| Table of Contents | Words: Alphabetical - Frequency - Inverse - Length - Statistics | Help | IntraText Library |
| Pavol Orzságh Hviezdoslav Kratšia epika IntraText - Concordances (Hapax - words occurring once) |
Part
1001 3| bo hupla takmer skokom,~praslicu v ruke, behla ku oblokom,~ 1002 3| ich v dačom.~bár …); ona, pravda, púšťala ho s plačom -~- 1003 3| zlaté vo vlásenie,~šúľne, pravou riadi na vretene,~až vtančí 1004 2| príslušných,~pre hostí však je pravým baršúnom~k pohove v skromnom 1005 4| zlatom horí, -~a každá vlna, prchnúc od líca~tej krásy panej, 1006 4| kroku.~Tak voľno, tíško preberajú volkov nohy -~To jarmo v 1007 1| áno?”~“Mlč, že striasť… Preberáš -” “Mladosti viem užiť!-~ 1008 3| Len muška, ktorú slnko prebudilo,~či skorej teplo izby, ona, 1009 1| povedz,~zmýšľaš?… Mládenci preč!…Prehlásil sa vdovec -”~“ 1010 2| životnú púšť v raj nám prečarí. . . ~Veď obkliesnení ozaj, 1011 3| i nisko);~veď Vianoce sú predo dvermi, blízko:~nuž príde, 1012 3| zapáľ!” skríkla, „zasvieť predsi!~Ja idem variť - Sem sa, 1013 3| najvlastnejšie kúdeľ,~od predsvitu, až keď už noc je dávna,~ 1014 1| zmýšľaš?… Mládenci preč!…Prehlásil sa vdovec -”~“Vdovec?” “ 1015 3| nakydanô~však snehu, ledva prehrnúť ho ráno -;~tam sedáva, a 1016 4| vystlalo, by akonáhle~mu prejde sen, sa švihlo bez zákrnu~ 1017 2| mojej duši oblak oddúchnuť~z prekrásnej duše tvojej oblohy~i oviať 1018 2| pohodlné, uver, družka, mi,~preľahké, samo sebou naskytlé:~kým 1019 4| sťa víchor by, ked šumí prelet vtáčí,~a jakby prales blčal, 1020 1| sťa by kriela,~na nichž preletela.~Ale nielen úbor svedčí 1021 3| sa, môj syn, k peci,~si premrzol, však? hlad tiež zmoril 1022 3| inam; inde robí.~A preds’ i preňho ver’ dosť zbývalo by~tu 1023 4| muzika~zo dvora vlnou v izbu preniká,~a k dovŕšeniu tisíc jará 1024 2| zniknú, v temný pôdorys~sa prepadnú i fátľom postrú sa~nezhrnutelným: 1025 3| pruh slz dvojný tryskol prerád,~až nestačia zásterkou ich 1026 3| šťastne, dobre zaopatriť,~by presadený ujal sa môj kvietok -~A, 1027 2| prešiel školu nerestí~i prestal próbu srdca krvavú~a vydobyl 1028 3| ľudia;~je zima, snehy - prestydlo by, chúďa …”~a zaplakala -~ 1029 3| už, ruky naše, jak prv, v pretekárstvo;~i ledabolo ide hospodárstvo - -~ 1030 2| niť,~tú mrcha sudbou tobôž pretrhlú:~to znamená … to platí rekovstvom!~ 1031 2| hroznú smrti záhadu,~švih pretrpelas’ šťastne; víťazne,~hla, 1032 4| hľa, roľník - večný Adam preúbohý! -~Jak vaša tvár vám slnkom 1033 3| je takô:~ho darmo čakáš; prevýš sa len dáko -~Vraj na Veľkú 1034 2| platí rekovstvom!~Ja prvej prešiel školu nerestí~i prestal 1035 4| nemý:~cez koľko úst tu táto prešla hruda,~kto dopovie mi! ?~- 1036 3| no i tam cestu túto~bych prežehnavať musela, hej, vera -~A dcéra, 1037 1| Neraz plačem v noci, vo dne prežriem slzy -”~“Prečo, mamko, prečo? 1038 4| chorovod~nad každou hrudou a pri každom kroku.~Tak voľno, 1039 1| pár volov, keď sa krava priaha;~dva, ak som mu drahá -”~“ 1040 3| plesy.~Čo, vari žene, kým priasť musí kúdej,~je priložený 1041 2| citu výlevy,~bohatstvom priazne, lásky nádherou,~znať v 1042 2| sám;~ked milé zjavy nám a príbuzné,~tie z rámcov očí našich 1043 2| sviežej byľky niet;~keď priclonia nás smútky pošmúrne,~v svoj 1044 4| novou maľbou bola ozdobená.~Prieloh, kde zlatých kvetín na tisíce,~ 1045 2| víťazne,~hla, vykazuješ priepust dospelých:~že chvie sa ako 1046 2| ľudskosti, s farbou nehy, súcitu~priesvitnou, s žertvy ľúbym zápachom,~ 1047 2| riasny plášť~veľkodušnosti prihodili nám;~nám povoľujú roztok, 1048 3| nemu~v modlitbách, jak som prikázala jemu~i nakazujem, čo raz 1049 3| kým priasť musí kúdej,~je priložený aj mlčania údel?~a či by 1050 3| rozpačitosť - a či nebodajný~kýs’ prípad ozaj pomrzel ho, v stajni~ 1051 3| hľa, doma? Či sa usiluje~a pripravuje do učených stavu,~a predsa 1052 4| čo ona maľovala,~tá večná príroda: tá matka dobra~i krásy, 1053 4| nikam inam vera!~Tak v prírode i náš cit lahšie tuší,~priam 1054 4| kde, jak a počo? Inu,~na prírody klin ktože neuberá~sa rád? 1055 2| už~sám páperím je ľadviam príslušných,~pre hostí však je pravým 1056 3| že vôľa~jej tmavá je, bo prísnu sudbu značí. . .?~Nie. Z 1057 3| dvermi, blízko:~nuž príde, má prísť… Písal lístok milý~hen v 1058 4| slzou, krvou, potom,~by pristrojil jej zlatoriasne šaty,~on!… 1059 1| oprašivieť?…~Toľko na ten prívet!”~“Ale s kým sa zídem, nedá 1060 2| uvertúrou zlatej nálady.~- Je prívetivosť kvietím zaiste~úst ženských; 1061 2| školu nerestí~i prestal próbu srdca krvavú~a vydobyl si 1062 1| žblnknúť musí~prelud jej… Nič prosby-hrozby, reči radné…~Takhľa, oko, 1063 3| Či - ozaj darí sa mu, ako prosím,~vstávam či líham, i vše 1064 3| netrampotil všako~a bez prospechu, bez oddychu, bez sna:~lež, 1065 3| Zamĺkla; mlčí, veď je jak prst sama.~I pradie. No bárs 1066 3| Zvije niť i znova~len vtápä prsty zlaté vo vlásenie,~šúľne, 1067 4| toku,~vtom spieže hra: a v prúde chorovod~nad každou hrudou 1068 4| tiež je zem? Veď tak sa prúdi,~tak vlny hádže, ako rozohnaná~ 1069 4| jasná králica,~jejž v prúdoch tých vlas každý zlatom horí, -~ 1070 3| zotvárali dvere:~za nimi pruh slz dvojný tryskol prerád,~ 1071 4| vtáčí vábi k obloku;~keď pružných kolies jará muzika~zo dvora 1072 4| synak, dosť! - To vôľa božia prvá:~že pracovať tra - tu - 1073 3| paholkove správy nezmyselné?~To prvé bolo čajs’, bo potuteľne~ 1074 2| rany vlastné, ale aj~z tých púčkov skromných, takmer zmrazených~ 1075 2| čo~nás živilo i vo vzrast pudilo,~deň ruchu plesný, lunu 1076 2| stuhy tie sa osypú~z nás, pukne reťaz ohnív srdečných~i 1077 1| čiastku?~Zahrdúste - krásku!…”~Pustila sa v nárek, čo by pohol 1078 2| aj v slnku zardelým;~tak pútnictvu ho vzácnym urobiť . . .~ ~ 1079 4| bratov - vrchov… Večné~tak putujú zôr dary, až konečne~sa 1080 2| jaro uvedie~nás, životnú púšť v raj nám prečarí. . . ~ 1081 3| dačom.~bár …); ona, pravda, púšťala ho s plačom -~- Len kde 1082 2| lásky nádherou,~znať v pýche stavať svetu na odiv~svoj 1083 1| rad ulieta rokov -~Za pytačmi kvet líc, očú lesk, plň 1084 1| preds’ letkom. “…Dievča, pýtajú ťa",~otec k nej. “Čo, ňanko, 1085 1| sa? Skôr slúžiť!”~“Koľkí pýtali ťa… doseľ unúvajú,~jedináci 1086 4| hľa, si žviakajú~a časom pyšno jasné vztýčia rohy.~I znajúc 1087 2| hrdielkach kvetín, v kláskov pyštekoch;~nech rozzvučí sa znova 1088 3| úst len toť, že .Hospodin ráči~sám pastier môj byť . . .’ 1089 1| A tak nielen štyri - rad ulieta rokov -~Za pytačmi 1090 1| viem užiť!-~Ó, jak bych sa rada vám povytúžiť…~Vydať sa? 1091 3| Ó, nekonečná vďaka~im, v rade tej tým hlavám starostlivým,~ 1092 1| vieš: brat - ňaňo,~i ja - radi by sme -” “Sa ma striasť… 1093 1| Nič prosby-hrozby, reči radné…~Takhľa, oko, čo tkvie v 1094 3| nám svitne Vianoc večná radosť zlatá …~ ~ 1095 2| sa spíjať, strojiť hody radosti~i zbytky stačiť vposled 1096 3| nás poslúchalo - prečo radšej k vzdoru~sa neutieklo? - 1097 2| uvedie~nás, životnú púšť v raj nám prečarí. . . ~Veď obkliesnení 1098 4| človečenstvo, zhynulé ty plemä,~ty raja svojho nikdy viac nenájdeš,~ 1099 2| zjavy nám a príbuzné,~tie z rámcov očí našich obrazy~v hmlu 1100 4| i zem celá ľúbych slnka ramien~tak svieti … temný na dne 1101 3| zdravie moje - teraz moja rana,~tá najboľavejšia, páli, 1102 3| snehu, ledva prehrnúť ho ráno -;~tam sedáva, a znajúc 1103 4| lúče - zlaté klasy!~Ó, zem, rec, koľký obrat to už tvojej 1104 1| jej… Nič prosby-hrozby, reči radné…~Takhľa, oko, čo tkvie 1105 2| pretrhlú:~to znamená … to platí rekovstvom!~Ja prvej prešiel školu 1106 2| tie sa osypú~z nás, pukne reťaz ohnív srdečných~i samočlánkom 1107 1| krása bezúhonná;~z nej, jak rezedy by, fiál so záhona,~oviala 1108 1| Toť, Zuzka kedys’ krásna, rezká~od Majerov - dneská!~Ako 1109 3| vlásenie,~šúľne, pravou riadi na vretene,~až vtančí sa 1110 1| vtáča~brnklo vedľa: sukne riasne na nej, biela~kosička, stúh 1111 2| úzkoprsosti~kazajky tesnej, aby riasny plášť~veľkodušnosti prihodili 1112 2| tvojej oblohy~i oviať rosu z riasy mihalníc,~tej striešky, 1113 3| potuteľne~sa usmial - „Starká", riekol: „novo niečo - “~„Nuž?” 1114 3| jak matróna by pilná v Ríme starom -~(Veď nemaličkosť: 1115 3| starší pošiel inam; inde robí.~A preds’ i preňho ver’ 1116 4| veľké sú to súžby, múky,~čo robia tela pokrm, jak tie boli~- 1117 3| neodhodlá zaprieť . . .~Nuž, roboty dosť preň, i pre nevestu -~ 1118 1| Ešte sa nevydám, štyri rôčky počkám!…’~kvôli, pozri, 1119 4| Nuž drž si svoju zem,~môj rode, bo veď nebesá ti nepridali~ 1120 4| slova,~len, ako nebo velie, rodí, chová.~Nuž keď jej obrat 1121 2| samočlánkom octneme sa vraz;~ked rodinný sa veniec rozpustí~i nájdeme 1122 4| správne.~Syn verný teda na zem rodnú, drahú~hán nenachrlí, nenakľaje 1123 4| časom pyšno jasné vztýčia rohy.~I znajúc gazdu, že on nie 1124 3| pradie bystro; myslí jej však roje~zas v snem sa zlietli: jak 1125 1| kvôli, pozri, očkám…”~“Štyri roky - hojój! Kým sa nepoženia~ 1126 4| A jak tak nádej sejúc, roľou ide,~zhon vtákov rozpäl 1127 4| obďaleč, tu z týchto úvrati~na rorníka, keď orie. Zrakom odpočívam~ 1128 2| ľúbym zápachom,~a žehnatby rosou, s mannou milosti -~Ten 1129 4| tŕnie - slabšiu máš v tých rotu;~kto klas chce vyhrať: musí 1130 2| ako oltár svoj,~božiemu rovný: lebo obetný;~a kvet ten 1131 2| rozpustí~i nájdeme sa na rozcestí kde~vrhnutým kvietkom, aby 1132 2| vznešenou,~čo kraľuje i dáva rozkazy -~i nežnou opäť, ktorej 1133 3| Ach … vzhliadla. Moja rozkoš, potešenie -~Veď dieťa dobré … 1134 2| vyhnať bujné mládniky:~strom rozkošatiť v šiator hostinný~s kystovím 1135 2| bol, zakvitával vždycky rozkošné,~i nemôž’, verím, ďalej 1136 2| si vysoko viesť v šťastí, rozkošou~sa spíjať, strojiť hody 1137 2| ti v ňadrá, schopnú plná rozkvetu’:~kvet čistej, svätej, nepodmienenej~ 1138 2| výron slobodný~paprskovania, rozmach objemu~i vôbec celú všeteč 1139 3| iskrí, vianočná jak hviezda.~Rozmýšľa … o tých, čo jej umkli z 1140 4| sejba, zajtra žeň - tak rôzne činy:~preds’ jeden dej a 1141 4| prúdi,~tak vlny hádže, ako rozohnaná~pláň vody … pozor, aby stroskotaná~ 1142 4| všetko, jak ten, skladom~či rôzorom? a ty - ty ozaj hladom~čis’ 1143 4| zlietlo ono plemä~na korisť z rozorvanej hrude zeme,~na korisť … 1144 4| rozpäl krídla trepotavé -~rozosial. Už bráni, aby zrnu~sa mäkko 1145 4| tie boli~- na hrnčiarovom rozosiate poli -~čo spásu duše zrodili!… 1146 3| zmraštil: var’, že zbadal~jej rozpačitosť - a či nebodajný~kýs’ prípad 1147 4| roľou ide,~zhon vtákov rozpäl krídla trepotavé -~rozosial. 1148 1| na dne,~nedovidí žiadne!~ROzpoviem preds’ letkom. “…Dievča, 1149 2| vraz;~ked rodinný sa veniec rozpustí~i nájdeme sa na rozcestí 1150 4| duše žhavým, holohlave:~už rozsieva, po hrsti sype v tmavé~tie 1151 3| vlákno blaha,~a nado mnou ho roztoč dúhou pestrou -~Praď, matka 1152 2| prihodili nám;~nám povoľujú roztok, výtržnosť,~do hlbín ponor, 1153 2| vzťahy trvajú,~čo naopak len roztužujú nás,~nás vyväzujú z úzkoprsosti~ 1154 2| smútky pošmúrne,~v svoj rozvetvený šiator zahrnú,~v besiedky 1155 2| vlásenka, ba nad nemožnosť ich~rozvinúť, napäť, zdravím nadčiniť:~ 1156 2| úrodnej~zdar ďakujeme svoj i rozvitok,~za opŕchaním zápäť omladu.~ 1157 2| kláskov pyštekoch;~nech rozzvučí sa znova hlahol tvoj~jak 1158 1| či som šútá?” “Nepleť!” “Rožky, aha!"-~Tak nech dá pár 1159 2| beriem život, jak je. - Jeho rub~som zdostač poznal; obrátil 1160 2| i vo vzrast pudilo,~deň ruchu plesný, lunu krásnych snov~ 1161 2| má ona inú v dome úlohu;~rúk ctihodný klúč zdvihni z 1162 4| ustania v tých pracných rukách drží,~čo polieva ju slzou, 1163 3| takmer skokom,~praslicu v ruke, behla ku oblokom,~vretienko 1164 1| Umklo dvoma skoky.~A už kŕpa rukou suchou ani trieska,~čeľusť 1165 2| som ho~i teší ma zas líce rumenné . . .~Ty toť si svoju skúšku 1166 4| anjel darom belosť skytá rúna.~Ty nerozprestrels’ oných 1167 4| bez pokriku gazdy~vpred rušajú, obrátia v kofaj brázdy.~ 1168 4| obraz, meškaj ešte oku,~pod rúšku diale hneď mi neodchoď! -~- 1169 1| Vídaš, poopadla~náhle ružička ti…” “Ja že…?” “Ba som zmladla!…”~ 1170 3| nikde. A ten obchádza jak rvúci~lev; toho chvatne práve, 1171 4| zrovna rosu pije -~Ni plutvy rýb nedostals’ údelom,~bys’ 1172 3| ukradnúť ho pluhu~a chytro, rýchlo poslať za školáka:~nech 1173 4| ustlali. ..~Zas kruší sa a rýpe zem, čo stena,~by novou 1174 4| začernelý,~zhon havranov naň sadá, - čiže nájdu,~čo hľadajú? 1175 3| strachom, keď si ku nej sadal.~Mnúc ruky si, sa zmraštil: 1176 2| uver, družka, mi,~preľahké, samo sebou naskytlé:~kým ešte 1177 2| reťaz ohnív srdečných~i samočlánkom octneme sa vraz;~ked rodinný 1178 4| vôkol kráľky škovránkov sbor čilý~a spevný, k službe 1179 3| čo je? (včul jej na um schodí.)~Či zdravý je a ako sa 1180 2| nebies záhradník~ti v ňadrá, schopnú plná rozkvetu’:~kvet čistej, 1181 3| ni včela,~poskubom kužeľ schvel sa, ba i nisko);~veď Vianoce 1182 4| čo sa stáva dnes?!~Jak sčítať rany, v jeseň či na mladom 1183 4| mrva.~Jak zem bez dažďa scivie na mŕtvotu:~tak práca tiež 1184 2| vtedy umieť začrieť do seba,~do studne siahnuť zbedovaných 1185 3| drahá,~už v nebi - spriadaj sebe vlákno blaha,~a nado mnou 1186 2| družka, mi,~preľahké, samo sebou naskytlé:~kým ešte zväzky, 1187 1| Zuzka Majerovie~Hodne sedí dedín na okolí;~za leta 1188 1| šmatky; n nose jej v páre~sedia okuliere.~Trtolí sa, habká, 1189 4| temnej pôde oráčiny~dnes sejba, zajtra žeň - tak rôzne 1190 4| chlebe.~A jak tak nádej sejúc, roľou ide,~zhon vtákov 1191 4| náhle -~I ukojené spí nádejí semä,~spí spánok žitia v lone 1192 1| Inokedy jej brat: “Máš ty sestra šťastia!”~“Kde mi vzchodí, 1193 3| matka dobrá, praďte s dobrou sestrou:~až dočkáte sa - syna ty, 1194 1| podstene starena si čupí,~shrblá, zapadlých pŕs; v tvári 1195 2| začrieť do seba,~do studne siahnuť zbedovaných pŕs~i vedrom 1196 2| tej striešky, pod ňouž sídli si môj skvost,~skiaď žiaria 1197 4| nerozprestrels’ oných zvláštnych sietí,~ichž korisťou chlieb do 1198 1| dosť milá?~Odmieňam, čo sila~stačí!…” “Všetko prada. 1199 1| Veď neviem výhovorky;~ale siliť, horký!…”~A tak nielen štyri - 1200 4| vidím vlny,~jak na povrch sa sinú z hlbiny;~za brázdou brázda, 1201 2| spustneme jak lúka v jeseni,~len siný ocún v líci ak nám plá,~ 1202 2| lósom-otčimom~krivdení, bití, sirí pastorci,~lazári žitia mohli 1203 4| preto, bo svoj koreň zaryl v skale! -~Ó, obraz blaha! - Farba 1204 2| ňouž sídli si môj skvost,~skiaď žiaria moje hviezdy jediné:~ 1205 3| Ach, prelud - Hľadí oknom: sklá už zmrzli,~osuheľ hustla; 1206 3| útulok, kam skromnosť údy skladá),~tam sedáva, kým zimy trvá 1207 4| orali tu všetko, jak ten, skladom~či rôzorom? a ty - ty ozaj 1208 3| nemožno!…” ale ruky v klin jej skleslí~preds’, osikou sa striasla - „ 1209 3| letkom poblíž okna~a drgom o sklo na čas ticho vzruší;~ináče 1210 3| skorej teplo izby, ona, skokna,~čo zbunká vratkým letkom 1211 3| čula čos’, bo hupla takmer skokom,~praslicu v ruke, behla 1212 1| sa v čerty!…” Umklo dvoma skoky.~A už kŕpa rukou suchou 1213 4| zŕn-detí zradostnené! -~S tým skončené dňa dielo, bohu sláva!~Včuľ 1214 1| vám povytúžiť…~Vydať sa? Skôr slúžiť!”~“Koľkí pýtali ťa… 1215 3| ktorú slnko prebudilo,~či skorej teplo izby, ona, skokna,~ 1216 3| môj milý!~Už - vina otec - skoro nečakala~som ťa; no žart 1217 3| páske -~„Oj, otec, zapáľ!” skríkla, „zasvieť predsi!~Ja idem 1218 2| pravým baršúnom~k pohove v skromnom našom útulku~a uvertúrou 1219 3| na dedine~to útulok, kam skromnosť údy skladá),~tam sedáva, 1220 2| vlastné, ale aj~z tých púčkov skromných, takmer zmrazených~nanovo 1221 2| rumenné . . .~Ty toť si svoju skúšku zložila;~i bolo ti, viem, 1222 4| jak odtisk verný, tak sa skveje, jasá;~keď vôkol kráľky 1223 2| čarokrásny kvet~na krásne skvitlom kvete perí ich:~a kvet ten 1224 2| striešky, pod ňouž sídli si môj skvost,~skiaď žiaria moje hviezdy 1225 4| tú sloj za jednej noci~by skyprili na melkosť, mäkkosť zeme!?~ 1226 4| jejž anjel darom belosť skytá rúna.~Ty nerozprestrels’ 1227 4| svetlo.~Vôsť, bodľač, tŕnie - slabšiu máš v tých rotu;~kto klas 1228 2| aspoň dobra otrusky,~oprsky slasti nami trovenej -~hoj, všetko 1229 4| skončené dňa dielo, bohu sláva!~Včuľ už len on nech dážď 1230 3| vretienka čo v uši~vše zbrní, slinky žblnk - snáď jarček hľadá~ 1231 4| vyviera,~on, keď chce, slzy slncom svojím stiera;~či blesne 1232 2| zápäť ovocím~ho ovešať aj v slnku zardelým;~tak pútnictvu 1233 2| výšin,~do šíre kola výron slobodný~paprskovania, rozmach objemu~ 1234 4| tie moci,~čo skaly tie, tú sloj za jednej noci~by skyprili 1235 4| chová.~Nuž keď jej obrat bez slov, večne nemý:~cez koľko úst 1236 3| sama.~I pradie. No bárs slová dušou zvisli,~jak vlákno 1237 3| slnko, lenže neprepukne v slove:~Ťaj, krajšie nežli moje 1238 4| na nej svieti,~sťa lampa Slovenska! - nuž nežehrite~na archy 1239 4| pracuj, človeče, si nebies sluha.~A dôjde i tá vôľa božia 1240 3| neobdral sa, odieva, jak sluší,~neobdral bojsa na nevinnej 1241 4| škovránkov sbor čilý~a spevný, k službe jak by vzlietli vily;~keď 1242 3| na nevinnej duši?~Či bohu slúži, utieka sa k nemu~v modlitbách, 1243 1| povytúžiť…~Vydať sa? Skôr slúžiť!”~“Koľkí pýtali ťa… doseľ 1244 3| zotvárali dvere:~za nimi pruh slz dvojný tryskol prerád,~až 1245 2| zahrnú,~v besiedky zápač - slza za slzou~len čo vše hrknúc, 1246 2| osvetlí náš pád~i nechá stezku slzko-ligotnú~čo poodkvaplá hviezda; všetko, 1247 3| vystrábi sa - šťastným zájde smerom,~a vtedy i im môž’ raz padať 1248 1| líc, očú lesk, plň bokov,~smiech, ples… všetko zmizlo za 1249 2| náuky~velpredmet, hroznú smrti záhadu,~švih pretrpelas’ 1250 2| niet;~keď priclonia nás smútky pošmúrne,~v svoj rozvetvený 1251 3| prospechu, bez oddychu, bez sna:~lež, kde mu svitne povolania 1252 3| chlúba, chvála:~na ktorú i v snách ešte pomýšľala~som, s prosbou 1253 2| trovenej -~hoj, všetko to je snadné, lahodné~i pohodlné, uver, 1254 4| je v tvorstve človek;~kde snaha samá, milión zájmov hrádza,~ 1255 2| vem perútky, ty včielka snaživá:~a poletíme všetci za tebou,~ 1256 4| mi neodchoď! -~- Spräž čo sneh kráča v tichom jakby toku,~ 1257 3| ciagle, dvorom nakydanô~však snehu, ledva prehrnúť ho ráno -;~ 1258 3| nezmysleli ľudia;~je zima, snehy - prestydlo by, chúďa …”~ 1259 3| myslí jej však roje~zas v snem sa zlietli: jak zveličiť 1260 2| ruchu plesný, lunu krásnych snov~keď razom zhltí vlna hrobová,~ 1261 4| jak by zhrmel, bzuk ked snuje včela,~sťa víchor by, ked 1262 3| vretene,~až vtančí sa jej pod sopúšek kdesi~i hupne zas vhor - 1263 4| dol, hneď vrch, kde vrch, spád doliny: -~či morom tiež 1264 2| cestu, vraziť v koľaj života~späť, povinnosti zbylé fedrovať~ 1265 4| ukojené spí nádejí semä,~spí spánok žitia v lone matky - zeme,~ 1266 4| hrnčiarovom rozosiate poli -~čo spásu duše zrodili!… Ó, borba~ 1267 4| on a hrmí,~zač potom nebo spevnú čeľaď kŕmi,~ni neznať jak, 1268 4| kráľky škovránkov sbor čilý~a spevný, k službe jak by vzlietli 1269 4| Hej, oráču, i nač tak spešne dolu?~Ja čakal tiež, až 1270 4| neznať jak, len keď zas spievať začne,~tu znamenie, že žiadno 1271 4| dovŕšeniu tisíc jará lahôd~spiež zazvučí a bičov spráska 1272 4| tichom jakby toku,~vtom spieže hra: a v prúde chorovod~ 1273 2| viesť v šťastí, rozkošou~sa spíjať, strojiť hody radosti~i 1274 4| o tom čuší,~kde vzájom, spoločnosť kde zrakov, uší,~kde jak 1275 3| mu kriela v plecia~daj, spôsob, nech mu bezpečnou je stezka! -~ 1276 4| diale hneď mi neodchoď! -~- Spräž čo sneh kráča v tichom jakby 1277 4| lahôd~spiež zazvučí a bičov spráska šľahot: -~kto by tu~meškal 1278 4| dobre orieš, jak hovoríš správne.~Syn verný teda na zem rodnú, 1279 3| zlatopriadka drahá,~už v nebi - spriadaj sebe vlákno blaha,~a nado 1280 4| tým chodom bez pomylu,~i sprievod ich - poskočná trasorítka.~ 1281 1| Nie som špata, ale ani sprostá~Deň-noc by mi túkal: Neprinieslas’ 1282 2| jak prv, v ústrety;~keď spustneme jak lúka v jeseni,~len siný 1283 3| starostlivým,~tým zlatým srdciam! - Bárby ešte živým~znal 1284 2| z nás, pukne reťaz ohnív srdečných~i samočlánkom octneme sa 1285 3| laliové -~a vtedy jej je srdno tak, tak milo …)~Len muška, 1286 2| vhor,~zbleskotať láskou sťaby majákom~v noc ponad more 1287 1| milá?~Odmieňam, čo sila~stačí!…” “Všetko prada. Ale vieš: 1288 2| strojiť hody radosti~i zbytky stačiť vposled z tabule~zmiesť, 1289 3| prípad ozaj pomrzel ho, v stajni~čo - paholkove správy nezmyselné?~ 1290 4| obraz blaha! - Farba jeho stála~Veď stálym len, čo ona maľovala,~ 1291 4| však žils’ z nej predsa stále~i budeš žiť, bo živí preds’ 1292 3| bola v oku -~Vraj príde, stálo v ňom, hoc cez vysokú~by 1293 4| Farba jeho stála~Veď stálym len, čo ona maľovala,~tá 1294 1| chalupy~vetchej, na podstene starena si čupí,~shrblá, zapadlých 1295 3| bo potuteľne~sa usmial - „Starká", riekol: „novo niečo - “~„ 1296 3| matróna by pilná v Ríme starom -~(Veď nemaličkosť: keď 1297 4| dvora!”~Tak jednému dňu starosť odobratá. -~Ja, v duši stvrdiac: 1298 3| im, v rade tej tým hlavám starostlivým,~tým zlatým srdciam! - Bárby 1299 1| tvárou vyplakano~v kúte - starou pannou.~ ~ 1300 3| šumot, jak vše zvzdychá.~Syn starší pošiel inam; inde robí.~ 1301 4| tvojej tváre,~už koľký, čo sa stáva dnes?!~Jak sčítať rany, 1302 2| lásky nádherou,~znať v pýche stavať svetu na odiv~svoj hodváb 1303 3| zásterkou ich stierať,~polapať - staviť v mokrých duše poliach -~ 1304 3| a pripravuje do učených stavu,~a predsa veľmi netrudí 1305 4| čakal tiež, až dobil tým ste stykom~boj hrdinský, pod 1306 4| kruší sa a rýpe zem, čo stena,~by novou maľbou bola ozdobená.~ 1307 1| pohol skaly,~že sa len tak steny v izbe ozývali.~“Nikdy!” 1308 3| spôsob, nech mu bezpečnou je stezka! -~V tie dni že dôjde - 1309 2| osvetlí náš pád~i nechá stezku slzko-ligotnú~čo poodkvaplá 1310 4| chce, slzy slncom svojím stiera;~či blesne lúč, či krupaj 1311 3| až nestačia zásterkou ich stierať,~polapať - staviť v mokrých 1312 4| stykom~boj hrdinský, pod stínnym šípu kríkom -~nuž tichšie 1313 4| tieto šiatra~nad nimi hrdé stĺpy, tamtá Tatra~- ó, pozrite, 1314 4| v loď sa hodí,~ó!… Márny strach, veď predsa bráni brána!~ 1315 3| Novina var’ dáka?~Až strpia strachom, keď si ku nej sadal.~Mnúc 1316 4| domovinu,~v nejž bratom stráne háj, bár o tom čuší,~kde 1317 4| Beatus ille!~A medzitým sme straňou zišli dolu.~Sme u vrát. „ 1318 4| pomedzníky! Kým tie čnejú hore~čo stráž: ver’ nik vám zeme neodorie!~ 1319 2| budeme,~hľa, šetriť, láskať, strážiť napotom~i opatrovať ako 1320 2| anjelskej, totú vzácnu agávu~stred mysle tvojej v lásky pásme 1321 4| hlavou tiež sa uzavretie stretlo:~sťa svieca u vrcholu - 1322 1| v izbe ozývali.~“Nikdy!” strhala sa. Ušla do komôrky.~Za 1323 3| nemá, nemá ponadviazať~kto strhaných síl, potisnúť kto napred,~ 1324 3| skleslí~preds’, osikou sa striasla - „Už je takô:~ho darmo 1325 2| rosu z riasy mihalníc,~tej striešky, pod ňouž sídli si môj skvost,~ 1326 2| šťastí, rozkošou~sa spíjať, strojiť hody radosti~i zbytky stačiť 1327 2| jak keď sa koráb búrou stroskoce~i potopí sa v bezdný oceán~ 1328 4| rozohnaná~pláň vody … pozor, aby stroskotaná~dák’ nebola loď - varuj! 1329 3| manžel. Novina var’ dáka?~Až strpia strachom, keď si ku nej 1330 2| že máme ešte síl~dosť v stržňoch, v srdci túžob zásobu;~že 1331 1| riasne na nej, biela~kosička, stúh kŕdeľ…všetko sťa by kriela,~ 1332 2| zápäť omladu.~Lež ked tak stuhy tie sa osypú~z nás, pukne 1333 2| jak citlivky kvet chráni, stuluje . . .~- Nuž, neplač, duša 1334 3| nečakala~som ťa; no žart len stváral - bohu chvála …”~Ó, moja 1335 4| starosť odobratá. -~Ja, v duši stvrdiac: Nik nám neodorá ~ ~ 1336 4| tieto ruky~od plužiny tak stvrdli? Tvrdá orba?~Ó, že tak veľké 1337 3| záhradke pleveľ: až sa v lete stydím -~- Len kedy si ho a či 1338 4| čakal tiež, až dobil tým ste stykom~boj hrdinský, pod stínnym 1339 3| noc je dávna,~si pradie, súce nite neúnavná,~jak matróna 1340 1| dvoma skoky.~A už kŕpa rukou suchou ani trieska,~čeľusť v kyv… 1341 3| toho chvatne práve, čo je súci~i hodný - Ó, bráň mi ho, 1342 2| ľudskosti, s farbou nehy, súcitu~priesvitnou, s žertvy ľúbym 1343 2| nadpriasť diela niť,~tú mrcha sudbou tobôž pretrhlú:~to znamená … 1344 3| jej tmavá je, bo prísnu sudbu značí. . .?~Nie. Z jej úst 1345 2| pečaťou,~juž čierno udrel sudca Hospodin.~A odetý som v 1346 4| tvrdej skaly,~chcete-li súdiť, okúpte sa v cite -~Ja želel 1347 3| nevestu -~Lež ktože zhádol súdov božských cestu,~kto?! ak 1348 1| by si,vtáča~brnklo vedľa: sukne riasne na nej, biela~kosička, 1349 3| ach, ľudský,~čo nekončí sa sumou požehnania -~Och, zdravie 1350 4| orba?~Ó, že tak veľké sú to súžby, múky,~čo robia tela pokrm, 1351 4| svoje deti -~A preto i mne sväté sú a milé,~jak tá zem v 1352 2| rozkvetu’:~kvet čistej, svätej, nepodmienenej~ľudskosti, 1353 3| vrúcnou prosbou, za dar Svätoducha,~kým srdce o tož v bránu 1354 4| sa zjaše nimi obor Tatry svätý.~Nuž, tieto vrchy - hľa, 1355 1| preletela.~Ale nielen úbor svedčí jej tak rúče.~Myslel by 1356 3| Bez diabla však nenie~svet nikde. A ten obchádza jak 1357 4| on, čo ju proti zradnej sveta tŕži~bez ustania v tých 1358 2| tvojej zrkadla~sa vyronivší v svetle neviny~anjelskej, totú vzácnu 1359 4| svieca u vrcholu - dávať svetlo.~Vôsť, bodľač, tŕnie - slabšiu 1360 2| nádherou,~znať v pýche stavať svetu na odiv~svoj hodváb duše 1361 3| sa zlietli: jak zveličiť sviatky,~by synak znal, že v opateru 1362 4| sa uzavretie stretlo:~sťa svieca u vrcholu - dávať svetlo.~ 1363 1| vrstovníci…? Zvädneš!” “BUdem svieža žena.”~“Tiež sa ovrábiť 1364 2| nám plá,~ostatne myslou sviežej byľky niet;~keď priclonia 1365 2| znova hlahol tvoj~jak na svite či ku večeru zvon:~i v horlivý 1366 4| Hej, zatmenie: by krajšie svitla zaši;~i svitne zas, jej 1367 4| šijách, ono netlačí,~od svitu k večernej bár zápači~ho 1368 4| Jak vy, ctiť učte ich i svoje deti -~A preto i mne sväté 1369 4| on, keď chce, slzy slncom svojím stiera;~či blesne lúč, či 1370 4| to? I jak si sa vzal tu, synu!?”~- Kde som sa vzal, kde, 1371 1| hoci málo v truhle, málo na sypárni…~Hja, tá tvár, hoc zmárni.~ 1372 4| holohlave:~už rozsieva, po hrsti sype v tmavé~tie ústa zeme, aby, 1373 1| nedele do kostola kráča,~sšustiac oblečením, myslel by si, 1374 2| zbytky stačiť vposled z tabule~zmiesť, by aj iní, lósom-otčimom~ 1375 4| zápači~ho verne nosia, vlečú, ťahajú;~nie, neväzí, veď, hľa, 1376 3| lenže neprepukne v slove:~Ťaj, krajšie nežli moje laliové -~ 1377 4| spolu.~Jak orba dnešná? - „Taká, ako včera.~Nuž tys’ to? 1378 3| kdesi~i hupne zas vhor - také zvádza plesy.~Čo, vari žene, 1379 1| Dnes nechce vena -” “Za takého~isť? Ba!… Nie som špata, 1380 1| prosby-hrozby, reči radné…~Takhľa, oko, čo tkvie v srdci krásky 1381 3| osikou sa striasla - „Už je takô:~ho darmo čakáš; prevýš 1382 1| od Majerov - dneská!~Ako takto zišla? Dlhán kapitola;~moc 1383 1| ak som mu drahá -”~“Kebý taký jarmok!… Odpravili sme ho~ 1384 4| šiatra~nad nimi hrdé stĺpy, tamtá Tatra~- ó, pozrite, včuľ 1385 4| Tak jednou pluhu, druhou Tatier chvoje~sa držiac… neboj, 1386 4| nad nimi hrdé stĺpy, tamtá Tatra~- ó, pozrite, včuľ jak to 1387 3| cez vysokú~by zámetov mal Tatru … príde predsa …~- ó, Pane, 1388 4| konečne~sa zjaše nimi obor Tatry svätý.~Nuž, tieto vrchy - 1389 3| hrkli hrachy,~dva hrachy ťažké, bôľom zabronelé:~tak zdalo 1390 1| Zuzička", k nj mať tak, “ťažko mi, ma mrzí…~Neraz plačem 1391 4| ku nohám zvinie plášť sa ťažký, čierny,~a - hlávky vhor 1392 4| verím, cítim,~a ľútosť ťažkým, veľkým vlnobitím~mi zmieta 1393 3| neresť… pre nás odpoveď tým ťažšia;~môj bože! Prečo i ten kalich 1394 2| snaživá:~a poletíme všetci za tebou,~dorábatelkou blaha, zbierať 1395 4| hovoríš správne.~Syn verný teda na zem rodnú, drahú~hán 1396 4| to súžby, múky,~čo robia tela pokrm, jak tie boli~- na 1397 4| pozavité zašle jeho lúče~na temä vyšších bratov - vrchov… 1398 4| trasorítka.~Zem kála sa: I temné vidím vlny,~jak na povrch 1399 4| zlato klasu.~Veď na tej temnej pôde oráčiny~dnes sejba, 1400 2| vyväzujú z úzkoprsosti~kazajky tesnej, aby riasny plášť~veľkodušnosti 1401 2| poznal; obrátil som ho~i teší ma zas líce rumenné . . .~ 1402 3| i hoci zdá sa pokojná a tichá:~čuť cez vretena šumot, 1403 3| okna~a drgom o sklo na čas ticho vzruší;~ináče len vrt vretienka 1404 4| Spräž čo sneh kráča v tichom jakby toku,~vtom spieže 1405 4| stínnym šípu kríkom -~nuž tichšie nadol, by sme mohli spolu.~ 1406 4| izbu preniká,~a k dovŕšeniu tisíc jará lahôd~spiež zazvučí 1407 4| Prieloh, kde zlatých kvetín na tisíce,~len okamih, odvráti pekné 1408 4| každom kroku.~Tak voľno, tíško preberajú volkov nohy -~ 1409 4| nivami sa brodí,~a kde sa tknul ich: pažiť, kvieťa vzchodí;~ 1410 1| reči radné…~Takhľa, oko, čo tkvie v srdci krásky na dne,~nedovidí 1411 4| Včuľ idú ta - jak chvie sa tlstá lýtka …~Po čase však, len 1412 3| i nie div, že vôľa~jej tmavá je, bo prísnu sudbu značí. . .?~ 1413 4| rozsieva, po hrsti sype v tmavé~tie ústa zeme, aby, keď 1414 4| údelom,~bys’ perly chytal tmavým mora dnom.~Nies’ kvetinou, 1415 4| jedno:~či vyviesť slnce z tmy, či zrnko biedno;~a čím 1416 2| diela niť,~tú mrcha sudbou tobôž pretrhlú:~to znamená … to 1417 4| preds’ jeden dej a obraz tohož jasu,~ten obraz známy, a 1418 4| sneh kráča v tichom jakby toku,~vtom spieže hra: a v prúde 1419 1| kapitola;~moc preds’ rokov tomu, keď mladicou bola.~Mala 1420 4| prvej iskry hrali,~že z totej skaly zrno vykovali,~sú, 1421 3| kalich ešte? -~zač srdce toto v žeravé tie kliešte? -~ 1422 2| svetle neviny~anjelskej, totú vzácnu agávu~stred mysle 1423 3| údel?~a či by táto jedna z totých bola,~čo pradú život? i 1424 4| mora dnom.~Nies’ kvetinou, tou kráskou Šalamúna,~jejž anjel 1425 3| Svätoducha,~kým srdce o tož v bránu nebies búcha? -~ 1426 4| božia prvá:~že pracovať tra - tu - tam i kdekoľvek;~ 1427 2| v noc ponad more biedy, trampoty;~s nádeje chvojkou z štíta 1428 4| sprievod ich - poskočná trasorítka.~Zem kála sa: I temné vidím 1429 3| v lete~čo všetko zvládať treba!… Nestihnete~už, ruky naše, 1430 4| zhon vtákov rozpäl krídla trepotavé -~rozosial. Už bráni, aby 1431 1| už kŕpa rukou suchou ani trieska,~čeľusť v kyv…Toť, Zuzka 1432 2| otrusky,~oprsky slasti nami trovenej -~hoj, všetko to je snadné, 1433 1| jej v páre~sedia okuliere.~Trtolí sa, habká, jak kto moc má 1434 1| parsún švárny,~hoci málo v truhle, málo na sypárni…~Hja, tá 1435 2| kým ešte zväzky, vzťahy trvajú,~čo naopak len roztužujú 1436 3| za nimi pruh slz dvojný tryskol prerád,~až nestačia zásterkou 1437 4| čo ju proti zradnej sveta tŕži~bez ustania v tých pracných 1438 3| materinských všetok~ký výsledok túh? Vidím znaky zradné:~že 1439 3| Zvítali sa v láske,~v tej tuhej jatí zmlkli na čas páske -~„ 1440 1| ani sprostá~Deň-noc by mi túkal: Neprinieslas’ chvosta;~ 1441 4| prírode i náš cit lahšie tuší,~priam vyzná sa - v tú kročiac 1442 4| neuberá~sa rád? A tá, hla, túžba dneska chcela~len sem, kde 1443 2| dosť v stržňoch, v srdci túžob zásobu;~že miazga naša nielen 1444 3| Blízo bola v kríži,~tak túžobne ho, úzkostlivé čaká -~Vtom 1445 4| koľký obrat to už tvojej tváre,~už koľký, čo sa stáva dnes?!~ 1446 1| shrblá, zapadlých pŕs; v tvári vrásky šaré,~mrkvot čnie 1447 1| bránou!~Zostala - ej, neraz s tvárou vyplakano~v kúte - starou 1448 4| zmorí~a zajme ti diabol hony tvoje!~- Ach, tvrdá zem … však 1449 4| odev k pleciam letí;~loď tvojho žitia nemá miesta v mori:~ 1450 4| bez práce zbytočným je v tvorstve človek;~kde snaha samá, 1451 4| nasypali~na dedičnú zem ony tvrdej skaly,~chcete-li súdiť, 1452 4| dívam~tak obďaleč, tu z týchto úvrati~na rorníka, keď orie. 1453 4| Taká, ako včera.~Nuž tys’ to? I jak si sa vzal tu, 1454 1| mamko, prečo? Var’ som ublížila~vám čím? Nie som vám dosť 1455 2| obkliesnení ozaj, obití~sme, úbohá jak jabloň u cesty.~No dokážme: 1456 1| nichž preletela.~Ale nielen úbor svedčí jej tak rúče.~Myslel 1457 3| usiluje~a pripravuje do učených stavu,~a predsa veľmi netrudí 1458 3| poslať za školáka:~nech učí sa (- Ó, nekonečná vďaka~ 1459 4| zeme neodorie!~Jak vy, ctiť učte ich i svoje deti -~A preto 1460 4| si dodnes odchovala,~či udať znáš -- Lež ona nemá slova,~ 1461 4| Ni plutvy rýb nedostals’ údelom,~bys’ perly chytal tmavým 1462 2| diplom s pečaťou,~juž čierno udrel sudca Hospodin.~A odetý 1463 3| to útulok, kam skromnosť údy skladá),~tam sedáva, kým 1464 3| zaopatriť,~by presadený ujal sa môj kvietok -~A, hľa, 1465 1| jej budem;~z toho slnka ujdem…”~“…Zuzička", k nj mať tak, “ 1466 1| šťastia!”~“Kde mi vzchodí, ukáž -” “U studne…” “Tá chrasta,~ 1467 4| pozvoľne, letkom náhle -~I ukojené spí nádejí semä,~spí spánok 1468 3| duhu: -~nuž uzniesli sa ukradnúť ho pluhu~a chytro, rýchlo 1469 1| zderky na nej každá hába.~K uličníkom hurtla: “Poď mi navliecť, 1470 3| pádu;~aj chránim: Never úlisnému hadu …~Jak Túto by mi bolo 1471 2| vlajot jej:~má ona inú v dome úlohu;~rúk ctihodný klúč zdvihni 1472 4| v lone matky - zeme,~jak uložil roľník - otec verný.~Spí 1473 3| je, čo je? (včul jej na um schodí.)~Či zdravý je a 1474 2| nákladom,~v zmar: - vtedy umieť začrieť do seba,~do studne 1475 3| Rozmýšľa … o tých, čo jej umkli z hniezda;~i hoci zdá sa 1476 1| Teraz prac sa v čerty!…” Umklo dvoma skoky.~A už kŕpa rukou 1477 4| potom odeje sa:~tak platí uňho, ako oblek lesa! -~Hej, 1478 1| Koľkí pýtali ťa… doseľ unúvajú,~jedináci hodní…” “Nemám 1479 2| jejich pableskoch -~Zásterku upusť, dožič vlajot jej:~má ona 1480 1| Tiež sa ovrábiť chcem.” “Urob, vždy ti hudiem -~Jak nevese 1481 2| tak pútnictvu ho vzácnym urobiť . . .~ ~ 1482 2| imž jak by pôde kyprej, úrodnej~zdar ďakujeme svoj i rozvitok,~ 1483 3| jak tu, hľa, doma? Či sa usiluje~a pripravuje do učených 1484 2| nádeje chvojkou z štíta úskalia,~znad hlavy mohýl uzmierené 1485 3| bolo čajs’, bo potuteľne~sa usmial - „Starká", riekol: „novo 1486 4| po hrsti sype v tmavé~tie ústa zeme, aby, keď čas príde,~ 1487 4| proti zradnej sveta tŕži~bez ustania v tých pracných rukách drží,~ 1488 4| si clo brázd k odpočinku ustlali. ..~Zas kruší sa a rýpe 1489 2| nevchádza nám, jak prv, v ústrety;~keď spustneme jak lúka 1490 3| sedáva, kým zimy trvá vláda:~ústreším ciagle, dvorom nakydanô~ 1491 3| nevinnej duši?~Či bohu slúži, utieka sa k nemu~v modlitbách, 1492 2| pohove v skromnom našom útulku~a uvertúrou zlatej nálady.~- 1493 3| polokruhom (v izbách na dedine~to útulok, kam skromnosť údy skladá),~ 1494 2| a kvet ten v nové jaro uvedie~nás, životnú púšť v raj 1495 2| snadné, lahodné~i pohodlné, uver, družka, mi,~preľahké, samo 1496 2| skromnom našom útulku~a uvertúrou zlatej nálady.~- Je prívetivosť 1497 4| tak obďaleč, tu z týchto úvrati~na rorníka, keď orie. Zrakom 1498 4| ruky!~Však s hlavou tiež sa uzavretie stretlo:~sťa svieca u vrcholu - 1499 2| roztužujú nás,~nás vyväzujú z úzkoprsosti~kazajky tesnej, aby riasny 1500 3| v kríži,~tak túžobne ho, úzkostlivé čaká -~Vtom vstúpil manžel.