Selanka

  1 1 |         mohli už zmúdrieť, ~ako keď starú plánku vždy prevýši
  2 1 |         v čase mladosti ranej, ~keď sa mu začali práve len ujímať
  3 1 |           Ľúbezný je zvuk vody, keď zo skaly spenená padá, ~
  4 1 |      vždy zneli pesničky jeho. ~Keď si on po háji spieval, hneď
  5 1 |       uši ; ~ako za rány včely, keď vystúpi na hory slnko, ~
  6 1 |       píšťaly rozdával všetky. ~Keď sa to dozvedel Veles, čo
  7 1 |          ako tam smútili známi, keď odišiel odrazu od nich, ~
  8 1 |           ako to topolie mladé, keď zjari vyhúkne prudko. ~Veru
  9 1 |        trvá, sú piesne ; ~tie i keď doznejú časom, ich povesť
 10 1 |        dve hrudy syra pridám, i keď viem: nie ti je vzácny,~~~~~~
 11 1 |          ani tak neteší mlieko, keď smädný ho upíjaš s čaše ~
 12 2 |    nižšie ~a jeho chvejivý lúč, keď presvieti oblohu jasom, ~
 13 2 |     kvitnú,~~~~~~30~~~~ ~~~~ako keď najvyššie kopce tam v diaľke
 14 3 |        I kvety okolo neho, hneď keď on dokonal, zvädli ~a nevydali
 15 3 |         bludné roje včiel tiež, keď pán im dokonal, zmĺkli, ~
 16 3 |       tú sladkú medovú šťavu ; ~keď jeho medu už niet, že iný
 17 3 |      nemu ~počúvať jeho piesne, keď nôtil si z vrúcnosti srdca, ~
 18 3 |         z vrúcnosti srdca, ~abo keď zamĺkly sedel, nuž svojou
 19 3 |     pastierska Múza. ~Pastieri, keď to čuli, že umrel im Hlasislav,
 20 3 |    jabloň nech borievkou bude, ~keď milý Hlasislav od nás preč
 21 3 |        zmĺkol by v hanbe. ~Lebo keď pískal on na nej, hneď pohla
 22 3 |       rozviaže jazýčky jeho. ~A keď jar príde opäť, i keď vtač
 23 3 |         A keď jar príde opäť, i keď vtač zaspieva zase, ~pre
 24 3 |       ty moja pastierska Múza. ~Keď stromky vyrastú už, hrob
 25 3 |  chládku. ~A ty, sláviček milý, keď padne noc tíšinou na svet, ~
 26 4 |           BRATOĽUB, KRASLAV ~. ~Keď Kraslav napásol voly a zahnal
 27 4 |         Kraslav, s tebou ? Vždy keď tu obháňam čriedu, ~až za
 28 4 |        iba dnes, akurát dneska, keď najväčšmi zunieť by mala, ~
 29 4 |        sa mi zadrel doň tŕnik, ~keď som náhlivo rezal do hlasných
 30 4 |     práve sa zapískať strojím, ~keď náhle začujem vravu ; nuž
 31 4 |    pastiery, prítomní pri tom, ~keď v sláve môžete vidieť úst
 32 4 |         raz dopriata bola ! ~No keď už nemožno inak a nesmieme
 33 4 |         kto s tebou by spieval, keď víťazíš v súťaži vždycky, ~
 34 4 |         vranka,~~~~~~50~~~~ ~~~~keď sa jar nová blíži a vtáctvo
 35 4 |     Prázdny klas nesklame viac, keď nadíde roľníkom žatva, ~
 36 5 |       tíš nočnú ťukala piesne, ~keď na suchý breh zrazu z vĺn
 37 5 |           ako pracoval najviac, keď nadišla súmračná chvíľa, ~
 38 5 |     práve chystali knísať. ~Ale keď ponosy čuli i tuhý žalostný
 39 5 |        oných pradávnych časoch, keď ľudí tu nebolo ešte. ~Ako
 40 5 |           Ako sa potešil vtedy, keď prvá zástupy Slávov, ~i
 41 5 |    smelo. ~Ako pltníka zmárnil, keď vzal si priťažký náklad, ~
 42 5 |   náklad, ~ako potopil ďalších, keď otriebili si mozgy. ~Koľko
 43 5 |        v desnej hrmiacej zbroji keď na žrebci snehobielom ~chochlatý
 44 5 |     nepriateľ rozvinul voje. ~A keď sa priblížila i jeho výročná
 45 5 |       fičiace na svoje miesta, ~keď hukom náramným zase ich
 46 5 |    pridal z pradávna ešte. ~Tu, keď znie pieseň o tom, z kých
 47 6 |      páľavu pableskov svojich, ~keď trávou pomedzi krovie, kde
 48 6 |        mne si pririekol výhru, ~keď sme o ceny vtedy pod brestom
 49 6 |   potlesk. ~Zhlboka odfúknu si, keď tretí raz za pasy idú ~v
 50 6 |     víry ~jak títo medzi sebou, keď vypäli k prasknutiu svaly, ~
 51 6 |       hromovým pokrikom hrdlo, ~keď povzbudzuje svojho, že jastria
 52 7 |         potom,~~~~~~10.~~~~ ~~~~keď už tíš najhlbšia všetko
 53 7 |       kol neho stlmila celkom, ~keď len ihravý vetrík chvel
 54 7 |        Darmo si zodieram prsty, keď na milej dúčeli hrávam ! ~
 55 7 |         Páčim sa pastierom kôz, keď počujú zďaleka hlas môj !~~~~~~
 56 7 |       už inakšie zmýšľam, ~lebo keď zaspievam pieseň, tu sa
 57 7 |         mi, chlapcovi, Jaslav, ~keď som mu zaspieval vtedy tie
 58 7 |          Dnes už závisťou puká, keď na ne gajdovať začnem. ~
 59 7 |        hoci tak ľúbezne plynie, keď nôtou ľúbeznou zvučí,~~~~~~
 60 7 |        vydája celkom. ~Niekedy, keď jem, pchá mi až do misky
 61 7 |         už dosť šikovné, umné, ~keď na dúčeli mu pískam a pritom
 62 7 |         ako mi Zemislav vravel, keď z mesta vracal sa domov, ~
 63 7 |      hrával pastierske piesne, ~keď za junčekmi kráčal, čo spásali
 64 8 |  riedučké na brade chĺpky, ~ako keď cez lupienky, čo spŕchli
 65 8 |        hlave belavé vlasy, ~ako keď dozreté klásky sa belejú
 66 8 |       čo vari tu zaháľať máme, ~keď ozýva sa vôkol spev dievčat
 67 8 |         predsa ma neprevýšiš, i keď si rozdrapíš hrdlo. ~Ja
 68 8 |         na Ľubka vtedy. ~Ľubko, keď zachytil hvizd, hneď prišiel
 69 8 |   vyhral som s pomocou tvojou ; keď začuli dúčeľu moju ~mladé
 70 8 |          Dobre je zo šerých hôr keď slniečko vychádza jasné ~
 71 8 |           Dobre je za čelom hôr keď slniečko zapadá jasné, ~
 72 8 |      šumiacej rieke ~a spievať, keď srdce bije len blahou a
 73 8 |       hustým klenutým brestom, ~keď z nezbieraných mrakov sa
 74 8 |       čo jabloň na pažiť vrhá, ~keď v páli prudkého slnka už
 75 9 |     sadol si pod klenbu duba, a keď sa mu rozliezla črieda ~
 76 9 |    dnes-zajtra vinicou zaznie, ~keď mládenci sem prídu a dievčatá
 77 9 |        Lež ony nedbajú hrozieb, keď hrozno dobrotu núka. ~Tamtie
 78 9 |    dúškom. ~Ako napokon Nemier, keď zrelé už prestalo šumieť, ~
 79 9 |          Ako sa tackal sem-tam, keď nohy ho prestali slúchať, ~
 80 9 |         výskal,~~~~~~80~~~~ ~~~~Keď Výboh dokončí pieseň, hneď
 81 9 |      mumlú. ~No ani naše hrdlá, keď víno ich vyladí k piesni, ~
 82 10|    svojich píšťalách z tŕstia, ~keď sa poberal tade i Polislav
 83 10|    Sem-tam sa moce jak mravce, ~keď sa sťahovať začnú z jedného
 84 10|          No iba virtuóz slávik, keď všetci už prestali spievať~~~~~~
 85 10|        Jak je tu blažene ležať, keď v chládku ti potôčik žblnká ! ~
 86 10|         čo farbou storakou hrá, keď stavia sa naproti slnku, ~
 87 10|        ľúbezne zurkoce cestou, ~keď v brehoch obrastených prúd
 88 11|        xx~~~~PRISLAV, DIVKO ~. ~Keď Prislav vyhnal ovce von
 89 11|              10.~~~~ ~~~~Vtedy, keď zaznie splna a ľúbezne hlaholí
 90 11|      Krajšie sa trblieta slnko, keď jasné vysiela lúče, ~krajšie
 91 11|          Perún je dobrotivý, aj keď nám naháňa hrôzu. ~Lež keď
 92 11|      keď nám naháňa hrôzu. ~Lež keď už počúvať chceš a naše
 93 11|   miesto ~a ako v iné dni vždy, keď nablízku popásam čriedu, ~
 94 11|       ktorú som nedávno získal, keď nad Bolkom vyhral som súťaž. ~
 95 11|        prvá i posledná pieseň. ~Keď hráte na nástrojoch, vy,
 96 11|          koľko zbojníkov pobil, keď z cudzích končín sem prišli ~
 97 11| nevrátil nikdy viac spiatky. ~A keď ho povolali už bohovia do
 98 11|      pastiery v obľube mali. ~A keď vyhúkli časom už na hrobe
 99 11|         na hrobe sadené kvety. ~Keď vôkol zimozeleň i do výšky
100 12|          Či azda k ovečkám jej, keď ležali v studenom chládku, ~
101 12|  potôčik zurčí,~~~~~~30~~~~ ~~~~keď z vody vyšla na breh a mokré
102 12|        lúka je uprostred hája, ~keď zjari zakvitne celá a zahýri
103 12|       máš ľúbeznejšie než ruža, keď za rannej rosy ~otvára zavitý
104 13|       jakby ho odfúklo čosi, ~a keď z dúbravy strmej raz uvidel
105 13|         hostiny okúsiac vtedy, ~keď som v krovinách našiel raz
106 13|       na smrť znavený chôdzou a keď som ho vyviedol z hory ; ~
107 13|      takto ho osloví vľúdne : ~„Keď si, Horislav, ťažkáš tak
108 13|          ako za strakou stráča, keď prvý raz vyletí z hniezda. ~
109 13|          tam na tom trasovisku, keď ho čos’ ofúklo razom, ~vyliezať
110 13|        a nikto spanilosť rána, ~keď sa radosťou všetko a blahom
111 13|        čo je krajšie než ona), ~keď krása omladnutá sa usmieva
112 13|           Najsamprv čujem spev, keď veselé vtáčatá zborom ~slniečko
113 13|         myseľ,~~~~~~160~~~~ ~~~~keď som ja opovrhol tým prúdom
114 13|         Veď si mi často vravel, keď za čriedou išli sme spolu : ~„
115 13|          pastierov napomínajúc, keď pri čriedach na to reč prišla, ~
116 14|          ranená náramným bôľom, keď Lel ju zasiahol šípom. ~„
117 14|      vyčkávam každú noc naňho, ~keď chvíľa záletov príde, čo
118 14|         chodievam potme tajne a keď sa lúč mesačný oprie ~o
119 14|           Čo si mám teda počať, keď nič mi neprospel ľuľok, ~
120 14|    spieva sa pri takej chvíli, ~keď cap, ako noc čierny, má
121 14|        mi, Cap, milého môjho.“ ~Keď Hojka temnú pieseň už dospieva
122 14|       dospieva poslovi svojmu, ~keď biedna vyčkáva naň s tou
123 15|            Ako sa zhrbený oráč, keď zapriahol do pluha junce, ~
124 16|          akože veselý mám byť, ~keď sa nám pominul už náš miláčik
125 16|        také chutné, jak bývali, keď som s ním jedol. ~Áno, i
126 16|          zunoval sa mi celkom a keď si si zaspieval zavše, ~
127 16|    slastný prv, ako má lichva, ~keď na jar vychutnáva lúk žírnych
128 16|      jak v jarme ťahajú junce, ~keď orú spražené pole, čo v
129 16|          čo vždy z boka na bok, keď gajduje, opála hlavou, ~
130 16|         No čo si počať, povedz, keď sa to stalo už, darmo, ~
131 16|      toľko ~ako húsatku piskot, keď dravý jastrab ho schytí, ~
132 16|       gniavi, ~alebo ako bekot, keď ovcu vlk unáša do hôr. ~
133 16|  oslávil chválou. ~. ~BORKO ~. ~Keď sa ti páči, prosím, rád
134 16|    ktoré sme brali vždy splna, ~keď žil tu, medzi nami, keď
135 16|         keď žil tu, medzi nami, keď radil v pastierskych veciach, ~
136 16|        pastierskych veciach, ~a keď z oných čias dávnych nám
137 16|      rozprával príhody otcov ; ~keď nás blažieval spevom, či
138 16|        či hudbou dúčele milej, ~keď vyrezával do briez tie svoje
139 16|           Koľko to vypadlo sĺz, keď tú zvesť pastieri čuli ~
140 16|       tú zvesť pastieri čuli ~a keď ho v zástupe hustom tam
141 16|         vstávajú hrôzou, ~najmä keď z temných chrastín i lúpežné
142 16|   krajom. ~Smutno i krave býva, keď spod nej teliatko vezmú, ~
143 16|          zo stromov nehynúcich, keď bielou rukou plod snímeš, ~
144 16|        čerstvú príjemnú vôňu ~a keď ho šľapaje chodcov i niekedy
145 16|          učieval nás tu on sám, keď myseľ nám od zeme dvíhal. ~
146 16|       blažený rozkošou sladkou, keď uchom útechu váži. ~V toľkej
147 16|             Ako sa teší volček, keď oráč ho vypriahne z jarma,~~~~~~
148 16|             ako sa ovečka teší, keď hladná na úhor vyjde, ~tak
149 17|      Selanka 17~  ~~~ ~~~~xx~~~~Keď sa už hlásila noc, padajúc
150 17|      sova, ty nehúkaj z diery, ~keď na vohľady idem ku svojej
151 17|      Nech predbehne ma pieseň a keď ju počuje, azda ~jej srdce
152 17|        Prvýkrát uvidel som ťa, ~keď si tam na vŕšku vtedy Velesov
153 17|       zuní mi doteraz v uchu), ~keď pastierskemu bohu si spievala
154 17|        ako tie poklady všetky. ~Keď spolu budeme žiť, i stromy
155 18|         ju zaisto ľahko, ~najmä keď zazrel ju sám, kde maninou,
156 18|        zašla.~~~~~~20~~~~ ~~~~A keď sa posilníš jedlom a smädné
157 18|        vošla.“ ~. ~CHVALKO ~. ~„Keď teda dobrý Blažko sám pobral
158 18|         Začni tú, ktorú trúbiš, keď prvýkrát vyháňaš stádo ~
159 18|         jak spievam jalovičkám, keď ženiem ich pred zimou domov.“ ~. ~
160 18|           Ja budem potom vinný, keď vypustia do hrotka málo ? ~
161 18|          Pod krovom zasneženým, keď k jasliam a válovu stane, ~
162 19|         fučíš jak naduté gajdy, keď hučky z nich odrazu snímu. ~
163 19|           Pred ktorým sedávame, keď niekedy z pasienkov našich ~
164 19|           kozinku mäkkú. ~Ráno, keď zmútim, pošlem i hrudu masla
165 20|       čo noc nám dopriala táto, keď čakané nemluvňa božské ~
166 20|      čistú ! ~synáčka spanilého keď uzrela v záplave svetla~~~~~~
167 20|          Ako ten starček vtedy, keď slabý plač dieťatka Panny ~
168 20|             Ale pastieri potom, keď posol vyslaný z neba ~z
169 20|           V hlbokej poklone tam keď hodnú strávili chvíľu, ~
170 20|          v šťastnej tejto noci, keď slávime pamiatku milú ~slávneho
171 21|         v jaskyni betlehemskej, keď vítal pachoľa božie. ~Ale
172 21|      ani samo dieťatko božské, ~keď mu ju v maštali skalnej
173 21|         spanilé lúčiny Mlieča, ~keď pod širokým dubom si v chládku
174 21|        sluchy pletený brečtan. ~Keď okrídlený posol zvesť priniesol
175 21|          Jak bleskom vysvietenú keď potom jaskyňu nájdu ~a dnu
176 21|           Vtedy, po pozdravení, keď radostne ohlásia všetko, ~
177 21|   pomáhal obháňať čriedy : ~ale keď vynikol spevom a prevýšil
178 21|     všetkých ~ako šípové kriaky keď prevýši stepilý topoľ, ~
179 21|       prevýši stepilý topoľ, ~a keď v súťažiach ceny vždy vyhrával
180 21|         Druhý, Ranoslav, ten už keď sedával na lone matky, ~
181 21|       slabučkou parou. ~Neskôr, keď vyučil ho sám vznešený Čestislav,
182 21|       prekonal hudbou i tohto. ~Keď teda zrodeniatku už každý
183 21|        ohnivé hviezdičky neba, ~keď je tiché a čisté a bez jednej
184 21|   broskýň, ~ako hyacint včasný, keď vykvitne z poliatej hriadky. ~
185 21|        Ale ty porazíš všetkých, keď dosiahneš zrelého veku, ~