Selanka

 1 1 |     vyzerá každé tak dobre ? ~Od paše je to azda, či nejaký
 2 1 |     doplna vždycky on nadojil od každej mlieka, ~motolíc
 3 1 |     známi, keď odišiel odrazu od nich, ~nakoľko žiaľu tu
 4 1 | chceme mať ovce vždy zdravé. ~Od čoho výdatným mliekom až
 5 2 | skrútia, ~raz tečú naširoko a od seba ďaleko bežia, ~raz
 6 3 |     bude, ~keď milý Hlasislav od nás preč pobral sa na večné
 7 3 |     Darmo už do nej budú viať od Váhu vetríčky ľahké. ~Začni
 8 4 |         veď jej kvitnúce líca od žiaľu uvädli celkom. ~. ~
 9 5 |    tichých nečujných prstoch ~od chrbta prišli k nemu, aby
10 5 |  ktoré zvesené z bidla i samy od seba hrali, ~a kto si na
11 6 |      na onú stranu, ~k sebe i od seba, bystrí, až preblúdia
12 6 |    potlesk.~~~~~~70~~~~ ~~~~A od tej chvíle Bazák bol medzi
13 11|    úprimným Divkom, čo tam už od svitu pásol ; ~priženúc
14 11|  nemohlo ublížiť dosiaľ. ~Tam od mohyly tichej, čo zarástla
15 11|     preberal tak, že každý sa od neho učil. ~Pastieri, že
16 11|      robievať iným a život si od poškvŕn chrániť, ~pretože
17 11|     pamätný nápis : ~„Slávovi od jeho rodných je daný pamätník
18 12|       každý rok ovocie dobré. Od nej sa po strane jednej ~
19 12| rozmáha črieda, nech Veles ju od pohrôm chráni, ~nech štedro
20 12|     Mládenci o závod budú tam od sochy Lelovej bežať ~a kto
21 14|      milenca dievke. ~Viem ju od Prostovlasej, hoc nerada,
22 15|     na zvučné dúčele pískať, ~od zeme krepčiť opäť pri poľných
23 15| každému radosť ! ~V halúzkach od rosy mokrých si skákať vtáčence
24 16|        opála hlavou, ~veru mi od ľaku spadla priam od úst
25 16|       mi od ľaku spadla priam od úst dúčeľa zdutá. ~No čo
26 16|      tu on sám, keď myseľ nám od zeme dvíhal. ~Alebo možno
27 18|    túlať sa jalovku niekde ? ~Od rána pátram po nej, už prešiel
28 18|       bielu výraznú hviezdu, ~od šije biely pásik sa ťahal
29 18|       ju pripustiť ešte, ~veď od Rusadiel-sviatkov rok druhý
30 19| nešiel rád hneď, bol by priam od hada horší. ~Ale čo zo sebou
31 20|     dalo, ~že sa im rozmáhali od tých čias ako prach čriedy, ~
32 20|      nás ochraňuj vždy, chráň od skazy statok náš vždycky; ~
33 21|     vinohrad sadiť. ~Zem sama od seba vydá vždy najlepšej