Selanka

1 1 |   odstavené tak clivejú za matkou svojou, ~ako tam smútili známi,
2 3 |        abo keď zamĺkly sedel, nuž svojou ho oblažiť hudbou, ~zatíchli
3 7 | vyspevoval vždy Slavko za čriedou svojou ; ~spanilú Krásku z mesta
4 7 |                  a všade nožičkou svojou len najsladšie rozvíriš
5 10|         ešte raz usmievalo sa tou svojou spanilou tvárou ; ~vtáci
6 13|    potajme v kúte sám narieka nad svojou šabľou : ~„Prečo márnivým
7 21|           neohrď ju jak nízku tou svojou vysokou mysľou ! ~Veď predsa