Selanka

  1 1 |             Nemoc a iná pliaga, čo pastierov ku zemi zráža. ~
  2 1 |   pastierov ku zemi zráža. ~Ale čo robíš s nimi, že vyzerá
  3 1 |    hebká; lež viacej to zaváži, čo viem ~a čo ma priúčal raz
  4 1 |    viacej to zaváži, čo viem ~a čo ma priúčal raz náš múdry
  5 1 |       zdá sa , prevýšil i tých, čo vekom mohli už zmúdrieť, ~
  6 1 |          prekonal takých bačov, čo tridsiatu prísadu jahniat, ~
  7 1 |       Keď sa to dozvedel Veles, čo spravuje pastiersky národ, ~
  8 1 |        spieva im často: ~o tom, čo robiť treba, ak chceme mať
  9 1 |     slovo, ~lebo ozdobou mužov, čo najdlhšie trvá, sú piesne ; ~
 10 2 |         2~  ~~~ ~~~~xx~~~~Sotva čo dennici líca zbroneli červenou
 11 2 |    rastú, ~ako sa pýšia rúchom, čo dala im mladučká zeleň ! ~
 12 2 |   blyskáčom, puškvorcom mladým, čo zo dna tam vykvitli práve. ~
 13 2 |       alebo v spoločných hrách, čo na lúkach vedno sa bavia, ~
 14 2 |      milé, ~vitajte i vy, vody, čo v krútňavách ľúbezne zniete !~~~~~~
 15 3 |          zaplačte žulové Tatry, čo pniete sa do hviezdnej výše, ~
 16 3 |     sama slávičia hudba. ~Líca, čo peknejšie boli než rozvitá
 17 3 |         Spevavé vtáčiky všetky, čo predtým sa zlietali k nemu ~
 18 3 |         cez zimu nemé ; ~no len čo dýchne naň jar, hneď rozviaže
 19 3 |       nech visí v haluzí útlom, čo vôkol sa rozpína sviežo ~
 20 4 |        takto : ~. ~BRATOĽUB ~. ~čo je dnes, Kraslav, s tebou ?
 21 4 |          a skúšal gajdence tam, čo som si onehdy spravil. ~
 22 4 |        že to sám Hostislav bol, čo na každej svadbe tu hráva, ~
 23 4 |  zrýchli k neveste svojej. ~Len čo ťa uvidí zase, jak ruže
 24 4 |     šijou, ~nákazy nebude viac, čo morila každý rok lichvu, ~
 25 4 |          Neznesú stromy ťarchu, čo ovocím zavisne na nich, ~
 26 4 |           akoby prestala láska, čo prebudil v pastierskych
 27 4 |         mu len kukučka z bresta čo najviacej naráta rokov. ~
 28 5 |        xx~~~~Je moja Múza prvá, čo na milom povodí Váhu ~neváha
 29 5 |      šír celá rovina naša. ~Len čo sa dvíhal z lesov jas čistej
 30 5 |       aby sa nespustil do vĺn ~(čo pred tým často robil). A
 31 5 |        inakšou hovorí rečou : ~„Čo ste sa, nezbednice, tak
 32 5 |    Slávov, ~i otca Váha zazrel, čo Váhu meno dal svoje. ~Spomenul
 33 5 |        prevzal roh z jeho ruky, čo vlani naliali vínom, ~a
 34 6 |       stoja pri starých bukoch, čo k výškam hviezd vzpínajú
 35 6 |         A hneď mi podáva črpák, čo vystrúhal z výpuku lipy. ~
 36 6 |      zástup pastierov ďalších, ~čo napájali si čriedy hen obďaleč
 37 7 |               a prinášajú dary, čo ktorá len za vhodné uzná. ~
 38 7 |         radosť mal by som takú, čo všetky prevýši dary. ~Štyrikrát
 39 7 |         no ešte plný dá hrotok, čo toľko jej zvyšuje mlieka. ~
 40 7 |      gajdy majstrovskej spravy, čo dal mi, chlapcovi, Jaslav, ~
 41 7 |     ľahko odmenou za spev. ~Ale čo ti ja, sprosták, tu spomínam
 42 7 |          vinú sa potôčiky siné, čo výdatne zvlažujú pôdu, ~
 43 7 |        Mám tichú spanilú srnku, čo som raz v húštine našiel, ~
 44 7 |          Ani len vtáčatku doma, čo väzníš vo svojej klietke, ~
 45 7 |   zaspievať pesničku nedáš, tú, čo prv spievalo v háji. ~Pridrsno
 46 7 |         keď za junčekmi kráčal, čo spásali šťavnaté lúky. ~
 47 8 |           ako keď cez lupienky, čo spŕchli z kvitnúcich plánok,~~~~~~
 48 8 |        tvoje prekrásne piesne ; čo vari tu zaháľať máme, ~keď
 49 8 |          Ja stavím toho škopca, čo obhrýza halúzku heno. ~Dal
 50 8 |        Sladko je sedieť v tôni, čo jabloň na pažiť vrhá, ~keď
 51 8 |      máte.~~~~~~80~~~~ ~~~~A ty čo, šuták jarý ? Len sa pas
 52 8 |         dva barance mávaš, ~len čo sa okotíš, dám ťa i s nimi
 53 8 |          než lízať plásty medu, čo stvorili panenské včely. ~
 54 9 |            túto jesennú pieseň, čo priateľa privábiť mala : ~„
 55 9 |       Ale my dvaja zatiaľ – len čo sa úroda znesie ~do velikánskych
 56 9 |        na sud prichystám pohár, čo majstrovsky vyrezal z buka ~
 57 9 |        Mdlý ich okríka straček, čo na medzi povyše sedí. ~Lež
 58 9 |           že polooblúk chvosta, čo náhodou nad hlavu zdvihla, ~
 59 9 |    jesto. ~Ani sám neviem veru, čo ešte tam vyrezal majster. ~
 60 9 |         chudý Hodislav, gajdoš, čo z toľkého dýchania schudol, ~
 61 9 |        Potom zaspieva iné, tie, čo si spievajú v kole ~vinohradníci,
 62 10|         a teraz premýšľa o tom, čo všetko tam uvidel zvláštne.~~~~~~
 63 10|          Doteraz hlava ma bolí, čo som ju vyvracal k výškam, ~
 64 10|            Ako mi zurčí jarček, čo čistou vodičkou vlaží ~majoránky
 65 10|         spolu s belasou krásou, čo sála z ľalií vznosných. ~
 66 10|         krytý chladnými tieňmi, čo štepnica skrytá mu všade, ~
 67 10|    zvýši. ~Tu zas šíri sa lúka, čo kvietkavú odezdu mení, ~
 68 10|       pastierske spevy, či tie, čo šveholia vtáci ! ~Alebo
 69 10|    ústam ~vítať slniečko ranné, čo vychádza v zmladnutej kráse ~
 70 10|          kde sa trblieta rosa, ~čo farbou storakou hrá, keď
 71 11|   stretol sa s úprimným Divkom, čo tam už od svitu pásol ; ~
 72 11|          ako po strašnej búrke, čo večer sa prehnala krajom, ~
 73 11|      lipa, ~lipa ohromná, hrdá, čo nad hrobom praotca Sláva ~
 74 11|           Tam od mohyly tichej, čo zarástla bohato kvietím, ~
 75 11|       nikdy, ~ani nijaké býlie, čo škodlivé bolo by čriede, ~
 76 11|       Lepšie je hoci len sedem, čo ako chatrných oviec ~s čistým
 77 11|         udatnosť jeho a silu ? ~Čo potvor ľudožrútskych on
 78 11|         staré hry predvádzajúc, čo pastiery v obľube mali. ~
 79 11|      ale viac blažia ma piesne, čo takto slávia tu Sláva. ~
 80 12|        z ďalekých belasých hôr, čo vrúbili úpätím roveň, ~zurčiace
 81 12|     Voňka si Zamysla brala ~Len čo chalúpku celú až po strechu
 82 12|       vence ~a okrášlili kvety, čo na lúkach zbierali všetci, ~
 83 12|    belasých ľalií poľných. ~Len čo na ňu pozrel a ona tiež
 84 12|   štedro zarodí sad tým plodom, čo Kúpala dáva. ~Nach dobrotivá
 85 12|          a štedrí pastieri, tí, čo chrapľavé hlasy už mali, ~
 86 13|       celkom. I oprúc sa o dub, čo oheň ~do čierna opálil kýsi,
 87 13|    kozách biedny je život ! Len čo si trošíčku zdriemneš, ~
 88 13|         A tá skromnučká strava, čo biedneho koziara živí ! ~
 89 13|    biedneho koziara živí ! ~Iba čo črieda dá mu ; nuž čože :
 90 13|          žinčicu, mlieko ; ~iba čo urodia stromy a nízka kružiná
 91 13|      majú, ~dobre jedia a pijú, čo hrdlo ráči a zavládze, ~
 92 13|       prikážuc nosiť mi všetko, čo jemu i ostatným hosťom. ~
 93 13|         Bojka už Horislav nemal čo vravieť ; ~s radosťou ponuku
 94 13|        tam v palácoch skvelých, čo pnú sa do výšky nebies, ~
 95 13|          po čom bažil, všetko a čo sa ráčilo srdcu ~z rozličných
 96 13|       Ale dochválil skoro : len čo sa obehom piatym~~~~~~70~~~~ ~~~~
 97 13|       sa mu všetko, a zlý duch, čo do neho vstúpil ~tam na
 98 13|          Prečo márnivým leskom, čo púšťate okolo seba, ~mámite
 99 13|           skromné potreby tých, čo žijú v jej blaženom lone, ~
100 13|         A vy tu bohatým rúchom, čo zdobia výšivky umné, ~dodané
101 13|     žiary ~na nevi zapýrenom (a čo je krajšie než ona), ~keď
102 13|         z hláv rásť začnú rohy, čo kolú. ~Tam je jednostaj
103 13|           alebo premilej hudby, čo sem i ta vtáčence nosia, ~
104 13|           sám si vyberúc pustý, čo ani zbla z tohoto nemá. ~
105 13|         Ach, ty môj otec dobrý, čo dávno už pod zemou ležíš ~(
106 14|      pokým sa nenájde môj, ten, čo mi je súdený navždy. ~Druhý
107 14|           Druhý rok míňa sa už, čo vyčkávam každú noc naňho, ~
108 14|       keď chvíľa záletov príde, čo hľadám ho každý deň vonku,~~~~~~
109 14|        Často i k studničke tej, čo vyviera v údole nízkom, ~
110 14|      raz uvidieť vysnené ústa. ~Čo si mám teda počať, keď nič
111 14|          Pesničku poznám dobre, čo spieva sa pri takej chvíli, ~
112 14|          za dvoje oviec takých, čo mali len dva razy jahňa. ~
113 14|     pomedzi riedky tieň klenby, čo vzopäli haluzím duby, ~i
114 14|        Ak býva za vodou niekde, čo valí sa divokým prúdom ~
115 14|          Aj ty ho, čiernohrivá, čo gniaviš v sne úbohých ľudí,~~~~~~
116 15|          vybral už obracať zem, čo sotva rozmrzla, taktiež ~
117 15|         bez jasu, chmúrne. ~Len čo ty zjavíš sa u nás, hneď
118 15|     spievať pritom piesne, tie, čo k hrám obvykle patria.“ ~. ~
119 16|          BORKO ~. ~ĽUBISLAV ~. ~Čo sedíš taký smutný tu pri
120 16|  ovciach v príjemnom chládku ? ~Čo sa ti stalo, Borko, veď
121 16|    zavše, ~nuž iba pesničku tú, čo na neho zložil som práve. ~
122 16|          keď orú spražené pole, čo v ohnivom úpeku vyschlo. ~. ~
123 16|       to Budislav riekol, ~ten, čo vždy z boka na bok, keď
124 16|        od úst dúčeľa zdutá. ~No čo si počať, povedz, keď sa
125 16|     Zatiaľ psi ustrážia čriedy, čo tiahnu hrudnatou pašou, ~
126 16|      množstvo rozličných zelín, čo vládzu chorobu premôcť ~
127 16|     liečiac ho na každý spôsob, čo poznali skúsení iba, ~predsa
128 16|    Belko, ~až sama miera rokov, čo skúpo určila preňho ~neprajná
129 16|         aby aj pastieri pozdní, čo ho už nestihnú počuť, ~ako
130 16|     všetko sa clivotou dusí, ~o čo viac veselšie bolo, kým
131 16|         spieval než čížik, ten, čo ma dojíma najviac, ~hoci
132 16|           na miesto blaženosti, čo výši sa nad všetkou túžbou ; ~
133 16|     básnikmi spieva ich piesne, čo s velikou chválou~~~~~~130~~~~ ~~~~
134 16|     nijaká nezvládla hudba ~to, čo vykonať stihli dnes tvoje
135 17|     úsmev, ~Milidruh čiernooký, čo podojil kozičky práve, ~
136 17|       úst vrúcnych znel hlások, čo prevýšil spanilou nôtou ~
137 17|        ten milý kvietok našiel, čo v nočnej sa otvára chvíli ~
138 17|         odkryje poklady všetky, čo tají zem vo svojom lone – ~
139 18| odviazať mohli ich všetky, ~len čo sa dedinou ozve hlas mojej
140 18|    napiť ~tejto vodičky čistej, čo žblnkoce jednostaj riavou : ~
141 19|  Pastieri pri čriedach svojich, čo nočné držíte stráže ! ~Strach
142 19|                 40~~~~ ~~~~Ach, čo to, Miloslav, vravíš ! Kiež
143 19|        Či v tom najväčšom dome, čo je priam uprostred mesta ? ~
144 19|     neriekli poslove ústa, ~lež čo sa rozpakuješ a nechystáš
145 19|            50~~~~ ~~~~schystaj, čo súceho máš a ako dar so
146 19|       priam od hada horší. ~Ale čo zo sebou vezmem ? Dám túto
147 19|  vyberiem zo svojho kŕdľa. ~Ale čo sa to jagá, je odrazu svetlo
148 20|  Selanka 20~  ~~~ ~~~~xx~~~~Len čo sa Šťedrý večer k nám začal
149 20|        veľkú nesmiernu radosť, ~čo noc nám dopriala táto, keď
150 20|         kojac sa sladkou vôňou, čo z nich tam vanula k nemu. ~
151 20|              lúdili takú hudbu, čo iba v nebesiach počuť. ~
152 20|           Veselo bečali čriedy, čo pásli sa na voľných pašiach. ~
153 21|         teraz zaspievam pieseň, čo kedysi Kozorád spieval ~
154 21|    spievam ~pesničky rozmanité, čo čistá vnukne mi Umka. ~Nech
155 21|         pri milom ohlase spevu, čo šveholia v húštinách vtáci,~~~~~~
156 21|        obďaleč čuť roh i trúby, čo zvučné piskoty majú, ~a
157 21|           ba i šesť barančekov, čo ešte cicali matky. ~Potom
158 21|       jedličím, brečtanom tiež, čo na dubce vysoko pnie sa, ~
159 21|         Najvyšší panovník, ten, čo vládne nadhviezdnym výškam, ~
160 21|         sám tam rozoznel spevy, čo vnuklo im nebeské svetlo ~
161 21|       vykľul sa z neho majster, čo prekonal hudbou i tohto. ~
162 21|       prekrásnym čriedam ~a len čo spasú jednu, už druhá sa
163 21|        Ba i zlí duchovia temní, čo na tvoju skazu vždy myslia, ~
164 21|      poberať sa späť k čriedam, čo nechali samé.~~~  .~