Selanka

  1 1 |            xx~~~~HÁJISLAV ~. ~čože sa, Borimír milý, tak čuduješ
  2 1 |         ich obkročiť môžu ! ~A jak sa ligoce rúno na krásnych
  3 1 |         Aké sú všetky bystré ! Zdá sa, že vyhla sa čriede~~~~~~
  4 1 |          bystré ! Zdá sa, že vyhla sa čriede~~~~~~10~~~~ ~~~~Nemoc
  5 1 |        nemala konca. ~Nazdával som sa vtedy, že blázna len zo
  6 1 |                  20~~~~ ~~~~no zdá sa , prevýšil i tých, čo vekom
  7 1 |          čase mladosti ranej, ~keď sa mu začali práve len ujímať
  8 1 |                 30~~~~ ~~~~množili sa mu veru tie jeho ovečky-jarky. ~
  9 1 |           nemali nikdy, ni zrádnik sa nechytil žiadnej, ~jedinú
 10 1 |                   ľúbezne rozlieha sa zvuk svrkavých koníčkov
 11 1 |            štebotať vtáci, ~čriedy sa zabudli pásť a pozorne dvíhali
 12 1 |            do kvetov poľných, ~tak sa hrnulo k nemu ta zo všetkých
 13 1 |     pastierov množstvo, by stretli sa v súťaži spevu. ~Dávali
 14 1 |      píšťaly rozdával všetky. ~Keď sa to dozvedel Veles, čo spravuje
 15 1 |           šarvanci bystrí ~zhŕčili sa tam naňho, ver, ako na matku
 16 1 |        takú peknú máš čriedu. ~Jak sa mu odsluhuješ ? Či pamätáš
 17 1 |          to dosvedčte, háje ! ~Ako sa ozýva po vás vždy jeho chýrečné
 18 1 |         posledné chváli ! ~Kiež by sa dostalo len dosť pary slabému
 19 1 |       svete ! ~. ~BORIMÍR ~. ~Nech sa ti vždy tak vodí, jak spevmi
 20 1 |       našich naučím spievať. ~Bude sa ozývať Slavín aj po našich
 21 1 |          si o ňom. ~No slnko blíži sa už, hľa, doprostred modrého
 22 1 |    doprostred modrého neba, ~tiene sa skracujú, úžia, vždy menšie
 23 2 |           belavou čriedou. ~Črieda sa po pastviskách i v širokom
 24 2 |       každom kre, v húštine každej sa vzrušené vtáčatá hlásia : ~
 25 2 |    škovránok do výšavy blíž k nemu sa na krídlach vzniesol,~~~~~~
 26 2 |      ľúbezným spevom ho víta. ~Ako sa do diaľok tiahnu a pnú sa
 27 2 |          sa do diaľok tiahnu a pnú sa hrebene horské ~jeden nad
 28 2 |       druhý vyššie a vo Váhu vidia sa všetky ! ~Ako, hľa, v teplote
 29 2 |        bresty a jasene rastú, ~ako sa pýšia rúchom, čo dala im
 30 2 |         hrušky i plánky, ~ich kvet sa ligoce rosou, hoc nemajú
 31 2 |       najvyššie kopce tam v diaľke sa belejú snehom, ~pokým sa
 32 2 |           sa belejú snehom, ~pokým sa z polí stratil z pahorkov
 33 2 |    pahorkov ležiacich nižšie. ~Ako sa šíravou lúk už bujná usmieva
 34 2 |            rosičkou sladkou skláňa sa , kníše a vlní ! ~Otvárajú
 35 2 |        lezú z nich kvety, ~blyštia sa v očiach našich nádherou
 36 2 |           meňavých farieb. ~Cez ne sa naháňajú sem i ta v šantivom
 37 2 |         sneh húľavy jarnej. ~Včely sa široko roja a lahodne zvučiace
 38 2 |           S korisťou náhlivo potom sa pustia k príbytkom svojim, ~
 39 2 |           k príbytkom svojim, ~aby sa obrátiť mohli hneď po druhú,
 40 2 |          bežia, ~raz k sebe blížia sa zas, až napokon dovedna
 41 2 |            Tam tmavé zelené siatie sa vlní a do stebiel ženie, ~
 42 2 |            i svrček svrkaním milým sa ozýva z húštiny jeho. ~Tam
 43 2 |      hrozne mumlú a do ľútej bitky sa dráždia. ~Tam sliedia kozičky
 44 2 |       vzdorové barance už klať idú sa drobnými rohmi. ~A vôkol
 45 2 |         všetkých stranách ~s jarou sa veselia všetci ! Tam jeden
 46 2 |          hrách, čo na lúkach vedno sa bavia, ~piesne si vyspevujú
 47 2 |                 80~~~~ ~~~~Klaniam sa vašej kráse a vždycky z
 48 3 |            žulové Tatry, čo pniete sa do hviezdnej výše, ~kvíľte,
 49 3 |          dokonal, zmĺkli, ~rmútiac sa vo svojich úľoch, už neletia
 50 3 |         vtáčiky všetky, čo predtým sa zlietali k nemu ~počúvať
 51 3 |            pastierska Múza. ~Stádo sa prestalo pásť, hrýzť nechce
 52 3 |          si uhasiť smäd svoj, ~ani sa nevracia domov, lež clivotou
 53 3 |           ihneď ~zo všetkých strán sa zišli, i zďaleka v najväčšom
 54 3 |         najväčšom množstve, ~a nik sa nezdržal plaču, nik nevedel
 55 3 |         moja pastierska Múza. ~Ako sa teplému dažďu vždy potešia
 56 3 |         spevavé svrčky, ~tak s ním sa tešilo všetko, kým ešte
 57 3 |        moja pastierska Múza. ~Nech sa zajaca pes už, nech vlk
 58 3 |            zajaca pes už, nech vlk sa už obáva ovce, ~nech pinkou
 59 3 |          ovce, ~nech pinkou vrabec sa stane a vrabcom nech zostane
 60 3 |       Hlasislav od nás preč pobral sa na večné časy. ~Začni mi
 61 3 |        jeho píšťalu chytí a na nej sa odváži zahrať ? ~K ústam
 62 3 |       pískal on na nej, hneď pohla sa veselá tráva, ~v rytme sa
 63 3 |          sa veselá tráva, ~v rytme sa zavlnil háj a radostne skákali
 64 3 |           v haluzí útlom, čo vôkol sa rozpína sviežo ~a doširoka
 65 4 |            plot košiara čujem, ako sa rozlieha spev tvoj ; ~iba
 66 4 |          zavrátil voly, no kým som sa vydriapal z húštia, ~vždy
 67 4 |          Malíček bolí ma ešte, jak sa mi zadrel doň tŕnik, ~keď
 68 4 |            ich nafúkol aj, a práve sa zapískať strojím, ~keď náhle
 69 4 |        vravu ; nuž zvedavo obzriem sa a hľa, ~množstvo pastierov
 70 4 |          množstvo pastierov cestou sa hrnie náhlivo kamsi, ~ten
 71 4 |         nich, ozrutný chlapák, tak sa mi pozdáva veru, ~že to
 72 4 |        súťaži vždycky, ~kedykoľvek sa stavíš o cenu s ovčiarmi
 73 4 |            veď neprevíšil som, zdá sa, ni Milína ešte ani Dojka. ~
 74 4 |        vranka,~~~~~~50~~~~ ~~~~keď sa jar nová blíži a vtáctvo
 75 4 |     spokojne prežúva trávu. ~Dajme sa do spevu teda, vždy striedavo
 76 4 |         Začni ty Slavomilovi, a ja sa po tebe pridám. ~Ležte si
 77 4 |        Hron víta, ~už breza klania sa ti, dub šumí ti novučkým
 78 4 |        isto bez teba Krásna. ~Dosť sa už navzdychala, sĺz horkých
 79 4 |             90~~~~ ~~~~Ovce množiť sa budú a odievať bohatším
 80 4 |          volky v jarmách zas naprú sa mocnejšou šijou, ~nákazy
 81 4 |          obťažká hroznom, až zohne sa ku samej zemi, ~včielky
 82 4 |            ku samej zemi, ~včielky sa budú rojiť a pukať nabité
 83 4 |            vtáčatá spievať a srnky sa popásať v Tatrách, ~kým
 84 4 |            popásať v Tatrách, ~kým sa bludárky-kozy tu na brečtan
 85 4 |  novomestskú roveň skôr biela hora sa zmení,  ~a skôr na bukoch
 86 4 |           druhom spievali ; a nôty sa rozľahli brehmi, ~prudký
 87 5 |          pastierske piesne. ~Paste sa, čriedy, vôkol a zurčite,
 88 5 |         vetríky letné, ~nech ozýva sa hudbou v šír celá rovina
 89 5 |          celá rovina naša. ~Len čo sa dvíhal z lesov jas čistej
 90 5 |          na stromoch jediný lístok sa nepohol ľahunkým vánkom, ~
 91 5 |      žalostné ponosy spustí : ~Ako sa, neborák, dnes deň celý
 92 5 |              na pokrivených vŕbach sa práve chystali knísať. ~
 93 5 |         tuhý žalostný nárek, ~hneď sa blíž zakrádali a po tichých
 94 5 |          chrbta prišli k nemu, aby sa nespustil do vĺn ~(čo pred
 95 5 |    vhrúžený v žiali, ~odrazu vrhli sa naňho, kde ktorá len stačila
 96 5 |      priviazali tam o peň. ~Snažil sa vymknúť, ale on nemá na
 97 5 |           vo vodách rodných, a tak sa napokon poddal.~~~~~~30~~~~ ~~~~
 98 5 |            hovorí rečou : ~„Čo ste sa, nezbednice, tak zhurta
 99 5 |               40~~~~ ~~~~a nemohli sa zdržať ni Rusalky zatančiť
100 5 |          ľudí tu nebolo ešte. ~Ako sa plachá zver iba v lesnatých
101 5 |           a škrekot dravých vtákov sa rozliehal ponad ňu hrôzou. ~
102 5 |    rozliehal ponad ňu hrôzou. ~Ako sa potešil vtedy, keď prvá
103 5 |        riekou hneď po prúde pustil sa smelo. ~Ako pltníka zmárnil,
104 5 |    nepriateľ rozvinul voje. ~A keď sa priblížila i jeho výročná
105 5 |            vypúšťal zavše, jak von sa rútili hurtom, ~ako sa predbiehali
106 5 |         von sa rútili hurtom, ~ako sa predbiehali fičiace na svoje
107 5 |    hojnosti prišlo a predeň kládlo sa na stôl. ~I mnoho povestí
108 5 |      začína bronieť. ~Vtom vymrští sa náhle a zmizne do hlbín
109 5 |          skočil, len zvírená krúti sa voda.~~~  .
110 6 |         nás, ~si smädný, občerstvi sa studenou vodičkou našou.“ ~
111 6 |        výpuku lipy. ~Nuž napil som sa schuti a na trávu sadám
112 6 |           hovorí ďalej : „My priam sa chystáme na boj, ~pasovať
113 6 |    chystáme na boj, ~pasovať ideme sa, buď nám ty za svedka teda, ~
114 6 |          skúsených borcov. ~Chyťte sa teda čím prv a chlapsky,
115 6 |    chlapsky, vo troje vrhov. ~A tu sa schádza k nám zrazu priam
116 6 |     jazierku malom. ~Na strany dve sa radia. Vlastislav, Dobrochvál
117 6 |           so Slavošom Pomýľa ihneď sa ujmú. ~Lež Bohboj, Vítohosť,
118 6 |           uzla viažu ~tak tuho, že sa krivia už i tak schýlené
119 6 |       každý výhodu získať. ~Krútia sa neustále na tú i na onú
120 6 |            stratiac, ~i Bazák rúti sa za ním ; i jeden i druhý
121 6 |           za ním ; i jeden i druhý sa snaží ~súpera pod seba dostať ;
122 6 |          pod seba dostať ; a Bazák sa dostane navrch. ~Pastieri,
123 6 |            ohromný potlesk. ~No tí sa podvihnú opäť a pasovať
124 6 |        podvihnú opäť a pasovať idú sa ďalej. ~Dosť dlho vôkol
125 6 |            ďalej. ~Dosť dlho vôkol sa krútia, lež všetko nadarmo
126 6 |      piesok.~~~~~~50~~~~ ~~~~A kým sa zviechať snaží, už ho aj
127 6 |     rozhodnej bitke. ~Tak nekrútia sa ani nad plytčinou hlboké
128 6 |           prasknutiu svaly, ~točia sa hybko a pružne vo pravo,
129 6 |         vzápäť. ~Znoj prúdom rinie sa po nich, pokrýva tváre i
130 6 |       svižko na rovné nohy. ~Až tu sa rozpáli Bazák a odrazu Pomýľa
131 6 |           všetky ~a vôkol rozlieha sa ďaleké dunenie zemou, ~akoby
132 6 |         nikdy s ním pasovať viacej sa nechcel.~~~  .
133 7 |            lúčinou hôrnou, ~pobral sa do samoty, tam pod strmé
134 7 |           hudbu si nectíš ! ~Páčim sa pastierom kôz, keď počujú
135 7 |                   20~~~~ ~~~~Páčim sa ovčiarom všetkým, i kraviarom,
136 7 |            taktiež, ~švárnym vílam sa páčim, a páčim sa Rusalkám
137 7 |            vílam sa páčim, a páčim sa Rusalkám vážskym, ~len tebe
138 7 |           keď zaspievam pieseň, tu sa hneď pastierky vôkol  ~zhŕknu
139 7 |      vytušil vtedy, že taký stanem sa gajdoš, ~aj, nebol by mi
140 7 |           takejto lahody nemá. ~Či sa ti fujara azda viac bude
141 7 |     vyhúdať, spievať a pískať, ~ty sa prechádzať môžeš, či pestrou
142 7 |            jelšinou mladou a môžeš sa pohľadom tešiť ~na rybky,
143 7 |      zľahka si hladinou pláva. ~Ak sa ti zapáči výhľad i na širšie
144 7 |         budú~~~~~~70~~~~ ~~~~ihrať sa s tvojimi vlasmi i chladiť
145 7 |        chladiť horúce ústa. ~Môžeš sa odtiaľ dívať i na modré
146 7 |        pomedzi ovocné stromy ~vinú sa potôčiky siné, čo výdatne
147 7 |     maškrtia kozičky v kroví, ~ako sa ovečky pasú a clivo bučiace
148 7 |            žriedlo, clonené pnúcou sa sviežou~~~~~~90~~~~ ~~~~
149 7 |            dna čistučká voda ~vrhá sa po kamení a skáče spenená
150 7 |      slepom okienku hniezdo. ~Ľudí sa neboja, nie, a ani dobytka
151 7 |          voľne, lež vždycky vrátia sa naspäť. ~To budú tvoje vtáčki,
152 7 |       vtáčki, i s potomstvom, nech sa len šťastne ~vyďube z vajíčok ;
153 7 |                120~~~~ ~~~~zdvihne sa na zadné laby a skáče, ako
154 7 |         vravel, keď z mesta vracal sa domov, ~zaspievať pesničku
155 8 |        kvietkoch, ~vlnkami mihotal sa i žblnkal i zurčal zvučne. ~
156 8 |    pastiery mladí, Kozlík a Oslav, sa zišli, ~Kozlík mal malé
157 8 |             ako keď dozreté klásky sa belejú na lánoch zbožia. ~
158 8 |           zaháľať máme, ~keď ozýva sa vôkol spev dievčat ľúbezných
159 8 |        svieža mäkká tráva a pusťme sa o závod spievať. ~Črieda
160 8 |           o závod spievať. ~Črieda sa obíde bez nás, veď na lúkach
161 8 |        lúkach dobrú má pašu ; ~ani sa nemôže rozliezť ; tu bráni
162 8 |            zasa strmými brehmi Váh sa jej do cesty stavia. ~Ja
163 8 |        mnohé.~~~~~~30~~~~ ~~~~Snáď sa mi pošťastí raz, že prevýšim
164 8 |         prstami brnká. ~Okolo ovce sa pasú, kým na bralách hlavičky
165 8 |           hudbe Víly ; k nim Veles sa zakráda z húštia. ~Dal mi
166 8 |            nové košíčky prúty. ~Ak sa ti páči, nedbám, nuž pozvime
167 8 |          hrajú, už nádherou skveje sa všetko. ~Nuž, Kozlík, začniže
168 8 |           teda, s Oslavom striedať sa budeš.“ ~. ~KOZLÍK ~. ~„
169 8 |          pekné, hneď do tanca dali sa všetky.“ ~. ~OSLAV ~. ~„
170 8 |     premôcť, či aspoň len vyrovnať sa mu !~~~~~~60~~~~ ~~~~Ovcu
171 8 |      zvoľna. ~Všetko hneď zaskveje sa, hneď všetko sa prebúdza
172 8 |           zaskveje sa, hneď všetko sa prebúdza zo sna, ~všetko
173 8 |           prebúdza zo sna, ~všetko sa životu teší a začína radosti
174 8 |            začne svietiť i hviezdy sa trblietať začnú. ~Všetko
175 8 |      zamĺkne, stíchne, hneď všetko sa ponára do sna, ~aby sa s
176 8 |      všetko sa ponára do sna, ~aby sa s novou silou i čerstvosťou
177 8 |          keď z nezbieraných mrakov sa tichučký dáždiček spustí.“ ~. ~
178 8 |            kozičky moje, hej, čože sa tlačíte k tŕstiu, ~do bahna
179 8 |            ty čo, šuták jarý ? Len sa pas dobre a tučnej, ~na
180 8 |         svadbu Kalenky budeš, a už sa nalieva hrozno.“ ~. ~OSLAV ~. ~„
181 8 |       hrozno.“ ~. ~OSLAV ~. ~„Nože sa, ovečky moje, tak nehrňte
182 8 |            môže breh s vami. ~A ty sa, Okajka, pas len, veď prvá
183 8 |         dva barance mávaš, ~len čo sa okotíš, dám ťa i s nimi
184 8 |     Vstaňte a poriadky robte, lebo sa rozlieza črieda.“~~~  .
185 9 |       kráse ~– pod sladkou ťarchou sa  knísal už veselý vinohrad
186 9 |          si pod klenbu duba, a keď sa mu rozliezla črieda ~po
187 9 |        zrelosťou sladkou ~a ponúka sa samo : už prosím vás, oberte
188 9 |           my dvaja zatiaľ – len čo sa úroda znesie ~do velikánskych
189 9 |            nakládli k hodom. ~Bude sa usmievať na nás to bohatstvo
190 9 |           zdobia. ~Najväčším vinie sa rezba, kde úrodou vinica
191 9 |          rezbárov nápad : ~3kriabe sa po pohári a obhrýza borovú
192 9 |          50~~~~ ~~~~Popíjajú a zdá sa, o čomsi mudruje každý. ~
193 9 |        ktoré v nás hlodajú skryto, sa utopia v nápoji božskom. ~
194 9 |       šumieť, ~neznajúc jeho silu, sa vína nalôchal toľko, ~že
195 9 |           vína nalôchal toľko, ~že sa mu škúliace oči už celkom
196 9 |            po všetkých údoch. ~Ako sa tackal sem-tam, keď nohy
197 9 |          ho prestali slúchať, ~ako sa ostatní smiali, a aby sa
198 9 |           sa ostatní smiali, a aby sa smiali viac, výskal,~~~~~~
199 9 |   Dobroslav milý, a zabávať budeme sa tu,~~~~~~90~~~~ ~~~~pokým
200 10|            xx~~~~Za vŕšok neďaleký sa norilo slniečko jasné ~a
201 10|           hája ~ešte raz usmievalo sa tou svojou spanilou tvárou ; ~
202 10|           píšťalách z tŕstia, ~keď sa poberal tade i Polislav
203 10|            meste ! ~Rad-radom domy sa pnú priam do sivých vysokých
204 10|           rozličný národ ! Sem-tam sa moce jak mravce, ~keď sa
205 10|           sa moce jak mravce, ~keď sa sťahovať začnú z jedného
206 10|       zelenej tônistej tíše ! ~Ako sa v oblúkoch pnie a rozrastá
207 10|        rovno delené hriadky ! ~Ako sa širokej lipe tu vlnia halúzky
208 10|          Za mojou chalúpkou tichou sa kníše malebný sádok, ~mladú
209 10|           trojakých pramienkov tam sa mihotá vodička jasná, ~v
210 10|            zbadáš, ~jarčekmi tisne sa v rybník i okrúhle jazierko
211 10|                   šikovne ponárajú sa a lovia rybky i žabky. ~
212 10|              Až pod breh prevážené sa kolíšu konáre stromov ~a
213 10|        svoje jabĺčka hľadia ! ~Ako sa roja tu včielky a ako koristia
214 10|       šťavy plné hneď potom náhlia sa domov ! ~Ako mi hrkúta tu
215 10|      pesnička zase ~prekonať snaží sa spevom i získať prvenstvo
216 10|               50~~~~ ~~~~a utiahli sa do hniezd, do tichých húštin
217 10|        meňavé oblaky neba, ~spevom sa prekonáva, kým iní spia,
218 10|           hrdielkom svojím. ~Ďalej sa otvára pole, až na okraj
219 10|      otvára pole, až na okraj hája sa tisne, ~donáša úrodu hojnú,
220 10|       dostatok zvýši. ~Tu zas šíri sa lúka, čo kvietkavú odezdu
221 10|       rieky,~~~~~~60~~~~ ~~~~ktorá sa prostriedkom krúti a zurčí
222 10|           strečkuje zavše. ~Odtiaľ sa dvíhajú vŕšky a brčkavé
223 10|         cez kvety hľadieť, ta, kde sa trblieta rosa, ~čo farbou
224 10|           storakou hrá, keď stavia sa naproti slnku, ~alebo ako
225 10|          naproti slnku, ~alebo ako sa pýri stráň celá krôpkami
226 10|         krôpkami jahôd, ~alebo ako sa perlí tam zo skaly prýštiaca
227 10|            Alebo rozľahlé hory ako sa modrejú v diaľke, ~dvíhajúc
228 10|        ponad oblačný závoj. ~Môžeš sa jasnému nebu, či zorám večerným
229 10|      rozvíňa príroda všade, ~všade sa veselosť len a nevinná nesmierna
230 10|           z diaľky ozvenou zvučnou sa mu sem vracalo všetko.~~~  .
231 11|        hája na šíru pašu, ~stretol sa s úprimným Divkom, čo tam
232 11|                 PRISLAV ~. ~„Všade sa milé piesne i milé ozveny
233 11|           všetci, ~nech ani lístok sa nehne, i čriedy nech prestanú
234 11|         DIVKO ~. ~„Doteraz čudujem sa a celý som vzrušený s toho, ~
235 11|           strašnej búrke, čo večer sa prehnala krajom, ~všetko,
236 11|      prehnala krajom, ~všetko, kam sa len prizrieš, je krajšie
237 11|           veselšie zrazu. ~Krajšie sa trblieta slnko, keď jasné
238 11|       jasné vysiela lúče, ~krajšie sa modravou výškou i klenutá
239 11|        chládku sadnime si, ta, kde sa z oboch strán vinú ~zľahučka
240 11|            dva. Priam oproti dvíha sa lipa, ~lipa ohromná, hrdá,
241 11|       hrobom praotca Sláva ~vzpína sa do výšavy a celý ho zastiera
242 11|         majestátne a pomaly výškou sa úži,~~~~~~30~~~~ ~~~~až
243 11|          čnie, kde vo výške stráca sa zraku ; ~nijaký vietor ešte
244 11|          čriedu, ~Slávovi pokloniť sa i zaspievať uprimnú chválu. ~
245 11|          hľadí. ~Mojich úst netkla sa ešte raz ani fľašôčka táto, ~
246 11|           nej.“ ~Hneď teda pobrali sa a medzi potôčky tiché ~pod
247 11|            každá taktiež nech ozve sa na jeho meno. ~Ako tie sosny
248 11|       mokrých lúkach, ~tak množili sa potom i jeho prekrásne čriedy ; ~
249 11|        toľko mali, že vycicať nadá sa ani. ~Čriedy sa nedotkol
250 11|       vycicať nadá sa ani. ~Čriedy sa nedotkol vlk a ani mor nákazy
251 11|       pásaval on, tam vlčisko bálo sa vkročiť, ~mätonoh jahniciam
252 11|      väčšie ~a trikrát ľúbeznejším sa hlásili štebotom vtáci, ~
253 11|   zaznieval z jeho úst novo ~a nik sa o závod s ním už nepúšťal
254 11|         nej preberal tak, že každý sa od neho učil. ~Pastieri,
255 11|          Aký je nešťastný ten, kto sa tu dopúšťa krivdy, ~hoci
256 11|        čriedy ; ~varu jediný jeden sa nevrátil nikdy viac spiatky. ~
257 11|         zimozeleň i do výšky pnúci sa brečtan ~sklenuli tônistú
258 11|        začali nazývať všetci. ~Aby sa zachovala i v srdci krajanov
259 11|      rozhodli jednou mysľou i sami sa nazývať Slávi. ~Pokým Váh
260 11|      základe budú ~do výšok dvíhať sa Tatry, kým zostane jediný
261 11|      počúval Prislav, ~až preberúc sa, riekol : „Jas ranného slniečka
262 12|       vyzdvihol nad kraj ; ~klenul sa vinič kol nej i sádok rodiaci
263 12|           rok ovocie dobré. Od nej sa po strane jednej ~prestreli
264 12|            umelých závlah, ~tiahli sa do diaľky až ta, kde rieka
265 12|      vrbinou bežala, hučiac, a kde sa háj temnistý dvíhal. ~Ne
266 12|            stoknutou kytkou ~zišlo sa na svadbu sem, kde Voňka
267 12|                 ZORISLAV ~. ~„Nech sa vám rozmáha črieda, nech
268 12|          zrastené duby nech k sebe sa viniete žitím. ~A Polel,
269 13|      prekrásne mesto : ~znepokojil sa celkom. I oprúc sa o dub,
270 13|      znepokojil sa celkom. I oprúc sa o dub, čo oheň ~do čierna
271 13|          trošíčku zdriemneš, ~hneď sa aj zviechať musíš a vydájať
272 13|         vyháňať čriedu ; ~celý deň sa vláčiš sa za ňou, sem i
273 13|       čriedu ; ~celý deň sa vláčiš sa za ňou, sem i ta tŕninou
274 13|          podoprieš údy, ~už aby si sa dvíhal a bláznivé bludárky
275 13|     chládku, ~v robote nepretrhajú sa, ak vôbec nejakú majú, ~
276 13|      jedlom ; ~mnoho pečienok ešte sa krútilo na dlhých ražňoch. ~
277 13|         nuž, priznám, ostýchal som sa. ~No teraz, osamelý, už
278 13|         osamelý, už inakšie by som sa správal. ~Bojko pobadal
279 13|      potajme v húštine hája, ~nech sa ti po vôli stane, poď ku
280 13|            rozličných dobrôt. ~Rád sa ti odslúžim za to, že si
281 13|           prijal a do mesta pobral sa za ním ~ako za strakou stráča,
282 13|          palácoch skvelých, čo pnú sa do výšky nebies, ~schystali
283 13|            do rúch vyšitých zlatom sa začal odrazu haliť, ~až
284 13|          po čom bažil, všetko a čo sa ráčilo srdcu ~z rozličných
285 13|           dochválil skoro : len čo sa obehom piatym~~~~~~70~~~~ ~~~~
286 13|            po chrbte zrazu ~a chuť sa stráca celkom i nad množstvom
287 13|           mysle, ~clivota zmocňuje sa ho, žiaľ, starosť do hlavy
288 13|           do hlavy stúpa ~i zbridí sa mu všetko, a zlý duch, čo
289 13|          už prestáva srdce. ~Stáva sa samým sebou a za svoje skutky
290 13|       myslieval tiež a ošialiť dal sa, ja blázon. ~Opustili ste,
291 13|           strmhlavým pádom, ~voľne sa môžeš obzrieť až po obzor
292 13|        meňavé ohne, ~alebo zažiada sa ti v diaľ hľadieť k pohoriam
293 13|           lúky svieže, jak pestria sa jagavým kvetom,~~~~~~100~~~~ ~~~~
294 13|       kvetom,~~~~~~100~~~~ ~~~~ako sa, bučiace milo, v nich čriedy
295 13|      ovocím zrelým a tichým vetrom sa kníšu. ~Nádheru vonnej jari
296 13|         rukou, ~pre obdiv strojíte sa a v zlate presladký nápoj, ~
297 13|            a chorôb sprievody celé sa po vás, ničomných, valia. ~
298 13|         nikto spanilosť rána, ~keď sa radosťou všetko a blahom
299 13|          stávaní najmä, spať skoro sa poberá každý ~a ešte skoršie
300 13|      netopier mrzký tmou iba púšťa sa lietať. ~Úžitok z toho máme :
301 13|         ona), ~keď krása omladnutá sa usmieva prírode novej. ~
302 13|                  140~~~~ ~~~~pýcha sa zdúva, až z hláv rásť začnú
303 13|         prosto, ~so svojím spokojí sa a netúži, aby mal viacej. ~
304 13|       skromným majetkom daným ~vie sa vždy uspokojiť ; a ten je
305 13|        vždycky, ~so svojím uspokoj sa a za mocou, bohatstvom nebaž, ~
306 13|       odpusť mi toľkúto vinu), ~že sa späť vrátim zasa k tej pastierskej
307 13| pastierskej robote dobrej.“ ~Takto sa Horislav kajal a potajme
308 13|    Horislav kajal a potajme pobral sa ihneď ~ku kozám zanechaným,
309 14|            zasiahol šípom. ~„Darmo sa pestríš, kvietie, a dýchaš
310 14|     nebudem venčiť si čelo, ~pokým sa nenájde môj, ten, čo mi
311 14|            navždy. ~Druhý rok míňa sa už, čo vyčkávam každú noc
312 14|        chodievam potme tajne a keď sa lúč mesačný oprie ~o čistú
313 14|        hladkej tvár čakaná nezjaví sa mi ? ~Ale vždy nadarmo chodím,
314 14|            poznám dobre, čo spieva sa pri takej chvíli, ~keď cap,
315 14|            ňou do noci Capa. ~„Ber sa mi, rýchlonohý, ber sa,
316 14|         Ber sa mi, rýchlonohý, ber sa, Cap, za milým mojím. ~Vezmi
317 14|        hladkú.~~~~~~50~~~~ ~~~~Ber sa mi, rýchlonohý, ber sa,
318 14|         Ber sa mi, rýchlonohý, ber sa, Cap, za milým mojím. ~Ak
319 14|      páľava žízne, ~nech občerství sa čašou a nech sa hneď ponáhľa
320 14|          občerství sa čašou a nech sa hneď ponáhľa ku mne. ~Ber
321 14|          hneď ponáhľa ku mne. ~Ber sa mi, rýchlonohý, ber sa,
322 14|         Ber sa mi, rýchlonohý, ber sa, Cap, za milým mojím. ~Ak
323 14|        okrúhly koláčik malý ~a ním sa posilní hneď na rýchlu ďalekú
324 14|          rýchlu ďalekú cestu. ~Ber sa mi, rýchlonohý, ber sa,
325 14|         Ber sa mi, rýchlonohý, ber sa, Cap, za milým mojím. ~Ak
326 14|        ostrým.~~~~~~60~~~~ ~~~~Ber sa mi, rýchlonohý, ber sa,
327 14|         Ber sa mi, rýchlonohý, ber sa, Cap, za milým mojím. ~Ak
328 14|           za vodou niekde, čo valí sa divokým prúdom ~a z lipy
329 14|           mu chýba, ~nech preplaví sa cez ňu tou lyžičkou dlabanou
330 14|    lyžičkou dlabanou z dreva, ~Ber sa mi, rýchlonohý, ber sa,
331 14|         Ber sa mi, rýchlonohý, ber sa, Cap, za milým mojím. ~Ak
332 14|             za milým mojím. ~Ak by sa zdráhal prísť azda, či dokonca
333 14|         výslovne nechcel ~dostaviť sa mi ku mne, ty ostrými rohmi
334 14|           pritlač a na prsia zavaľ sa celá, ~hrdús ho, Vlkolak,
335 14|      mrákote nočnej čuje, že blíži sa odrazu ku nej ~strašný a
336 14|           Leš to s chlpatou srsťou sa dovalil z ďalekých dúbrav ~
337 15|         CHLAPCI, DIEVČENCE ~. ~Ako sa zhrbený oráč, keď zapriahol
338 15|       dovábiť spevmi. ~Na dva rady sa delia, tu chlapci na jednu
339 15|         chmúrne. ~Len čo ty zjavíš sa u nás, hneď všetko ožívať
340 15|       všetko ožívať začne, ~všetko sa usmievať bude a odievať
341 15|      ovečkách milých ~alebo krútiť sa v kole a ako tie jahniatka
342 15|      kolesá lámať v letku i púšťať sa za pasy s druhmi.“ ~. ~DIEVČENCE ~. ~„
343 15|         nás bude každá zase hrávať sa na Ďonďu, kráľku, ~alebo
344 15|         tvoje, včely, v let pustia sa na krídlach zlatých ~za
345 15|     prespevujú ; tu škovránok ozve sa zrazu ~ľúbezným svojím hláskom
346 16|            príjemnom chládku ? ~Čo sa ti stalo, Borko, veď ty
347 16|         akože veselý mám byť, ~keď sa nám pominul už náš miláčik
348 16|         najväčšia rozkoš, ~zunoval sa mi celkom a keď si si zaspieval
349 16|           čo si počať, povedz, keď sa to stalo už, darmo, ~veď
350 16|           to všetkých čaká a nikto sa nevyhne smrti, ~i bolesť
351 16|         chválou. ~. ~BORKO ~. ~Keď sa ti páči, prosím, rád zaspievam
352 16|      preňho ~neprajná kukučka raz, sa zavrela napokon vrchom ~
353 16|           za čriedou spieva, mohli sa priučiť spevu. ~Koľko to
354 16|            koľko to prehorkých sĺz sa zlialo v potôčky clivé, ~
355 16|           tá lichva trúchli a pásť sa prestala celkom, ~po bujných
356 16|            nehnalo siatie, ~štrkáč sa rozmohol iba a neplecha
357 16|           smúti za ním, tak všetko sa clivotou dusí, ~o čo viac
358 16|           ovca baranča želie, ~ale sa uspokoja a po čase zabudnú
359 16|             no žiaľu neubúda a prv sa nestíši ani, ~prv sa v nás
360 16|           prv sa nestíši ani, ~prv sa v nás nerozplynie, kým neklesne
361 16|      neklesne do hrobu telo ~a kým sa nevydáme my všetci na večnosť
362 16|       nežiadal čížika počuť, ~keby sa s tvojich úst sladkých spev
363 16|        Umoslav vystúpil už ta, kam sa vždy túžieval dostať, ~na
364 16|         miesto blaženosti, čo výši sa nad všetkou túžbou ; ~jak
365 16|            chýrečných huslí a gájd sa ozýva navôkol všade. ~Nepadá
366 16|          snímeš, ~až aj hneď tisne sa nový a dozreje o krátku
367 16|      úbočiach strání ~jahody pýria sa vonné, že neumdlie nikdy
368 16|            Kvietie rozličnej farby sa ľúbezne usmieva všade, ~
369 16|         švárny, vždy rovnako belie sa pole~~~~~~120~~~~ ~~~~milými
370 16|        ľaliami, i blyskáčmi lesknú sa riavy. ~Mlieko valí sa v
371 16|      lesknú sa riavy. ~Mlieko valí sa v riekach a v zurčiacich
372 16|          zeme dvíhal. ~Alebo možno sa hostí zas v družnom radostnom
373 16|        zdvihne.“ ~. ~BORKO ~. ~Ako sa teší volček, keď oráč ho
374 16|        jarma,~~~~~~140~~~~ ~~~~ako sa ovečka teší, keď hladná
375 16|           spievať. ~Ó, kiež by sme sa čím prv i my ta dostali
376 17|     Selanka 17~  ~~~ ~~~~xx~~~~Keď sa už hlásila noc, padajúc
377 17|          temnom, ~a ústa Večernice sa rozžali v ľúbezný úsmev, ~
378 17|     podojil kozičky práve, ~pobral sa na vohľady a popri potôčiku
379 17|          pestrého kvietia ~a v nej sa včely hmýria, med robiac
380 17|                  40~~~~ ~~~~Odtiaľ sa nadol tiahnu už lúky a pasienky
381 17|     prebytok užiť sám neviem, ~ako sa presvedčíš sama, ak predsa
382 17|        kvietok našiel, čo v nočnej sa otvára chvíli ~a pokým hneď
383 17|            spŕchne a do noci vráti sa zase, ~odkryje poklady všetky,
384 18|      Nevidel si tu, Predbor, túlať sa jalovku niekde ? ~Od rána
385 18|           húštiny vôkol, ~dral som sa pichľavým chrastím a nikde
386 18|           Ruženu blúdiť ~a poberať sa za háj, kde mumlavý bujak
387 18|      hviezdu, ~od šije biely pásik sa ťahal po celom chrbte, ~
388 18|          svietil i chvost a kriviť sa začali rožky.“ ~. ~CHVALKO ~.~~~~~~
389 18|            som pobadal na nej, ~že sa chce nabehať už, no nechcem
390 18|            si odpočiň už, i teplým sa občerstvi mliekom, ~odlom
391 18|            z môjho syra, alebo, ak sa ti páči, ~z týchto hrušiek
392 18|       zašla.~~~~~~20~~~~ ~~~~A keď sa posilníš jedlom a smädné
393 18|           prepláchneš hrdlo, ~dáme sa po čase zas i do starých
394 18|            dobrý Blažko sám pobral sa Ruženu hľadať, ~trochu si
395 18|       trochu si odpočiniem a pokým sa nevráti spiatky, ~i tvoju
396 18|       červené raňajšie zore, ~nože sa, dievčence, snažte, čím
397 18|          mohli ich všetky, ~len čo sa dedinou ozve hlas mojej
398 18|       Pastier po ceste kráča a nič sa nehýbe za ním.~~~~~~40~~~~ ~~~~
399 18|         líška, ~krahulca ukrutného sa obáva vtáčatko malé: ~tak
400 18|       obáva vtáčatko malé: ~tak by sa záhubnej liene báť mali
401 18|            už zo dvorov lichvu ~Už sa kravičky hrnú, no aké sú
402 18|           už zo dvorov lichvu. ~Ta sa, k zeleným pašiam, ta sa
403 18|           sa, k zeleným pašiam, ta sa mi, kravičky, berte.~~~~~~
404 18|           čerstvá je tam a chládok sa pod hrušky stelie. ~Ta sa,
405 18|          sa pod hrušky stelie. ~Ta sa, k zeleným pašiam, ta sa
406 18|           sa, k zeleným pašiam, ta sa mi, kravičky, berte. ~Prestaňže,
407 18|        slnko. ~Už posledný raz iba sa môžete zhlboka napiť ~tejto
408 19|      odrazu snímu. ~Viem, že by si sa aj ruval, a možno len po
409 19|        ovcu. ~. ~BRATROSLAV ~. ~To sa mi prisnilo len ? Či naozaj
410 19|               Veselé bečanie čried sa rozľahlo navôkol všade ! ~
411 19|            s drozdom. ~Nemohol som sa však prebrať a schápať sa
412 19|          sa však prebrať a schápať sa zo spánku hore, ~lebo som
413 19|             i tu znezrady v očiach sa zaleskla prejasná žiara, ~~~~~~
414 19|    zachvátil všetkých. ~Žiara dolu sa púšťa ; to už aj zreteľne
415 19|         krídiel. Vždy viac a ďalej sa šíri ~záplava čistého svetla,
416 19|              A hľa, v tom vydesení sa pred nami ukáže zrazu ~krajší
417 19|           zo sŕdc i všetkej zbavte sa bázne :~~~~~~30~~~~ ~~~~
418 19|         zvestujem veľkú radosť, že sa ten čakaný dávno ~Spasiteľ
419 19|           meste Dávida-kráľa. ~Nuž sa poberte čím skôr to milé
420 19|         spadol z nás razom a bázeň sa stratila všetka, ~len a
421 19|               Ale v obydlí akom by sa bol narodil predsa ? ~Či
422 19|     neriekli poslove ústa, ~lež čo sa rozpakuješ a nechystáš na
423 19|       nabok. ~Nejeden pastier veru sa nadarmo uchádzal o ňu : ~
424 19|           zo svojho kŕdľa. ~Ale čo sa to jagá, je odrazu svetlo
425 19|       sem-tam oblohou lieta ! ~Jak sa mu ligoce zbroj a ako, čudesne
426 19|        ľudu zvestuje pokoj ! ~Iste sa ponáhľa už to božie nemluvňa
427 19|            A, hľa, i pastieri naši sa v zástupe oproti blížia. ~
428 19|           jasliach ho nájdu. ~Teda sa pripojme aj my a vykročme
429 20|          20~  ~~~ ~~~~xx~~~~Len čo sa Šťedrý večer k nám začal
430 20|          hore ~na nebi rozklenutom sa začali hviezdičky iskriť : ~
431 20|       trúbu sňal z klinca, ~pobral sa do dediny a takéto rozoznel
432 20|            a ústočka pekné, ~kojac sa sladkou vôňou, čo z nich
433 20|            vanula k nemu. ~Taktiež sa veselil z toho, jak v žiare
434 20|        veselil z toho, jak v žiare sa jagalo všetko. ~I sám vôl,
435 20|            Ni nebies hviezda výška sa nemohla radosti zdržať, ~
436 20|      sláviac chválami otca. ~Potom sa nahrnuli ta do skromnej
437 20|     skromnej jaskyne toľkí, ~koľko sa ich len vošlo a koľkí sa
438 20|           sa ich len vošlo a koľkí sa vládali vtlačiť. ~Trikrát
439 20|          vládali vtlačiť. ~Trikrát sa pokloniac najprv, hneď z
440 20|            si dostala hostí ! ~Ako sa radostiam novým hneď odovzdal
441 20|            bečali čriedy, čo pásli sa na voľných pašiach. ~Hoci
442 20|           noc bola, predsa i vtáci sa do spevu dali ~takého ľúbezného
443 20|        ešte nepočul krajší. ~Zdalo sa, že i skaly i vrchy a údolia
444 20|         vrchy a údolia nízke ~hýbu sa, plesajúc tiež tou spoločnosťou
445 20|          svete ohlásil správu, ~že sa už v Betleheme boh narodil,
446 20|            len vylúdiť vedel. ~Ako sa usmievať zvykne na raňajšiu
447 20|                  tak narodené bôža sa na nich usmialo z jaslí. ~
448 20|      všetkým za ten hold dalo, ~že sa im rozmáhali od tých čias
449 20|     dedinou ozvena znela, ~tratiac sa v hučiacich diaľkach ; a
450 21|         krotkých ovciach tu v háji sa pasúcich radom, ~pri milom
451 21|     pastiersku dúčeľu stískať. ~Ak sa ti zaľúbim touto, nuž možnože
452 21|        čriede bučiacej do tmy, ~že sa im narodil už ten oddávna
453 21|      zrodeniatko už aj hneď hľadať sa schytia ; ~na ceste píšťaly
454 21|            čo na dubce vysoko pnie sa, ~ešte aj vavrínom vonným,
455 21|           vavrínom vonným, až celé sa zaskvejú v kráse.~~~~~~50~~~~ ~~~~
456 21|        kráse.~~~~~~50~~~~ ~~~~Nato sa všetci spolu až po zem tvárami
457 21|           len on : ~pomaly vzmáhať sa začal a zhromaždil majetok
458 21|       zhromaždil majetok taký, ~že sa stal napokon tiež sám pánom
459 21|                  70~~~~ ~~~~vykľul sa z neho majster, čo prekonal
460 21|   stojacich vpredu, ~do spevu dajú sa zborom, i nástroje zaznejú
461 21|            poškvŕn ľudstva, ~Panny sa narodíš pre nás, svet vytiahnuc
462 21|      jedinkej šmuhy ; ~tvoje líčka sa skvejú jak včasnou rosičkou
463 21|         ani nijaký kvietok, ~ktorý sa teplou jarou von tisne z
464 21|       tisne z nadutých pukov, ~hoc sa ho nedotkol ešte ni lúčik
465 21|          hviezdni tak nízko klonia sa k zemi, ~spievajúc z radosti
466 21|            dolu. ~Nuž a či nepatrí sa tak veľkému slávnemu azda ~
467 21|    nádhernom dome, kde obdiv mesta sa stretá ? ~A tam v kolíske
468 21|          vzdáva, ~nad teba nakláňa sa a parou zhrieva ti údy. ~
469 21|       život omnoho lepší. ~Hľa, už sa všetko teší a napĺňa radosťou
470 21|           husté jak na plese vlnia sa v kole ~a radosť z každej
471 21|      Zakvitnú skaly holé a do tráv sa odejú piesky. ~Nebude suchoty
472 21|           čo spasú jednu, už druhá sa vytisne zápäť. ~Do nádob
473 21|           Do nádob nabitých maslom sa už viac nezmestí ani. ~Oštiepkov
474 21|         jahňa a s dračicou chlapča sa pohrá. ~Prestane všetka
475 21|        dobrovoľná a úprimná pravda sa zmôže. ~Jednako nepriatelia
476 21|         nepriatelia tu a tam nájdu sa ešte, ~budú ti závidieť
477 21|        skazu vždy myslia, ~vzbúria sa proti tebe, lež i tých premôžeš
478 21|        podobe ruže ~kázala poberať sa späť k čriedam, čo nechali