| Table of Contents | Words: Alphabetical - Frequency - Inverse - Length - Statistics | Help | IntraText Library |
| Pavol Orzságh Hviezdoslav Kratšia epika IntraText - Concordances (Hapax - words occurring once) |
Part
1 4| nohy -~hľa, roľník - večný Adam preúbohý! -~Jak vaša tvár 2 2| neviny~anjelskej, totú vzácnu agávu~stred mysle tvojej v lásky 3 1| šútá?” “Nepleť!” “Rožky, aha!"-~Tak nech dá pár volov, 4 4| zrnu~sa mäkko vystlalo, by akonáhle~mu prejde sen, sa švihlo 5 2| blaha, zbierať med,~kde aký chová neveľký nás lán~v 6 4| tou kráskou Šalamúna,~jejž anjel darom belosť skytá rúna.~ 7 3| príde predsa …~- ó, Pane, anjelské mu kriela v plecia~daj, 8 2| vyronivší v svetle neviny~anjelskej, totú vzácnu agávu~stred 9 1| Sa ma striasť… šak, áno?”~“Mlč, že striasť… Preberáš -” “ 10 4| miesta v mori:~tvoj večný Ararat toť tieto hory,~a tvojím, 11 4| nie, nenájdeš, meč všade archanjela~ti nad hlavou, a tŕnie popod 12 4| Slovenska! - nuž nežehrite~na archy tieto, že veď nasypali~na 13 2| žitia mohli okúsiť,~ochutnať aspoň dobra otrusky,~oprsky slasti 14 4| posledný svit zláti;~sám avšak nestroví ho, ale rúče,~keď 15 3| obdivovať musí,~i slnko - nielen babky závistnice:~Ach, zázrak - 16 3| starostlivým,~tým zlatým srdciam! - Bárby ešte živým~znal odslúžiť 17 2| pre hostí však je pravým baršúnom~k pohove v skromnom našom 18 3| skokom,~praslicu v ruke, behla ku oblokom,~vretienko kopŕc 19 4| Šalamúna,~jejž anjel darom belosť skytá rúna.~Ty nerozprestrels’ 20 2| som v pancier pokoja~už: beriem život, jak je. - Jeho rub~ 21 2| rozvetvený šiator zahrnú,~v besiedky zápač - slza za slzou~len 22 2| stroskoce~i potopí sa v bezdný oceán~so všetkým lásky, 23 3| plecia~daj, spôsob, nech mu bezpečnou je stezka! -~V tie dni že 24 1| a z nej tak žiari krása bezúhonná;~z nej, jak rezedy by, fiál 25 3| kvapli spod kúdele,~po nitke bežia čo dve perly šeré;~i jak 26 4| vonnej ďateliny:~bez správy biča, bez pokriku gazdy~vpred 27 4| jará lahôd~spiež zazvučí a bičov spráska šľahot: -~kto by 28 4| sa držiac… neboj, že ťa bieda zmorí~a zajme ti diabol 29 4| vyviesť slnce z tmy, či zrnko biedno;~a čím to zrnko potom odeje 30 2| majákom~v noc ponad more biedy, trampoty;~s nádeje chvojkou 31 1| vedľa: sukne riasne na nej, biela~kosička, stúh kŕdeľ…všetko 32 2| lósom-otčimom~krivdení, bití, sirí pastorci,~lazári žitia 33 4| prelet vtáčí,~a jakby prales blčal, toľko značí kmit kvieťatka …~ 34 3| znaky zradné:~že moje dieťa bledne, vädne, chradne …~nie dľa 35 4| slncom svojím stiera;~či blesne lúč, či krupaj na zem padne,~ 36 3| Vianoce sú predo dvermi, blízko:~nuž príde, má prísť… Písal 37 3| zblíži -~Či príde dnes, či…? Blízo bola v kríži,~tak túžobne 38 4| porozvalí,~sial pieseň veň, kým blýska on a hrmí,~zač potom nebo 39 4| vrcholu - dávať svetlo.~Vôsť, bodľač, tŕnie - slabšiu máš v tých 40 2| zhromaždíme chór . . .~Buď bodrá, čulá hospodárka zas,~čo 41 2| plytvať vedieť citu výlevy,~bohatstvom priazne, lásky nádherou,~ 42 3| odieva, jak sluší,~neobdral bojsa na nevinnej duši?~Či bohu 43 1| kvet líc, očú lesk, plň bokov,~smiech, ples… všetko zmizlo 44 3| hrachy,~dva hrachy ťažké, bôľom zabronelé:~tak zdalo sa, 45 2| nadčiniť:~bys’ neprepadla bôlu obeťou.~Však ovládala preds’ 46 3| cestu,~kto?! ak tam vskutku božej cesty znavosť;~no obávam 47 2| opatrovať ako oltár svoj,~božiemu rovný: lebo obetný;~a kvet 48 4| a kedy zvliekol šat tvoj božský - les!?~Kto orali tu všetko, 49 3| Lež ktože zhádol súdov božských cestu,~kto?! ak tam vskutku 50 3| čo je súci~i hodný - Ó, bráň mi ho, Jezu-Kriste! -~Toť, 51 4| strach, veď predsa bráni brána!~Kde kotvou pluh: ni more 52 1| všetko zmizlo za minula bránou!~Zostala - ej, neraz s tvárou 53 3| Svätoducha,~kým srdce o tož v bránu nebies búcha? -~Ach … vzhliadla. 54 3| dočkáte sa - syna ty, tá brata,~nám svitne Vianoc večná 55 4| kročiac domovinu,~v nejž bratom stráne háj, bár o tom čuší,~ 56 4| jeho lúče~na temä vyšších bratov - vrchov… Večné~tak putujú 57 4| vzpury proti lodi~si clo brázd k odpočinku ustlali. ..~ 58 4| sinú z hlbiny;~za brázdou brázda, jedna druhú plní,~kde dol, 59 4| povrch sa sinú z hlbiny;~za brázdou brázda, jedna druhú plní,~ 60 4| rušajú, obrátia v kofaj brázdy.~Včuľ idú ta - jak chvie 61 1| oblečením, myslel by si,vtáča~brnklo vedľa: sukne riasne na nej, 62 4| vzkriesenia zvesť nivami sa brodí,~a kde sa tknul ich: pažiť, 63 3| srdce o tož v bránu nebies búcha? -~Ach … vzhliadla. Moja 64 2| jas porozvitú: ten kvet budeme,~hľa, šetriť, láskať, strážiť 65 4| žils’ z nej predsa stále~i budeš žiť, bo živí preds’ i ona,~ 66 2| zmrazených~nanovo vyhnať bujné mládniky:~strom rozkošatiť 67 4| chce vyhrať: musí v boj i s buky!~Nuž, ťažká, tvrdá orba - 68 2| hrobová,~jak keď sa koráb búrou stroskoce~i potopí sa v 69 2| ostatne myslou sviežej byľky niet;~keď priclonia nás 70 3| príď, dieťa moje -~A pradie bystro; myslí jej však roje~zas 71 3| Hospodin ráči~sám pastier môj byť . . .’ znela pieseň známa.~ 72 4| pohorela,~a ja nie clonou, bytnosť moja celá~nie záštitou vám, 73 4| uší,~kde jak by zhrmel, bzuk ked snuje včela,~sťa víchor 74 3| razom vyjasnela;~zašúľla: bzuklo vretienko ni včela,~poskubom 75 3| nezmyselné?~To prvé bolo čajs’, bo potuteľne~sa usmial - „ 76 3| tak túžobne ho, úzkostlivé čaká -~Vtom vstúpil manžel. Novina 77 4| nač tak spešne dolu?~Ja čakal tiež, až dobil tým ste stykom~ 78 3| Už je takô:~ho darmo čakáš; prevýš sa len dáko -~Vraj 79 2| zaiste~úst ženských; vždycky čarokrásny kvet~na krásne skvitlom 80 4| veď, hľa, si žviakajú~a časom pyšno jasné vztýčia rohy.~ 81 4| neklamná - Veď nenie tu do času~ni zeleň lesa, ani zlato 82 4| hrmí,~zač potom nebo spevnú čeľaď kŕmi,~ni neznať jak, len 83 4| príde,~vzal odplatou po celom za hrsť chlebe.~A jak tak 84 2| rozmach objemu~i vôbec celú všeteč miloty;~imž jak by 85 1| rukou suchou ani trieska,~čeľusť v kyv…Toť, Zuzka kedys’ 86 4| zoral roľník, záhon zoral celý.~Hľa, opak obličaja začernelý,~ 87 4| jeseň či na mladom jare~Čo čerieslo ti v ňadrá vrylo kdes’? -~ 88 1| okrúhlymi oky.~“…Teraz prac sa v čerty!…” Umklo dvoma skoky.~A 89 1| obraz, zjav - Bol len raz…U chalupy~vetchej, na podstene starena 90 1| lieni… I veď~ináč šuhaj!…” “Chcel bys’ mi dať oprašivieť?…~ 91 4| A tá, hla, túžba dneska chcela~len sem, kde vy, hej, nikam 92 1| žena.”~“Tiež sa ovrábiť chcem.” “Urob, vždy ti hudiem -~ 93 4| dedičnú zem ony tvrdej skaly,~chcete-li súdiť, okúpte sa v cite -~ 94 4| prahu.~I nech sa múdri, ak chcú, o tom kašu -~len roľník 95 1| sa zídem, nedá pokoja mi.~Chlapci: “Nahováraj…” “Nahováraj…” 96 4| odplatou po celom za hrsť chlebe.~A jak tak nádej sejúc, 97 3| dcéra!~To moje oko, moja chlúba, chvála:~na ktorú i v snách 98 2| oceán~so všetkým lásky, chlúby nákladom,~v zmar: - vtedy 99 4| piesne vije,~dosť ľahko, z chmár že zrovna rosu pije -~Ni 100 4| zlatoriasne šaty,~on!… Hľa, štít Choča posledný svit zláti;~sám 101 4| chvíľu,~zas budú tu tým chodom bez pomylu,~i sprievod ich - 102 4| rosy čela - potu . . .~Do chôdze nohy a do práce ruky!~Však 103 2| v horlivý sa zhromaždíme chór . . .~Buď bodrá, čulá hospodárka 104 4| vtom spieže hra: a v prúde chorovod~nad každou hrudou a pri 105 1| Neprinieslas’ chvosta;~v žene chovám - hosťa!…”~Inokedy jej brat: “ 106 2| kvet ten zvlášte tvojím chovancom~bol, zakvitával vždycky 107 3| moje dieťa bledne, vädne, chradne …~nie dľa srdca mu padla 108 2| osiky,~jak citlivky kvet chráni, stuluje . . .~- Nuž, neplač, 109 3| ktorý vedie k pádu;~aj chránim: Never úlisnému hadu …~Jak 110 1| ukáž -” “U studne…” “Tá chrasta,~lišaj samá!? Zacloň -” “ 111 1| hodní…” “Nemám ku vydaju~chuti, mamka ešte!…” “Vídaš, poopadla~ 112 3| obchádza jak rvúci~lev; toho chvatne práve, čo je súci~i hodný - 113 4| čase však, len pozhovejme chvíľu,~zas budú tu tým chodom 114 4| jednou pluhu, druhou Tatier chvoje~sa držiac… neboj, že ťa 115 2| biedy, trampoty;~s nádeje chvojkou z štíta úskalia,~znad hlavy 116 1| mi túkal: Neprinieslas’ chvosta;~v žene chovám - hosťa!…”~ 117 3| zbierky že zostávame nazad,~na chvoste; nemá, nemá ponadviazať~ 118 3| starý,~dosť zťažka čítal - chyba v okuliari,~sa vyhováral, 119 4| nedostals’ údelom,~bys’ perly chytal tmavým mora dnom.~Nies’ 120 3| zimy trvá vláda:~ústreším ciagle, dvorom nakydanô~však snehu, 121 2| si diplom s pečaťou,~juž čierno udrel sudca Hospodin.~A 122 4| nohám zvinie plášť sa ťažký, čierny,~a - hlávky vhor zŕn-detí 123 4| vôkol kráľky škovránkov sbor čilý~a spevný, k službe jak by 124 4| zajtra žeň - tak rôzne činy:~preds’ jeden dej a obraz 125 4| rôzorom? a ty - ty ozaj hladom~čis’ nesplácala prácu, čos’ 126 2| schopnú plná rozkvetu’:~kvet čistej, svätej, nepodmienenej~ľudskosti, 127 4| chcete-li súdiť, okúpte sa v cite -~Ja želel tiež len pre 128 4| ruky - muky, vidím, verím, cítim,~a ľútosť ťažkým, veľkým 129 2| sa ako lístok osiky,~jak citlivky kvet chráni, stuluje . . .~- 130 2| žene)~ ~Nie plytvať vedieť citu výlevy,~bohatstvom priazne, 131 4| zhon havranov naň sadá, - čiže nájdu,~čo hľadajú? veď zlietlo 132 4| odporu, vzpury proti lodi~si clo brázd k odpočinku ustlali. ..~ 133 4| slnkom pohorela,~a ja nie clonou, bytnosť moja celá~nie záštitou 134 4| nezavadzia,~Ver’ pracuj, človeče, si nebies sluha.~A dôjde 135 4| vyvraždiť tie vôstia!?~Ó, človečenstvo, zhynulé ty plemä,~ty raja 136 4| zbytočným je v tvorstve človek;~kde snaha samá, milión 137 4| to pomedzníky! Kým tie čnejú hore~čo stráž: ver’ nik 138 1| tvári vrásky šaré,~mrkvot čnie spod šmatky; n nose jej 139 2| ona inú v dome úlohu;~rúk ctihodný klúč zdvihni z podolka~i 140 4| vám zeme neodorie!~Jak vy, ctiť učte ich i svoje deti -~ 141 3| starí~sme ozaj starí! Nie čud potom, z jari~Či vo zbierky 142 3| či nevrzgnú dverce?~Snáď čula čos’, bo hupla takmer skokom,~ 143 2| zhromaždíme chór . . .~Buď bodrá, čulá hospodárka zas,~čo zájmy 144 1| na podstene starena si čupí,~shrblá, zapadlých pŕs; 145 3| zdá sa pokojná a tichá:~čuť cez vretena šumot, jak vše 146 4| bratom stráne háj, bár o tom čuší,~kde vzájom, spoločnosť 147 4| dopovie mi! ?~- Však mlčia, čušia i jej vlastní ľudia.~Hej, 148 3| odslúžiť sa, podoprieť ich v dačom.~bár …); ona, pravda, púšťala 149 4| pozor, aby stroskotaná~dák’ nebola loď - varuj! Ó, 150 3| vstúpil manžel. Novina var’ dáka?~Až strpia strachom, keď 151 3| darmo čakáš; prevýš sa len dáko -~Vraj na Veľkú noc nahradí 152 2| pôde kyprej, úrodnej~zdar ďakujeme svoj i rozvitok,~za opŕchaním 153 2| rozkošné,~i nemôž’, verím, ďalej nekvitnúť;~no poznám ešte 154 3| poliach -~A najmladší tak ďaleko je - v školách.~Vraj, aby 155 3| zrosím~až vrúcnou prosbou, za dar Svätoducha,~kým srdce o 156 4| milión zájmov hrádza,~ak darebák on, tak nech nezavadzia,~ 157 3| výstrah peruťami?~Či - ozaj darí sa mu, ako prosím,~vstávam 158 3| striasla - „Už je takô:~ho darmo čakáš; prevýš sa len dáko -~ 159 4| kráskou Šalamúna,~jejž anjel darom belosť skytá rúna.~Ty nerozprestrels’ 160 4| vrchov… Večné~tak putujú zôr dary, až konečne~sa zjaše nimi 161 1| šuhaj!…” “Chcel bys’ mi dať oprašivieť?…~Toľko na ten 162 4| iný,~že k obedu dá vonnej ďateliny:~bez správy biča, bez pokriku 163 4| sťa svieca u vrcholu - dávať svetlo.~Vôsť, bodľač, tŕnie - 164 3| predsvitu, až keď už noc je dávna,~si pradie, súce nite neúnavná,~ 165 4| sláva!~Včuľ už len on nech dážď a slnce dáva,~bo obidvojím 166 4| padne mrva.~Jak zem bez dažďa scivie na mŕtvotu:~tak práca 167 4| skaly naše!~„Tak porúčali dedi: vedzte, deti,~tie vrchy 168 4| štrk, sloje, skaly -~však dedičná. Nuž drž si svoju zem,~môj 169 4| tieto, že veď nasypali~na dedičnú zem ony tvrdej skaly,~chcete-li 170 1| Zuzka Majerovie~Hodne sedí dedín na okolí;~za leta vše jak 171 3| polokruhom (v izbách na dedine~to útulok, kam skromnosť 172 4| rôzne činy:~preds’ jeden dej a obraz tohož jasu,~ten 173 2| živilo i vo vzrast pudilo,~deň ruchu plesný, lunu krásnych 174 1| som špata, ale ani sprostá~Deň-noc by mi túkal: Neprinieslas’ 175 1| sa vdovec -”~“Vdovec?” “S deťmi bár, jest na chlieb, na 176 3| Veď dieťa dobré … Bez diabla však nenie~svet nikde. A 177 4| ťa bieda zmorí~a zajme ti diabol hony tvoje!~- Ach, tvrdá 178 4| meškaj ešte oku,~pod rúšku diale hneď mi neodchoď! -~- Spräž 179 2| štedrou hrsťou, nadpriasť diela niť,~tú mrcha sudbou tobôž 180 4| zradostnené! -~S tým skončené dňa dielo, bohu sláva!~Včuľ už len 181 4| matka dobra~i krásy, kojná dieťaťa i obra~tá neklamná - Veď 182 1| ROzpoviem preds’ letkom. “…Dievča, pýtajú ťa",~otec k nej. “ 183 1| Hja, tá tvár, hoc zmárni.~Dievku, len si dvorí - štvrť ju 184 1| záhradkami boli.~V každej kytka dievok pekných pohotove;~ale najkrajšia 185 2| srdca krvavú~a vydobyl si diplom s pečaťou,~juž čierno udrel 186 3| bola,~čo pradú život? i nie div, že vôľa~jej tmavá je, bo 187 4| neviem, prečo, ale rád sa dívam~tak obďaleč, tu z týchto 188 1| dneská!~Ako takto zišla? Dlhán kapitola;~moc preds’ rokov 189 4| zradostnené! -~S tým skončené dňa dielo, bohu sláva!~Včuľ 190 1| krásna, rezká~od Majerov - dneská!~Ako takto zišla? Dlhán 191 4| sme mohli spolu.~Jak orba dnešná? - „Taká, ako včera.~Nuž 192 3| bezpečnou je stezka! -~V tie dni že dôjde - zajtra, či už 193 4| perly chytal tmavým mora dnom.~Nies’ kvetinou, tou kráskou 194 4| dolu?~Ja čakal tiež, až dobil tým ste stykom~boj hrdinský, 195 3| rozkoš, potešenie -~Veď dieťa dobré … Bez diabla však nenie~ 196 3| ho, Jezu-Kriste! -~Toť, v dobrej zemi zbujnie tŕnie iste,~ 197 3| Praď, matka dobrá, praďte s dobrou sestrou:~až dočkáte sa - 198 3| praďte s dobrou sestrou:~až dočkáte sa - syna ty, tá brata,~ 199 4| vzala?~Hej, koľko zŕn si dodnes odchovala,~či udať znáš -- 200 2| úbohá jak jabloň u cesty.~No dokážme: že máme ešte síl~dosť v 201 4| brázda, jedna druhú plní,~kde dol, hneď vrch, kde vrch, spád 202 4| hneď vrch, kde vrch, spád doliny: -~či morom tiež je zem? 203 1| zrkadla.~-Po čase jej všetci domáci: “Čo, povedz,~zmýšľaš?… 204 2| vlajot jej:~má ona inú v dome úlohu;~rúk ctihodný klúč 205 4| vyzná sa - v tú kročiac domovinu,~v nejž bratom stráne háj, 206 2| drobných kureniec;~buď paňou domu: onou vznešenou,~čo kraľuje 207 4| tu táto prešla hruda,~kto dopovie mi! ?~- Však mlčia, čušia 208 2| poletíme všetci za tebou,~dorábatelkou blaha, zbierať med,~kde 209 1| slúžiť!”~“Koľkí pýtali ťa… doseľ unúvajú,~jedináci hodní…” “ 210 2| hla, vykazuješ priepust dospelých:~že chvie sa ako lístok 211 4| vlnou v izbu preniká,~a k dovŕšeniu tisíc jará lahôd~spiež zazvučí 212 3| nedeľu; až oba zaslzili~sme, došlý práve keď ho čítal starý,~ 213 2| pableskoch -~Zásterku upusť, dožič vlajot jej:~má ona inú v 214 4| verný teda na zem rodnú, drahú~hán nenachrlí, nenakľaje 215 4| oblieka sa v odev slávy drahý;~keď pieseň zvoní v potoku~ 216 4| ich … hej, všetko spolu~je drahým, vzácnym mi!”~… Beatus ille!~ 217 3| vratkým letkom poblíž okna~a drgom o sklo na čas ticho vzruší;~ 218 2| pestuje~jak kvočka kŕdeľ drobných kureniec;~buď paňou domu: 219 4| železy!~Tak jednou pluhu, druhou Tatier chvoje~sa držiac… 220 4| za brázdou brázda, jedna druhú plní,~kde dol, hneď vrch, 221 2| lahodné~i pohodlné, uver, družka, mi,~preľahké, samo sebou 222 4| skaly -~však dedičná. Nuž drž si svoju zem,~môj rode, 223 4| ustania v tých pracných rukách drží,~čo polieva ju slzou, krvou, 224 4| druhou Tatier chvoje~sa držiac… neboj, že ťa bieda zmorí~ 225 3| ja viem, živo myslí,~jej duch až iskrí, vianočná jak hviezda.~ 226 3| blaha,~a nado mnou ho roztoč dúhou pestrou -~Praď, matka dobrá, 227 3| vtedy i im môž’ raz padať k duhu: -~nuž uzniesli sa ukradnúť 228 2| stuluje . . .~- Nuž, neplač, duša drahá, nežaluj;~daj mojej 229 3| kúdele,~po nitke bežia čo dve perly šeré;~i jak by boli 230 3| naslúchla však: či nevrzgnú dverce?~Snáď čula čos’, bo hupla 231 3| i jak by boli zotvárali dvere:~za nimi pruh slz dvojný 232 3| Lež tu zdupkal ktosi~u dveriec. Šťukli. Plný zmrzlej rosy~ 233 3| nisko);~veď Vianoce sú predo dvermi, blízko:~nuž príde, má prísť… 234 4| strom, keď ker sťa žobrák u dvier nahý~zas oblieka sa v odev 235 3| dvere:~za nimi pruh slz dvojný tryskol prerád,~až nestačia 236 1| prac sa v čerty!…” Umklo dvoma skoky.~A už kŕpa rukou suchou 237 1| hoc zmárni.~Dievku, len si dvorí - štvrť ju bár na kusy,~ 238 3| vláda:~ústreším ciagle, dvorom nakydanô~však snehu, ledva 239 4| skale! -~Ó, obraz blaha! - Farba jeho stála~Veď stálym len, 240 2| nepodmienenej~ľudskosti, s farbou nehy, súcitu~priesvitnou, 241 2| temný pôdorys~sa prepadnú i fátľom postrú sa~nezhrnutelným: 242 2| života~späť, povinnosti zbylé fedrovať~zas štedrou hrsťou, nadpriasť 243 1| bezúhonná;~z nej, jak rezedy by, fiál so záhona,~oviala ťa vôna…~ 244 1| jarmok!… Odpravili sme ho~z fígľa raz. Dnes nechce vena -” “ 245 4| jasné vztýčia rohy.~I znajúc gazdu, že on nie jak iný,~že k 246 4| správy biča, bez pokriku gazdy~vpred rušajú, obrátia v 247 4| hrudy mrak sa vhniezdi…~Ha, jak to, zatmie snáď zeme 248 1| bo zderky na nej každá hába.~K uličníkom hurtla: “Poď 249 1| sedia okuliere.~Trtolí sa, habká, jak kto moc má práce.~Na 250 3| chránim: Never úlisnému hadu …~Jak Túto by mi bolo syna, 251 4| Veď tak sa prúdi,~tak vlny hádže, ako rozohnaná~pláň vody … 252 4| domovinu,~v nejž bratom stráne háj, bár o tom čuší,~kde vzájom, 253 4| Sme u vrát. „Hejsa, volky, hajs, do dvora!”~Tak jednému 254 4| teda na zem rodnú, drahú~hán nenachrlí, nenakľaje prahu.~ 255 1| mladicou bola.~Mala vohľačov hať pre ten parsún švárny,~hoci 256 4| obličaja začernelý,~zhon havranov naň sadá, - čiže nájdu,~ 257 4| zišli dolu.~Sme u vrát. „Hejsa, volky, hajs, do dvora!”~ 258 3| prísť… Písal lístok milý~hen v nedeľu; až oba zaslzili~ 259 1| truhle, málo na sypárni…~Hja, tá tvár, hoc zmárni.~Dievku, 260 3| slinky žblnk - snáď jarček hľadá~a zrak len čo tok lesklej 261 4| naň sadá, - čiže nájdu,~čo hľadajú? veď zlietlo ono plemä~na 262 4| nikdy viac nenájdeš,~bárs v hľadaní za okraj zeme zájdeš …~nie, 263 3| preds’ vrzli?~Ach, prelud - Hľadí oknom: sklá už zmrzli,~osuheľ 264 4| rôzorom? a ty - ty ozaj hladom~čis’ nesplácala prácu, čos’ 265 2| nech rozzvučí sa znova hlahol tvoj~jak na svite či ku 266 3| vďaka~im, v rade tej tým hlavám starostlivým,~tým zlatým 267 4| plášť sa ťažký, čierny,~a - hlávky vhor zŕn-detí zradostnené! -~ 268 4| Ó, otče, jasné zažals’ hlavne:~tak dobre orieš, jak hovoríš 269 3| predsa veľmi netrudí si hlavu?~Či neobdral sa, odieva, 270 2| chvojkou z štíta úskalia,~znad hlavy mohýl uzmierené zísť~na 271 2| povoľujú roztok, výtržnosť,~do hlbín ponor, postup do výšin,~ 272 4| jak na povrch sa sinú z hlbiny;~za brázdou brázda, jedna 273 3| o tých, čo jej umkli z hniezda;~i hoci zdá sa pokojná a 274 3| syna, ľúto;~on žiť - ja hniť: no i tam cestu túto~bych 275 4| ak ktorá ľvicou v loď sa hodí,~ó!… Márny strach, veď predsa 276 1| Zuzka Majerovie~Hodne sedí dedín na okolí;~za 277 1| doseľ unúvajú,~jedináci hodní…” “Nemám ku vydaju~chuti, 278 3| chvatne práve, čo je súci~i hodný - Ó, bráň mi ho, Jezu-Kriste! -~ 279 2| stavať svetu na odiv~svoj hodváb duše jarý, zlunený~a neskrkvaný 280 2| oprsky slasti nami trovenej -~hoj, všetko to je snadné, lahodné~ 281 1| pozri, očkám…”~“Štyri roky - hojój! Kým sa nepoženia~vrstovníci…? 282 4| so vzdychom duše žhavým, holohlave:~už rozsieva, po hrsti sype 283 4| zmorí~a zajme ti diabol hony tvoje!~- Ach, tvrdá zem … 284 4| lačné,~a zasmädne-li, kým hor’ piesne vije,~dosť ľahko, 285 4| pomedzníky! Kým tie čnejú hore~čo stráž: ver’ nik vám zeme 286 4| prúdoch tých vlas každý zlatom horí, -~a každá vlna, prchnúc 287 1| neviem výhovorky;~ale siliť, horký!…”~A tak nielen štyri - 288 2| svite či ku večeru zvon:~i v horlivý sa zhromaždíme chór . . .~ 289 4| tvoj večný Ararat toť tieto hory,~a tvojím, čo v nich, medzi 290 2| chór . . .~Buď bodrá, čulá hospodárka zas,~čo zájmy kruhu svojho 291 3| pretekárstvo;~i ledabolo ide hospodárstvo - -~Však či môž’ lepšie? 292 1| chvosta;~v žene chovám - hosťa!…”~Inokedy jej brat: “Máš 293 2| ľadviam príslušných,~pre hostí však je pravým baršúnom~ 294 2| strom rozkošatiť v šiator hostinný~s kystovím kvetu, zápäť 295 4| hlavne:~tak dobre orieš, jak hovoríš správne.~Syn verný teda 296 4| jakby toku,~vtom spieže hra: a v prúde chorovod~nad 297 4| snaha samá, milión zájmov hrádza,~ak darebák on, tak nech 298 4| ruky sú: kde prvej iskry hrali,~že z totej skaly zrno vykovali,~ 299 4| tieto šiatra~nad nimi hrdé stĺpy, tamtá Tatra~- ó, 300 2| chová neveľký nás lán~v hrdielkach kvetín, v kláskov pyštekoch;~ 301 4| dobil tým ste stykom~boj hrdinský, pod stínnym šípu kríkom -~ 302 3| Tu z očí jej dva veľké hrkli hrachy,~dva hrachy ťažké, 303 2| slza za slzou~len čo vše hrknúc, osvetlí náš pád~i nechá 304 4| pieseň veň, kým blýska on a hrmí,~zač potom nebo spevnú čeľaď 305 4| pokrm, jak tie boli~- na hrnčiarovom rozosiate poli -~čo spásu 306 2| snov~keď razom zhltí vlna hrobová,~jak keď sa koráb búrou 307 2| preds’ si náuky~velpredmet, hroznú smrti záhadu,~švih pretrpelas’ 308 4| vzal odplatou po celom za hrsť chlebe.~A jak tak nádej 309 4| holohlave:~už rozsieva, po hrsti sype v tmavé~tie ústa zeme, 310 2| zbylé fedrovať~zas štedrou hrsťou, nadpriasť diela niť,~tú 311 4| sa švihlo bez zákrnu~z hrúd páperu pozvoľne, letkom 312 4| koľko úst tu táto prešla hruda,~kto dopovie mi! ?~- Však 313 4| plemä~na korisť z rozorvanej hrude zeme,~na korisť … A opásav 314 4| prúde chorovod~nad každou hrudou a pri každom kroku.~Tak 315 1| ovrábiť chcem.” “Urob, vždy ti hudiem -~Jak nevese žiadna, zolvicou 316 3| dverce?~Snáď čula čos’, bo hupla takmer skokom,~praslicu 317 3| jej pod sopúšek kdesi~i hupne zas vhor - také zvádza plesy.~ 318 2| vzmužiť, novou vzpruhou hupnúť vhor,~zbleskotať láskou 319 1| každá hába.~K uličníkom hurtla: “Poď mi navliecť, žaba!…”~ 320 3| sklá už zmrzli,~osuheľ hustla; večer hneď sa zblíži -~ 321 2| kde~vrhnutým kvietkom, aby hynul sám;~ked milé zjavy nám 322 4| oných zvláštnych sietí,~ichž korisťou chlieb do úst, 323 3| skríkla, „zasvieť predsi!~Ja idem variť - Sem sa, môj syn, 324 4| obrátia v kofaj brázdy.~Včuľ idú ta - jak chvie sa tlstá 325 2| vôbec celú všeteč miloty;~imž jak by pôde kyprej, úrodnej~ 326 1| Veď sa lieni… I veď~ináč šuhaj!…” “Chcel bys’ mi 327 3| sklo na čas ticho vzruší;~ináče len vrt vretienka čo v uši~ 328 3| Syn starší pošiel inam; inde robí.~A preds’ i preňho 329 2| vposled z tabule~zmiesť, by aj iní, lósom-otčimom~krivdení, 330 1| v žene chovám - hosťa!…”~Inokedy jej brat: “Máš ty sestra 331 4| sa vzal, kde, jak a počo? Inu,~na prírody klin ktože neuberá~ 332 4| znajúc gazdu, že on nie jak iný,~že k obedu dá vonnej ďateliny:~ 333 3| živo myslí,~jej duch až iskrí, vianočná jak hviezda.~Rozmýšľa … 334 4| lež ruky sú: kde prvej iskry hrali,~že z totej skaly 335 1| nechce vena -” “Za takého~isť? Ba!… Nie som špata, ale 336 3| dobrej zemi zbujnie tŕnie iste,~v záhradke pleveľ: až sa 337 3| pece vinie~sa polokruhom (v izbách na dedine~to útulok, kam 338 4| muzika~zo dvora vlnou v izbu preniká,~a k dovŕšeniu tisíc 339 3| prebudilo,~či skorej teplo izby, ona, skokna,~čo zbunká 340 3| k vzdoru~sa neutieklo? - Išla - v obeť, mrúcky;~preds’ 341 3| tie kliešte? -~A, chúďa, išlo vďačne, bez odporu:~nás 342 2| ozaj, obití~sme, úbohá jak jabloň u cesty.~No dokážme: že 343 4| tak nový,~vždy nový každej jara chvíle.~I k závisti, i k 344 3| zbrní, slinky žblnk - snáď jarček hľadá~a zrak len čo tok 345 4| rany, v jeseň či na mladom jare~Čo čerieslo ti v ňadrá vrylo 346 3| starí! Nie čud potom, z jari~Či vo zbierky že zostávame 347 4| preberajú volkov nohy -~To jarmo v šijách, ono netlačí,~od 348 1| som mu drahá -”~“Kebý taký jarmok!… Odpravili sme ho~z fígľa 349 3| nemaličkosť: keď tak vystrie jarom~na lúke mladej mnohé plátna 350 2| na odiv~svoj hodváb duše jarý, zlunený~a neskrkvaný mysle 351 4| odtisk verný, tak sa skveje, jasá;~keď vôkol kráľky škovránkov 352 4| popýšil sa začas v slávy jase,~v hmlu pozavité zašle jeho 353 4| nebies mori~sa kúpe slnko - jasná králica,~jejž v prúdoch 354 2| postrú sa~nezhrnutelným: jasný obličaj~jak slnko zájde - 355 4| jeden dej a obraz tohož jasu,~ten obraz známy, a preds’ 356 3| sa v láske,~v tej tuhej jatí zmlkli na čas páske -~„Oj, 357 4| tak rôzne činy:~preds’ jeden dej a obraz tohož jasu,~ 358 3| hej, vera -~A dcéra, dcéra jediná, ach, dcéra!~To moje oko, 359 1| pýtali ťa… doseľ unúvajú,~jedináci hodní…” “Nemám ku vydaju~ 360 4| slnce dáva,~bo obidvojím jedine on vládne;~dľa jeho vďaky 361 2| skiaď žiaria moje hviezdy jediné:~nech popýšim sa v jejich 362 4| čo skaly tie, tú sloj za jednej noci~by skyprili na melkosť, 363 4| volky, hajs, do dvora!”~Tak jednému dňu starosť odobratá. -~ 364 4| z jeho moci - Jeho láske jedno:~či vyviesť slnce z tmy, 365 4| pluh i so železy!~Tak jednou pluhu, druhou Tatier chvoje~ 366 2| jediné:~nech popýšim sa v jejich pableskoch -~Zásterku upusť, 367 3| modlitbách, jak som prikázala jemu~i nakazujem, čo raz ulieta 368 4| dnes?!~Jak sčítať rany, v jeseň či na mladom jare~Čo čerieslo 369 2| keď spustneme jak lúka v jeseni,~len siný ocún v líci ak 370 1| Vdovec?” “S deťmi bár, jest na chlieb, na omástku~tiež… 371 3| i hodný - Ó, bráň mi ho, Jezu-Kriste! -~Toť, v dobrej zemi zbujnie 372 1| mi navliecť, žaba!…”~ozaj ježibaba!~Ako zblýskala vtom okrúhlymi 373 4| poskočná trasorítka.~Zem kála sa: I temné vidím vlny,~ 374 3| ťažšia;~môj bože! Prečo i ten kalich ešte? -~zač srdce toto v 375 3| izbách na dedine~to útulok, kam skromnosť údy skladá),~tam 376 4| svieti … temný na dne mora kameň;~keď vzkriesenia zvesť nivami 377 2| očí našich obrazy~v hmlu kamsi zniknú, v temný pôdorys~ 378 1| Ako takto zišla? Dlhán kapitola;~moc preds’ rokov tomu, 379 4| neuškodí! -~A vlny zeme: hrudy, kavaly~aj bez odporu, vzpury proti 380 2| nás vyväzujú z úzkoprsosti~kazajky tesnej, aby riasny plášť~ 381 4| sa múdri, ak chcú, o tom kašu -~len roľník to, kto zachová 382 4| nad každou hrudou a pri každom kroku.~Tak voľno, tíško 383 4| a v prúde chorovod~nad každou hrudou a pri každom kroku.~ 384 4| jejž v prúdoch tých vlas každý zlatom horí, -~a každá vlna, 385 4| pracovať tra - tu - tam i kdekoľvek;~bez práce zbytočným je 386 4| čerieslo ti v ňadrá vrylo kdes’? -~Kto muž ten, ktorý pracnej 387 3| vtančí sa jej pod sopúšek kdesi~i hupne zas vhor - také 388 1| dva, ak som mu drahá -”~“Kebý taký jarmok!… Odpravili 389 1| čeľusť v kyv…Toť, Zuzka kedys’ krásna, rezká~od Majerov - 390 4| vzchodí;~keď strom, keď ker sťa žobrák u dvier nahý~ 391 4| slabšiu máš v tých rotu;~kto klas chce vyhrať: musí v boj 392 2| lán~v hrdielkach kvetín, v kláskov pyštekoch;~nech rozzvučí 393 4| ni zeleň lesa, ani zlato klasu.~Veď na tej temnej pôde 394 4| svitne zas, jej lúče - zlaté klasy!~Ó, zem, rec, koľký obrat 395 3| srdce toto v žeravé tie kliešte? -~A, chúďa, išlo vďačne, 396 2| dome úlohu;~rúk ctihodný klúč zdvihni z podolka~i otvor 397 4| prales blčal, toľko značí kmit kvieťatka …~Lež van kým 398 4| vpred rušajú, obrátia v kofaj brázdy.~Včuľ idú ta - jak 399 1| mamy.~“Zanôť im tú moju, kohútom či kvočkám:~‘Ešte sa nevydám, 400 4| tá matka dobra~i krásy, kojná dieťaťa i obra~tá neklamná - 401 2| postup do výšin,~do šíre kola výron slobodný~paprskovania, 402 2| zísť~na cestu, vraziť v koľaj života~späť, povinnosti 403 1| jak kto moc má práce.~Na kolenách kúsi odedz, na tej láce…~ 404 4| vábi k obloku;~keď pružných kolies jará muzika~zo dvora vlnou 405 1| Vydať sa? Skôr slúžiť!”~“Koľkí pýtali ťa… doseľ unúvajú,~ 406 2| podolka~i otvor nám zas misiek komôrku:~sú požehnaním pre nás nebeským;~ 407 1| Nikdy!” strhala sa. Ušla do komôrky.~Za ňou mať: “Ach, cit!… 408 4| tak putujú zôr dary, až konečne~sa zjaše nimi obor Tatry 409 3| behla ku oblokom,~vretienko kopŕc za ňou - Či preds’ vrzli?~ 410 2| vlna hrobová,~jak keď sa koráb búrou stroskoce~i potopí 411 4| nedokoná~len preto, bo svoj koreň zaryl v skale! -~Ó, obraz 412 4| oných zvláštnych sietí,~ichž korisťou chlieb do úst, odev k pleciam 413 1| sukne riasne na nej, biela~kosička, stúh kŕdeľ…všetko sťa by 414 1| Majerovie.~Keď tak za nedele do kostola kráča,~sšustiac oblečením, 415 4| predsa bráni brána!~Kde kotvou pluh: ni more neuškodí! -~ 416 4| mori~sa kúpe slnko - jasná králica,~jejž v prúdoch tých vlas 417 4| skveje, jasá;~keď vôkol kráľky škovránkov sbor čilý~a spevný, 418 2| domu: onou vznešenou,~čo kraľuje i dáva rozkazy -~i nežnou 419 1| lúče:~a z nej tak žiari krása bezúhonná;~z nej, jak rezedy 420 4| dnom.~Nies’ kvetinou, tou kráskou Šalamúna,~jejž anjel darom 421 1| I čiastku?~Zahrdúste - krásku!…”~Pustila sa v nárek, čo 422 1| Takhľa, oko, čo tkvie v srdci krásky na dne,~nedovidí žiadne!~ 423 1| v kyv…Toť, Zuzka kedys’ krásna, rezká~od Majerov - dneská!~ 424 2| vždycky čarokrásny kvet~na krásne skvitlom kvete perí ich:~ 425 2| deň ruchu plesný, lunu krásnych snov~keď razom zhltí vlna 426 3| mladej mnohé plátna kusy:~tú krásu slnko obdivovať musí,~i 427 4| roľník - otec verný.~Spí krátky sen … až zrazu zobudenie,~ 428 1| nech dá pár volov, keď sa krava priaha;~dva, ak som mu drahá -”~“ 429 4| ide,~zhon vtákov rozpäl krídla trepotavé -~rozosial. Už 430 4| hrdinský, pod stínnym šípu kríkom -~nuž tichšie nadol, by 431 2| by aj iní, lósom-otčimom~krivdení, bití, sirí pastorci,~lazári 432 3| dnes, či…? Blízo bola v kríži,~tak túžobne ho, úzkostlivé 433 4| potom nebo spevnú čeľaď kŕmi,~ni neznať jak, len keď 434 4| tuší,~priam vyzná sa - v tú kročiac domovinu,~v nejž bratom 435 4| každou hrudou a pri každom kroku.~Tak voľno, tíško preberajú 436 1| Umklo dvoma skoky.~A už kŕpa rukou suchou ani trieska,~ 437 2| hospodárka zas,~čo zájmy kruhu svojho pestuje~jak kvočka 438 4| stiera;~či blesne lúč, či krupaj na zem padne,~to z jeho 439 4| kým neosuší:~nech zotriem krupají vlaž z vášho čela.-~Nuž 440 4| odpočinku ustlali. ..~Zas kruší sa a rýpe zem, čo stena,~ 441 2| nerestí~i prestal próbu srdca krvavú~a vydobyl si diplom s pečaťou,~ 442 4| drží,~čo polieva ju slzou, krvou, potom,~by pristrojil jej 443 4| tie hrudy~či vlny sú: ak ktorá ľvicou v loď sa hodí,~ó!… 444 2| rozkazy -~i nežnou opäť, ktorej zreteľ už~sám páperím je 445 3| zaplakala -~Lež tu zdupkal ktosi~u dveriec. Šťukli. Plný 446 3| vari žene, kým priasť musí kúdej,~je priložený aj mlčania 447 3| znamená ho najvlastnejšie kúdeľ,~od predsvitu, až keď už 448 3| zdalo sa, že kvapli spod kúdele,~po nitke bežia čo dve perly 449 1| že…?” “Ba som zmladla!…”~kukla do zrkadla.~-Po čase jej 450 4| kde všemocnosť tá:~ten kúkoľ zdusiť, vyvraždiť tie vôstia!?~ 451 4| v modrom nebies mori~sa kúpe slnko - jasná králica,~jejž 452 1| otec k nej. “Čo, ňanko, za kupeec?…” “Nuž, Šuta -”~“Zasa…či 453 2| jak kvočka kŕdeľ drobných kureniec;~buď paňou domu: onou vznešenou,~ 454 1| moc má práce.~Na kolenách kúsi odedz, na tej láce…~zíde 455 1| neraz s tvárou vyplakano~v kúte - starou pannou.~ ~ 456 3| vretienko ni včela,~poskubom kužeľ schvel sa, ba i nisko);~ 457 3| zabronelé:~tak zdalo sa, že kvapli spod kúdele,~po nitke bežia 458 2| kvet~na krásne skvitlom kvete perí ich:~a kvet ten zvlášte 459 4| tmavým mora dnom.~Nies’ kvetinou, tou kráskou Šalamúna,~jejž 460 2| nekvitnúť;~no poznám ešte inú kvetinu,~juž zasadil sám nebies 461 4| kde sa tknul ich: pažiť, kvieťa vzchodí;~keď strom, keď 462 4| blčal, toľko značí kmit kvieťatka …~Lež van kým neosuší:~nech 463 2| nálady.~- Je prívetivosť kvietím zaiste~úst ženských; vždycky 464 2| na rozcestí kde~vrhnutým kvietkom, aby hynul sám;~ked milé 465 3| by presadený ujal sa môj kvietok -~A, hľa, čo vidím? materinských 466 2| kruhu svojho pestuje~jak kvočka kŕdeľ drobných kureniec;~ 467 1| Zanôť im tú moju, kohútom či kvočkám:~‘Ešte sa nevydám, štyri 468 1| nevydám, štyri rôčky počkám!…’~kvôli, pozri, očkám…”~“Štyri roky - 469 3| vidím? materinských všetok~ký výsledok túh? Vidím znaky 470 2| miloty;~imž jak by pôde kyprej, úrodnej~zdar ďakujeme svoj 471 3| rozpačitosť - a či nebodajný~kýs’ prípad ozaj pomrzel ho, 472 2| rozkošatiť v šiator hostinný~s kystovím kvetu, zápäť ovocím~ho ovešať 473 1| záhradkami boli.~V každej kytka dievok pekných pohotove;~ 474 1| suchou ani trieska,~čeľusť v kyv…Toť, Zuzka kedys’ krásna, 475 1| kolenách kúsi odedz, na tej láce…~zíde sa, bo zderky na nej 476 4| znamenie, že žiadno nenie lačné,~a zasmädne-li, kým hor’ 477 2| zreteľ už~sám páperím je ľadviam príslušných,~pre hostí však 478 4| kým hor’ piesne vije,~dosť ľahko, z chmár že zrovna rosu 479 4| a k dovŕšeniu tisíc jará lahôd~spiež zazvučí a bičov spráska 480 2| hoj, všetko to je snadné, lahodné~i pohodlné, uver, družka, 481 4| Tak v prírode i náš cit lahšie tuší,~priam vyzná sa - v 482 3| Ťaj, krajšie nežli moje laliové -~a vtedy jej je srdno tak, 483 4| jak to na nej svieti,~sťa lampa Slovenska! - nuž nežehrite~ 484 2| kde aký chová neveľký nás lán~v hrdielkach kvetín, v kláskov 485 2| kvet budeme,~hľa, šetriť, láskať, strážiť napotom~i opatrovať 486 2| hupnúť vhor,~zbleskotať láskou sťaby majákom~v noc ponad 487 3| Priadka~Na lavičke, čo podľa pece vinie~sa 488 2| krivdení, bití, sirí pastorci,~lazári žitia mohli okúsiť,~ochutnať 489 2| oltár svoj,~božiemu rovný: lebo obetný;~a kvet ten v nové 490 3| jak prv, v pretekárstvo;~i ledabolo ide hospodárstvo - -~Však 491 3| dvorom nakydanô~však snehu, ledva prehrnúť ho ráno -;~tam 492 4| perute, vzdušnej vlasti šatný lem:~bys’ sial, keď oblak-úhor 493 3| chytro po nožnice! -~i slnko, lenže neprepukne v slove:~Ťaj, 494 3| hospodárstvo - -~Však či môž’ lepšie? Predsa my dva starí~sme 495 4| zvliekol šat tvoj božský - les!?~Kto orali tu všetko, jak 496 1| Za pytačmi kvet líc, očú lesk, plň bokov,~smiech, ples… 497 3| hľadá~a zrak len čo tok lesklej nitky zhliada.~Bo jak tak 498 1| sedí dedín na okolí;~za leta vše jak by záhradkami boli.~ 499 4| chlieb do úst, odev k pleciam letí;~loď tvojho žitia nemá miesta 500 3| A ten obchádza jak rvúci~lev; toho chvatne práve, čo