Selanka

  1 1 |       začínam chápať i pastierov z krivánskych strání, ~ktorí
  2 1 |        zábavu mali, veď nebol on z ovčiarov starších,~~~~~~
  3 1 |        jeho ovečky krásne ! ~Jak z jari po poliach kvety, jak
  4 1 |      sneťou chrániť. ~Jak poznať z ciciačka už, či bude súcejší
  5 1 |          70~~~~ ~~~~alebo škopec z neho, i ako v prípade nákaz, ~
  6 1 |         upíjaš s čaše ~spravenej z tvrdého buka, jak teší ma
  7 2 |      zbroneli červenou žiarou ~a z neba začala hnať noc hustú
  8 2 |      radosti vrúcnej ! ~Hľa, ako z ranných zôr vstáva za modrým
  9 2 |       vzrušené vtáčatá hlásia : ~z nízkeho chrastia, hľa, už
 10 2 |         belejú snehom, ~pokým sa z polí stratil z pahorkov
 11 2 |          pokým sa z polí stratil z pahorkov ležiacich nižšie. ~
 12 2 |         puky, von na svetlo lezú z nich kvety, ~blyštia sa
 13 2 |          v kalichy kvetov, sajúc z nich ciciakmi sladkosť. ~
 14 2 |          svrkaním milým sa ozýva z húštiny jeho. ~Tam volky
 15 2 |       strečkujú trochu, teličkám z ďatelín sýtym ~vemienka
 16 2 |     gajdičky zdúva ~a milé zvuky z nich lúdi pod tlakom lakťa
 17 2 |         sa vašej kráse a vždycky z nej, obdivu plný, ~ťažiť
 18 3 |        jeho piesne, keď nôtil si z vrúcnosti srdca, ~abo keď
 19 4 |         státie k Váhu, ~Bratoľub z jahnencami už v hustom chládku
 20 4 |     ležal. ~Oba vedeli spievať i z dúčele vylúdiť nôty. ~Jak
 21 4 |          no kým som sa vydriapal z húštia, ~vždy menej bolo
 22 4 |     trúbky klenovej duje. ~Jeden z nich, ozrutný chlapák, tak
 23 4 |       Slavomila, jak mi to jeden z nich riekol, ~lebo že z
 24 4 |          z nich riekol, ~lebo že z ďalekých končín (už neviem,
 25 4 |          napojené, hľa, vyšli mi z chladného Váhu, ~do piesku
 26 4 |   srdciach. ~Nech mu len kukučka z bresta čo najviacej naráta
 27 4 |      vrhanú do hviezdnej výšky, ~z prostriedku neba slnko už
 28 5 |         i ovce po bujnej tráve, ~z dúčele malej lúdi tie svoje
 29 5 |          naša. ~Len čo sa dvíhal z lesov jas čistej jagavej
 30 5 |          keď na suchý breh zrazu z vĺn Váhu vyliezol vodník ; ~
 31 5 |        spev i zvieratká precitli z driemot~~~~~~40~~~~ ~~~~
 32 5 |         skumštoval loďku, ~i kto z jedliny hladkej plť prvú
 33 5 |        stehná ~na ohni piecť, až z vône i socha musela kýchať. ~
 34 5 |         jeho výročná slávnosť ~a z končín ďalekých prišli sem
 35 5 |   belostným rúchom, ~prevzal roh z jeho ruky, čo vlani naliali
 36 5 |          vlani naliali vínom, ~a z neho zhromaždeným už budúcu
 37 5 |         Stribog hviždiace vetry ~z jaskyne vypúšťal zavše,
 38 5 |   pastierov učil~~~~~~80~~~~ ~~~~z trstiny píšťaly robiť, tie
 39 5 |       gajdy, ~tie, ktoré zvesené z bidla i samy od seba hrali, ~
 40 5 |       povestí starších on pridal z pradávna ešte. ~Tu, keď
 41 5 |           keď znie pieseň o tom, z kých žriedel horúci prameň ~
 42 6 |       podáva črpák, čo vystrúhal z výpuku lipy. ~Nuž napil
 43 6 |     zmorené údy.~~~~~~60~~~~ ~~~~Z divákov napína každý hromovým
 44 7 |         svojou ; ~spanilú Krásku z mesta však nezlákal do hája
 45 7 |        chválil nadanie moje, ~že z vrstovníkov všetkých som
 46 7 |      postála, Kráska ! ~Keby som z tvojich úst počul : Jak
 47 7 |         sivú, už ale kravička je z nej ; ~strakaté teliatko
 48 7 |        dojí ; ~prinesiem krkošky z jari, kým ešte nedunia hromy, ~
 49 7 |      sladké sú ústa, ~na miskách z lipovej kôry ti budem predkladať
 50 7 |  lieskovce tmavé (ak rada lúskaš z nich jadrá),~~~~~~100~~~~ ~~~~
 51 7 |          to prácu – ~je upletený z bielych a modro sfarbených
 52 7 |       ešte len kostrnky mäkké im z krídiel šibali vtedy, ~nuž
 53 7 |      nech sa len šťastne ~vyďube z vajíčok ; tebe tu ľúbostne
 54 7 |          mi Zemislav vravel, keď z mesta vracal sa domov, ~
 55 8 |        pod nimi studnička bola ; z nej pramienok ako sklo čistý ~
 56 8 |         cez lupienky, čo spŕchli z kvitnúcich plánok,~~~~~~
 57 8 |       výrobok veru : ~horná časť z jedného kusa a spodná je
 58 8 |           k nim Veles sa zakráda z húštia. ~Dal mi ju z Liptova
 59 8 |     zakráda z húštia. ~Dal mi ju z Liptova pltník a dostal
 60 8 |    hustým klenutým brestom, ~keď z nezbieraných mrakov sa tichučký
 61 8 |         laň a belšia než kôrička z briezky, ~no zmôže tvrdosťou
 62 9 |        Selanka 9~  ~~~ ~~~~xx~~~~Z toho milého vŕšku, kde Čestislav,
 63 9 |        planinu bledú, ~zaspieval z plného hrdla, až rovina
 64 9 |           čo majstrovsky vyrezal z buka ~z Horniakov istý pastier
 65 9 |      majstrovsky vyrezal z buka ~z Horniakov istý pastier a
 66 9 |         ktorý dal som mu vybrať ~z celého svojho kŕdľa tie
 67 9 |        povetrím letí roj škorcov z blízkeho hája ~a krúžiac
 68 9 |        až stromy dúbravou lámu, ~z koreňa vyvracajú i nejednu
 69 9 |         smiechom~~~~~~60~~~~ ~~~~z rúk do rúk kolovať budú,
 70 9 |       chudý Hodislav, gajdoš, čo z toľkého dýchania schudol, ~
 71 9 |      nabil a sladký mok prešoval z neho, ~jak mnohý na čudný
 72 9 |   otváral ústa, ~ako ho pil hneď z putne a jeden druhému bral
 73 9 |          70~~~~ ~~~~načierali si z neho ; kto nijakú nádobu
 74 9 |        nemal, ~ako si pohotovo i z dlaní hneď urobil pohár. ~
 75 9 |  škúliace oči už celkom skrížili z neho ~a žily rozpálené mu
 76 10|            vtáci ho odprevádzali z krov húštin štebotom milým ; ~
 77 10|          milým ; ~pekní pastieri z paše už kráčali s čriedami
 78 10|  preberajúc na svojich píšťalách z tŕstia, ~keď sa poberal
 79 10|            keď sa sťahovať začnú z jedného na hniezdo druhé, ~
 80 10|         ale i pocestným mnohým. ~Z trojakých pramienkov tam
 81 10|          belasou krásou, čo sála z ľalií vznosných. ~Hladinou
 82 10|     pohvizduje a šteboce konôpka z hniezda ! ~Čížika žltý stehlík
 83 10|        závlah vždy výdatne upíja z rieky,~~~~~~60~~~~ ~~~~ktorá
 84 10|    nedošiel k chalúpke svojej ; ~z diaľky ozvenou zvučnou sa
 85 11|          Prislav vyhnal ovce von z hája na šíru pašu, ~stretol
 86 11|         na paši bučí a strečkuje z radosti plnej. ~Perún je
 87 11|   chládku sadnime si, ta, kde sa z oboch strán vinú ~zľahučka
 88 11|     švárna Rusalka mladá chce mu z rúk vytrhnúť čašu. ~Kúpala
 89 11|         prvýkrát zvesil som ju a z oboch strán nazrel dnes
 90 11|        dali úrody najviac ; ~jak z jari po poli steblá, jak
 91 11|        80~~~~ ~~~~Ani len jediná z kráv a ani jediná koza ~
 92 11|       vôňou vždy príjemne, akoby z vďaky. ~Chválospev bohom
 93 11|      bohom vzácny vždy zaznieval z jeho úst novo ~a nik sa
 94 11|        vinohrad nebol známy, len z medu robili nápoj, – ~rozpory
 95 11|    pocítiť tuná, ~ako je potecha z toho, že na svete dobrý
 96 11|       koľko zbojníkov pobil, keď z cudzích končín sem prišli ~
 97 12|  dostatok bolo;~~~~~~10.~~~~ ~~~~z ďalekých belasých hôr, čo
 98 12|       zurčí,~~~~~~30~~~~ ~~~~keď z vody vyšla na breh a mokré
 99 12|      vlasy, ~ovíjajúc ich vencom z tých belasých ľalií poľných. ~
100 12|         tiež pozrela naňho, ~Lel z luku vypustil šíp, v stred
101 12|       prvý, ten šatôčku vezme si z brány, ~no druhý uchopí
102 13|          ho odfúklo čosi, ~a keď z dúbravy strmej raz uvidel
103 13|     trávia, ~ako som uvidel sám, z ich hostiny okúsiac vtedy, ~
104 13|    chôdzou a keď som ho vyviedol z hory ; ~v dolinke pri bystrej
105 13|         začuje šuchot, i vystúpi z dúbravy Bojko, ~ruku mu
106 13|      stráča, keď prvý raz vyletí z hniezda. ~A tam v palácoch
107 13|          Líhal do perín mäkkých, z čiaš zlatých píjaval vína ~
108 13|     všetko a čo sa ráčilo srdcu ~z rozličných rozkoší chutnať,
109 13|         prebúdza nepokoj v duši ~z tých márnych márností všetkých,
110 13|          razom, ~vyliezať začína z neho, a klamať už prestáva
111 13|     zdobia výšivky umné, ~dodané z cudzích krajín a spravené
112 13|        Zo dňa si robíte noc, deň z noci zas prírode napriek,~~~~~~
113 13|          márnite spánkom. ~Akýže z toho osoch ? Mdlé údy, mľandravosť
114 13|      rúcho odieva nás len prosté z domácej priadze. ~(Veď i
115 13|        vodička hasí, vždy čistá, z lipovej kôry, ~z drevených
116 13|          čistá, z lipovej kôry, ~z drevených riadov jeme a
117 13|         púšťa sa lietať. ~Úžitok z toho máme : chuť lepšiu
118 13|               pýcha sa zdúva, až z hláv rásť začnú rohy, čo
119 13|       vyberúc pustý, čo ani zbla z tohoto nemá. ~Černobog zaiste
120 14|          a nikdy pesničky moje, ~z plného hrdla i srdca, tiež
121 14|        valí sa divokým prúdom ~a z lipy kresaný čln a hybké
122 14|         ňu tou lyžičkou dlabanou z dreva, ~Ber sa mi, rýchlonohý,
123 14|       chlpatou srsťou sa dovalil z ďalekých dúbrav ~a už ju
124 15|     odporné vtieravé chladno žeň z polí vetríčkom teplým,~~~~~~
125 15|        pri pasení zas bude každý z nás skákať ~cez šibeničky
126 15|         už nové prírode rúcho ! ~Z nás bude každá zase hrávať
127 15|      uvijú hniezda a vyvedú zase z nich mladé.“ ~. ~DIEVČENCE ~. ~„
128 16|   Budislav riekol, ~ten, čo vždy z boka na bok, keď gajduje,
129 16|     pastierskych veciach, ~a keď z oných čias dávnych nám rozprával
130 16|      vstávajú hrôzou, ~najmä keď z temných chrastín i lúpežné
131 16|    navôkol všade. ~Nepadá lístie z hájov, ni ovocie z odvekých
132 16|        lístie z hájov, ni ovocie z odvekých záhrad, ~zo stromov
133 16|      zurčiacich potôčkoch víno, ~z mnohých prameňov prýšti
134 16|        alebo sadne si tam, skiaď z vŕška je najkrajší výhľad ~
135 16|        jeho tváre hľadí a priamo z nej úmysly číta, ~vrúcne
136 16|    volček, keď oráč ho vypriahne z jarma,~~~~~~140~~~~ ~~~~
137 17| nepredbiehaj, a sova, ty nehúkaj z diery, ~keď na vohľady idem
138 17|         priam ako Lada si bola, ~z tvojich úst vrúcnych znel
139 17| šťastnejší, ver mi, než keby som z čerstvého rebra ~ten milý
140 18|     občerstvi mliekom, ~odlom si z môjho syra, alebo, ak sa
141 18|           alebo, ak sa ti páči, ~z týchto hrušiek si zajedz,
142 18|          azda, ~alebo je to skôr z toho, že boli na skúpej
143 18|       odhryznúť môžete pre chuť ~z tej trávy, šľahnutej mrazom
144 19|          naduté gajdy, keď hučky z nich odrazu snímu. ~Viem,
145 19|                20~~~~ ~~~~až nás z nej, pojašených, strach
146 19|    zmizol. ~Všetok strach spadol z nás razom a bázeň sa stratila
147 19|     ktorým sedávame, keď niekedy z pasienkov našich ~s mliekom
148 19|      žinčice čerstvej. ~A pridám z raňajšieho i geletu sladkého
149 20|   pastier, už kravskú trúbu sňal z klinca, ~pobral sa do dediny
150 20|       kojac sa sladkou vôňou, čo z nich tam vanula k nemu. ~
151 20|        nemu. ~Taktiež sa veselil z toho, jak v žiare sa jagalo
152 20|        sa pokloniac najprv, hneď z hrdiel i nástrojov rôznych~~~~~~
153 20|         dali ~takého ľúbezného a z každej húštiny krovia, ~
154 20|         potom, keď posol vyslaný z neba ~z celého ľudstva im
155 20|        keď posol vyslaný z neba ~z celého ľudstva im prvým
156 20|          bôža sa na nich usmialo z jaslí. ~A štedré požehnanie
157 20|  hojnejšie požehnanie nám udeľuj z nesmiernej lásky; ~napokon
158 21|             70~~~~ ~~~~vykľul sa z neho majster, čo prekonal
159 21|         o ktorom hlásali všetci ~z vnuknutia božieho ducha
160 21|          80~~~~ ~~~~že raz k nám z neba prídeš, že z čistej,
161 21|          k nám z neba prídeš, že z čistej, bez poškvŕn ľudstva, ~
162 21|          pre nás, svet vytiahnuc z odvekej biedy. ~Ty si ten
163 21|     hyacint včasný, keď vykvitne z poliatej hriadky. ~Aká tu
164 21|         ľúbezná vôňa ti vychádza z ústočiek sladkých, ~nedýcha
165 21|        sa teplou jarou von tisne z nadutých pukov, ~hoc sa
166 21|     klonia sa k zemi, ~spievajúc z radosti plnej i jemu i otcovi
167 21|     nastáva čas tej veľkej úľavy z robôt, ~ako ho čakali dávno
168 21|       dávno dňom tvojho príchodu z neba, ~prišiel už šťastnejší
169 21|        vlnia sa v kole ~a radosť z každej chrasti i z kríčka
170 21|        radosť z každej chrasti i z kríčka každého zvučí. ~Nebude
171 21|        môže, ~ovocie bude triasť z vŕb a zo šípov oberať hrozno. ~
172 21|       môže zo studníc poľných ~a z dutých dubov v háji med
173 21|       Napokon oslobodíš i väzňov z ich ukrutnej moci ; ~zakľaješ