Selanka

 1 1 |         Nehľaď už toľko na ne, veď mi ich uriekneš ešte. ~. ~
 2 1 |       robia, ~aby zábavu mali, veď nebol on z ovčiarov starších,~~~~~~
 3 1 |        a držať zavreté ústa ? ~Veď väčšmi ľúbim si ho, než
 4 1 |       vzácny,~~~~~~100~~~~ ~~~~veď syra hojnosť ty máš, no
 5 2 |        na hrču vystlanú mäkko, veď mach ju obrástol celú. ~
 6 3 |         i rosné trávnaté háje, veď potechy vašej už nieto. ~
 7 3 |        ústam ju nepritkne nik, veď zaiste zmĺkol by v hanbe. ~
 8 4 |        neveľmi verím ja tomu, ~veď neprevíšil som, zdá sa,
 9 4 |     horkých preliala dosť už, ~veď jej kvitnúce líca od žiaľu
10 5 |        vy to, pastiery čuli ! ~Veď spieval, aká hrozná húšť
11 6 |       srdcom,~~~~~~20~~~~ ~~~~„veď pasiou je hľadieť na zápas
12 7 |      na milej dúčeli hrávam ! ~Veď ani pastiersky spev môj
13 7 |   spomínam pastierske gajdy ? ~Veď tvojmu uchu znie hlas, ktorý
14 7 |         lebo toho mám hojnosť, veď črieda dobre mi dojí ; ~
15 8 |       Črieda sa obíde bez nás, veď na lúkach dobrú má pašu ; ~
16 8 |       chudák, nebohý – Žarko ~(veď si ho poznal), v kŕdli i
17 8 |   doteraz vždycky si vnukol ! ~Veď kedykoľvek som spieval s
18 8 |        ty sa, Okajka, pas len, veď prvá dva barance mávaš, ~
19 9 |          No je i viacej hoden. Veď každý, kto vidí ho, híka :~~~~~~
20 11|        musíš zaspievať niečo, ~veď tvoj hlas počúvam rád a
21 11|  štepiť strom, vysádzať révu, ~veď rástli do jeho čias len
22 12|         pomedzi políčka pekné, veď vlahy tu dostatok bolo;~~~~~~
23 13| priviedol k strateným druhom, ~veď som vtedy mohol i zahynúť
24 13|    prosté z domácej priadze. ~(Veď i vaše prv predsa len prostú
25 13|       zachoval úprimnú radu ? ~Veď si mi často vravel, keď
26 14|       družiek, pastierok vždy, veď spoločnosť nebaví smutnú, ~
27 15|       už nové prírode rúcho ! ~Veď všetko je mŕtve teraz, a
28 15|     rozhojni každému radosť ! ~Veď už ťa vyčkáva voliar, i
29 16|         Čo sa ti stalo, Borko, veď ty vždy veselý bývaš, ~každý
30 16|        sa to stalo už, darmo, ~veď nás to všetkých čaká a nikto
31 16|        vždycky každému milá ; ~veď i ja Unoslava som neraz
32 16|       svoju zaspievať potom ; ~veď času zostáva dosť a tiché
33 16|       doteraz nemohli všetok. ~Veď i tá lichva trúchli a pásť
34 16|       ti ma potešil spev tvoj, veď nádeje nemal som žiadnej. ~
35 17|    nôtou ~i spev slávika veru (veď zuní mi doteraz v uchu), ~
36 17|           I ja som pekný vari, veď o tom tu hovorí každý. ~
37 17|        pastier dosvedčí každý, veď ktorý len začuje zvuk môj, ~
38 17|       štedro ho rozdávam iným, veď prebytok užiť sám neviem, ~
39 18|    nechcem ju pripustiť ešte, ~veď od Rusadiel-sviatkov rok
40 18|       a sladké medovej chuti ; veď Ruženu dovedie Blažko. ~
41 18|        i tvoju žiadosť splním, veď trávu ženúce lúky ~tešia
42 19|        hlbokú poklonu zložiť. ~Veď kto by nešiel rád hneď,
43 19|      vo dne ? ~. ~MILOSLAV ~. ~Veď je to vojsko nebies ! Hľa,
44 21|       svojou vysokou mysľou ! ~Veď predsa nepohrdlo ňou ani