| Table of Contents | Words: Alphabetical - Frequency - Inverse - Length - Statistics | Help | IntraText Library |
| Pavol Orzságh Hviezdoslav Kratšia epika IntraText - Concordances (Hapax - words occurring once) |
Part
1501 2| úskalia,~znad hlavy mohýl uzmierené zísť~na cestu, vraziť v 1502 3| raz padať k duhu: -~nuž uzniesli sa ukradnúť ho pluhu~a chytro, 1503 3| ináče len vrt vretienka čo v uši~vše zbrní, slinky žblnk - 1504 4| spoločnosť kde zrakov, uší,~kde jak by zhrmel, bzuk 1505 1| ozývali.~“Nikdy!” strhala sa. Ušla do komôrky.~Za ňou mať: “ 1506 1| Preberáš -” “Mladosti viem užiť!-~Ó, jak bych sa rada vám 1507 4| v potoku~a pozdrav vtáčí vábi k obloku;~keď pružných kolies 1508 3| zradné:~že moje dieťa bledne, vädne, chradne …~nie dľa srdca 1509 4| tvojím, čo v nich, medzi nimi väzí -~nu, údel tvoj, hľa - pluh 1510 4| značí kmit kvieťatka …~Lež van kým neosuší:~nech zotriem 1511 3| také zvádza plesy.~Čo, vari žene, kým priasť musí kúdej,~ 1512 3| zasvieť predsi!~Ja idem variť - Sem sa, môj syn, k peci,~ 1513 4| stroskotaná~dák’ nebola loď - varuj! Ó, tie hrudy~či vlny sú: 1514 4| večný Adam preúbohý! -~Jak vaša tvár vám slnkom pohorela,~ 1515 4| želel tiež len pre tie ruky vaše,~že skaly - - ale predsa 1516 4| deti,~tie vrchy tam, to vašej zeme méty,~to pomedzníky! 1517 4| nech zotriem krupají vlaž z vášho čela.-~Nuž orba ťažká? Ach, 1518 3| neprehodí slova~tá priadka vážna. Zvije niť i znova~len vtápä 1519 4| orba dnešná? - „Taká, ako včera.~Nuž tys’ to? I jak si sa 1520 2| nebeským;~vem perútky, ty včielka snaživá:~a poletíme všetci 1521 3| kliešte? -~A, chúďa, išlo vďačne, bez odporu:~nás poslúchalo - 1522 4| hľa, už zase, zase,~zas vďačný podaj vencov - tieto šiatra~ 1523 3| nech učí sa (- Ó, nekonečná vďaka~im, v rade tej tým hlavám 1524 4| jedine on vládne;~dľa jeho vďaky z mračien tok vyviera,~on, 1525 3| už zmrzli,~osuheľ hustla; večer hneď sa zblíži -~Či príde 1526 4| ono netlačí,~od svitu k večernej bár zápači~ho verne nosia, 1527 2| tvoj~jak na svite či ku večeru zvon:~i v horlivý sa zhromaždíme 1528 4| vyšších bratov - vrchov… Večné~tak putujú zôr dary, až 1529 3| ten závoz zasa … ktorý vedie k pádu;~aj chránim: Never 1530 2| Venované žene)~ ~Nie plytvať vedieť citu výlevy,~bohatstvom 1531 1| myslel by si,vtáča~brnklo vedľa: sukne riasne na nej, biela~ 1532 2| siahnuť zbedovaných pŕs~i vedrom plným sily navážiť;~sa vzmužiť, 1533 4| bo živí preds’ i ona,~a vedz, že život tvoj priam nedokoná~ 1534 4| naše!~„Tak porúčali dedi: vedzte, deti,~tie vrchy tam, to 1535 4| nemá slova,~len, ako nebo velie, rodí, chová.~Nuž keď jej 1536 2| tesnej, aby riasny plášť~veľkodušnosti prihodili nám;~nám povoľujú 1537 3| prevýš sa len dáko -~Vraj na Veľkú noc nahradí si škody …”~„ 1538 4| cítim,~a ľútosť ťažkým, veľkým vlnobitím~mi zmieta dušou, 1539 3| učených stavu,~a predsa veľmi netrudí si hlavu?~Či neobdral 1540 2| ovládala preds’ si náuky~velpredmet, hroznú smrti záhadu,~švih 1541 2| požehnaním pre nás nebeským;~vem perútky, ty včielka snaživá:~ 1542 4| sa porozvalí,~sial pieseň veň, kým blýska on a hrmí,~zač 1543 1| z fígľa raz. Dnes nechce vena -” “Za takého~isť? Ba!… 1544 4| zase,~zas vďačný podaj vencov - tieto šiatra~nad nimi 1545 2| sa vraz;~ked rodinný sa veniec rozpustí~i nájdeme sa na 1546 2| Nový život (Venované žene)~ ~Nie plytvať vedieť 1547 4| k večernej bár zápači~ho verne nosia, vlečú, ťahajú;~nie, 1548 3| kde mu svitne povolania vesna,~si oral vľahce po papieri 1549 1| Bol len raz…U chalupy~vetchej, na podstene starena si 1550 4| jas kvetu, hrudy mrak sa vhniezdi…~Ha, jak to, zatmie snáď 1551 3| ty, tá brata,~nám svitne Vianoc večná radosť zlatá …~ ~ 1552 3| schvel sa, ba i nisko);~veď Vianoce sú predo dvermi, blízko:~ 1553 3| myslí,~jej duch až iskrí, vianočná jak hviezda.~Rozmýšľa … 1554 4| bzuk ked snuje včela,~sťa víchor by, ked šumí prelet vtáčí,~ 1555 1| vydaju~chuti, mamka ešte!…” “Vídaš, poopadla~náhle ružička 1556 2| mysle zlatohlav,~si vysoko viesť v šťastí, rozkošou~sa spíjať, 1557 1| stačí!…” “Všetko prada. Ale vieš: brat - ňaňo,~i ja - radi 1558 4| zasmädne-li, kým hor’ piesne vije,~dosť ľahko, z chmár že 1559 4| k službe jak by vzlietli vily;~keď i zem celá ľúbych slnka 1560 3| už tu, syn môj milý!~Už - vina otec - skoro nečakala~som 1561 3| Na lavičke, čo podľa pece vinie~sa polokruhom (v izbách 1562 2| švih pretrpelas’ šťastne; víťazne,~hla, vykazuješ priepust 1563 3| tam sedáva, kým zimy trvá vláda:~ústreším ciagle, dvorom 1564 4| bo obidvojím jedine on vládne;~dľa jeho vďaky z mračien 1565 3| povolania vesna,~si oral vľahce po papieri perom;~var’ vystrábi 1566 2| Zásterku upusť, dožič vlajot jej:~má ona inú v dome úlohu;~ 1567 4| králica,~jejž v prúdoch tých vlas každý zlatom horí, -~a každá 1568 3| len vtápä prsty zlaté vo vlásenie,~šúľne, pravou riadi na 1569 2| viem, zobrať mánie síl~do vlásenka, ba nad nemožnosť ich~rozvinúť, 1570 4| nepridali~perute, vzdušnej vlasti šatný lem:~bys’ sial, keď 1571 2| nielen zahojiť~je vstave rany vlastné, ale aj~z tých púčkov skromných, 1572 4| Však mlčia, čušia i jej vlastní ľudia.~Hej, tvrdá pôda, 1573 4| neosuší:~nech zotriem krupají vlaž z vášho čela.-~Nuž orba 1574 4| bár zápači~ho verne nosia, vlečú, ťahajú;~nie, neväzí, veď, 1575 4| a ľútosť ťažkým, veľkým vlnobitím~mi zmieta dušou, zmieta … 1576 4| kolies jará muzika~zo dvora vlnou v izbu preniká,~a k dovŕšeniu 1577 2| paprskovania, rozmach objemu~i vôbec celú všeteč miloty;~imž 1578 3| Či zdravý je a ako sa mu vodí?~Či nemá hlad, či v izbe 1579 3| vplul opäť: z náprstka až vo vodierce .. .?~aj naslúchla však: 1580 4| hádže, ako rozohnaná~pláň vody … pozor, aby stroskotaná~ 1581 1| keď mladicou bola.~Mala vohľačov hať pre ten parsún švárny,~ 1582 4| tak sa skveje, jasá;~keď vôkol kráľky škovránkov sbor čilý~ 1583 3| nie dľa srdca mu padla voľba naša:~preň neresť… pre nás 1584 4| Tak voľno, tíško preberajú volkov nohy -~To jarmo v šijách, 1585 4| dolu.~Sme u vrát. „Hejsa, volky, hajs, do dvora!”~Tak jednému 1586 4| a pri každom kroku.~Tak voľno, tíško preberajú volkov 1587 1| aha!"-~Tak nech dá pár volov, keď sa krava priaha;~dva, 1588 1| fiál so záhona,~oviala ťa vôna…~Toť, jej obraz, zjav - 1589 4| nie jak iný,~že k obedu dá vonnej ďateliny:~bez správy biča, 1590 4| vrcholu - dávať svetlo.~Vôsť, bodľač, tŕnie - slabšiu 1591 4| kúkoľ zdusiť, vyvraždiť tie vôstia!?~Ó, človečenstvo, zhynulé 1592 3| Plný zmrzlej rosy~však vpálil dnu syn - Zvítali sa v láske,~ 1593 3| znal, že v opateru matky~vplul opäť: z náprstka až vo vodierce .. .?~ 1594 2| radosti~i zbytky stačiť vposled z tabule~zmiesť, by aj iní, 1595 4| biča, bez pokriku gazdy~vpred rušajú, obrátia v kofaj 1596 1| zapadlých pŕs; v tvári vrásky šaré,~mrkvot čnie spod šmatky; 1597 4| straňou zišli dolu.~Sme u vrát. „Hejsa, volky, hajs, do 1598 3| ona, skokna,~čo zbunká vratkým letkom poblíž okna~a drgom 1599 2| i samočlánkom octneme sa vraz;~ked rodinný sa veniec rozpustí~ 1600 2| uzmierené zísť~na cestu, vraziť v koľaj života~späť, povinnosti 1601 4| uzavretie stretlo:~sťa svieca u vrcholu - dávať svetlo.~Vôsť, bodľač, 1602 4| na temä vyšších bratov - vrchov… Večné~tak putujú zôr dary, 1603 3| pokojná a tichá:~čuť cez vretena šumot, jak vše zvzdychá.~ 1604 3| šúľne, pravou riadi na vretene,~až vtančí sa jej pod sopúšek 1605 3| ticho vzruší;~ináče len vrt vretienka čo v uši~vše zbrní, slinky 1606 2| nájdeme sa na rozcestí kde~vrhnutým kvietkom, aby hynul sám;~ 1607 1| hojój! Kým sa nepoženia~vrstovníci…? Zvädneš!” “BUdem svieža 1608 3| ticho vzruší;~ináče len vrt vretienka čo v uši~vše zbrní, 1609 3| líham, i vše slzou zrosím~až vrúcnou prosbou, za dar Svätoducha,~ 1610 4| jare~Čo čerieslo ti v ňadrá vrylo kdes’? -~Kto muž ten, ktorý 1611 3| kopŕc za ňou - Či preds’ vrzli?~Ach, prelud - Hľadí oknom: 1612 3| darí sa mu, ako prosím,~vstávam či líham, i vše slzou zrosím~ 1613 2| miazga naša nielen zahojiť~je vstave rany vlastné, ale aj~z tých 1614 3| úzkostlivé čaká -~Vtom vstúpil manžel. Novina var’ dáka?~ 1615 1| oblečením, myslel by si,vtáča~brnklo vedľa: sukne riasne 1616 4| nádej sejúc, roľou ide,~zhon vtákov rozpäl krídla trepotavé -~ 1617 3| pravou riadi na vretene,~až vtančí sa jej pod sopúšek kdesi~ 1618 3| vážna. Zvije niť i znova~len vtápä prsty zlaté vo vlásenie,~ 1619 3| v obeť, mrúcky;~preds’ vydaj mrcha, výpočet, ach, ľudský,~ 1620 1| jedináci hodní…” “Nemám ku vydaju~chuti, mamka ešte!…” “Vídaš, 1621 2| prestal próbu srdca krvavú~a vydobyl si diplom s pečaťou,~juž 1622 2| takmer zmrazených~nanovo vyhnať bujné mládniky:~strom rozkošatiť 1623 3| čítal - chyba v okuliari,~sa vyhováral, viem však, bola v oku -~ 1624 1| Ach, cit!… Veď neviem výhovorky;~ale siliť, horký!…”~A tak 1625 4| tých rotu;~kto klas chce vyhrať: musí v boj i s buky!~Nuž, 1626 3| bože!… (tvár jej razom vyjasnela;~zašúľla: bzuklo vretienko 1627 2| šťastne; víťazne,~hla, vykazuješ priepust dospelých:~že chvie 1628 4| hrali,~že z totej skaly zrno vykovali,~sú, sú!…”~Ó, otče, jasné 1629 2| Nie plytvať vedieť citu výlevy,~bohatstvom priazne, lásky 1630 1| Zostala - ej, neraz s tvárou vyplakano~v kúte - starou pannou.~ ~ 1631 3| mrúcky;~preds’ vydaj mrcha, výpočet, ach, ľudský,~čo nekončí 1632 2| postup do výšin,~do šíre kola výron slobodný~paprskovania, rozmach 1633 2| z duše tvojej zrkadla~sa vyronivší v svetle neviny~anjelskej, 1634 3| materinských všetok~ký výsledok túh? Vidím znaky zradné:~ 1635 2| neskrkvaný mysle zlatohlav,~si vysoko viesť v šťastí, rozkošou~ 1636 3| príde, stálo v ňom, hoc cez vysokú~by zámetov mal Tatru … príde 1637 4| bráni, aby zrnu~sa mäkko vystlalo, by akonáhle~mu prejde sen, 1638 3| vľahce po papieri perom;~var’ vystrábi sa - šťastným zájde smerom,~ 1639 3| ulieta mi,~ho povystrojac výstrah peruťami?~Či - ozaj darí 1640 3| Veď nemaličkosť: keď tak vystrie jarom~na lúke mladej mnohé 1641 2| nám;~nám povoľujú roztok, výtržnosť,~do hlbín ponor, postup 1642 2| naopak len roztužujú nás,~nás vyväzujú z úzkoprsosti~kazajky tesnej, 1643 4| jeho vďaky z mračien tok vyviera,~on, keď chce, slzy slncom 1644 4| moci - Jeho láske jedno:~či vyviesť slnce z tmy, či zrnko biedno;~ 1645 4| všemocnosť tá:~ten kúkoľ zdusiť, vyvraždiť tie vôstia!?~Ó, človečenstvo, 1646 4| náš cit lahšie tuší,~priam vyzná sa - v tú kročiac domovinu,~ 1647 2| do hlbín ponor, postup do výšin,~do šíre kola výron slobodný~ 1648 4| zašle jeho lúče~na temä vyšších bratov - vrchov… Večné~tak 1649 2| svetle neviny~anjelskej, totú vzácnu agávu~stred mysle tvojej 1650 4| háj, bár o tom čuší,~kde vzájom, spoločnosť kde zrakov, 1651 4| nesplácala prácu, čos’ im vzala?~Hej, koľko zŕn si dodnes 1652 3| poslúchalo - prečo radšej k vzdoru~sa neutieklo? - Išla - v 1653 4| nebesá ti nepridali~perute, vzdušnej vlasti šatný lem:~bys’ sial, 1654 4| svoj bol zaslal v nebe~so vzdychom duše žhavým, holohlave:~ 1655 3| bránu nebies búcha? -~Ach … vzhliadla. Moja rozkoš, potešenie -~ 1656 4| temný na dne mora kameň;~keď vzkriesenia zvesť nivami sa brodí,~a 1657 4| spevný, k službe jak by vzlietli vily;~keď i zem celá ľúbych 1658 2| vedrom plným sily navážiť;~sa vzmužiť, novou vzpruhou hupnúť vhor,~ 1659 2| kureniec;~buď paňou domu: onou vznešenou,~čo kraľuje i dáva rozkazy -~ 1660 2| navážiť;~sa vzmužiť, novou vzpruhou hupnúť vhor,~zbleskotať 1661 4| hrudy, kavaly~aj bez odporu, vzpury proti lodi~si clo brázd 1662 2| všetko, čo~nás živilo i vo vzrast pudilo,~deň ruchu plesný, 1663 3| drgom o sklo na čas ticho vzruší;~ináče len vrt vretienka 1664 2| naskytlé:~kým ešte zväzky, vzťahy trvajú,~čo naopak len roztužujú 1665 4| žviakajú~a časom pyšno jasné vztýčia rohy.~I znajúc gazdu, že 1666 4| zájdeš …~nie, nenájdeš, meč všade archanjela~ti nad hlavou, 1667 3| sa oni musia, netrampotil všako~a bez prospechu, bez oddychu, 1668 4| sily tie, kde zbroj, kde všemocnosť tá:~ten kúkoľ zdusiť, vyvraždiť 1669 2| rozmach objemu~i vôbec celú všeteč miloty;~imž jak by pôde 1670 2| potopí sa v bezdný oceán~so všetkým lásky, chlúby nákladom,~ 1671 3| čo vidím? materinských všetok~ký výsledok túh? Vidím znaky 1672 3| dva hrachy ťažké, bôľom zabronelé:~tak zdalo sa, že kvapli 1673 4| ale rúče,~keď popýšil sa začas v slávy jase,~v hmlu pozavité 1674 4| celý.~Hľa, opak obličaja začernelý,~zhon havranov naň sadá, - 1675 4| kašu -~len roľník to, kto zachová zem našu; -~on, čo ju proti 1676 1| Tá chrasta,~lišaj samá!? Zacloň -” “Veď sa lieni… I veď~ 1677 4| jak, len keď zas spievať začne,~tu znamenie, že žiadno 1678 2| nákladom,~v zmar: - vtedy umieť začrieť do seba,~do studne siahnuť 1679 2| velpredmet, hroznú smrti záhadu,~švih pretrpelas’ šťastne; 1680 2| zásobu;~že miazga naša nielen zahojiť~je vstave rany vlastné, 1681 4| ille …”~Už zoral roľník, záhon zoral celý.~Hľa, opak obličaja 1682 1| jak rezedy by, fiál so záhona,~oviala ťa vôna…~Toť, jej 1683 1| okolí;~za leta vše jak by záhradkami boli.~V každej kytka dievok 1684 3| zemi zbujnie tŕnie iste,~v záhradke pleveľ: až sa v lete stydím -~- 1685 2| juž zasadil sám nebies záhradník~ti v ňadrá, schopnú plná 1686 1| hneď zapísať -” “I čiastku?~Zahrdúste - krásku!…”~Pustila sa v 1687 2| v svoj rozvetvený šiator zahrnú,~v besiedky zápač - slza 1688 2| Je prívetivosť kvietím zaiste~úst ženských; vždycky čarokrásny 1689 4| v hľadaní za okraj zeme zájdeš …~nie, nenájdeš, meč všade 1690 4| na korisť … A opásav oráč zájdu,~keď najprv pozyv svoj bol 1691 4| neboj, že ťa bieda zmorí~a zajme ti diabol hony tvoje!~- 1692 4| kde snaha samá, milión zájmov hrádza,~ak darebák on, tak 1693 2| čulá hospodárka zas,~čo zájmy kruhu svojho pestuje~jak 1694 4| prejde sen, sa švihlo bez zákrnu~z hrúd páperu pozvoľne, 1695 2| zvlášte tvojím chovancom~bol, zakvitával vždycky rozkošné,~i nemôž’, 1696 3| v ňom, hoc cez vysokú~by zámetov mal Tatru … príde predsa …~- 1697 3| znela pieseň známa.~Zamĺkla; mlčí, veď je jak prst sama.~ 1698 1| Nahováraj…” “Nahováraj…” mamy.~“Zanôť im tú moju, kohútom či kvočkám:~‘ 1699 3| Daj vydať šťastne, dobre zaopatriť,~by presadený ujal sa môj 1700 2| šiator zahrnú,~v besiedky zápač - slza za slzou~len čo vše 1701 2| priesvitnou, s žertvy ľúbym zápachom,~a žehnatby rosou, s mannou 1702 4| od svitu k večernej bár zápači~ho verne nosia, vlečú, ťahajú;~ 1703 1| starena si čupí,~shrblá, zapadlých pŕs; v tvári vrásky šaré,~ 1704 3| na čas páske -~„Oj, otec, zapáľ!” skríkla, „zasvieť predsi!~ 1705 1| tiež…Ti čiastku chce hneď zapísať -” “I čiastku?~Zahrdúste - 1706 3| prestydlo by, chúďa …”~a zaplakala -~Lež tu zdupkal ktosi~u 1707 3| kým pohoda sa neodhodlá zaprieť . . .~Nuž, roboty dosť preň, 1708 2| ovocím~ho ovešať aj v slnku zardelým;~tak pútnictvu ho vzácnym 1709 4| len preto, bo svoj koreň zaryl v skale! -~Ó, obraz blaha! - 1710 2| poznám ešte inú kvetinu,~juž zasadil sám nebies záhradník~ti 1711 4| keď najprv pozyv svoj bol zaslal v nebe~so vzdychom duše 1712 3| milý~hen v nedeľu; až oba zaslzili~sme, došlý práve keď ho 1713 4| že žiadno nenie lačné,~a zasmädne-li, kým hor’ piesne vije,~dosť 1714 2| stržňoch, v srdci túžob zásobu;~že miazga naša nielen zahojiť~ 1715 3| tryskol prerád,~až nestačia zásterkou ich stierať,~polapať - staviť 1716 2| sa v jejich pableskoch -~Zásterku upusť, dožič vlajot jej:~ 1717 3| otec, zapáľ!” skríkla, „zasvieť predsi!~Ja idem variť - 1718 4| snáď zeme hviezdy?~Hej, zatmenie: by krajšie svitla zaši;~ 1719 4| sa vhniezdi…~Ha, jak to, zatmie snáď zeme hviezdy?~Hej, 1720 4| odpočívam~na obraze, až sa mi zatratí -~Ó, obraz známy, predsa 1721 3| i slnko - nielen babky závistnice:~Ach, zázrak - nikdy! chytro 1722 3| nielen babky závistnice:~Ach, zázrak - nikdy! chytro po nožnice! -~ 1723 4| dovŕšeniu tisíc jará lahôd~spiež zazvučí a bičov spráska šľahot: -~ 1724 4| zatmenie: by krajšie svitla zaši;~i svitne zas, jej lúče - 1725 4| slávy jase,~v hmlu pozavité zašle jeho lúče~na temä vyšších 1726 4| clonou, bytnosť moja celá~nie záštitou vám, ničím … Orba - borba~ 1727 3| tvár jej razom vyjasnela;~zašúľla: bzuklo vretienko ni včela,~ 1728 4| sú, sú!…”~Ó, otče, jasné zažals’ hlavne:~tak dobre orieš, 1729 3| si, sa zmraštil: var’, že zbadal~jej rozpačitosť - a či nebodajný~ 1730 2| seba,~do studne siahnuť zbedovaných pŕs~i vedrom plným sily 1731 2| tebou,~dorábatelkou blaha, zbierať med,~kde aký chová neveľký 1732 3| čud potom, z jari~Či vo zbierky že zostávame nazad,~na chvoste; 1733 2| novou vzpruhou hupnúť vhor,~zbleskotať láskou sťaby majákom~v noc 1734 3| osuheľ hustla; večer hneď sa zblíži -~Či príde dnes, či…? Blízo 1735 1| žaba!…”~ozaj ježibaba!~Ako zblýskala vtom okrúhlymi oky.~“…Teraz 1736 3| vrt vretienka čo v uši~vše zbrní, slinky žblnk - snáď jarček 1737 4| zeme!?~Kde sily tie, kde zbroj, kde všemocnosť tá:~ten 1738 3| Jezu-Kriste! -~Toť, v dobrej zemi zbujnie tŕnie iste,~v záhradke pleveľ: 1739 3| teplo izby, ona, skokna,~čo zbunká vratkým letkom poblíž okna~ 1740 2| života~späť, povinnosti zbylé fedrovať~zas štedrou hrsťou, 1741 2| strojiť hody radosti~i zbytky stačiť vposled z tabule~ 1742 4| tam i kdekoľvek;~bez práce zbytočným je v tvorstve človek;~kde 1743 3| preds’ i preňho ver’ dosť zbývalo by~tu doma práce, ej, dosť! 1744 3| ťažké, bôľom zabronelé:~tak zdalo sa, že kvapli spod kúdele,~ 1745 2| by pôde kyprej, úrodnej~zdar ďakujeme svoj i rozvitok,~ 1746 1| na tej láce…~zíde sa, bo zderky na nej každá hába.~K uličníkom 1747 2| jak je. - Jeho rub~som zdostač poznal; obrátil som ho~i 1748 3| sumou požehnania -~Och, zdravie moje - teraz moja rana,~ 1749 2| nemožnosť ich~rozvinúť, napäť, zdravím nadčiniť:~bys’ neprepadla 1750 3| včul jej na um schodí.)~Či zdravý je a ako sa mu vodí?~Či 1751 3| a zaplakala -~Lež tu zdupkal ktosi~u dveriec. Šťukli. 1752 3| novo niečo - “~„Nuž?” zdúpla. „Študent nepríde …” „Nie? 1753 4| všemocnosť tá:~ten kúkoľ zdusiť, vyvraždiť tie vôstia!?~ 1754 2| úlohu;~rúk ctihodný klúč zdvihni z podolka~i otvor nám zas 1755 4| Veď nenie tu do času~ni zeleň lesa, ani zlato klasu.~Veď 1756 3| Jezu-Kriste! -~Toť, v dobrej zemi zbujnie tŕnie iste,~v záhradke 1757 3| pre nevestu -~Lež ktože zhádol súdov božských cestu,~kto?! 1758 3| len čo tok lesklej nitky zhliada.~Bo jak tak pradie, neprehodí 1759 2| krásnych snov~keď razom zhltí vlna hrobová,~jak keď sa 1760 4| zrakov, uší,~kde jak by zhrmel, bzuk ked snuje včela,~sťa 1761 2| večeru zvon:~i v horlivý sa zhromaždíme chór . . .~Buď bodrá, čulá 1762 4| vôstia!?~Ó, človečenstvo, zhynulé ty plemä,~ty raja svojho 1763 1| kúsi odedz, na tej láce…~zíde sa, bo zderky na nej každá 1764 1| ten prívet!”~“Ale s kým sa zídem, nedá pokoja mi.~Chlapci: “ 1765 3| Ach, nezmysleli ľudia;~je zima, snehy - prestydlo by, chúďa …”~ 1766 3| doma práce, ej, dosť! V zime, v lete~čo všetko zvládať 1767 3| skladá),~tam sedáva, kým zimy trvá vláda:~ústreším ciagle, 1768 2| znad hlavy mohýl uzmierené zísť~na cestu, vraziť v koľaj 1769 1| Majerov - dneská!~Ako takto zišla? Dlhán kapitola;~moc preds’ 1770 4| A medzitým sme straňou zišli dolu.~Sme u vrát. „Hejsa, 1771 1| ťa vôna…~Toť, jej obraz, zjav - Bol len raz…U chalupy~ 1772 2| aby hynul sám;~ked milé zjavy nám a príbuzné,~tie z rámcov 1773 4| zôr dary, až konečne~sa zjaše nimi obor Tatry svätý.~Nuž, 1774 3| svitne Vianoc večná radosť zlatá …~ ~ 1775 2| našom útulku~a uvertúrou zlatej nálady.~- Je prívetivosť 1776 4| štít Choča posledný svit zláti;~sám avšak nestroví ho, 1777 4| času~ni zeleň lesa, ani zlato klasu.~Veď na tej temnej 1778 2| zlunený~a neskrkvaný mysle zlatohlav,~si vysoko viesť v šťastí, 1779 4| prúdoch tých vlas každý zlatom horí, -~a každá vlna, prchnúc 1780 3| chvála …”~Ó, moja mati, zlatopriadka drahá,~už v nebi - spriadaj 1781 4| potom,~by pristrojil jej zlatoriasne šaty,~on!… Hľa, štít Choča 1782 4| bola ozdobená.~Prieloh, kde zlatých kvetín na tisíce,~len okamih, 1783 3| hlavám starostlivým,~tým zlatým srdciam! - Bárby ešte živým~ 1784 3| však roje~zas v snem sa zlietli: jak zveličiť sviatky,~by 1785 4| čiže nájdu,~čo hľadajú? veď zlietlo ono plemä~na korisť z rozorvanej 1786 2| Ty toť si svoju skúšku zložila;~i bolo ti, viem, zobrať 1787 2| odiv~svoj hodváb duše jarý, zlunený~a neskrkvaný mysle zlatohlav,~ 1788 2| lásky, chlúby nákladom,~v zmar: - vtedy umieť začrieť do 1789 1| sypárni…~Hja, tá tvár, hoc zmárni.~Dievku, len si dvorí - 1790 2| stačiť vposled z tabule~zmiesť, by aj iní, lósom-otčimom~ 1791 1| bokov,~smiech, ples… všetko zmizlo za minula bránou!~Zostala - 1792 1| ružička ti…” “Ja že…?” “Ba som zmladla!…”~kukla do zrkadla.~-Po 1793 3| láske,~v tej tuhej jatí zmlkli na čas páske -~„Oj, otec, 1794 4| držiac… neboj, že ťa bieda zmorí~a zajme ti diabol hony tvoje!~- 1795 3| premrzol, však? hlad tiež zmoril sily…?~Oj, keď si mi len 1796 2| púčkov skromných, takmer zmrazených~nanovo vyhnať bujné mládniky:~ 1797 3| sadal.~Mnúc ruky si, sa zmraštil: var’, že zbadal~jej rozpačitosť - 1798 3| u dveriec. Šťukli. Plný zmrzlej rosy~však vpálil dnu syn - 1799 3| prelud - Hľadí oknom: sklá už zmrzli,~osuheľ hustla; večer hneď 1800 1| všetci domáci: “Čo, povedz,~zmýšľaš?… Mládenci preč!…Prehlásil 1801 2| chvojkou z štíta úskalia,~znad hlavy mohýl uzmierené zísť~ 1802 3| všetok~ký výsledok túh? Vidím znaky zradné:~že moje dieťa bledne, 1803 4| Ó, borba~to orba tá, ja znám. Ó, kde tie moci,~čo skaly 1804 3| byť . . .’ znela pieseň známa.~Zamĺkla; mlčí, veď je jak 1805 4| keď zas spievať začne,~tu znamenie, že žiadno nenie lačné,~ 1806 2| priazne, lásky nádherou,~znať v pýche stavať svetu na 1807 3| tam vskutku božej cesty znavosť;~no obávam sa, že len ľudský 1808 4| dodnes odchovala,~či udať znáš -- Lež ona nemá slova,~len, 1809 3| sám pastier môj byť . . .’ znela pieseň známa.~Zamĺkla; mlčí, 1810 3| povedal ti? Písal? Ľudia zniesli;~nemožno!…” ale ruky v klin 1811 2| našich obrazy~v hmlu kamsi zniknú, v temný pôdorys~sa prepadnú 1812 4| pružných kolies jará muzika~zo dvora vlnou v izbu preniká,~ 1813 2| zložila;~i bolo ti, viem, zobrať mánie síl~do vlásenka, ba 1814 4| Spí krátky sen … až zrazu zobudenie,~ku nohám zvinie plášť sa 1815 1| hudiem -~Jak nevese žiadna, zolvicou jej budem;~z toho slnka 1816 4| vrchov… Večné~tak putujú zôr dary, až konečne~sa zjaše 1817 1| zmizlo za minula bránou!~Zostala - ej, neraz s tvárou vyplakano~ 1818 3| z jari~Či vo zbierky že zostávame nazad,~na chvoste; nemá, 1819 4| Lež van kým neosuší:~nech zotriem krupají vlaž z vášho čela.-~ 1820 3| perly šeré;~i jak by boli zotvárali dvere:~za nimi pruh slz 1821 3| výsledok túh? Vidím znaky zradné:~že moje dieťa bledne, vädne, 1822 4| našu; -~on, čo ju proti zradnej sveta tŕži~bez ustania v 1823 4| a - hlávky vhor zŕn-detí zradostnené! -~S tým skončené dňa dielo, 1824 3| žblnk - snáď jarček hľadá~a zrak len čo tok lesklej nitky 1825 4| úvrati~na rorníka, keď orie. Zrakom odpočívam~na obraze, až 1826 4| kde vzájom, spoločnosť kde zrakov, uší,~kde jak by zhrmel, 1827 4| verný.~Spí krátky sen … až zrazu zobudenie,~ku nohám zvinie 1828 2| i nežnou opäť, ktorej zreteľ už~sám páperím je ľadviam 1829 4| čos’ im vzala?~Hej, koľko zŕn si dodnes odchovala,~či 1830 4| čierny,~a - hlávky vhor zŕn-detí zradostnené! -~S tým skončené 1831 4| hrali,~že z totej skaly zrno vykovali,~sú, sú!…”~Ó, otče, 1832 4| rozosial. Už bráni, aby zrnu~sa mäkko vystlalo, by akonáhle~ 1833 4| rozosiate poli -~čo spásu duše zrodili!… Ó, borba~to orba tá, ja 1834 3| vstávam či líham, i vše slzou zrosím~až vrúcnou prosbou, za dar 1835 4| dosť ľahko, z chmár že zrovna rosu pije -~Ni plutvy rýb 1836 3| keď ho čítal starý,~dosť zťažka čítal - chyba v okuliari,~ 1837 1| z toho slnka ujdem…”~“…Zuzička", k nj mať tak, “ťažko mi, 1838 3| i hupne zas vhor - také zvádza plesy.~Čo, vari žene, kým 1839 1| sa nepoženia~vrstovníci…? Zvädneš!” “BUdem svieža žena.”~“ 1840 2| sebou naskytlé:~kým ešte zväzky, vzťahy trvajú,~čo naopak 1841 3| zas v snem sa zlietli: jak zveličiť sviatky,~by synak znal, 1842 4| mora kameň;~keď vzkriesenia zvesť nivami sa brodí,~a kde sa 1843 3| slova~tá priadka vážna. Zvije niť i znova~len vtápä prsty 1844 4| zrazu zobudenie,~ku nohám zvinie plášť sa ťažký, čierny,~ 1845 3| pradie. No bárs slová dušou zvisli,~jak vlákno nad ňou: ja 1846 3| rosy~však vpálil dnu syn - Zvítali sa v láske,~v tej tuhej 1847 3| V zime, v lete~čo všetko zvládať treba!… Nestihnete~už, ruky 1848 2| kvete perí ich:~a kvet ten zvlášte tvojím chovancom~bol, zakvitával 1849 4| Ty nerozprestrels’ oných zvláštnych sietí,~ichž korisťou chlieb 1850 4| pracnej plný žiare~a kedy zvliekol šat tvoj božský - les!?~ 1851 2| jak na svite či ku večeru zvon:~i v horlivý sa zhromaždíme 1852 4| slávy drahý;~keď pieseň zvoní v potoku~a pozdrav vtáčí 1853 3| cez vretena šumot, jak vše zvzdychá.~Syn starší pošiel inam; 1854 1| by sme -” “Sa ma striasť… šak, áno?”~“Mlč, že striasť… 1855 4| Nies’ kvetinou, tou kráskou Šalamúna,~jejž anjel darom belosť 1856 1| zapadlých pŕs; v tvári vrásky šaré,~mrkvot čnie spod šmatky; 1857 4| plný žiare~a kedy zvliekol šat tvoj božský - les!?~Kto 1858 4| perute, vzdušnej vlasti šatný lem:~bys’ sial, keď oblak-úhor 1859 4| pristrojil jej zlatoriasne šaty,~on!… Hľa, štít Choča posledný 1860 3| už dneska?…~povzdychla; šepla: Príď, príď, dieťa moje -~ 1861 3| nitke bežia čo dve perly šeré;~i jak by boli zotvárali 1862 2| porozvitú: ten kvet budeme,~hľa, šetriť, láskať, strážiť napotom~ 1863 4| vďačný podaj vencov - tieto šiatra~nad nimi hrdé stĺpy, tamtá 1864 4| volkov nohy -~To jarmo v šijách, ono netlačí,~od svitu k 1865 4| boj hrdinský, pod stínnym šípu kríkom -~nuž tichšie nadol, 1866 4| sial, keď oblak-úhor v šír sa porozvalí,~sial pieseň 1867 2| ponor, postup do výšin,~do šíre kola výron slobodný~paprskovania, 1868 3| na Veľkú noc nahradí si škody …”~„Tak, vskutku? Óvi!… 1869 3| najmladší tak ďaleko je - v školách.~Vraj, aby sa tak nehrdúsil, 1870 3| chytro, rýchlo poslať za školáka:~nech učí sa (- Ó, nekonečná 1871 2| rekovstvom!~Ja prvej prešiel školu nerestí~i prestal próbu 1872 4| jasá;~keď vôkol kráľky škovránkov sbor čilý~a spevný, k službe 1873 4| zazvučí a bičov spráska šľahot: -~kto by tu~meškal dnu!? -~ 1874 1| vrásky šaré,~mrkvot čnie spod šmatky; n nose jej v páre~sedia 1875 1| takého~isť? Ba!… Nie som špata, ale ani sprostá~Deň-noc 1876 2| zlatohlav,~si vysoko viesť v šťastí, rozkošou~sa spíjať, strojiť 1877 1| jej brat: “Máš ty sestra šťastia!”~“Kde mi vzchodí, ukáž -” “ 1878 3| perom;~var’ vystrábi sa - šťastným zájde smerom,~a vtedy i 1879 2| povinnosti zbylé fedrovať~zas štedrou hrsťou, nadpriasť diela 1880 4| zlatoriasne šaty,~on!… Hľa, štít Choča posledný svit zláti;~ 1881 2| trampoty;~s nádeje chvojkou z štíta úskalia,~znad hlavy mohýl 1882 4| ľudia.~Hej, tvrdá pôda, len štrk, sloje, skaly -~však dedičná. 1883 3| niečo - “~„Nuž?” zdúpla. „Študent nepríde …” „Nie? Prečo?~ 1884 3| zdupkal ktosi~u dveriec. Šťukli. Plný zmrzlej rosy~však 1885 1| Dievku, len si dvorí - štvrť ju bár na kusy,~do zrkadla 1886 1| Veď sa lieni… I veď~ináč šuhaj!…” “Chcel bys’ mi dať oprašivieť?…~ 1887 3| prsty zlaté vo vlásenie,~šúľne, pravou riadi na vretene,~ 1888 4| včela,~sťa víchor by, ked šumí prelet vtáčí,~a jakby prales 1889 3| a tichá:~čuť cez vretena šumot, jak vše zvzdychá.~Syn starší 1890 1| ňanko, za kupeec?…” “Nuž, Šuta -”~“Zasa…či som šútá?” “ 1891 1| Nuž, Šuta -”~“Zasa…či som šútá?” “Nepleť!” “Rožky, aha!"-~ 1892 1| vohľačov hať pre ten parsún švárny,~hoci málo v truhle, málo 1893 2| velpredmet, hroznú smrti záhadu,~švih pretrpelas’ šťastne; víťazne,~ 1894 4| akonáhle~mu prejde sen, sa švihlo bez zákrnu~z hrúd páperu 1895 1| hurtla: “Poď mi navliecť, žaba!…”~ozaj ježibaba!~Ako zblýskala 1896 3| skoro nečakala~som ťa; no žart len stváral - bohu chvála …”~ 1897 3| v uši~vše zbrní, slinky žblnk - snáď jarček hľadá~a zrak 1898 1| do zrkadla pozrie, navrch žblnknúť musí~prelud jej… Nič prosby-hrozby, 1899 2| žertvy ľúbym zápachom,~a žehnatby rosou, s mannou milosti -~ 1900 4| súdiť, okúpte sa v cite -~Ja želel tiež len pre tie ruky vaše,~ 1901 4| údel tvoj, hľa - pluh i so železy!~Tak jednou pluhu, druhou 1902 4| oráčiny~dnes sejba, zajtra žeň - tak rôzne činy:~preds’ 1903 1| Zvädneš!” “BUdem svieža žena.”~“Tiež sa ovrábiť chcem.” “ 1904 2| prívetivosť kvietím zaiste~úst ženských; vždycky čarokrásny kvet~ 1905 3| tam sedáva, a znajúc ženy údel,~že znamená ho najvlastnejšie 1906 3| ešte? -~zač srdce toto v žeravé tie kliešte? -~A, chúďa, 1907 2| nehy, súcitu~priesvitnou, s žertvy ľúbym zápachom,~a žehnatby 1908 4| v nebe~so vzdychom duše žhavým, holohlave:~už rozsieva, 1909 1| vždy ti hudiem -~Jak nevese žiadna, zolvicou jej budem;~z toho 1910 1| krásky na dne,~nedovidí žiadne!~ROzpoviem preds’ letkom. “… 1911 4| spievať začne,~tu znamenie, že žiadno nenie lačné,~a zasmädne-li, 1912 2| mysle tvojej v lásky pásme v žiar,~v jas porozvitú: ten kvet 1913 4| ten, ktorý pracnej plný žiare~a kedy zvliekol šat tvoj 1914 1| olipli ju lúče:~a z nej tak žiari krása bezúhonná;~z nej, 1915 2| sídli si môj skvost,~skiaď žiaria moje hviezdy jediné:~nech 1916 3| tá najboľavejšia, páli, žihá, ach, i…~Tu z očí jej dva 1917 4| Ach, tvrdá zem … však žils’ z nej predsa stále~i budeš 1918 4| predsa stále~i budeš žiť, bo živí preds’ i ona,~a vedz, že 1919 2| hviezda; všetko, čo~nás živilo i vo vzrast pudilo,~deň 1920 3| vlákno nad ňou: ja viem, živo myslí,~jej duch až iskrí, 1921 2| na cestu, vraziť v koľaj života~späť, povinnosti zbylé fedrovať~ 1922 2| v nové jaro uvedie~nás, životnú púšť v raj nám prečarí. . . ~ 1923 3| zlatým srdciam! - Bárby ešte živým~znal odslúžiť sa, podoprieť 1924 4| keď strom, keď ker sťa žobrák u dvier nahý~zas oblieka 1925 4| nie, neväzí, veď, hľa, si žviakajú~a časom pyšno jasné vztýčia