Selanka

 1 1 |      Len spievaj pesničku, nech ju i našich naučím spievať. ~
 2 2 |        vystlanú mäkko, veď mach ju obrástol celú. ~I hľadiac
 3 3 |        odváži zahrať ? ~K ústam ju nepritkne nik, veď zaiste
 4 3 |     moja pastierska Múza. ~Nech ju má teda Veles ; tu na tomto
 5 4 |         vrcholcoch hája už víta ju veselým spevom, ~no oba
 6 7 |    ovčiarskych psíkov a pustiac ju lúčinou hôrnou, ~pobral
 7 8 |       zakráda z húštia. ~Dal mi ju z Liptova pltník a dostal
 8 9 |   obhrýza borovú šušku, ~držiac ju v predných labkách a ani
 9 9 |      putne a jeden druhému bral ju ; ~ako do prázdnych rohov,
10 10|   Doteraz hlava ma bolí, čo som ju vyvracal k výškam, ~aby
11 10|    výšky veternej stanúc, ~berú ju pod záštitu, v stred zelenej
12 10|    plynie, tak zľahka, že sotva ju zbadáš, ~jarčekmi tisne
13 11|      táto, ~prvýkrát zvesil som ju a z oboch strán nazrel dnes
14 12|  Chalúpka nízka bola, len vŕšok ju vyzdvihol nad kraj ; ~klenul
15 12|          ŽARKOSLAVA ~. ~„Našiel ju v húštine tam, kde priehľadný
16 12|      rozmáha črieda, nech Veles ju od pohrôm chráni, ~nech
17 14|         náramným bôľom, keď Lel ju zasiahol šípom. ~„Darmo
18 14|  privábiť milenca dievke. ~Viem ju od Prostovlasej, hoc nerada,
19 14|         z ďalekých dúbrav ~a už ju chytá a vlečie do svojej
20 17|       predbehne ma pieseň a keď ju počuje, azda ~jej srdce
21 18|     chce nabehať už, no nechcem ju pripustiť ešte, ~veď od
22 18|          zrak bystrý, nuž nájde ju zaisto ľahko, ~najmä keď
23 18|        ľahko, ~najmä keď zazrel ju sám, kde maninou, bludárka,
24 20| pozdravnú pieseň, ~sprevádzajúc ju hudbou, kto akú len vylúdiť
25 21|       božie. ~Ale ty vypočuj si ju, ty zo všetkých najmilší
26 21|       dožič jej sluchu, ~neohrď ju jak nízku tou svojou vysokou
27 21|        dieťatko božské, ~keď mu ju v maštali skalnej i pastieri