Selanka

 1 1 |    Nehľaď už toľko na ne, veď mi ich uriekneš ešte. ~. ~BORIMÍR ~. ~
 2 1 |      vemien tak plných, že sotva ich obkročiť môžu ! ~A jak sa
 3 1 |     nemali nad nimi vlády, ~lebo ich zneškodnil vždy, moc bylín
 4 1 |      malá barance vždycky, ~kedy ich odlúčiť treba a kedy ich
 5 1 |         ich odlúčiť treba a kedy ich pred sneťou chrániť. ~Jak
 6 1 |      nákaz, ~nemocí rozmanitých, ich možno vyliečiť všetky. ~
 7 1 |         tie i keď doznejú časom, ich povesť uchovať stačia ! ~
 8 2 |       zakvitli hrušky i plánky, ~ich kvet sa ligoce rosou, hoc
 9 2 |         nesú, ~vejúce okolo nás, ich opojnú ľúbeznú vôňu. ~Potom
10 2 |     všetky nástroje hrajú a nôtu ich ozvena nesie,~~~~~~70~~~~ ~~~~
11 4 |    Kraslav napásol voly a zahnal ich na státie k Váhu, ~Bratoľub
12 4 |                20~~~~ ~~~~Už som ich nafúkol aj, a práve sa zapískať
13 5 |          keď hukom náramným zase ich všetky zvolával naspäť ~
14 6 |           Poblíž nich odpočívajú ich sýte bachraté čriedy ~a
15 7 |       Spravil sám vlastnou rukou ich zvučné hučky i rožky. ~Dnes
16 7 |         gajdoš, ~aj, nebol by mi ich dával tak ľahko odmenou
17 7 |         80~~~~ ~~~~nežné ústočká ich tiež by vydýchli jemnejšiu
18 7 |    šibali vtedy, ~nuž choval som ich dotiaľ, až im narástli krídla. ~
19 7 | pastierov striehla, len aby čula ich hudbu. ~Počúvať neráčiš
20 9 |         zo strapcov zrnká. ~Mdlý ich okríka straček, čo na medzi
21 9 |         slnka letí ; no čím viac ich uzdami krotí, ~tým viacej
22 9 |         ani naše hrdlá, keď víno ich vyladí k piesni, ~nemôžu
23 10|         nahladko kresané zo skál ich vzpierajú honosné stĺpy ! ~
24 10|       brčkavé viničky nesú, ~ale ich pozvoľna tratia, kým do
25 11|          a stanovil spôsob, ~ako ich uctievať treba, i výročné
26 11|          o dávnych časoch. ~A on ich počúval rád, jak čriedy
27 12|          česala vlasy, ~ovíjajúc ich vencom z tých belasých ľalií
28 12|      vypustil šíp, v stred srdca ich zasiahol oboch.“ ~. ~ZORISLAV ~. ~„
29 12|          nejaká skaza, zlý neduh ich prikvačil náhle, ~vždycky
30 13|            ako som uvidel sám, z ich hostiny okúsiac vtedy, ~
31 13|         neuliahla tiež taká, ako ich, matka, ~taká bohatá, prajná,
32 15|         znieť budú ľúbezné spevy ich spanilých hrdielok odtiaľ, ~
33 16|         pašou, ~zavčasu zavrátia ich, ak do hája zaberať začnú.~~~~~~
34 16|          a tam s básnikmi spieva ich piesne, čo s velikou chválou~~~~~~
35 17|         večer úprimne velebím si ich. ~Že dobre zaspievať viem,
36 17|          tuhými šípmi, ~chrániac ich, lebo mladým i ovce by poškodiť
37 18|   spievam jalovičkám, keď ženiem ich pred zimou domov.“ ~. ~PREDBOR ~. ~„
38 18|      prácou, hneď odviazať mohli ich všetky, ~len čo sa dedinou
39 18|          sú opadnuté : Či niekto ich uriekol azda, ~alebo je
40 18|      Vlci pobežia po ňom a tlapy ich nebudú mokré. ~Poďte, jalovky,
41 20|         jaskyne toľkí, ~koľko sa ich len vošlo a koľkí sa vládali
42 20|     mávali dostatok mlieka a nič ich nestihlo zlého. ~Aj my,
43 21|    radostne ohlásia všetko, ~kto ich sem práve poslal a prečo
44 21|       tomto zrodeniatku, a šíril ich ľúbeznou nôtou. ~Druhý,
45 21|       úst piskory gájd a vzdúval ich slabučkou parou. ~Neskôr,
46 21|          veku, ~napokon prinútiš ich, že tvoju len uznajú vládu.~~~~~~
47 21|         premôžeš hravo, ~zrútiac ich do hustých bahnísk a do
48 21|     Napokon oslobodíš i väzňov z ich ukrutnej moci ; ~zakľaješ