Table of Contents | Words: Alphabetical - Frequency - Inverse - Length - Statistics | Help | IntraText Library
Alphabetical    [«  »]
uší 1
uškám 1
ušla 1
už 186
uži 1
úži 1
úžia 1
Frequency    [«  »]
311 i
300 na
271 v
186 už
185 ked
180 si
173 z
Ján Hollý
Selanky

IntraText - Concordances


    Selanka
1 1 | nevidel čriedu ? ~Nehľaď toľko na ne, veď mi ich 2 1 | Slavín. ~. ~BORIMÍR ~. ~Teraz začínam chápať i pastierov 3 1 | prevýšil i tých, čo vekom mohli zmúdrieť, ~ako keď starú 4 1 | musí ho uznávať hneď. v čase mladosti ranej, ~ 5 1 | so zdarom odpeľhaných, včlenili do svojej čriedy. ~ 6 1 | Jak poznať z ciciačka , či bude súcejší baran~~~~~~ 7 1 | ňom. ~No slnko blíži sa , hľa, doprostred modrého 8 1 | dojenie, a ovečky v košiar zohnať. ~U mňa si zatiaľ 9 2 | hustú i temravé tiene, ~ pastier Jaroslav zastal 10 2 | z nízkeho chrastia, hľa, slávi ho sláviček milý, ~ 11 2 | nižšie. ~Ako sa šíravou lúk bujná usmieva tráva, ~opitá 12 2 | práve. ~I hybký vinič vôkol na južných úpätiach kopcov ~ 13 2 | šantia ~a vzdorové barance klať idú sa drobnými rohmi. ~ 14 3 | háje, veď potechy vašej nieto. ~Začni mi trúchly 15 3 | ty moja pastierska Múza. ~ jeho spevavé ústa noc večná 16 3 | rozvitá raňajšia ruža, ~teraz obledli celkom jak strhaný 17 3 | rmútiac sa vo svojich úľoch, neletia na pestré lúky ~ 18 3 | medovú šťavu ; ~keď jeho medu niet, že iný viac netreba 19 3 | prestalo pásť, hrýzť nechce zaschnutú trávu, ~ne brehoch 20 3 | teraz všetka radosť a všetka prestala rozkoš. ~Začni 21 3 | Múza. ~Nech sa zajaca pes , nech vlk saobáva ovce, ~ 22 3 | zajaca pes už, nech vlk sa obáva ovce, ~nech pinkou 23 3 | Kto novým piesňam teraz bude tu pastierov učiť ? ~ 24 3 | pre píšťalôčku nik viac ústa mu rozviazať nevie.~~~~~~ 25 3 | páľavy chladivé tône. ~Darmo do nej budú viať od Váhu 26 3 | pamiatka jasná. ~Prestaň trúchliť, ó, prestaň, ty 27 3 | Múza. ~Keď stromky vyrastú , hrob zaštítiac klenutím 28 3 | 100~~~~ ~~~~Skonči trúchly spev, skonči, ty 29 4 | Bratoľub z jahnencami v hustom chládku tam ležal. ~ 30 4 | hučkov.~~~~~~20~~~~ ~~~~ som ich nafúkol aj, a práve 31 4 | lebo že z ďalekých končín ( neviem, akým to menom ~nazval 32 4 | dopriata bola ! ~No keď nemožno inak a nesmieme 33 4 | byť, a naši pastiery ma ~za neho pokladajú, no neveľmi 34 4 | tam vo vrcholcoch hája víta ju veselým spevom, ~ 35 4 | sladšia než pri rieke spánok. ~ junce napojené, hľa, vyšli 36 4 | zrýchli k neveste svojej. ~ drsné vrchy si prešiel a 37 4 | víta ťa veľký Dunaj, ťa aj bystrý Hron víta, ~ 38 4 | ťa aj bystrý Hron víta, ~ breza klania sa ti, dub 39 4 | bez teba Krásna. ~Dosť sa navzdychala, sĺz horkých 40 4 | sĺz horkých preliala dosť , ~veď jej kvitnúce líca 41 4 | nezdvihne v obilí hlavu ani nešťastný kúkoľ. ~Prázdny 42 4 | z prostriedku neba slnko zchádzať počalo zvoľna ~ 43 5 | a z neho zhromaždeným budúcu úrodu veštil. ~Potom 44 5 | vprostred bystrého Váhu, zora začína bronieť. ~Vtom 45 6 | za svedka teda, ~raz si sudcom bol našim a mne si 46 6 | oproti sebe.~~~~~~30~~~~ ~~~~ každý vystiera ruky a druhého 47 6 | tak tuho, že sa krivia i tak schýlené chrbty. ~ 48 6 | odletí na zem ; no rovnováhu stratiac, ~i Bazák rúti 49 6 | A kým sa zviechať snaží, ho aj privalí celý. ~Pastiery, 50 6 | klesajú s ťažkými vzdychmi celkom zmorené údy.~~~~~~ 51 6 | medzi pastiermi prvý, ~lebo nikto nikdy s ním pasovať 52 7 | potom,~~~~~~10.~~~~ ~~~~keď tíš najhlbšia všetko kol 53 7 | a znalec Hlasislav vtedy chválil nadanie moje, ~že 54 7 | som neveril ešte, no teraz inakšie zmýšľam, ~lebo keď 55 7 | Štyrikrát s pastiermi som o ceny v súťaži spieval, ~ 56 7 | ovcu, ~i jalovičku sivú, ale kravička je z nej ; ~ 57 7 | zvučné hučky i rožky. ~Dnes závisťou puká, keď na ne 58 7 | pestrou kvetnatou lúkou, ~či trávnatým hájom, kde vždycky 59 7 | narástli krídla. ~Teraz samy si robia tu v slepom 60 7 | Medvieďa malé mám tiež, je dosť šikovné, umné, ~keď 61 7 | speváčik hrdlo ? ~Zabudla si iste, že kedysi prekrásny 62 7 | šťavnaté lúky. ~Zabudla si iste, že spanilá bohyňa 63 8 | Dal mi ho ešte vlani, chudák, nebohý – Žarko ~( 64 8 | našu nám zahrajú nôtu. ~ každý šípový krík, už zelinka 65 8 | Už každý šípový krík, zelinka každá tu kvitne, ~ 66 8 | zelinka každá tu kvitne, ~ lúky farbami hrajú, už nádherou 67 8 | už lúky farbami hrajú, nádherou skveje sa všetko. ~ 68 8 | keď v páli prudkého slnka dozrelo ovocie na nej ~a 69 8 | svadbu Kalenky budeš, a sa nalieva hrozno.“ ~. ~ 70 9 | sladkou ťarchou sa  knísal veselý vinohrad iba – ~sadol 71 9 | nám, Dobroslav milý, ~lebo navreté hrozno priam puká 72 9 | sladkou ~a ponúka sa samo : prosím vás, oberte si ma. ~ 73 9 | alebo pri jabloni, kde oheň nakládli k hodom. ~Bude 74 9 | pri pníkoch skáču a zobú zo strapcov zrnká. ~Mdlý 75 9 | hrozno dobrotu núka. ~Tamtie nasýtené zas nazad do húštin 76 9 | napokon Nemier, keď zrelé prestalo šumieť, ~neznajúc 77 9 | že sa mu škúliace oči celkom skrížili z neho ~ 78 10| norilo slniečko jasné ~a len cez riedke stromy i 79 10| pekní pastieri z paše kráčali s čriedami domov, ~ 80 10| mladú štepnicu pri ňom ovinul živý plot celkom ; ~ 81 10| virtuóz slávik, keď všetci prestali spievať~~~~~~50~~~~ ~~~~ 82 11| úprimným Divkom, čo tam od svitu pásol ; ~priženúc 83 11| som nepočul, Divko, ~dávno ani spievať a ani zapískať 84 11| nám naháňa hrôzu. ~Lež keď počúvať chceš a naše piesne 85 11| príkrym a na konci celkom ostrým ~do nebies belasých 86 11| matky, spievajte o ňom drobným dieťatkám svojim. ~ 87 11| a nik sa o závod s ním nepúšťal spievať a pískať, ~ 88 11| spiatky. ~A keď ho povolali bohovia do svojej slávy, ~ 89 11| mali. ~A keď vyhúkli časom na hrobe sadené kvety. ~ 90 11| hodnú ho chvíľu ~potom ako prestal, vždy ešte počúval 91 12| , čo chrapľavé hlasy mali, ~do fujár dúchali 92 13| a prv, než pukajú zore, pod hole vyháňať čriedu ; ~ 93 13| valaškou podoprieš údy, ~ aby si sa dvíhal a bláznivé 94 13| ostatní poľovníci naňho čakali s jedlom ; ~ 95 13| sa. ~No teraz, osamelý, inakšie by som sa správal. ~ 96 13| Na takú milú reč Bojka Horislav nemal čo vravieť ; ~ 97 13| k západu schýlilo slnko, zívať jednostaj musí, ~zimomriavky 98 13| Medzitým klamný lesk šťastia prebúdza nepokoj v duši ~ 99 13| začína z neho, a klamať prestáva srdce. ~Stáva sa 100 13| obzor v končinu šíru, ~či na východ slnka, či na jeho 101 13| jak sady zakvitajú, a či poriadkom ročným ~bronejú 102 13| môj otec dobrý, čo dávno pod zemou ležíš ~(Boh ti 103 13| 170~~~~ ~~~~Teraz prisahám rád (len odpusť 104 14| navždy. ~Druhý rok míňa sa , čo vyčkávam každú noc naňho, ~ 105 14| kapse. ~A hľa, i moje ovce dávno odišli domov, ~zatíchli 106 14| Každučké zvieratko tu uspala driemota sladká, ~ 107 14| Ber hore, rýchlonohý, ber , Cap, milého môjho. ~Aj 108 14| nesadne na chrbát Capa. ~ mi nes, rýchlonohý, nes 109 14| Keď Hojka temnú pieseň dospieva poslovi svojmu, ~ 110 14| dovalil z ďalekých dúbrav ~a ju chytá a vlečie do svojej 111 14| šteklením Hojku, že viacej nevyšle Capa.~~~ .. 112 15| do pluha junce, ~vybral obracať zem, čo sotva rozmrzla, 113 15| Príď nám, jar, príď , milá, a rozhojni každému 114 15| Príď nám, jar, príď a obleč nové prírode rúcho ! ~Veď 115 15| Príď nám, jar, príď , milá, a rozhojni každému 116 15| Príď nám, jar, príď a obleč nové prírode rúcho ! ~Spestri 117 15| Príď nám, jar, príď , milá, a rozhojni každému 118 15| Príď nám, jar, príď a obleč nové prírode rúcho ! ~Budeme 119 15| Príď nám, jar, príď , milá, a rozhojni každému 120 15| Príď nám, jar, príď a obleč nové prírode rúcho ! ~Z 121 15| Príď nám, jar, príď , milá, a rozhojni každému 122 15| Príď nám, jar, príď a obleč nové prírode rúcho ! ~Dcérenky 123 15| Príď nám, jar, príď , milá, a rozhojni každému 124 15| rozhojni každému radosť ! ~Veď ťa vyčkáva voliar, i ovčiar 125 15| kravička tu i každý junček dávno ~vyvoláva ťa denne 126 15| Príď nám, jar, príď a obleč nové prírode rúcho ! ~Jahniatka 127 15| matky ~štebocú o tebe iba, ranné pipíšky dávno ~zo 128 16| byť, ~keď sa nám pominul náš miláčik Unoslav navždy ! ~ 129 16| čriedy. ~Ani kvet nevonia tak, ako kedysi voňal,~~~~~~ 130 16| ani syr, mlieko či maslo ~ nie také chutné, jak 131 16| žírnych bohatstvo všetko, ~ len zo zvyku ťahám, jak 132 16| povedz, keď sa to stalo , darmo, ~veď nás to všetkých 133 16| Hoc staré pastierky sivé zniesli zo všetkých kútov ~ 134 16| aj pastieri pozdní, čo ho nestihnú počuť, ~ako za 135 16| veľmi žalostnú pieseň. ~Ale nikdy by som si tu nežiadal 136 16| tvoj ! ~„Umoslav vystúpil ta, kam sa vždy túžieval 137 16| V toľkej sláve je on tam novým ochrancom naším, ~ 138 17| 17~ ~~~ ~~~~xx~~~~Keď sa hlásila noc, padajúc hustnúcim 139 17| že za čas krátky i týchto prevýšim kumštom ~a voľky-nevoľky 140 17| Odtiaľ sa nadol tiahnu lúky a pasienky žírne. ~ 141 17| mohli. ~Štep jeden zarodil a ovocie chutné mal veru. ~ 142 17| mám potrebné doma, ~nič mi nechýba viacej, už iba ty 143 17| nič minechýba viacej, iba ty jediná chýbaš.~~~~~~ 144 18| Od rána pátram po nej, prešiel som húštiny vôkol, ~ 145 18| jak tŕstie v bahne rezal, uvidel Ruženu blúdiť ~a 146 18| nej, ~že sa chce nabehať , no nechcem ju pripustiť 147 18| tráve ~trochu si odpočiň , i teplým sa občerstvi mliekom, ~ 148 18| šípia ~a celá moja črieda do tieňa pod lipy vošla.“ ~. ~ 149 18| Lúč slnka prenikol cez červené raňajšie zore, ~ 150 18| trúba, pannám, nech ženú zo dvorov lichvu. ~Pastier 151 18| trúba, pannám, nech ženú zo dvorov lichvu ~Už sa 152 18| ženúzo dvorov lichvu ~ sa kravičky hrnú, no aké 153 18| trúba, pannám, nech ženú zo dvorov lichvu. ~Ta sa, 154 18| jarý, ~kvitnúce voňavé lúky pre vás tam trávičku majú, ~ 155 18| Prestaňže, trúba, hučať, vyhnali zo dvorov lichvu.“ ~ 156 18| Chvalko : ~. ~CHVALKO ~. ~„ posledný raz iba si odhryznúť 157 18| spŕchnutým lístím. ~Sever chladom dýcha a hustnúcou 158 18| dopoly chlapa je slnko. ~ posledný raz iba sa môžete 159 18| Poďte, jalovky, domov, niže pol chlapa ja slnko. ~ 160 18| Poďte, jalovky, domov, za horu zapadá slnko. ~V 161 18| maštaliach tam každá určené miesto. ~Pod krovom 162 19| hlas ! Dosť dlho žil som veru, ~~~~~~10.~~~~ ~~~~ 163 19| Žiara dolu sa púšťa ; to aj zreteľne počuť ~brnčanie 164 19| pokoj ! ~Iste sa ponáhľa to božie nemluvňa vítať. ~ 165 19| blížia. ~Možno že poznove im niekto oznámil miesto, ~ 166 20| Vitoslav, bedlivý pastier, kravskú trúbu sňal z klinca, ~ 167 20| svete ohlásil správu, ~že sa v Betleheme boh narodil, 168 20| svojich ~vyše polcesty hviezdy prebehli oblohou nočnou.~~~ . 169 21| ona ma k takému dielu nenutká v poslednom čase, ~ 170 21| hoc dávala kedysi dávno); ~ len pri krotkých ovciach 171 21| do tmy, ~že sa im narodil ten oddávna čakaný, ľudom ~ 172 21| svoje, ~rozmilé zrodeniatko aj hneď hľadať sa schytia ; ~ 173 21| spočiatku nesúladne, no neskôr v svornosti tónov. ~Jak 174 21| srdca najhlbšiu poctu. ~Ale Kozorád vstáva a Ranoslav 175 21| nôtou. ~Druhý, Ranoslav, ten keď sedával na lone matky, ~ 176 21| tohto. ~Keď teda zrodeniatku každý poklonu zložil, ~Kozorád 177 21| čriedou idúc. ~V tebe prišiel na svet ten sľúbený pred 178 21| vnuknutia božieho ducha dávnych praotcom našim:~~~~~~ 179 21| zhrieva ti údy. ~Tak nám nastáva čas tej veľkej úľavy 180 21| príchodu z neba, ~prišiel šťastnejší vek a život omnoho 181 21| život omnoho lepší. ~Hľa, sa všetko teší a napĺňa 182 21| zvučí. ~Nebude musieť roľník orať skalnatý úhor, ~ani 183 21| čriedam ~a len čo spasú jednu, druhá sa vytisne zápäť. ~ 184 21| nádob nabitých maslom sa viac nezmestí ani. ~Oštiepkov 185 21| zakľaješ samo peklo, nech tlamu naveky zavrie. ~Prestanú 186 21| Prestanú potom vojny ; nikto viac neuzrie nikdy ~


Best viewed with any browser at 800x600 or 768x1024 on Tablet PC
IntraText® (V89) - Some rights reserved by EuloTech SRL - 1996-2007. Content in this page is licensed under a Creative Commons License