Selanka

  1 1 |        čriedu ? ~Nehľaď už toľko na ne, veď mi ich uriekneš
  2 1 |             A jak sa ligoce rúno na krásnych jahnencoch tvojich. ~
  3 1 |        ovce sú lepšie a vlna ~je na nich mäkušká, hebká; lež
  4 1 |      lístie v korunách stromov a na žírnych pasienkoch tráva:~~~~~~
  5 1 |    vlastnosti znajúc. ~Jak pekne na dúčeli si pri svojom kŕdli
  6 1 |          rány včely, keď vystúpi na hory slnko, ~hneď vzletia
  7 1 |   zhŕčili sa tam naňho, ver, ako na matku včely !~~~~~~60~~~~ ~~~~
  8 1 |       Pod brestom rozložitým tam na vŕšku spieva im často: ~
  9 1 |     krajšia a mäkšia im narastie na tele vlna, ~ako zachádzať
 10 1 |          odsluhuješ ? Či pamätáš na neho v piesni ? ~. ~HÁJISLAV ~. ~
 11 1 |       vyhúkne prudko. ~Veru skôr na drieni žaluď, skôr na dube
 12 1 |       skôr na drieni žaluď, skôr na dube porastú drienky, ~skôr
 13 1 |     lepším chýrom, nie, nenájdeš na šírom svete ! ~. ~BORIMÍR ~. ~
 14 1 |       takýto nemáte tuná ~ako my na Horniakoch, nuž azda prijmeš
 15 1 |         popoludní v tieni, kdes’ na brehu zurčiacej riavy, ~
 16 1 |             110~~~~ ~~~~čas bude na dojenie, a ovečky v košiar
 17 2 |        dub s trojklanným kmeňom ~na hrču vystlanú mäkko, veď
 18 2 |        obrástol celú. ~I hľadiac na svet vôkol, zrie krásu len
 19 2 |         do výšavy blíž k nemu sa na krídlach vzniesol,~~~~~~
 20 2 |             Otvárajú s puky, von na svetlo lezú z nich kvety, ~
 21 2 |     letku ~ľahunké vánky hravé a na vzdušných krídelkách nesú, ~
 22 2 |        40~~~~ ~~~~sfukujú lupene na zem priam ako sneh húľavy
 23 2 |           I hybký vinič vôkol už na južných úpätiach kopcov ~
 24 2 |    pastieri švárni, kam doviesť, na všetkých stranách ~s jarou
 25 2 |     alebo v spoločných hrách, čo na lúkach vedno sa bavia, ~
 26 2 |      spievať i vám vždycky, vždy na vďačnú dúčeľu pískať, ~zo
 27 3 |        svojich úľoch, už neletia na pestré lúky ~a nezbierajú
 28 3 |        pastierska Múza. ~Iba tam na prázdnom breste sám krákal
 29 3 |  Hlasislav od nás preč pobral sa na večné časy. ~Začni mi trúchly
 30 3 |         Kto jeho píšťalu chytí a na nej sa odváži zahrať ? ~
 31 3 |       hanbe. ~Lebo keď pískal on na nej, hneď pohla sa veselá
 32 3 |       Nech ju má teda Veles ; tu na tomto posvätnom breste ~
 33 3 |         pastierska Múza ~Nelezte na to miesto, vy, capy a maškrtné
 34 3 |           nehryzte ujaté lipky a na hrobe vzídené kvety. ~Rásť
 35 3 |      milý, keď padne noc tíšinou na svet, ~spanilé piesne mu
 36 4 |        napásol voly a zahnal ich na státie k Váhu, ~Bratoľub
 37 4 |     Priam som si pod topoľ sadol na hustý mäkušký trávnik ~a
 38 4 |       ten spieva, tamten zase si na milej píšťalke hudie, ~ústami
 39 4 |         to sám Hostislav bol, čo na každej svadbe tu hráva, ~
 40 4 |         hučky prevesené si gajdy na pleci niesol ~a hnal zdúvadlom
 41 4 |          no oba obďaleč iba, tam na holom suchári sediac, ~nemilé
 42 4 |        Váhu, ~do piesku ľahli si na breh, kde vŕby vrhajú tiene, ~
 43 4 |     kozľatá mliekom, ~šťastné sú na lúkach junce tou zrosenou
 44 4 |         vymyslel by lesť nástrah na krotké čriedy.~~~~~~90~~~~ ~~~~
 45 4 |        ťarchu, čo ovocím zavisne na nich, ~vinica obťažká hroznom,
 46 4 |          kým sa bludárky-kozy tu na brečtan vypínať budú, ~pastiery
 47 4 |        hviezdam. ~. ~KRASLAV ~. ~Na novomestskú roveň skôr biela
 48 4 |          hora sa zmení,  ~a skôr na bukoch šušky by mohli odrazu
 49 4 |          zchádzať počalo zvoľna ~na znak, že hladné čriedy zas
 50 4 |          hladné čriedy zas treba na pašu zahnať.~~~  .
 51 5 |            Je moja Múza prvá, čo na milom povodí Váhu ~neváha
 52 5 |    zvieratká do driemot padli ; ~na stromoch jediný lístok sa
 53 5 |        nočnú ťukala piesne, ~keď na suchý breh zrazu z vĺn Váhu
 54 5 |      studenú vodu, tam pod jelšu na hustý trávnik ~sadá si mäkko,
 55 5 |        Rusalky zelených vlasov, ~na pokrivených vŕbach sa práve
 56 5 |          sa vymknúť, ale on nemá na piesku vlády ~toľko jak
 57 5 |      pustili do mňa ? ~Rozviažte na vlasoch uzol, až potom vám
 58 5 |          verná.“ ~A vtedy začal. Na spev i zvieratká precitli
 59 5 |          a tučné bujačie stehná ~na ohni piecť, až z vône i
 60 5 |       desnej hrmiacej zbroji keď na žrebci snehobielom ~chochlatý
 61 5 |       stále víťazstvá v bojoch, ~na jeden dlžizný dúšok roh
 62 5 |       ako sa predbiehali fičiace na svoje miesta, ~keď hukom
 63 5 |          píšťaly robiť, tie nové na sedem hlasov. ~Ani Zmok,
 64 5 |         od seba hrali, ~a kto si na ne pískal, na aké len pomyslel
 65 5 |           a kto si na ne pískal, na aké len pomyslel jedlo, ~
 66 5 |        prišlo a predeň kládlo sa na stôl. ~I mnoho povestí starších
 67 6 | jasnejšie bolo ~a prudšie sálalo na zem páľavu pableskov svojich, ~
 68 6 |        Nuž napil som sa schuti a na trávu sadám si vedľa. ~On
 69 6 |             My priam sa chystáme na boj, ~pasovať ideme sa,
 70 6 |            veď pasiou je hľadieť na zápas skúsených borcov. ~
 71 6 |       obďaleč v jazierku malom. ~Na strany dve sa radia. Vlastislav,
 72 6 |      zakvačia v objatí tuhom. ~A na lopatkách prsty s prstami
 73 6 |      získať. ~Krútia sa neustále na tú i na onú stranu, ~k sebe
 74 6 |       Krútia sa neustále na tú i na onú stranu, ~k sebe i od
 75 6 |  preblúdia veliké kolo ~a piesok na zápasisku zdupú i rozryjú
 76 6 |        tresnú, no nič to nezmení na veci.~~~~~~40~~~~ ~~~~Až
 77 6 |         On pobadajúc fígeľ, hneď na druhú stranu ho naprie ~
 78 6 |        ho naprie ~a Pomýľ odletí na zem ; no rovnováhu už stratiac, ~
 79 6 |       povstane každý hneď svižko na rovné nohy. ~Až tu sa rozpáli
 80 6 |     zvrátení víchrom buk praskol na Tatrách niekde. ~Pastieri,
 81 7 |     skaliskám hluchým on žaloval na pyšnú Krásku : ~„Ó, Kráska
 82 7 |     Darmo si zodieram prsty, keď na milej dúčeli hrávam ! ~Veď
 83 7 |     všetkých som súci najviac ja na spev. ~Vtedy som neveril
 84 7 |       Dnes už závisťou puká, keď na ne gajdovať začnem. ~Keby
 85 7 |         druhá zo zväzku trstín. ~Na akú len chceš, zahrám pre
 86 7 |       najsladšie rozvíriš vôňu. ~Na tráve mäkuškej tiež tu na
 87 7 |        Na tráve mäkuškej tiež tu na brehu posedieť môžeš ~pri
 88 7 |         môžeš sa pohľadom tešiť ~na rybky, na potápky, jak zľahka
 89 7 |        pohľadom tešiť ~na rybky, na potápky, jak zľahka si hladinou
 90 7 |         Ak sa ti zapáči výhľad i na širšie priestory kraja, ~
 91 7 |     širšie priestory kraja, ~dub na pahorku stojí, s chladivým
 92 7 |          Môžeš sa odtiaľ dívať i na modré pohoria v ďiaľke ~
 93 7 |        modré pohoria v ďiaľke ~i na tú rovinu šíru, kde pomedzi
 94 7 |    výdatne zvlažujú pôdu, ~alebo na skalnú úboč, jak maškrtia
 95 7 |     vydýchli jemnejšiu vôňu ~ako na oných miestach, kde v kopcoch
 96 7 |      príjemnom chládočku hovieť ~na topoľovom lístí, či na tých
 97 7 |           na topoľovom lístí, či na tých kozinkách mäkkých, ~
 98 7 |       jak tvoje sladké sú ústa, ~na miskách z lipovej kôry ti
 99 7 |          je to : samička samec, ~na planej jabloni v háji raz
100 7 |         dosť šikovné, umné, ~keď na dúčeli mu pískam a pritom
101 7 |           120~~~~ ~~~~zdvihne sa na zadné laby a skáče, ako
102 7 |      spev môj sprostý je tebe, i na poliach všetko ti sprosté. ~
103 7 |      tvojim prejemným uškám. ~Či na váš nápev len môže si vyladiť
104 7 |          Chásoň~~~~~~130~~~~ ~~~~na milej dúčeli svojej tiež
105 8 |         KOZLÍK, OSLAV, ĽUBKO ~. ~Na pestrých lúkach stáli dva
106 8 |         mal malé ešte a riedučké na brade chĺpky, ~ako keď cez
107 8 |       Oslav mal obličaj krásny a na hlave belavé vlasy, ~ako
108 8 |         dozreté klásky sa belejú na lánoch zbožia. ~Výborní
109 8 |     Črieda sa obíde bez nás, veď na lúkach dobrú má pašu ; ~
110 8 |         Hoci raz toľko ešte zješ na svadbách kohútov sťatých, ~
111 8 |       rezbu, je rozkošný šuhajko na nej, ~ako si na briežku
112 8 |          šuhajko na nej, ~ako si na briežku sedí a na lutne
113 8 |         ako si na briežku sedí a na lutne prstami brnká. ~Okolo
114 8 |          Okolo ovce sa pasú, kým na bralách hlavičky pekné ~
115 8 |            pod kríčkom hotuje si na nové košíčky prúty. ~Ak
116 8 |     pastiery mladí aj zahvízdali na Ľubka vtedy. ~Ľubko, keď
117 8 |         sedieť v tôni, čo jabloň na pažiť vrhá, ~keď v páli
118 8 |          slnka už dozrelo ovocie na nej ~a sem-tam vetríček
119 8 |          sa pas dobre a tučnej, ~na svadbu Kalenky budeš, a
120 8 |         ovečky moje, tak nehrňte na vodu Váhu ~obzrieť svoj
121 8 |              Šumiace háje sú tu, na lúkach chutná je tráva, ~
122 8 |         Kráska hrdá, sem zahnala na pašu čriedu, ~šum hájov,
123 8 |       chutnejšia tráva rásť bude na lúkach našich.“ ~. ~OSLAV ~. ~„
124 8 |      Slávka, pasieš, tam pastier na toto nedbá, ~nedbá na kvety
125 8 |    pastier na toto nedbá, ~nedbá na kvety ani a ani na spev
126 8 |         nedbá na kvety ani a ani na spev vtákov.“~~~~~~110~~~~ ~~~~
127 9 |        jak treba, listami révy, ~na trávu ľahneme si, buď pred
128 9 |         hodom. ~Bude sa usmievať na nás to bohatstvo jesene
129 9 |       ktoré nám po poriadku vždy na miskách predkladať začnú. ~
130 9 |    miskách predkladať začnú. ~Tu na sud prichystám pohár, čo
131 9 |       ponad, pátra, kde zosadnúť na sladké hody. ~Iné pri pníkoch
132 9 |      Mdlý ich okríka straček, čo na medzi povyše sedí. ~Lež
133 9 |         zdobený najväčší pohár. ~Na iných slnečnice a brečtan,
134 9 |      prešoval z neho, ~jak mnohý na čudný nápoj tu s údivom
135 9 |          ako do prázdnych rohov, na ktoré trúbili predtým,~~~~~~
136 10|       domov, ~ľúbezne preberajúc na svojich píšťalách z tŕstia, ~
137 10|         sťahovať začnú z jedného na hniezdo druhé, ~ktoré im
138 10|       hladkom zrkadle vody, hľa, na svoje jabĺčka hľadia ! ~
139 10|         Ďalej sa otvára pole, až na okraj hája sa tisne, ~donáša
140 10|          šveholia vtáci ! ~Alebo na vŕšku sedieť a s píšťalkou
141 10|      zmladnutej kráse ~spoza hôr na obzore a pretkáva oblohu
142 10|   svetlom,~~~~~~70~~~~ ~~~~alebo na čriedu hľadieť, jak chrumká
143 10|        nesmierna radosť ~usmieva na široko, tu na každom prebýva
144 10|    radosť ~usmieva na široko, tu na každom prebýva mieste ~bezpeka,
145 11|   Prislav vyhnal ovce von z hája na šíru pašu, ~stretol sa s
146 11|                20~~~~ ~~~~lichva na paši bučí a strečkuje z
147 11|         posled temenom príkrym a na konci celkom už ostrým ~
148 11|      dneska mienil som zájsť sem na toto posvätné miesto ~a
149 11|     trochu,~~~~~~40~~~~ ~~~~hľa, na obušku sedí a narieka na
150 11|         na obušku sedí a narieka na svoju Hodku.“ ~. ~PRISLAV ~. ~„
151 11|        Bolkom vyhral som súťaž. ~Na spodnú dúžku majster jej
152 11|   štvorhranné hrdielce spravil. ~Na jednom dienku je výjav,
153 11|      jednom dienku je výjav, jak na sude s vrazeným čapom ~bachratý
154 11|   skvelým~~~~~~50~~~~ ~~~~vyrytý na druhom dienku. Cez oheň
155 11|          druhom dienku. Cez oheň na jeho počesť ~mládenci bystronohí
156 11|       strážnou palicou v ruke, a na tú zábavu hľadí. ~Mojich
157 11|      posledná pieseň. ~Keď hráte na nástrojoch, vy, veselí pastieri,
158 11|       drobným dieťatkám svojim. ~Na horách každý kopec, háj
159 11|       každá taktiež nech ozve sa na jeho meno. ~Ako tie sosny
160 11|        vetvy mohutných stromov, ~na kopce vyvýšené zas chrámy,
161 11|    jahniciam zhubný tam nerástol na paši nikdy, ~ani nijaké
162 11|      Veles jak chlapčeka ešte ~a na nej preberal tak, že každý
163 11|        ako je potecha z toho, že na svete dobrý čin spraví. ~
164 11|       spievali smútočné piesne, ~na počesť vili mu vence i sypali
165 11|           A keď vyhúkli časom už na hrobe sadené kvety. ~Keď
166 11|        Pokým Váh potečie tu, kým na svojom základe budú ~do
167 12|       zrak bystrý upútal pohľad ~na šíru rovinu žírnu, kde hrušky
168 12|    pastierok mladých a šumných, ~na hlave s krásnou partou a
169 12|       stoknutou kytkou ~zišlo sa na svadbu sem, kde Voňka si
170 12|     vence ~a okrášlili kvety, čo na lúkach zbierali všetci, ~
171 12|         spustili piesne a hudbu ~na mladý manželský pár i na
172 12|         na mladý manželský pár i na jeho budúci život.~~~~~~
173 12|          nej niekto ? ~Vidno, že na zálety si nadarmo nechodil
174 12|                 keď z vody vyšla na breh a mokré si česala vlasy, ~
175 12|  belasých ľalií poľných. ~Len čo na ňu pozrel a ona tiež pozrela
176 12|           v korune brestu sedí a na korisť napäto striehne. ~
177 12|         než oči hrdličky, ktorá ~na druha sivého hľadí a hlavičkou
178 12|          opatrí ovce ! ~Jedna mu na pôdoj dá viac, než iným
179 12|            A začne pripíjať hneď na šťastné manželstvo vaše.“ ~. ~
180 12|         zoťať mu hlavičku musí. ~Na oltár kamenný hneď ho potom
181 13|      ustatý ľahneš ta do chládku na mäkkú trávu, ~a či len,
182 13|     striehnuc jednostaj vlka, či na ne nečíha v kroví. ~A tá
183 13|        Bojka, ktorý tu zablúdil ~na smrť znavený chôdzou a keď
184 13|         pečienok ešte sa krútilo na dlhých ražňoch. ~Bojko aj
185 13|       Horislav, ťažkáš tak veľmi na svoje žitie, ~ako som vypočul
186 13|       dom svoj a rodinu svoju.“ ~Na takú milú reč Bojka už Horislav
187 13|          zlatých píjaval vína ~a na strieborných misách mu nosili
188 13|          čo do neho vstúpil ~tam na tom trasovisku, keď ho čos’
189 13|        dobre iba vám je a zle je na svete iným, ~ako som myslieval
190 13|     obzor v končinu šíru, ~či už na východ slnka, či na jeho
191 13|        či už na východ slnka, či na jeho úchvatný západ, ~alebo
192 13|      jeho úchvatný západ, ~alebo na mesiac jasný a v oblohe
193 13|          k pohoriam modrým ~a či na lúky svieže, jak pestria
194 13|          zlate presladký nápoj, ~na striebre potravu skvelú
195 13|          spanilá dennica vyjde, ~na danú úlohu noc má, deň na
196 13|        na danú úlohu noc má, deň na prácu danú, ~ako sám Stvoriteľ
197 13|         ľúbeznej raňajšej žiary ~na nevi zapýrenom (a čo je
198 13|    napomínajúc, keď pri čriedach na to reč prišla, ~aby si ctili
199 13|     ctili svoj stav, že lepšieho na svete nieto.~~~  .
200 14|        tie ovečky bieleho rúna, ~na holé, vysoké kopce, skiaď
201 14|       pricloniac zrak, a spievam na všetky strany ; ~nezazriem
202 14|        trápená podobnou láskou, ~na radu Múdroslavy tak dotiahla
203 14|          i skočným ligotom iskrí na vlnách zahmlenej riavy. ~
204 14|         skosená vňať som vyschla na všetkých údoch. ~Teda spustím
205 14|      malý ~a ním sa posilní hneď na rýchlu ďalekú cestu. ~Ber
206 14|         ty nočná Mora, pritlač a na prsia zavaľ sa celá, ~hrdús
207 14|       Vlkolak, i ty, kým nesadne na chrbát Capa. ~Už mi nes,
208 15|        pastierky natknuté slnko ~na suchú pažiť vyšli jar pozdiacu
209 15|        pozdiacu dovábiť spevmi. ~Na dva rady sa delia, tu chlapci
210 15|        rady sa delia, tu chlapci na jednu stranu, ~dievčatá
211 15|       ľúbezných hláskov si stanú na druhú zasa ~a jedni po druhých
212 15|         do výšky dvíhaj a tahaj, na holých hájoch žeň listy, ~
213 15|          naše schudnuté čriedy a na zvučné dúčele pískať, ~od
214 15|     Budeme kvetiny trhať, pliesť na sluchy voňavé vence,~~~~~~
215 15|       rozhojni každému radosť ! ~Na poli pri pasení zas bude
216 15|        bude každá zase hrávať sa na Ďonďu, kráľku, ~alebo chocholatú
217 15|      alebo chocholatú kvočku, či na zlé-nedobré húsky ~a spievať
218 15|           včely, v let pustia sa na krídlach zlatých ~za múčkou
219 15|         zlatých ~za múčkou súcou na med a lahodne zvučiace poľom ~
220 16|     každý ťa počúval spievať, či na milej píšťale hrávať. ~. ~
221 16|          ani háj neteší ma a ani na lúkach čriedy. ~Ani kvet
222 16|          nuž iba pesničku tú, čo na neho zložil som práve. ~
223 16|         prv, ako má lichva, ~keď na jar vychutnáva lúk žírnych
224 16|        vyschlo. ~. ~ĽUBISLAV ~. ~Na všetkých doľahla ťarcha,
225 16|     riekol, ~ten, čo vždy z boka na bok, keď gajduje, opála
226 16|      mastili, treli, ~liečiac ho na každý spôsob, čo poznali
227 16| neprestal krákať tam pri vrátach na breste havran, ~predsa kuvikal
228 16|         nás všetkých, ~že mnohým na hlave vlasy priam dupkom
229 16|        Vtáci zatíchli v speve, i na poliach blaženosť všetka ~
230 16|         viacej ~sladkosti včelám na med, list na stromoch, na
231 16|    sladkosti včelám na med, list na stromoch, na lúkach tráva,~~~~~~
232 16|        na med, list na stromoch, na lúkach tráva,~~~~~~70~~~~ ~~~~
233 16|        kým sa nevydáme my všetci na večnosť za ním.“ ~. ~ĽUBISLAV ~. ~
234 16|          ba vravia, že i kura si na dvore zaspieva zavše ~a
235 16|        sa vždy túžieval dostať, ~na miesto blaženosti, čo výši
236 16|         chvíľu.~~~~~~110~~~~ ~~~~Na krásnych pažitiach tam,
237 16|        krásnych pažitiach tam, i na lúkach meňavých rosou ~tráva
238 16|           že neumdlie nikdy chuť na ne. ~Kvietie rozličnej farby
239 16|    prýšti i čistý voňavý medík. ~Na takom šťastnom mieste si
240 16|       vŕška je najkrajší výhľad ~na vzácne stromy a kríky i
241 16|         družnom radostnom kruhu ~na hodoch oslávencov a počúva
242 16|          ovečka teší, keď hladná na úhor vyjde, ~tak ti ma potešil
243 17|        kozičky práve, ~pobral sa na vohľady a popri potôčiku
244 17|    tichom ~takto si húdol cestou na zvučnej dúčeli svojej : ~„
245 17|     mesiačik jasný, a posvieť mi na chodník trochu ! ~Zajac,
246 17|         ty nehúkaj z diery, ~keď na vohľady idem ku svojej spanilej
247 17|       uvidel som ťa, ~keď si tam na vŕšku vtedy Velesov kostolík
248 17|          chválu.~~~~~~20~~~~ ~~~~Na prvý pohľad hneď vtedy ja
249 17|          dobre zaspievať viem, i na milú dúčeľu hrávať,~~~~~~
250 17|  prepustiť prvenstvo svoje. ~Mám na pahorku malom dosť útulný
251 17|      otvára chvíli ~a pokým hneď na to spŕchne a do noci vráti
252 18|        to. Dnes ráno som pobadal na nej, ~že sa chce nabehať
253 18|    pramienku teda a v chládku tu na mäkkej tráve ~trochu si
254 18|        ženúce lúky ~tešia ma iba na jar, zas cez leto hojnosťou
255 18|          to skôr z toho, že boli na skúpej chove ? ~Ja budem
256 18|        napadá sneh a zastrie nám na zimu pašu.~~~~~~60~~~~ ~~~~
257 18|     znova čakaná jar vás vyvedie na šíre paše. ~Choďte, jalovky,
258 19|        spustili taký brechot tam na paši okolo lichvy ? ~Veselé
259 19|            lebo som predošlú noc na nohách pri statku prebdel : ~
260 19|        sám, stráž včera pripadla na mňa. ~. ~MILOSLAV ~. ~Sen
261 19|    začali brechať ~čujné sučky a na to hneď jahnice spustili
262 19|        záplava čistého svetla, i na nás vrhá prúd lúčov. ~A
263 19|         teraz a spolu i všetkému na svete ľudstvu ~zvestujem
264 19|         vzpružené srdcia, ~akoby na nebesiach a vo hviezdnej
265 19|         čerstvou si dolu zájdeme na trh ? ~Ale prečo by ležal
266 19|  pastierik v jasliach ? ~Či azda na znamenie, že bude pastierom
267 19|        sa rozpakuješ a nechystáš na cestu radšej ; ~~~~~~50~~~~ ~~~~
268 19|      zvučnú :~~~~~~60~~~~ ~~~~je na nej palečnica, a má i odrážku
269 19|            Dám i palicu milú, je na nej v prostriedku pastier ~
270 19|       jak prináša stratenú ovcu ~na pleciach naspäť k čriede,
271 20|        nám začal skláňať a hore ~na nebi rozklenutom sa začali
272 20|          čakané nemluvňa božské ~na svet nám prišlo v jasliach
273 20|          do plienok zavinula ; i na útle vezmúc ho lakte, ~pritisla
274 20|     slasti. ~Iba s údivom hľadel na tvár a ústočka pekné, ~kojac
275 20|        zdržať, ~nemohla nevyslať na svet tiež svojich zástupcov-poslov. ~
276 20|       bečali čriedy, čo pásli sa na voľných pašiach. ~Hoci noc
277 20|       celého ľudstva im prvým tu na svete ohlásil správu, ~že
278 20|         narodil, nechali lichvu ~na pašiach zarosených a spechali
279 20|           Ako sa usmievať zvykne na raňajšiu oblohu slnko,~~~~~~
280 20|             tak narodené bôža sa na nich usmialo z jaslí. ~A
281 20|      narodenia a tvojho príchodu na svet. ~Skôr jalce opustia
282 20|         v hučiacich diaľkach ; a na zvratných koľajoch svojich ~
283 21|          a tak si zaslúžil raz i na sluchy pletený brečtan. ~
284 21|     priniesol pastierom bdiacim ~na stráži pri dojných ovciach
285 21|        hneď hľadať sa schytia ; ~na ceste píšťaly znejú a gajdy
286 21|       aký má nástroj, znie každý na tejto ceste, ~spočiatku
287 21|            akú zazreli žiaru von na šerej oblohe nočnej : ~predložia
288 21|         jasene pozdnej, ~bohatší na dojnú lichvu i šestoro kozliatok
289 21|     jedličím, brečtanom tiež, čo na dubce vysoko pnie sa, ~ešte
290 21|            Často ho bolo vídať i na šerom úzadí vrchov : ~pastiera
291 21|     Ranoslav, ten už keď sedával na lone matky, ~bral do úst
292 21|         Čestislav, hudec, ~ktorý na sviatky hrával vždy v najväčšom
293 21|         idúc. ~V tebe prišiel už na svet ten sľúbený pred vekmi
294 21|    radosti plnej i jemu i otcovi na slávu ~tam hore na výsostiach
295 21|        otcovi na slávu ~tam hore na výsostiach a pokoj ľudu
296 21|         Ale ty vybral si sám, že na ľudskú nádheru nedbáš ~a
297 21|         biednu jaskyňu-maštaľ ; ~na roztrasenej slame vôl ťa
298 21|         Háje i dúbrava husté jak na plese vlnia sa v kole ~a
299 21|         i zlí duchovia temní, čo na tvoju skazu vždy myslia, ~
300 21|       vodcom ~nikdy viac nevyjdú na svet a neuzrú pozemské svetlo. ~