Selanka

  1 1 |         odpeľhaných, už včlenili do svojej čriedy. ~Ó, keby
  2 1 |         nezmárnil vlk a nezahnal do húštia chvostom. ~Nijaké
  3 1 |       vzletia o preteky a sadajú do kvetov poľných, ~tak sa
  4 1 |   pozorne, ticho, priam s ústami do korán každý ~dychtivý po
  5 2 |      bukových temien, tmy zaháňa do dolín nižšie ~a jeho chvejivý
  6 2 |        sláviček milý, ~škovránok do výšavy blíž k nemu sa na
  7 2 |          spevom ho víta. ~Ako sa do diaľok tiahnu a pnú sa hrebene
  8 2 |          ľúbeznú vôňu. ~Potom si do stromov sadnú a trasúc tam
  9 2 |      rovno bystrý prúd ženú, raz do malých zátočín skrútia, ~
 10 2 |          zelené siatie sa vlní a do stebiel ženie, ~kým prepelička
 11 2 |            Bujaky hrozne mumlú a do ľútej bitky sa dráždia. ~
 12 2 |            tam iný naberá dych a do trúby chrapľavej fúka, ~
 13 3 |       žulové Tatry, čo pniete sa do hviezdnej výše, ~kvíľte,
 14 3 |       váh bystrý, ktorý ďalej ta do nízkych zátočín bežíš, ~
 15 3 |         chladivé tône. ~Darmo už do nej budú viať od Váhu vetríčky
 16 4 |            keď som náhlivo rezal do hlasných piskory hučkov.~~~~~~
 17 4 |            ústami skryvenými ten do trúbky klenovej duje. ~Jeden
 18 4 |         niesol ~a hnal zdúvadlom do nich prúd vzduchu, gajdujúc
 19 4 |      vyšli mi z chladného Váhu, ~do piesku ľahli si na breh,
 20 4 |         prežúva trávu. ~Dajme sa do spevu teda, vždy striedavo
 21 4 |          vlk nenásytný preč újde do húštin tmavých ~prv, ako
 22 4 |        Váh ozvenu chytal, vrhanú do hviezdnej výšky, ~z prostriedku
 23 5 |         všetko vôkol a zvieratká do driemot padli ; ~na stromoch
 24 5 |         k nemu, aby sa nespustil do vĺn ~(čo pred tým často
 25 5 |          v topení pomáhať rady. ~Do šírky rozhodia vlasy a hnáty
 26 5 |    rozhodia vlasy a hnáty zamocú do nich ~alebo rozprestrú ruky
 27 5 |   nezbednice, tak zhurta pustili do mňa ? ~Rozviažte na vlasoch
 28 5 |          vzletia živé zas naspäť do vzdušných výšav. ~Zaspieva
 29 5 |        dúšok roh vína vyprázdnil do dna. ~A naplnený zas po
 30 5 |           A naplnený zas po vrch do ruky bohovi vrátil. ~I spieval
 31 5 |        vymrští sa náhle a zmizne do hlbín rieky;~~~~~~90~~~~ ~~~~
 32 6 |        vzpínajú hlavy ~a cez deň do šírok zasa rozložia chladivé
 33 6 | Chválislav, dobre ideš, sadni si do chládku u nás, ~si smädný,
 34 6 |        lopatkách prsty s prstami do uzla viažu ~tak tuho, že
 35 6 |       rozryjú všetok. ~Hlavou si do hlavy tresnú, no nič to
 36 6 |          kým Bazák nevrhne zrazu do výšky Pomýľa prudko. ~Ten
 37 6 |        náramnou silou ~pred seba do piesku tresne, že kosti
 38 7 |     Krásku z mesta však nezlákal do hája nikdy, ~odmietla za
 39 7 |       lúčinou hôrnou, ~pobral sa do samoty, tam pod strmé klenutie
 40 7 |     Niekedy, keď jem, pchá mi až do misky papuľu malú. ~Bude
 41 8 |        strmými brehmi Váh sa jej do cesty stavia. ~Ja stavím
 42 8 |      spievame najprv, až veselým do tanca potom~~~~~~50~~~~ ~~~~
 43 8 |      mladé pastierky pekné, hneď do tanca dali sa všetky.“ ~. ~
 44 8 |        prehrám, zahodím preč, ta do Váhu, zmotané gajdy.“ ~. ~
 45 8 |   stíchne, hneď všetko sa ponára do sna, ~aby sa s novou silou
 46 8 |       čože sa tlačíte k tŕstiu, ~do bahna zapadnúť chcete ?
 47 8 |     zapadnúť chcete ? Tu osnačky do vôle máte.~~~~~~80~~~~ ~~~~
 48 9 |          len čo sa úroda znesie ~do velikánskych kadí – kým
 49 9 |      vždy menších pohárov ešte, ~do seba zasunutých a všetky
 50 9 |     Tamtie už nasýtené zas nazad do húštin letia. ~Ďalej je
 51 9 |         pohár. ~Kto vyprázdni ho do dna, sud uvidí s vrazeným
 52 9 |       najmenším pohárom počnúc, ~do plna naliate riadne tam
 53 9 |   smiechom~~~~~~60~~~~ ~~~~z rúk do rúk kolovať budú, až všetky
 54 9 |         kto prvý dozreté hrozno ~do kláta dutého nabil a sladký
 55 9 |     jeden druhému bral ju ; ~ako do prázdnych rohov, na ktoré
 56 9 |     dokorán ústa, ~vpúšťal priam do gágora ten nápoj dlžizným
 57 10|   chalúpke svojej ; ~bol zaniesť do mesta syr i dvoje odstavčiat-jahniat ~
 58 10|      Rad-radom domy sa pnú priam do sivých vysokých mrakov, ~
 59 10|         Orechy vôkol nej rastú a do výšky veternej stanúc, ~
 60 10|             a celý dvorček noria do sladkej vône i chládku ! ~
 61 10|          50~~~~ ~~~~a utiahli sa do hniezd, do tichých húštin
 62 10|          a utiahli sa do hniezd, do tichých húštin k spánku, ~
 63 10|         ich pozvoľna tratia, kým do vrchov napokon zmiznú. ~
 64 11|          radšej pod hustý javor ~do chládku sadnime si, ta,
 65 11|         praotca Sláva ~vzpína sa do výšavy a celý ho zastiera
 66 11|         rastené vetvy tu zospodu do šírky najprv ~rozkladá majestátne
 67 11|          konci celkom už ostrým ~do nebies belasých čnie, kde
 68 11|          oboch strán nazrel dnes do nej.“ ~Hneď teda pobrali
 69 11|        pod krásny javor si sadli do vonnej materidúšky ; ~i
 70 11|       vysádzať révu, ~veď rástli do jeho čias len plánky divoko
 71 11|       keď ho povolali už bohovia do svojej slávy, ~mohutnú mohylu
 72 11|         rodáci zdvihli, ~vytešúc do kameňa, hľa, takýto pamätný
 73 11|            Keď vôkol zimozeleň i do výšky pnúci sa brečtan ~
 74 11|          na svojom základe budú ~do výšok dvíhať sa Tatry, kým
 75 12|       umelých závlah, ~tiahli sa do diaľky až ta, kde rieka
 76 12|         lúkach zbierali všetci, ~do dvoch radov si stali a spustili
 77 12|             Aká je starostlivá a do každej roboty súca ! ~Jak
 78 12|        chrapľavé hlasy už mali, ~do fujár dúchali statne, spev
 79 13|         oprúc sa o dub, čo oheň ~do čierna opálil kýsi, tak
 80 13|        Ak si aj ustatý ľahneš ta do chládku na mäkkú trávu, ~
 81 13|        tak i nás prevýši mesto. ~Do vôle vylihujú si, i sedia
 82 13|        po vôli stane, poď ku mne do mesta bývať ;~~~~~~50~~~~ ~~~~
 83 13|         radosťou ponuku prijal a do mesta pobral sa za ním ~
 84 13|     palácoch skvelých, čo pnú sa do výšky nebies, ~schystali
 85 13|      schystali bývanie preňho, a do hebkých hodvábov iba~~~~~~
 86 13|   hodvábov iba~~~~~~60~~~~ ~~~~a do rúch vyšitých zlatom sa
 87 13|          ešte on, či nie. ~Líhal do perín mäkkých, z čiaš zlatých
 88 13|          nosili vybrané jedlá ; ~do uší zunela mu vždy veselá
 89 13|    zmocňuje sa ho, žiaľ, starosť do hlavy stúpa ~i zbridí sa
 90 13|        mu všetko, a zlý duch, čo do neho vstúpil ~tam na tom
 91 13|      kráti ~o svetlo roztomilé a do sveta široký výhľad. ~Tam
 92 13|       najväčší nepriateľ dobra, ~do mňa vliezť musel vtedy um
 93 13|       prísahu úprimnú zložil, že do mesta nevkročí viacej. ~
 94 13|      Spokojný s údelom svojím až do smrti šťastlivo žil si, ~
 95 14|        holé, vysoké kopce, skiaď do kraja ďaleko vidno, ~a pátram,
 96 14|       tam, hneď nazerám dychtivo do nej,~~~~~~20~~~~ ~~~~či
 97 14|          ešte, ~lebo som nevzala do úst dnes ani len mrvinku
 98 14|       Teda spustím tú pieseň ňou do noci Capa. ~„Ber sa mi,
 99 14|     lačnosťou hynie, ~nech vezme do prázdnych úst ten okrúhly
100 14|        rohmi ho pichaj ~a kol ho do prázdnych bokov a kol ho
101 14|         prázdnych bokov a kol ho do tvrdých rebier. ~Ber hore,
102 14|           a už ju chytá a vlečie do svojej jaskyne v húští, ~
103 15|      zhrbený oráč, keď zapriahol do pluha junce, ~vybral už
104 15|          usmievať bude a odievať do krásy, jasu.“ ~. ~CHLAPCI ~. ~„
105 15|    trávou a lány ozimín bujných ~do výšky dvíhaj a tahaj, na
106 16|        bekot, keď ovcu vlk unáša do hôr. ~Lež ako spievaš o
107 16|         zavčasu zavrátia ich, ak do hája zaberať začnú.~~~~~~
108 16|          tá neúprosná, mu zaťala do hlavy kosu ; ~v horký žiaľ
109 16|     dúčele milej, ~keď vyrezával do briez tie svoje spanilé
110 16|      všetko to počalo bledúť, ni do stebiel nehnalo siatie, ~
111 16|        nerozplynie, kým neklesne do hrobu telo ~a kým sa nevydáme
112 16|       tam u otca večného teraz, ~do jeho tváre hľadí a priamo
113 16|        všetkých napokon raz tiež do takej radosti zdvihne.“ ~. ~
114 17|            ak mi ty ruku podáš a do mojej chalúpky prejdeš. ~
115 17|       pokým hneď na to spŕchne a do noci vráti sa zase, ~odkryje
116 18|            dáme sa po čase zas i do starých pastierskych piesní, ~
117 18|     šípia ~a celá moja črieda už do tieňa pod lipy vošla.“ ~. ~
118 18|        potom vinný, keď vypustia do hrotka málo ? ~Zahučže,
119 18|      hustnúcou čierňavou hrozí. ~Do rána napadá sneh a zastrie
120 18|          prúd a mrazom stuhne až do dna. ~Vlci pobežia po ňom
121 19|         nemluvňa vítať ; ~zavité do plienok tam ho nájdete v
122 19|          i hrudu masla a mlieka ~do jednej krpky aspoň a do
123 19|          do jednej krpky aspoň a do druhej žinčice čerstvej. ~
124 20|        sňal z klinca, ~pobral sa do dediny a takéto rozoznel
125 20|         a dlaňami objala si ho, ~do plienok zavinula ; i na
126 20|      otca. ~Potom sa nahrnuli ta do skromnej jaskyne toľkí, ~
127 20|          bola, predsa i vtáci sa do spevu dali ~takého ľúbezného
128 20|    pašiach zarosených a spechali do slávnej stajne. ~Starcovi
129 20|   napokon všetkých nás prijmi ta do svojej radosti jasnej. ~
130 21|    ovciach a pri čriede bučiacej do tmy, ~že sa im narodil už
131 21|     sedával na lone matky, ~bral do úst piskory gájd a vzdúval
132 21|         nich, stojacich vpredu, ~do spevu dajú sa zborom, i
133 21|            Zakvitnú skaly holé a do tráv sa odejú piesky. ~Nebude
134 21|         druhá sa vytisne zápäť. ~Do nádob nabitých maslom sa
135 21|     premôžeš hravo, ~zrútiac ich do hustých bahnísk a do bezdnej
136 21|         ich do hustých bahnísk a do bezdnej mrákoty pekiel : ~