Selanka

  1 1 |          musíš krútiť ? Či nikdy si nevidel čriedu ? ~Nehľaď
  2 1 |          svojej čriedy. ~Ó, keby si bol videl tie jeho ovečky
  3 1 |     znajúc. ~Jak pekne na dúčeli si pri svojom kŕdli vždy pískal ! ~
  4 1 |        zneli pesničky jeho. ~Keď si on po háji spieval, hneď
  5 1 |       malým, kde bývajú, povolal si ho ~a mu aj prikázal hneď,
  6 1 |          šťastie je to, že toľko si vypočul piesní, ~že si ho
  7 1 |     toľko si vypočul piesní, ~že si ho počúval i ty: Nuž teda
  8 1 |         ústa ? ~Veď väčšmi ľúbim si ho, než kvetina rosičku
  9 1 |        vždy tak vodí, jak spevmi si spomenieš naňho ! ~Ako piesňami
 10 1 |          uchovať stačia ! ~Ak by si zaspieval teraz mne tú pesničku
 11 1 |        buka, jak teší ma spievať si o ňom. ~No slnko blíži sa
 12 1 |         košiar už zohnať. ~U mňa si zatiaľ môžeš, tam pod hruškou
 13 2 |           trávičku zrastenú ešte si chrumkala s ohromnou chuťou, ~
 14 2 |         s ohromnou chuťou, ~A on si naproti sadol, tam pod dub
 15 2 |      opojnú ľúbeznú vôňu. ~Potom si do stromov sadnú a trasúc
 16 2 |     splynú~~~~~~50~~~~ ~~~~Vlnky si plavne skáču a úchytkom
 17 2 |          prepelička ťuká a vŕzga si chripľavý chriašteľ ~i svrček
 18 2 |          vedno sa bavia, ~piesne si vyspevujú i pre milých venčeky
 19 3 |   počúvať jeho piesne, keď nôtil si z vrúcnosti srdca, ~abo
 20 3 |       prázdnom breste sám krákal si príšerný havran, ~len sova
 21 3 |        studených vôd tiež nechce si uhasiť smäd svoj, ~ani sa
 22 3 |           i Veles ; Rusalky vraj si zo žiaľu spustili vlasy ~
 23 3 |     prespevovať o tom, jak dobre si opatriť čriedy, ~ako strom
 24 4 |         v diaľke. ~Ale ty, keďže si bol blíž hradskej s ovcami
 25 4 |           BRATOĽUB ~. ~Priam som si pod topoľ sadol na hustý
 26 4 |      skúšal gajdence tam, čo som si onehdy spravil. ~Malíček
 27 4 |          ten spieva, tamten zase si na milej píšťalke hudie, ~
 28 4 |       hráva, ~za hučky prevesené si gajdy na pleci niesol ~a
 29 4 |   končiny on, nie a nie spomenúť si naň, ~darmo si hlavu lámem),
 30 4 |          spomenúť si naň, ~darmo si hlavu lámem), no, slovom,
 31 4 |         ešte ani Dojka. ~Len tak si pri voloch spievam, ako
 32 4 |    sediac, ~nemilé kvákoty svoje si kráka chrapľavým hrdlom. ~
 33 4 | chladného Váhu, ~do piesku ľahli si na breh, kde vŕby vrhajú
 34 4 |            i tvoja jahnica každá si spokojne prežúva trávu. ~
 35 4 |       milých ďatelín vonia, ~Váh si ľúbezne hučí a včielky v
 36 4 |        sa po tebe pridám. ~Ležte si zatiaľ, volky, i ovečky,
 37 4 |              BRATOĽUB ~. ~Pospeš si, šťastný ženích, krok zrýchli
 38 4 |          k neveste svojej. ~Nech si v skálí ani v piesku ti
 39 4 |               KRASLAV ~. ~Pospeš si, šťastný ženích, krok zrýchli
 40 4 |          svojej. ~Už drsné vrchy si prešiel a po hladkej rovine
 41 4 |              BRATOĽUB ~. ~Pospeš si, šťastný ženích, krok zrýchli
 42 4 |               KRASLAV ~. ~Pospeš si, šťastný ženích, krok zrýchli
 43 5 |     jelšu na hustý trávnik ~sadá si mäkko, zľahka a žalostné
 44 5 |        pltníka zmárnil, keď vzal si priťažký náklad, ~ako potopil
 45 5 |   potopil ďalších, keď otriebili si mozgy. ~Koľko má utopencov,
 46 5 |       samy od seba hrali, ~a kto si na ne pískal, na aké len
 47 6 |          a každá rozvalené mäkkú si meridzia trávu.~~~~~~10.~~~~ ~~~~
 48 6 |    Chválislav, dobre ideš, sadni si do chládku u nás, ~si smädný,
 49 6 |      sadni si do chládku u nás, ~si smädný, občerstvi sa studenou
 50 6 |          schuti a na trávu sadám si vedľa. ~On ale hovorí ďalej : „
 51 6 |          ty za svedka teda, ~raz si už sudcom bol našim a mne
 52 6 |        už sudcom bol našim a mne si pririekol výhru, ~keď sme
 53 6 |  pastierov ďalších, ~čo napájali si čriedy hen obďaleč v jazierku
 54 6 |      Svätobor, Pomnislav taktiež si Bazáka v ochranu vzali. ~
 55 6 |           Nuž teda Pomýľ a Bazák si odevy vrchné hneď zvliekli ~
 56 6 |         pevne. ~Pravými ramenami si ľavé paže i plecia – ~ľavými
 57 6 |          rozryjú všetok. ~Hlavou si do hlavy tresnú, no nič
 58 6 |        potlesk. ~Zhlboka odfúknu si, keď tretí raz za pasy idú ~
 59 7 |  Machnatý kameň našiel než sadol si naň a potom,~~~~~~10.~~~~ ~~~~
 60 7 |       vyschnutom spevom ! ~Darmo si zodieram prsty, keď na milej
 61 7 |  pastiersky spev môj a ani hudbu si nectíš ! ~Páčim sa pastierom
 62 7 |         za vhodné uzná. ~Ó, keby si raz aspoň tu pri mne postála,
 63 7 |           na potápky, jak zľahka si hladinou pláva. ~Ak sa ti
 64 7 |    vemená rastú. ~Ak toto miesto si zvolíš a dobre bude ti tuná, ~
 65 7 |            v jaskyni mojej môžeš si v príjemnom chládočku hovieť ~
 66 7 |  narástli krídla. ~Teraz už samy si robia tu v slepom okienku
 67 7 |                110~~~~ ~~~~často si vyletia voľne, lež vždycky
 68 7 |         Či na váš nápev len môže si vyladiť speváčik hrdlo ? ~
 69 7 |        speváčik hrdlo ? ~Zabudla si už iste, že kedysi prekrásny
 70 7 |          šťavnaté lúky. ~Zabudla si už iste, že spanilá bohyňa
 71 8 |      ľúbezných hláskov. ~Sadnime si tu, k studni, kde svieži
 72 8 |     chudák, nebohý – Žarko ~(veď si ho poznal), v kŕdli i barance
 73 8 |      predsa ma neprevýšiš, i keď si rozdrapíš hrdlo. ~Ja stavím
 74 8 |    rozkošný šuhajko na nej, ~ako si na briežku sedí a na lutne
 75 8 |        sedí, ~pod kríčkom hotuje si na nové košíčky prúty. ~
 76 8 |        prijal. ~Medzi nich sadol si teda a určil im pravidlá
 77 8 |             ĽUBKO ~. ~„Spievajte si po sebe vždycky ; ty, Kozlík,
 78 8 |      Chásoň, jak doteraz vždycky si vnukol ! ~Veď kedykoľvek
 79 9 |     veselý vinohrad iba – ~sadol si pod klenbu duba, a keď sa
 80 9 |            už prosím vás, oberte si ma. ~Vieš, koľko pesničiek
 81 9 |               20~~~~ ~~~~ovenčím si hlavy, jak treba, listami
 82 9 |          révy, ~na trávu ľahneme si, buď pred búdu pod starý
 83 9 |       vyrezal majster. ~Ktože by si to v hlave aj všetko uchovať
 84 9 |             70~~~~ ~~~~načierali si z neho ; kto nijakú nádobu
 85 9 |        nijakú nádobu nemal, ~ako si pohotovo i z dlaní hneď
 86 9 |      Potom zaspieva iné, tie, čo si spievajú v kole ~vinohradníci,
 87 9 |         zakrepčia zápäť, tak ako si dupkajú v kole ~vinohradníci,
 88 10|       rýchlejšie ušla, nuž začal si pesničku nôtiť : ~„Aké je
 89 10|   Závidieť nechcem vám, nie, len si vy bývajte v meste, ~mne
 90 10|      kvietkavú odezdu mení, ~kým si jarčekmi závlah vždy výdatne
 91 11|        nôtu. ~Nože, poď, sadneme si hen k jazierku pod svieži
 92 11|      počúvať chceš a naše piesne si žiadaš, ~vyplním želanie
 93 11|        javor ~do chládku sadnime si, ta, kde sa z oboch strán
 94 11|          tiché ~pod krásny javor si sadli do vonnej materidúšky ; ~
 95 11|      dobre robievať iným a život si od poškvŕn chrániť, ~pretože
 96 11|        piesne on jednostaj nôtil si v chládku ~ako sám nebohý
 97 11|          tu Sláva. ~No, ty vezmi si dar môj a maj si ho náhradou
 98 11|        ty vezmi si dar môj a maj si ho náhradou za spev.“~~~  .
 99 12|         na svadbu sem, kde Voňka si Zamysla brala ~Len čo chalúpku
100 12|          všetci, ~do dvoch radov si stali a spustili piesne
101 12|                ZORISLAV ~. ~„Kde si to, mládenec, našiel, kde
102 12|        studenom chládku, ~zahnal si svoje ovce ? Či azda ti
103 12|    niekto ? ~Vidno, že na zálety si nadarmo nechodil veru.“ ~. ~
104 12|       vody vyšla na breh a mokré si česala vlasy, ~ovíjajúc
105 12|         ženích ty buď, že dostal si mladuchu túto.~~~~~~40~~~~ ~~~~
106 12|         prekrásne pískať ! A ako si opatrí ovce ! ~Jedna mu
107 12|          prvý, ten šatôčku vezme si z brány, ~no druhý uchopí
108 13|         biedny je život ! Len čo si trošíčku zdriemneš, ~hneď
109 13|      potom zas páľava slnka. ~Ak si aj ustatý ľahneš ta do chládku
110 13|          a či len, spola sediac, si valaškou podoprieš údy, ~
111 13|  valaškou podoprieš údy, ~už aby si sa dvíhal a bláznivé bludárky
112 13|         mesto. ~Do vôle vylihujú si, i sedia v temnistom chládku, ~
113 13|     Bojko aj naliehal hneď, nech si tiež prisadnem ku nim, ~
114 13|         dobroty vzácne !“ ~Takto si Horislav ťažkal, svoj život
115 13|         ho osloví vľúdne : ~„Keď si, Horislav, ťažkáš tak veľmi
116 13|                 50~~~~ ~~~~a tam si šťastia uži i hojnosť rozličných
117 13|         sa ti odslúžim za to, že si ma onehdy našiel ~zablúdeného
118 13|   nevedel prenachváliť, jak žijú si mešťania všetci. ~Ale dochválil
119 13|         prostáčikov, nech myslia si napospol všetci, ~že dobre
120 13|        silnejšiu rozkoš. ~Tu ste si obydlia svoje výš zdvihli
121 13|        vám dodávať ešte. ~Zo dňa si robíte noc, deň z noci zas
122 13|      našich. ~Poriadok stanovený si každý zachová riadne ~v
123 13|            Tam veru veselú myseľ si netrápi daromne nikto ~starosťou
124 13|         blahom nabitá bola, ~sám si vyberúc pustý, čo ani zbla
125 13|         čistej ~a brudný vyvolil si, klam viacej než pravdu
126 13|           klam viacej než pravdu si vážiac. ~Ach, ty môj otec
127 13|           takto tvoj nehodný syn si zachoval úprimnú radu ? ~
128 13|     zachoval úprimnú radu ? ~Veď si mi často vravel, keď za
129 13|        až do smrti šťastlivo žil si, ~pastierov napomínajúc,
130 13|  čriedach na to reč prišla, ~aby si ctili svoj stav, že lepšieho
131 14|       trhať, nie, nebudem venčiť si čelo, ~pokým sa nenájde
132 14|        uvidieť vysnené ústa. ~Čo si mám teda počať, keď nič
133 14|           za milým mojím. ~Vezmi si zo sebou čašu i pagáčik
134 14| neschodnou skalou, ~nach prevŕta si cestu tu týmto krivákom
135 15|       dievčatá ľúbezných hláskov si stanú na druhú zasa ~a jedni
136 15|        halúzkach od rosy mokrých si skákať vtáčence budú, ~znieť
137 15|   hrdielok odtiaľ, ~v chrastiach si uvijú hniezda a vyvedú zase
138 16|       zunoval sa mi celkom a keď si si zaspieval zavše, ~nuž
139 16|    zunoval sa mi celkom a keď si si zaspieval zavše, ~nuž iba
140 16|         úst dúčeľa zdutá. ~No čo si počať, povedz, keď sa to
141 16|             ĽUBISLAV ~. ~Krajšie si spieval než čížik, ten,
142 16|         ma dojíma najviac, ~hoci si spieval smutnú, ver, veľmi
143 16|     pieseň. ~Ale už nikdy by som si tu nežiadal čížika počuť, ~
144 16|       akokoľvek vyznie, spev môj si teraz tiež počuj. ~Nespieva
145 16|             ba vravia, že i kura si na dvore zaspieva zavše ~
146 16|       dievča, i chripiaca starká si spieva, ~a dojka utíši spevom
147 16|         Na takom šťastnom mieste si teraz Unoslav žije ~a kol
148 16|    trávnatým hájom, ~alebo sadne si tam, skiaď z vŕška je najkrajší
149 16|        alebo v kvitnúcom briežku si nájde tônisté miesto ~a
150 17|     popri potôčiku tichom ~takto si húdol cestou na zvučnej
151 17|     Prvýkrát uvidel som ťa, ~keď si tam na vŕšku vtedy Velesov
152 17|          pestrého kvietia. ~Bola si ako jar pekná, priam ako
153 17|        jar pekná, priam ako Lada si bola, ~z tvojich úst vrúcnych
154 17|            keď pastierskemu bohu si spievala úprimnú chválu.~~~~~~
155 17|        hneď vtedy ja uzavrel som si ťa v srdci. ~Ó, kiež by
156 17|          ťa v srdci. ~Ó, kiež by si ty našla tiež takúto záľubu
157 17|    hovorí každý. ~I našich bohov si ctím a obete dávam im ročne, ~
158 17|          i večer úprimne velebím si ich. ~Že dobre zaspievať
159 18|             CHVALKO ~. ~„Nevidel si tu, Predbor, túlať sa jalovku
160 18|               PREDBOR ~. ~„Sadni si k pramienku teda a v chládku
161 18|          na mäkkej tráve ~trochu si odpočiň už, i teplým sa
162 18|        občerstvi mliekom, ~odlom si z môjho syra, alebo, ak
163 18|          páči, ~z týchto hrušiek si zajedz, sú výborné, hniličky
164 18|         posilníš jedlom a smädné si prepláchneš hrdlo, ~dáme
165 18|        sa Ruženu hľadať, ~trochu si odpočiniem a pokým sa nevráti
166 18|    dievčence, snažte, čím skorej si podojiť kravy, ~aby ste,
167 18|              Už posledný raz iba si odhryznúť môžete pre chuť ~
168 19|        drieme ~a ty tu rozvalený si pri ohni hasnúcom zdýmaš, ~
169 19|       odrazu snímu. ~Viem, že by si sa aj ruval, a možno len
170 19|          držíte stráže ! ~Strach si vyžente zo sŕdc i všetkej
171 19|      mliekom a smotanou čerstvou si dolu zájdeme na trh ? ~Ale
172 20|     svojím okom a dlaňami objala si ho, ~do plienok zavinula ;
173 20|         maštaľka malá, že takých si dostala hostí ! ~Ako sa
174 21|   pachoľa božie. ~Ale ty vypočuj si ju, ty zo všetkých najmilší
175 21|            keď pod širokým dubom si v chládku sedím a spievam ~
176 21|         v polohe nízkej ; ~a tak si zaslúžil raz i na sluchy
177 21|         prišli : ~náhlivo zdobia si hlavy a zhromaždiac darčeky
178 21|   vytiahnuc z odvekej biedy. ~Ty si ten čakaný dávno. Tak svietia
179 21|        plátnach ? ~Ale ty vybral si sám, že na ľudskú nádheru
180 21|           Bez práce koláčov dosť si každý ujedať môže, ~ovocie