| Table of Contents | Words: Alphabetical - Frequency - Inverse - Length - Statistics | Help | IntraText Library |
| Pavol Orzságh Hviezdoslav Kratšia epika IntraText - Concordances (Hapax - words occurring once) |
Part
501 1| rokov -~Za pytačmi kvet líc, očú lesk, plň bokov,~smiech, 502 4| a každá vlna, prchnúc od líca~tej krásy panej, sama slnkom 503 2| jeseni,~len siný ocún v líci ak nám plá,~ostatne myslou 504 1| samá!? Zacloň -” “Veď sa lieni… I veď~ináč šuhaj!…” “Chcel 505 3| ako prosím,~vstávam či líham, i vše slzou zrosím~až vrúcnou 506 1| U studne…” “Tá chrasta,~lišaj samá!? Zacloň -” “Veď sa 507 4| bez odporu, vzpury proti lodi~si clo brázd k odpočinku 508 2| tabule~zmiesť, by aj iní, lósom-otčimom~krivdení, bití, sirí pastorci,~ 509 2| s mannou milosti -~Ten lotos z duše tvojej zrkadla~sa 510 4| vzlietli vily;~keď i zem celá ľúbych slnka ramien~tak svieti … 511 2| súcitu~priesvitnou, s žertvy ľúbym zápachom,~a žehnatby rosou, 512 4| svojím stiera;~či blesne lúč, či krupaj na zem padne,~ 513 2| čistej, svätej, nepodmienenej~ľudskosti, s farbou nehy, súcitu~priesvitnou, 514 2| ústrety;~keď spustneme jak lúka v jeseni,~len siný ocún 515 3| keď tak vystrie jarom~na lúke mladej mnohé plátna kusy:~ 516 2| pudilo,~deň ruchu plesný, lunu krásnych snov~keď razom 517 3| Jak Túto by mi bolo syna, ľúto;~on žiť - ja hniť: no i 518 4| vidím, verím, cítim,~a ľútosť ťažkým, veľkým vlnobitím~ 519 4| hrudy~či vlny sú: ak ktorá ľvicou v loď sa hodí,~ó!… Márny 520 4| ta - jak chvie sa tlstá lýtka …~Po čase však, len pozhovejme 521 4| rozosial. Už bráni, aby zrnu~sa mäkko vystlalo, by akonáhle~mu 522 4| by skyprili na melkosť, mäkkosť zeme!?~Kde sily tie, kde 523 2| zbleskotať láskou sťaby majákom~v noc ponad more biedy, 524 1| kedys’ krásna, rezká~od Majerov - dneská!~Ako takto zišla? 525 3| hoc cez vysokú~by zámetov mal Tatru … príde predsa …~- 526 1| tomu, keď mladicou bola.~Mala vohľačov hať pre ten parsún 527 4| zem, čo stena,~by novou maľbou bola ozdobená.~Prieloh, 528 4| stála~Veď stálym len, čo ona maľovala,~tá večná príroda: tá matka 529 2| u cesty.~No dokážme: že máme ešte síl~dosť v stržňoch, 530 1| Nemám ku vydaju~chuti, mamka ešte!…” “Vídaš, poopadla~ 531 1| prežriem slzy -”~“Prečo, mamko, prečo? Var’ som ublížila~ 532 1| Nahováraj…” “Nahováraj…” mamy.~“Zanôť im tú moju, kohútom 533 2| i bolo ti, viem, zobrať mánie síl~do vlásenka, ba nad 534 2| zápachom,~a žehnatby rosou, s mannou milosti -~Ten lotos z duše 535 3| úzkostlivé čaká -~Vtom vstúpil manžel. Novina var’ dáka?~Až strpia 536 4| ľvicou v loď sa hodí,~ó!… Márny strach, veď predsa bráni 537 3| kvietok -~A, hľa, čo vidím? materinských všetok~ký výsledok túh? 538 3| bohu chvála …”~Ó, moja mati, zlatopriadka drahá,~už 539 3| súce nite neúnavná,~jak matróna by pilná v Ríme starom -~( 540 4| zájdeš …~nie, nenájdeš, meč všade archanjela~ti nad 541 2| dorábatelkou blaha, zbierať med,~kde aký chová neveľký nás 542 4| hory,~a tvojím, čo v nich, medzi nimi väzí -~nu, údel tvoj, 543 4| vzácnym mi!”~… Beatus ille!~A medzitým sme straňou zišli dolu.~ 544 4| jednej noci~by skyprili na melkosť, mäkkosť zeme!?~Kde sily 545 4| vrchy tam, to vašej zeme méty,~to pomedzníky! Kým tie 546 4| ille …” ~Ó, blaha obraz, meškaj ešte oku,~pod rúšku diale 547 4| spráska šľahot: -~kto by tu~meškal dnu!? -~Ja neviem, prečo, 548 2| v srdci túžob zásobu;~že miazga naša nielen zahojiť~je vstave 549 4| letí;~loď tvojho žitia nemá miesta v mori:~tvoj večný Ararat 550 2| oblohy~i oviať rosu z riasy mihalníc,~tej striešky, pod ňouž 551 1| vám dosť dobrá, nie dosť milá?~Odmieňam, čo sila~stačí!…” “ 552 4| človek;~kde snaha samá, milión zájmov hrádza,~ak darebák 553 3| vtedy jej je srdno tak, tak milo …)~Len muška, ktorú slnko 554 2| žehnatby rosou, s mannou milosti -~Ten lotos z duše tvojej 555 2| objemu~i vôbec celú všeteč miloty;~imž jak by pôde kyprej, 556 1| ples… všetko zmizlo za minula bránou!~Zostala - ej, neraz 557 2| podolka~i otvor nám zas misiek komôrku:~sú požehnaním pre 558 3| tak vystrie jarom~na lúke mladej mnohé plátna kusy:~tú krásu 559 1| Čo, povedz,~zmýšľaš?… Mládenci preč!…Prehlásil sa vdovec -”~“ 560 1| moc preds’ rokov tomu, keď mladicou bola.~Mala vohľačov hať 561 2| zmrazených~nanovo vyhnať bujné mládniky:~strom rozkošatiť v šiator 562 4| sčítať rany, v jeseň či na mladom jare~Čo čerieslo ti v ňadrá 563 1| že striasť… Preberáš -” “Mladosti viem užiť!-~Ó, jak bych 564 1| ma striasť… šak, áno?”~“Mlč, že striasť… Preberáš -” “ 565 3| musí kúdej,~je priložený aj mlčania údel?~a či by táto jedna 566 3| znela pieseň známa.~Zamĺkla; mlčí, veď je jak prst sama.~I 567 4| kto dopovie mi! ?~- Však mlčia, čušia i jej vlastní ľudia.~ 568 4| i svoje deti -~A preto i mne sväté sú a milé,~jak tá 569 3| vystrie jarom~na lúke mladej mnohé plátna kusy:~tú krásu slnko 570 3| sebe vlákno blaha,~a nado mnou ho roztoč dúhou pestrou -~ 571 3| strachom, keď si ku nej sadal.~Mnúc ruky si, sa zmraštil: var’, 572 3| slúži, utieka sa k nemu~v modlitbách, jak som prikázala jemu~ 573 4| Roľník~Keď jaro tu; keď v modrom nebies mori~sa kúpe slnko - 574 2| štíta úskalia,~znad hlavy mohýl uzmierené zísť~na cestu, 575 2| duša drahá, nežaluj;~daj mojej duši oblak oddúchnuť~z prekrásnej 576 1| Nahováraj…” mamy.~“Zanôť im tú moju, kohútom či kvočkám:~‘Ešte 577 3| stierať,~polapať - staviť v mokrých duše poliach -~A najmladší 578 4| vrch, spád doliny: -~či morom tiež je zem? Veď tak sa 579 4| vládne;~dľa jeho vďaky z mračien tok vyviera,~on, keď chce, 580 4| a kde jas kvetu, hrudy mrak sa vhniezdi…~Ha, jak to, 581 1| pŕs; v tvári vrásky šaré,~mrkvot čnie spod šmatky; n nose 582 4| zem bez dažďa scivie na mŕtvotu:~tak práca tiež bez rosy 583 3| neutieklo? - Išla - v obeť, mrúcky;~preds’ vydaj mrcha, výpočet, 584 4| požehnania v klin ti padne mrva.~Jak zem bez dažďa scivie 585 1| nj mať tak, “ťažko mi, ma mrzí…~Neraz plačem v noci, vo 586 4| nenakľaje prahu.~I nech sa múdri, ak chcú, o tom kašu -~len 587 4| že tak veľké sú to súžby, múky,~čo robia tela pokrm, jak 588 3| cestu túto~bych prežehnavať musela, hej, vera -~A dcéra, dcéra 589 3| tak nehrdúsil, ako~sa oni musia, netrampotil všako~a bez 590 4| keď pružných kolies jará muzika~zo dvora vlnou v izbu preniká,~ 591 3| srdno tak, tak milo …)~Len muška, ktorú slnko prebudilo,~ 592 4| ňadrá vrylo kdes’? -~Kto muž ten, ktorý pracnej plný 593 3| Však či môž’ lepšie? Predsa my dva starí~sme ozaj starí! 594 2| líci ak nám plá,~ostatne myslou sviežej byľky niet;~keď 595 1| mrkvot čnie spod šmatky; n nose jej v páre~sedia okuliere.~ 596 2| rozvinúť, napäť, zdravím nadčiniť:~bys’ neprepadla bôlu obeťou.~ 597 4| za hrsť chlebe.~A jak tak nádej sejúc, roľou ide,~zhon vtákov 598 2| more biedy, trampoty;~s nádeje chvojkou z štíta úskalia,~ 599 4| letkom náhle -~I ukojené spí nádejí semä,~spí spánok žitia v 600 2| bohatstvom priazne, lásky nádherou,~znať v pýche stavať svetu 601 3| spriadaj sebe vlákno blaha,~a nado mnou ho roztoč dúhou pestrou -~ 602 4| šípu kríkom -~nuž tichšie nadol, by sme mohli spolu.~Jak 603 2| fedrovať~zas štedrou hrsťou, nadpriasť diela niť,~tú mrcha sudbou 604 3| dáko -~Vraj na Veľkú noc nahradí si škody …”~„Tak, vskutku? 605 4| keď ker sťa žobrák u dvier nahý~zas oblieka sa v odev slávy 606 3| moje - teraz moja rana,~tá najboľavejšia, páli, žihá, ach, i…~Tu 607 2| rodinný sa veniec rozpustí~i nájdeme sa na rozcestí kde~vrhnutým 608 4| havranov naň sadá, - čiže nájdu,~čo hľadajú? veď zlietlo 609 1| dievok pekných pohotove;~ale najkrajšia je, nech, čo chce, kto povie,~ 610 3| mokrých duše poliach -~A najmladší tak ďaleko je - v školách.~ 611 4| A opásav oráč zájdu,~keď najprv pozyv svoj bol zaslal v 612 3| ženy údel,~že znamená ho najvlastnejšie kúdeľ,~od predsvitu, až 613 3| jak som prikázala jemu~i nakazujem, čo raz ulieta mi,~ho povystrojac 614 2| so všetkým lásky, chlúby nákladom,~v zmar: - vtedy umieť začrieť 615 3| ústreším ciagle, dvorom nakydanô~však snehu, ledva prehrnúť 616 2| útulku~a uvertúrou zlatej nálady.~- Je prívetivosť kvietím 617 2| dobra otrusky,~oprsky slasti nami trovenej -~hoj, všetko to 618 4| začernelý,~zhon havranov naň sadá, - čiže nájdu,~čo hľadajú? 619 1| pýtajú ťa",~otec k nej. “Čo, ňanko, za kupeec?…” “Nuž, Šuta -”~“ 620 1| prada. Ale vieš: brat - ňaňo,~i ja - radi by sme -” “ 621 2| skromných, takmer zmrazených~nanovo vyhnať bujné mládniky:~strom 622 2| zväzky, vzťahy trvajú,~čo naopak len roztužujú nás,~nás vyväzujú 623 2| nemožnosť ich~rozvinúť, napäť, zdravím nadčiniť:~bys’ 624 2| šetriť, láskať, strážiť napotom~i opatrovať ako oltár svoj,~ 625 3| strhaných síl, potisnúť kto napred,~kým pohoda sa neodhodlá 626 3| opateru matky~vplul opäť: z náprstka až vo vodierce .. .?~aj 627 1| krásku!…”~Pustila sa v nárek, čo by pohol skaly,~že sa 628 2| mi,~preľahké, samo sebou naskytlé:~kým ešte zväzky, vzťahy 629 3| až vo vodierce .. .?~aj naslúchla však: či nevrzgnú dverce?~ 630 4| nežehrite~na archy tieto, že veď nasypali~na dedičnú zem ony tvrdej 631 2| Však ovládala preds’ si náuky~velpredmet, hroznú smrti 632 2| pŕs~i vedrom plným sily navážiť;~sa vzmužiť, novou vzpruhou 633 1| uličníkom hurtla: “Poď mi navliecť, žaba!…”~ozaj ježibaba!~ 634 2| obličaj~jak slnko zájde - bez návratu v svit,~viac nevchádza nám, 635 1| kusy,~do zrkadla pozrie, navrch žblnknúť musí~prelud jej… 636 3| vo zbierky že zostávame nazad,~na chvoste; nemá, nemá 637 2| príbuzné,~tie z rámcov očí našich obrazy~v hmlu kamsi zniknú, 638 2| baršúnom~k pohove v skromnom našom útulku~a uvertúrou zlatej 639 4| roľník to, kto zachová zem našu; -~on, čo ju proti zradnej 640 4| pozyv svoj bol zaslal v nebe~so vzdychom duše žhavým, 641 4| svoju zem,~môj rode, bo veď nebesá ti nepridali~perute, vzdušnej 642 2| komôrku:~sú požehnaním pre nás nebeským;~vem perútky, ty včielka 643 3| zlatopriadka drahá,~už v nebi - spriadaj sebe vlákno blaha,~ 644 3| zbadal~jej rozpačitosť - a či nebodajný~kýs’ prípad ozaj pomrzel 645 4| Tatier chvoje~sa držiac… neboj, že ťa bieda zmorí~a zajme 646 4| pozor, aby stroskotaná~dák’ nebola loď - varuj! Ó, tie hrudy~ 647 3| Už - vina otec - skoro nečakala~som ťa; no žart len stváral - 648 2| hrknúc, osvetlí náš pád~i nechá stezku slzko-ligotnú~čo 649 1| sme ho~z fígľa raz. Dnes nechce vena -” “Za takého~isť? 650 1| prívet!”~“Ale s kým sa zídem, nedá pokoja mi.~Chlapci: “Nahováraj…” “ 651 1| Zuzka Majerovie.~Keď tak za nedele do kostola kráča,~sšustiac 652 3| Písal lístok milý~hen v nedeľu; až oba zaslzili~sme, došlý 653 4| vedz, že život tvoj priam nedokoná~len preto, bo svoj koreň 654 4| rosu pije -~Ni plutvy rýb nedostals’ údelom,~bys’ perly chytal 655 1| tkvie v srdci krásky na dne,~nedovidí žiadne!~ROzpoviem preds’ 656 3| Nač nám budú Hody,~nač bez neho? - Ach, nezmysleli ľudia;~ 657 3| školách.~Vraj, aby sa tak nehrdúsil, ako~sa oni musia, netrampotil 658 2| nepodmienenej~ľudskosti, s farbou nehy, súcitu~priesvitnou, s žertvy 659 4| kojná dieťaťa i obra~tá neklamná - Veď nenie tu do času~ni 660 3| výpočet, ach, ľudský,~čo nekončí sa sumou požehnania -~Och, 661 3| školáka:~nech učí sa (- Ó, nekonečná vďaka~im, v rade tej tým 662 2| i nemôž’, verím, ďalej nekvitnúť;~no poznám ešte inú kvetinu,~ 663 3| pilná v Ríme starom -~(Veď nemaličkosť: keď tak vystrie jarom~na 664 1| unúvajú,~jedináci hodní…” “Nemám ku vydaju~chuti, mamka ešte!…” “ 665 2| zakvitával vždycky rozkošné,~i nemôž’, verím, ďalej nekvitnúť;~ 666 3| ti? Písal? Ľudia zniesli;~nemožno!…” ale ruky v klin jej skleslí~ 667 2| síl~do vlásenka, ba nad nemožnosť ich~rozvinúť, napäť, zdravím 668 3| bohu slúži, utieka sa k nemu~v modlitbách, jak som prikázala 669 4| jej obrat bez slov, večne nemý:~cez koľko úst tu táto prešla 670 4| na zem rodnú, drahú~hán nenachrlí, nenakľaje prahu.~I nech 671 4| rodnú, drahú~hán nenachrlí, nenakľaje prahu.~I nech sa múdri, 672 4| pod rúšku diale hneď mi neodchoď! -~- Spräž čo sneh kráča 673 3| kto napred,~kým pohoda sa neodhodlá zaprieť . . .~Nuž, roboty 674 4| v duši stvrdiac: Nik nám neodorá ~ ~ 675 4| stráž: ver’ nik vám zeme neodorie!~Jak vy, ctiť učte ich i 676 4| kvieťatka …~Lež van kým neosuší:~nech zotriem krupají vlaž 677 2| chráni, stuluje . . .~- Nuž, neplač, duša drahá, nežaluj;~daj 678 1| Zasa…či som šútá?” “Nepleť!” “Rožky, aha!"-~Tak nech 679 2| rozkvetu’:~kvet čistej, svätej, nepodmienenej~ľudskosti, s farbou nehy, 680 1| Štyri roky - hojój! Kým sa nepoženia~vrstovníci…? Zvädneš!” “ 681 3| zhliada.~Bo jak tak pradie, neprehodí slova~tá priadka vážna. 682 2| zdravím nadčiniť:~bys’ neprepadla bôlu obeťou.~Však ovládala 683 3| nožnice! -~i slnko, lenže neprepukne v slove:~Ťaj, krajšie nežli 684 4| môj rode, bo veď nebesá ti nepridali~perute, vzdušnej vlasti 685 3| Nuž?” zdúpla. „Študent nepríde …” „Nie? Prečo?~Kto povedal 686 1| sprostá~Deň-noc by mi túkal: Neprinieslas’ chvosta;~v žene chovám - 687 3| mu padla voľba naša:~preň neresť… pre nás odpoveď tým ťažšia;~ 688 2| Ja prvej prešiel školu nerestí~i prestal próbu srdca krvavú~ 689 4| darom belosť skytá rúna.~Ty nerozprestrels’ oných zvláštnych sietí,~ 690 2| hodváb duše jarý, zlunený~a neskrkvaný mysle zlatohlav,~si vysoko 691 4| ty - ty ozaj hladom~čis’ nesplácala prácu, čos’ im vzala?~Hej, 692 3| dvojný tryskol prerád,~až nestačia zásterkou ich stierať,~polapať - 693 3| čo všetko zvládať treba!… Nestihnete~už, ruky naše, jak prv, 694 4| posledný svit zláti;~sám avšak nestroví ho, ale rúče,~keď popýšil 695 4| To jarmo v šijách, ono netlačí,~od svitu k večernej bár 696 3| nehrdúsil, ako~sa oni musia, netrampotil všako~a bez prospechu, bez 697 3| učených stavu,~a predsa veľmi netrudí si hlavu?~Či neobdral sa, 698 4| Inu,~na prírody klin ktože neuberá~sa rád? A tá, hla, túžba 699 3| dávna,~si pradie, súce nite neúnavná,~jak matróna by pilná v 700 3| pomýšľala~som, s prosbou v nebo neustala patriť:~Daj vydať šťastne, 701 3| prečo radšej k vzdoru~sa neutieklo? - Išla - v obeť, mrúcky;~ 702 4| Kde kotvou pluh: ni more neuškodí! -~A vlny zeme: hrudy, kavaly~ 703 4| nosia, vlečú, ťahajú;~nie, neväzí, veď, hľa, si žviakajú~a 704 2| bez návratu v svit,~viac nevchádza nám, jak prv, v ústrety;~ 705 2| zbierať med,~kde aký chová neveľký nás lán~v hrdielkach kvetín, 706 3| vedie k pádu;~aj chránim: Never úlisnému hadu …~Jak Túto 707 1| Urob, vždy ti hudiem -~Jak nevese žiadna, zolvicou jej budem;~ 708 3| roboty dosť preň, i pre nevestu -~Lež ktože zhádol súdov 709 3| sluší,~neobdral bojsa na nevinnej duši?~Či bohu slúži, utieka 710 2| zrkadla~sa vyronivší v svetle neviny~anjelskej, totú vzácnu agávu~ 711 3| aj naslúchla však: či nevrzgnú dverce?~Snáď čula čos’, 712 1| kohútom či kvočkám:~‘Ešte sa nevydám, štyri rôčky počkám!…’~kvôli, 713 4| ak darebák on, tak nech nezavadzia,~Ver’ pracuj, človeče, si 714 2| prepadnú i fátľom postrú sa~nezhrnutelným: jasný obličaj~jak slnko 715 3| stajni~čo - paholkove správy nezmyselné?~To prvé bolo čajs’, bo 716 3| Hody,~nač bez neho? - Ach, nezmysleli ľudia;~je zima, snehy - 717 4| nebo spevnú čeľaď kŕmi,~ni neznať jak, len keď zas spievať 718 2| Nuž, neplač, duša drahá, nežaluj;~daj mojej duši oblak oddúchnuť~ 719 4| sťa lampa Slovenska! - nuž nežehrite~na archy tieto, že veď nasypali~ 720 3| neprepukne v slove:~Ťaj, krajšie nežli moje laliové -~a vtedy jej 721 2| kraľuje i dáva rozkazy -~i nežnou opäť, ktorej zreteľ už~sám 722 1| žblnknúť musí~prelud jej… Nič prosby-hrozby, reči radné…~ 723 4| tieto hory,~a tvojím, čo v nich, medzi nimi väzí -~nu, údel 724 1| všetko sťa by kriela,~na nichž preletela.~Ale nielen úbor 725 4| moja celá~nie záštitou vám, ničím … Orba - borba~a ruky - 726 3| Starká", riekol: „novo niečo - “~„Nuž?” zdúpla. „Študent 727 4| chytal tmavým mora dnom.~Nies’ kvetinou, tou kráskou Šalamúna,~ 728 2| ostatne myslou sviežej byľky niet;~keď priclonia nás smútky 729 4| chcela~len sem, kde vy, hej, nikam inam vera!~Tak v prírode 730 3| Bez diabla však nenie~svet nikde. A ten obchádza jak rvúci~ 731 3| poskubom kužeľ schvel sa, ba i nisko);~veď Vianoce sú predo dvermi, 732 3| je dávna,~si pradie, súce nite neúnavná,~jak matróna by 733 3| že kvapli spod kúdele,~po nitke bežia čo dve perly šeré;~ 734 3| zrak len čo tok lesklej nitky zhliada.~Bo jak tak pradie, 735 4| kameň;~keď vzkriesenia zvesť nivami sa brodí,~a kde sa tknul 736 1| slnka ujdem…”~“…Zuzička", k nj mať tak, “ťažko mi, ma mrzí…~ 737 4| až zrazu zobudenie,~ku nohám zvinie plášť sa ťažký, čierny,~ 738 3| oku -~Vraj príde, stálo v ňom, hoc cez vysokú~by zámetov 739 1| mrkvot čnie spod šmatky; n nose jej v páre~sedia okuliere.~ 740 4| večernej bár zápači~ho verne nosia, vlečú, ťahajú;~nie, neväzí, 741 2| mihalníc,~tej striešky, pod ňouž sídli si môj skvost,~skiaď 742 2| lebo obetný;~a kvet ten v nové jaro uvedie~nás, životnú 743 3| čaká -~Vtom vstúpil manžel. Novina var’ dáka?~Až strpia strachom, 744 3| usmial - „Starká", riekol: „novo niečo - “~„Nuž?” zdúpla. „ 745 3| zázrak - nikdy! chytro po nožnice! -~i slnko, lenže neprepukne 746 4| nich, medzi nimi väzí -~nu, údel tvoj, hľa - pluh i 747 3| lístok milý~hen v nedeľu; až oba zaslzili~sme, došlý práve 748 3| božej cesty znavosť;~no obávam sa, že len ľudský závoz,~ 749 3| nenie~svet nikde. A ten obchádza jak rvúci~lev; toho chvatne 750 4| prečo, ale rád sa dívam~tak obďaleč, tu z týchto úvrati~na rorníka, 751 3| plátna kusy:~tú krásu slnko obdivovať musí,~i slnko - nielen babky 752 4| že on nie jak iný,~že k obedu dá vonnej ďateliny:~bez 753 3| sa neutieklo? - Išla - v obeť, mrúcky;~preds’ vydaj mrcha, 754 2| svoj,~božiemu rovný: lebo obetný;~a kvet ten v nové jaro 755 2| nadčiniť:~bys’ neprepadla bôlu obeťou.~Však ovládala preds’ si 756 4| nech dážď a slnce dáva,~bo obidvojím jedine on vládne;~dľa jeho 757 2| Veď obkliesnení ozaj, obití~sme, úbohá jak jabloň u 758 2| slobodný~paprskovania, rozmach objemu~i vôbec celú všeteč miloty;~ 759 2| raj nám prečarí. . . ~Veď obkliesnení ozaj, obití~sme, úbohá jak 760 2| nežaluj;~daj mojej duši oblak oddúchnuť~z prekrásnej duše 761 4| šatný lem:~bys’ sial, keď oblak-úhor v šír sa porozvalí,~sial 762 1| kostola kráča,~sšustiac oblečením, myslel by si,vtáča~brnklo 763 4| sa:~tak platí uňho, ako oblek lesa! -~Hej, oráču, i nač 764 2| sa~nezhrnutelným: jasný obličaj~jak slnko zájde - bez návratu 765 4| záhon zoral celý.~Hľa, opak obličaja začernelý,~zhon havranov 766 4| žobrák u dvier nahý~zas oblieka sa v odev slávy drahý;~keď 767 2| z prekrásnej duše tvojej oblohy~i oviať rosu z riasy mihalníc,~ 768 3| praslicu v ruke, behla ku oblokom,~vretienko kopŕc za ňou - 769 4| potoku~a pozdrav vtáčí vábi k obloku;~keď pružných kolies jará 770 4| až konečne~sa zjaše nimi obor Tatry svätý.~Nuž, tieto 771 4| i krásy, kojná dieťaťa i obra~tá neklamná - Veď nenie 772 4| pokriku gazdy~vpred rušajú, obrátia v kofaj brázdy.~Včuľ idú 773 2| rub~som zdostač poznal; obrátil som ho~i teší ma zas líce 774 4| orie. Zrakom odpočívam~na obraze, až sa mi zatratí -~Ó, obraz 775 2| tie z rámcov očí našich obrazy~v hmlu kamsi zniknú, v temný 776 2| stroskoce~i potopí sa v bezdný oceán~so všetkým lásky, chlúby 777 3| nekončí sa sumou požehnania -~Och, zdravie moje - teraz moja 778 2| lazári žitia mohli okúsiť,~ochutnať aspoň dobra otrusky,~oprsky 779 1| počkám!…’~kvôli, pozri, očkám…”~“Štyri roky - hojój! Kým 780 2| srdečných~i samočlánkom octneme sa vraz;~ked rodinný sa 781 1| rokov -~Za pytačmi kvet líc, očú lesk, plň bokov,~smiech, 782 2| lúka v jeseni,~len siný ocún v líci ak nám plá,~ostatne 783 4| Hej, koľko zŕn si dodnes odchovala,~či udať znáš -- Lež ona 784 2| nežaluj;~daj mojej duši oblak oddúchnuť~z prekrásnej duše tvojej 785 3| všako~a bez prospechu, bez oddychu, bez sna:~lež, kde mu svitne 786 1| práce.~Na kolenách kúsi odedz, na tej láce…~zíde sa, bo 787 4| biedno;~a čím to zrnko potom odeje sa:~tak platí uňho, ako 788 2| udrel sudca Hospodin.~A odetý som v pancier pokoja~už: 789 3| si hlavu?~Či neobdral sa, odieva, jak sluší,~neobdral bojsa 790 2| v pýche stavať svetu na odiv~svoj hodváb duše jarý, zlunený~ 791 1| dosť dobrá, nie dosť milá?~Odmieňam, čo sila~stačí!…” “Všetko 792 4| Tak jednému dňu starosť odobratá. -~Ja, v duši stvrdiac: 793 4| aby, keď čas príde,~vzal odplatou po celom za hrsť chlebe.~ 794 4| proti lodi~si clo brázd k odpočinku ustlali. ..~Zas kruší sa 795 4| rorníka, keď orie. Zrakom odpočívam~na obraze, až sa mi zatratí -~ 796 3| naša:~preň neresť… pre nás odpoveď tým ťažšia;~môj bože! Prečo 797 1| drahá -”~“Kebý taký jarmok!… Odpravili sme ho~z fígľa raz. Dnes 798 3| Bárby ešte živým~znal odslúžiť sa, podoprieť ich v dačom.~ 799 4| sama slnkom zdá sa,~jak odtisk verný, tak sa skveje, jasá;~ 800 4| kvetín na tisíce,~len okamih, odvráti pekné líce,~a kde jas kvetu, 801 2| osypú~z nás, pukne reťaz ohnív srdečných~i samočlánkom 802 4| zlatých kvetín na tisíce,~len okamih, odvráti pekné líce,~a kde 803 3| zbunká vratkým letkom poblíž okna~a drgom o sklo na čas ticho 804 3| vrzli?~Ach, prelud - Hľadí oknom: sklá už zmrzli,~osuheľ 805 1| Majerovie~Hodne sedí dedín na okolí;~za leta vše jak by záhradkami 806 4| nenájdeš,~bárs v hľadaní za okraj zeme zájdeš …~nie, nenájdeš, 807 1| ježibaba!~Ako zblýskala vtom okrúhlymi oky.~“…Teraz prac sa v čerty!…” 808 3| dosť zťažka čítal - chyba v okuliari,~sa vyhováral, viem však, 809 1| n nose jej v páre~sedia okuliere.~Trtolí sa, habká, jak kto 810 4| skaly,~chcete-li súdiť, okúpte sa v cite -~Ja želel tiež 811 2| pastorci,~lazári žitia mohli okúsiť,~ochutnať aspoň dobra otrusky,~ 812 1| zblýskala vtom okrúhlymi oky.~“…Teraz prac sa v čerty!…” 813 1| rúče.~Myslel by si, slnka olipli ju lúče:~a z nej tak žiari 814 2| napotom~i opatrovať ako oltár svoj,~božiemu rovný: lebo 815 1| bár, jest na chlieb, na omástku~tiež…Ti čiastku chce hneď 816 2| rozvitok,~za opŕchaním zápäť omladu.~Lež ked tak stuhy tie sa 817 3| sa tak nehrdúsil, ako~sa oni musia, netrampotil všako~ 818 2| kureniec;~buď paňou domu: onou vznešenou,~čo kraľuje i 819 4| nasypali~na dedičnú zem ony tvrdej skaly,~chcete-li 820 4| rúna.~Ty nerozprestrels’ oných zvláštnych sietí,~ichž korisťou 821 4| záhon zoral celý.~Hľa, opak obličaja začernelý,~zhon 822 4| hrude zeme,~na korisť … A opásav oráč zájdu,~keď najprv pozyv 823 3| sviatky,~by synak znal, že v opateru matky~vplul opäť: z náprstka 824 2| láskať, strážiť napotom~i opatrovať ako oltár svoj,~božiemu 825 1| šuhaj!…” “Chcel bys’ mi dať oprašivieť?…~Toľko na ten prívet!”~“ 826 2| ďakujeme svoj i rozvitok,~za opŕchaním zápäť omladu.~Lež ked tak 827 2| ochutnať aspoň dobra otrusky,~oprsky slasti nami trovenej -~hoj, 828 4| zeme,~na korisť … A opásav oráč zájdu,~keď najprv pozyv 829 4| Veď na tej temnej pôde oráčiny~dnes sejba, zajtra žeň - 830 4| ako oblek lesa! -~Hej, oráču, i nač tak spešne dolu?~ 831 3| svitne povolania vesna,~si oral vľahce po papieri perom;~ 832 4| tvoj božský - les!?~Kto orali tu všetko, jak ten, skladom~ 833 4| týchto úvrati~na rorníka, keď orie. Zrakom odpočívam~na obraze, 834 4| zažals’ hlavne:~tak dobre orieš, jak hovoríš správne.~Syn 835 3| klin jej skleslí~preds’, osikou sa striasla - „Už je takô:~ 836 2| že chvie sa ako lístok osiky,~jak citlivky kvet chráni, 837 2| ocún v líci ak nám plá,~ostatne myslou sviežej byľky niet;~ 838 3| Hľadí oknom: sklá už zmrzli,~osuheľ hustla; večer hneď sa zblíži -~ 839 2| slzou~len čo vše hrknúc, osvetlí náš pád~i nechá stezku slzko-ligotnú~ 840 2| Lež ked tak stuhy tie sa osypú~z nás, pukne reťaz ohnív 841 4| zrno vykovali,~sú, sú!…”~Ó, otče, jasné zažals’ hlavne:~tak 842 2| okúsiť,~ochutnať aspoň dobra otrusky,~oprsky slasti nami trovenej -~ 843 2| klúč zdvihni z podolka~i otvor nám zas misiek komôrku:~ 844 2| kystovím kvetu, zápäť ovocím~ho ovešať aj v slnku zardelým;~tak 845 3| škody …”~„Tak, vskutku? Óvi!… Nač nám budú Hody,~nač 846 1| rezedy by, fiál so záhona,~oviala ťa vôna…~Toť, jej obraz, 847 2| prekrásnej duše tvojej oblohy~i oviať rosu z riasy mihalníc,~tej 848 2| neprepadla bôlu obeťou.~Však ovládala preds’ si náuky~velpredmet, 849 2| s kystovím kvetu, zápäť ovocím~ho ovešať aj v slnku zardelým;~ 850 1| BUdem svieža žena.”~“Tiež sa ovrábiť chcem.” “Urob, vždy ti hudiem -~ 851 4| stena,~by novou maľbou bola ozdobená.~Prieloh, kde zlatých kvetín 852 1| sa len tak steny v izbe ozývali.~“Nikdy!” strhala sa. Ušla 853 2| nech popýšim sa v jejich pableskoch -~Zásterku upusť, dožič 854 2| vše hrknúc, osvetlí náš pád~i nechá stezku slzko-ligotnú~ 855 3| smerom,~a vtedy i im môž’ raz padať k duhu: -~nuž uzniesli sa 856 3| chradne …~nie dľa srdca mu padla voľba naša:~preň neresť… 857 3| závoz zasa … ktorý vedie k pádu;~aj chránim: Never úlisnému 858 3| pomrzel ho, v stajni~čo - paholkove správy nezmyselné?~To prvé 859 3| rana,~tá najboľavejšia, páli, žihá, ach, i…~Tu z očí 860 2| Hospodin.~A odetý som v pancier pokoja~už: beriem život, 861 3| Tatru … príde predsa …~- ó, Pane, anjelské mu kriela v plecia~ 862 4| prchnúc od líca~tej krásy panej, sama slnkom zdá sa,~jak 863 1| vyplakano~v kúte - starou pannou.~ ~ 864 2| kŕdeľ drobných kureniec;~buď paňou domu: onou vznešenou,~čo 865 2| opäť, ktorej zreteľ už~sám páperím je ľadviam príslušných,~ 866 4| švihlo bez zákrnu~z hrúd páperu pozvoľne, letkom náhle -~ 867 3| vesna,~si oral vľahce po papieri perom;~var’ vystrábi sa - 868 2| šíre kola výron slobodný~paprskovania, rozmach objemu~i vôbec 869 1| Rožky, aha!"-~Tak nech dá pár volov, keď sa krava priaha;~ 870 1| spod šmatky; n nose jej v páre~sedia okuliere.~Trtolí sa, 871 1| Mala vohľačov hať pre ten parsún švárny,~hoci málo v truhle, 872 3| tuhej jatí zmlkli na čas páske -~„Oj, otec, zapáľ!” skríkla, „ 873 2| stred mysle tvojej v lásky pásme v žiar,~v jas porozvitú: 874 3| toť, že .Hospodin ráči~sám pastier môj byť . . .’ znela pieseň 875 2| lósom-otčimom~krivdení, bití, sirí pastorci,~lazári žitia mohli okúsiť,~ 876 3| prosbou v nebo neustala patriť:~Daj vydať šťastne, dobre 877 4| brodí,~a kde sa tknul ich: pažiť, kvieťa vzchodí;~keď strom, 878 2| krvavú~a vydobyl si diplom s pečaťou,~juž čierno udrel sudca 879 3| Priadka~Na lavičke, čo podľa pece vinie~sa polokruhom (v izbách 880 3| variť - Sem sa, môj syn, k peci,~si premrzol, však? hlad 881 4| tisíce,~len okamih, odvráti pekné líce,~a kde jas kvetu, hrudy 882 1| boli.~V každej kytka dievok pekných pohotove;~ale najkrajšia 883 2| na krásne skvitlom kvete perí ich:~a kvet ten zvlášte 884 3| si oral vľahce po papieri perom;~var’ vystrábi sa - šťastným 885 3| ho povystrojac výstrah peruťami?~Či - ozaj darí sa mu, ako 886 4| veď nebesá ti nepridali~perute, vzdušnej vlasti šatný lem:~ 887 2| požehnaním pre nás nebeským;~vem perútky, ty včielka snaživá:~a poletíme 888 3| nado mnou ho roztoč dúhou pestrou -~Praď, matka dobrá, praďte 889 2| zas,~čo zájmy kruhu svojho pestuje~jak kvočka kŕdeľ drobných 890 4| a zasmädne-li, kým hor’ piesne vije,~dosť ľahko, z chmár 891 4| z chmár že zrovna rosu pije -~Ni plutvy rýb nedostals’ 892 3| neúnavná,~jak matróna by pilná v Ríme starom -~(Veď nemaličkosť: 893 2| siný ocún v líci ak nám plá,~ostatne myslou sviežej 894 1| ťažko mi, ma mrzí…~Neraz plačem v noci, vo dne prežriem 895 3| ona, pravda, púšťala ho s plačom -~- Len kde je, čo je? ( 896 4| vlny hádže, ako rozohnaná~pláň vody … pozor, aby stroskotaná~ 897 3| jarom~na lúke mladej mnohé plátna kusy:~tú krásu slnko obdivovať 898 3| Pane, anjelské mu kriela v plecia~daj, spôsob, nech mu bezpečnou 899 4| korisťou chlieb do úst, odev k pleciam letí;~loď tvojho žitia nemá 900 1| lesk, plň bokov,~smiech, ples… všetko zmizlo za minula 901 2| vzrast pudilo,~deň ruchu plesný, lunu krásnych snov~keď 902 3| hupne zas vhor - také zvádza plesy.~Čo, vari žene, kým priasť 903 3| zbujnie tŕnie iste,~v záhradke pleveľ: až sa v lete stydím -~- 904 1| pytačmi kvet líc, očú lesk, plň bokov,~smiech, ples… všetko 905 2| záhradník~ti v ňadrá, schopnú plná rozkvetu’:~kvet čistej, 906 4| brázdou brázda, jedna druhú plní,~kde dol, hneď vrch, kde 907 2| zbedovaných pŕs~i vedrom plným sily navážiť;~sa vzmužiť, 908 4| že zrovna rosu pije -~Ni plutvy rýb nedostals’ údelom,~bys’ 909 4| ťažká? Ach, a tieto ruky~od plužiny tak stvrdli? Tvrdá orba?~ 910 2| život (Venované žene)~ ~Nie plytvať vedieť citu výlevy,~bohatstvom 911 3| čo zbunká vratkým letkom poblíž okna~a drgom o sklo na čas 912 1| sa nevydám, štyri rôčky počkám!…’~kvôli, pozri, očkám…”~“ 913 4| som sa vzal, kde, jak a počo? Inu,~na prírody klin ktože 914 4| vlastní ľudia.~Hej, tvrdá pôda, len štrk, sloje, skaly -~ 915 4| už zase, zase,~zas vďačný podaj vencov - tieto šiatra~nad 916 3| Priadka~Na lavičke, čo podľa pece vinie~sa polokruhom ( 917 2| ctihodný klúč zdvihni z podolka~i otvor nám zas misiek komôrku:~ 918 3| živým~znal odslúžiť sa, podoprieť ich v dačom.~bár …); ona, 919 2| hmlu kamsi zniknú, v temný pôdorys~sa prepadnú i fátľom postrú 920 1| raz…U chalupy~vetchej, na podstene starena si čupí,~shrblá, 921 3| potisnúť kto napred,~kým pohoda sa neodhodlá zaprieť . . .~ 922 2| to je snadné, lahodné~i pohodlné, uver, družka, mi,~preľahké, 923 1| Pustila sa v nárek, čo by pohol skaly,~že sa len tak steny 924 4| Jak vaša tvár vám slnkom pohorela,~a ja nie clonou, bytnosť 925 1| každej kytka dievok pekných pohotove;~ale najkrajšia je, nech, 926 2| však je pravým baršúnom~k pohove v skromnom našom útulku~ 927 3| z hniezda;~i hoci zdá sa pokojná a tichá:~čuť cez vretena 928 4| ďateliny:~bez správy biča, bez pokriku gazdy~vpred rušajú, obrátia 929 4| súžby, múky,~čo robia tela pokrm, jak tie boli~- na hrnčiarovom 930 3| nestačia zásterkou ich stierať,~polapať - staviť v mokrých duše 931 2| perútky, ty včielka snaživá:~a poletíme všetci za tebou,~dorábatelkou 932 4| na hrnčiarovom rozosiate poli -~čo spásu duše zrodili!… 933 3| staviť v mokrých duše poliach -~A najmladší tak ďaleko 934 4| pracných rukách drží,~čo polieva ju slzou, krvou, potom,~ 935 3| čo podľa pece vinie~sa polokruhom (v izbách na dedine~to útulok, 936 4| to vašej zeme méty,~to pomedzníky! Kým tie čnejú hore~čo stráž: 937 3| nebodajný~kýs’ prípad ozaj pomrzel ho, v stajni~čo - paholkove 938 4| zas budú tu tým chodom bez pomylu,~i sprievod ich - poskočná 939 3| na ktorú i v snách ešte pomýšľala~som, s prosbou v nebo neustala 940 2| láskou sťaby majákom~v noc ponad more biedy, trampoty;~s 941 3| na chvoste; nemá, nemá ponadviazať~kto strhaných síl, potisnúť 942 2| roztok, výtržnosť,~do hlbín ponor, postup do výšin,~do šíre 943 2| stezku slzko-ligotnú~čo poodkvaplá hviezda; všetko, čo~nás 944 1| chuti, mamka ešte!…” “Vídaš, poopadla~náhle ružička ti…” “Ja že…?” “ 945 4| archanjela~ti nad hlavou, a tŕnie popod nohy -~hľa, roľník - večný 946 4| nestroví ho, ale rúče,~keď popýšil sa začas v slávy jase,~v 947 2| moje hviezdy jediné:~nech popýšim sa v jejich pableskoch -~ 948 4| keď oblak-úhor v šír sa porozvalí,~sial pieseň veň, kým blýska 949 2| lásky pásme v žiar,~v jas porozvitú: ten kvet budeme,~hľa, šetriť, 950 4| predsa skaly naše!~„Tak porúčali dedi: vedzte, deti,~tie 951 4| pomylu,~i sprievod ich - poskočná trasorítka.~Zem kála sa: 952 3| bzuklo vretienko ni včela,~poskubom kužeľ schvel sa, ba i nisko);~ 953 3| ho pluhu~a chytro, rýchlo poslať za školáka:~nech učí sa (- 954 4| šaty,~on!… Hľa, štít Choča posledný svit zláti;~sám avšak nestroví 955 3| vďačne, bez odporu:~nás poslúchalo - prečo radšej k vzdoru~ 956 2| pôdorys~sa prepadnú i fátľom postrú sa~nezhrnutelným: jasný 957 2| výtržnosť,~do hlbín ponor, postup do výšin,~do šíre kola výron 958 3| vzhliadla. Moja rozkoš, potešenie -~Veď dieťa dobré … Bez 959 3| ponadviazať~kto strhaných síl, potisnúť kto napred,~kým pohoda sa 960 4| drahý;~keď pieseň zvoní v potoku~a pozdrav vtáčí vábi k obloku;~ 961 2| koráb búrou stroskoce~i potopí sa v bezdný oceán~so všetkým 962 4| práca tiež bez rosy čela - potu . . .~Do chôdze nohy a do 963 3| To prvé bolo čajs’, bo potuteľne~sa usmial - „Starká", riekol: „ 964 3| nepríde …” „Nie? Prečo?~Kto povedal ti? Písal? Ľudia zniesli;~ 965 1| jej všetci domáci: “Čo, povedz,~zmýšľaš?… Mládenci preč!… 966 1| najkrajšia je, nech, čo chce, kto povie,~Zuzka Majerovie.~Keď tak 967 2| vraziť v koľaj života~späť, povinnosti zbylé fedrovať~zas štedrou 968 3| sna:~lež, kde mu svitne povolania vesna,~si oral vľahce po 969 2| veľkodušnosti prihodili nám;~nám povoľujú roztok, výtržnosť,~do hlbín 970 4| temné vidím vlny,~jak na povrch sa sinú z hlbiny;~za brázdou 971 3| nakazujem, čo raz ulieta mi,~ho povystrojac výstrah peruťami?~Či - ozaj 972 1| Ó, jak bych sa rada vám povytúžiť…~Vydať sa? Skôr slúžiť!”~“ 973 3| zajtra, či už dneska?…~povzdychla; šepla: Príď, príď, dieťa 974 4| začas v slávy jase,~v hmlu pozavité zašle jeho lúče~na temä 975 4| pieseň zvoní v potoku~a pozdrav vtáčí vábi k obloku;~keď 976 4| lýtka …~Po čase však, len pozhovejme chvíľu,~zas budú tu tým 977 2| Jeho rub~som zdostač poznal; obrátil som ho~i teší ma 978 2| verím, ďalej nekvitnúť;~no poznám ešte inú kvetinu,~juž zasadil 979 4| ako rozohnaná~pláň vody … pozor, aby stroskotaná~dák’ nebola 980 1| štyri rôčky počkám!…’~kvôli, pozri, očkám…”~“Štyri roky - hojój! 981 1| bár na kusy,~do zrkadla pozrie, navrch žblnknúť musí~prelud 982 4| stĺpy, tamtá Tatra~- ó, pozrite, včuľ jak to na nej svieti,~ 983 4| bez zákrnu~z hrúd páperu pozvoľne, letkom náhle -~I ukojené 984 4| opásav oráč zájdu,~keď najprv pozyv svoj bol zaslal v nebe~so 985 3| vše zvzdychá.~Syn starší pošiel inam; inde robí.~A preds’ 986 2| keď priclonia nás smútky pošmúrne,~v svoj rozvetvený šiator 987 2| nám zas misiek komôrku:~sú požehnaním pre nás nebeským;~vem perútky, 988 1| vtom okrúhlymi oky.~“…Teraz prac sa v čerty!…” Umklo dvoma 989 4| dažďa scivie na mŕtvotu:~tak práca tiež bez rosy čela - potu . . .~ 990 4| kdes’? -~Kto muž ten, ktorý pracnej plný žiare~a kedy zvliekol 991 4| tŕži~bez ustania v tých pracných rukách drží,~čo polieva 992 4| To vôľa božia prvá:~že pracovať tra - tu - tam i kdekoľvek;~ 993 4| ozaj hladom~čis’ nesplácala prácu, čos’ im vzala?~Hej, koľko 994 4| tak nech nezavadzia,~Ver’ pracuj, človeče, si nebies sluha.~ 995 3| ho roztoč dúhou pestrou -~Praď, matka dobrá, praďte s dobrou 996 1| čo sila~stačí!…” “Všetko prada. Ale vieš: brat - ňaňo,~ 997 3| pestrou -~Praď, matka dobrá, praďte s dobrou sestrou:~až dočkáte 998 3| jedna z totých bola,~čo pradú život? i nie div, že vôľa~ 999 4| hán nenachrlí, nenakľaje prahu.~I nech sa múdri, ak chcú, 1000 4| šumí prelet vtáčí,~a jakby prales blčal, toľko značí kmit