak túžobne ho, úzkostlivé čaká -~Vtom
14 3|      kýs’ prípad ozaj pomrzel ho, v stajni~čo - paholkove
15 3|       striasla - „Už je takô:~ho darmo čakáš; prevýš sa len
16 3|     vlákno blaha,~a nado mnou ho roztoč dúhou pestrou -~Praď,
17 4|   svitu k večernej bár zápači~ho verne nosia, vlečú, ťahajú;~
18 4|     zláti;~sám avšak nestroví ho, ale rúče,~keď popýšil sa