Selanka

 1 1 |      HÁJISLAV ~. ~Nuž každý, kto ho pozná, kto niekedy zazrie
 2 1 |        pozná, kto niekedy zazrie ho iba, ~musí ho uznávať hneď.
 3 1 |     niekedy zazrie ho iba, ~musí ho uznávať hneď. Už v čase
 4 1 |           kde bývajú, povolal si ho ~a mu aj prikázal hneď,
 5 1 |        si vypočul piesní, ~že si ho počúval i ty: Nuž teda ďakovať
 6 1 |      ústa ? ~Veď väčšmi ľúbim si ho, než kvetina rosičku rannú,~~~~~~
 7 1 |       zas započne vraní, ~než by ho prestala sláviť tá povďačná
 8 1 |        jeho chýrečné meno ! ~Ako ho moja pieseň i prvé i posledné
 9 1 |     Horniakoch, nuž azda prijmeš ho vďačne. ~Len spievaj pesničku,
10 1 |        neteší mlieko, keď smädný ho upíjaš s čaše ~spravenej
11 2 |        len číru a rozkoš, ~ktorá ho opája tak, že zo srdca plného
12 2 |          chrastia, hľa, už slávi ho sláviček milý, ~škovránok
13 2 |          nesie a ľúbezným spevom ho víta. ~Ako sa do diaľok
14 3 |        zamĺkly sedel, nuž svojou ho oblažiť hudbou, ~zatíchli
15 3 |         ruže, ~lež vôkol ohraďte ho len chrastím a tŕninou divou.~~~~~~
16 4 |      zazrel Bratoľub druha, hneď ho aj oslovil takto : ~. ~BRATOĽUB ~. ~
17 5 |           a jeho šticou vlastnou ho priviazali tam o peň. ~Snažil
18 5 |             30~~~~ ~~~~Tu začali ho prosiť a hladiť mu bielučké
19 5 |      budúcu úrodu veštil. ~Potom ho ku nohám boha jak obeť vyvrátil
20 6 |      fígeľ, hneď na druhú stranu ho naprie ~a Pomýľ odletí na
21 6 |        kým sa zviechať snaží, už ho aj privalí celý. ~Pastiery,
22 6 |        nadvihne dovysoka a celou ho náramnou silou ~pred seba
23 7 |         príhodné miesto, sám som ho vysedel časom, ~často chodievam
24 7 |   vencami ešte, ~polieval by som ho často, i jarček závlahy
25 7 |     skáče, ako ja skáčem. ~Budeš ho iste mať rada – kiež by
26 8 |    obhrýza halúzku heno. ~Dal mi ho ešte vlani – už, chudák,
27 8 |          nebohý – Žarko ~(veď si ho poznal), v kŕdli i barance
28 9 |       hoden. Veď každý, kto vidí ho, híka :~~~~~~30~~~~ ~~~~
29 9 |  podvihneš pohár. ~Kto vyprázdni ho do dna, sud uvidí s vrazeným
30 9 |        údivom otváral ústa, ~ako ho pil hneď z putne a jeden
31 9 |         tackal sem-tam, keď nohy ho prestali slúchať, ~ako sa
32 10|         spanilou tvárou ; ~vtáci ho odprevádzali z krov húštin
33 11|       vzpína sa do výšavy a celý ho zastiera tieňom. ~Krásne
34 11|        nôtou, ~píšťalkou obdaril ho sám Veles jak chlapčeka
35 11|         neho učil. ~Pastieri, že ho mali vždy radšej než jahniatka
36 11|       nikdy viac spiatky. ~A keď ho povolali už bohovia do svojej
37 11|            zo Sláva menom slávik ho začali nazývať všetci. ~
38 11| sladkoústy tam spieval ; a hodnú ho chvíľu ~potom ako už prestal,
39 11|        vezmi si dar môj a maj si ho náhradou za spev.“~~~  .
40 12|    zaviazaným zrakom tvoj družba ho obíde trikrát ~a jedným
41 12|            Na oltár kamenný hneď ho potom Ďonďovi dáme, ~aby
42 13|         až zrazu nečakane, jakby ho odfúklo čosi, ~a keď z dúbravy
43 13|        znavený chôdzou a keď som ho vyviedol z hory ; ~v dolinke
44 13|      ruku mu podáva hneď a takto ho osloví vľúdne : ~„Keď si,
45 13|      mysle, ~clivota zmocňuje sa ho, žiaľ, starosť do hlavy
46 13|       tam na tom trasovisku, keď ho čos’ ofúklo razom, ~vyliezať
47 13|       som počul, i odporné červy ho upriadli.) ~Tam smäd vodička
48 14|         záletov príde, čo hľadám ho každý deň vonku,~~~~~~10.~~~~ ~~~~
49 14|       všetky strany ; ~nezazriem ho však nikdy, a nikdy pesničky
50 14|        srdca, tiež nemôžu zvábiť ho ku mne. ~Často i k studničke
51 14|      isté skúsim i ja, či by som ho nemohla získať.~~~~~~30~~~~ ~~~~
52 14|           za milým mojím. ~Ak by ho zadúšal smäd a prudká páľava
53 14|           za milým mojím. ~Ak by ho umáral hlad a ukrutnou lačnosťou
54 14|         ku mne, ty ostrými rohmi ho pichaj ~a kol ho do prázdnych
55 14|   ostrými rohmi ho pichaj ~a kol ho do prázdnych bokov a kol
56 14|         do prázdnych bokov a kol ho do tvrdých rebier. ~Ber
57 14|        Cap, milého môjho. ~Aj ty ho, čiernohrivá, čo gniaviš
58 14|      prsia zavaľ sa celá, ~hrdús ho, Vlkolak, i ty, kým nesadne
59 16|        piskot, keď dravý jastrab ho schytí, ~unáša povetrím
60 16|       unáša povetrím preč a ešte ho v pazúroch gniavi, ~alebo
61 16|         mastili, treli, ~liečiac ho na každý spôsob, čo poznali
62 16|       aby aj pastieri pozdní, čo ho už nestihnú počuť, ~ako
63 16|       zvesť pastieri čuli ~a keď ho v zástupe hustom tam niesli
64 16|     čerstvú príjemnú vôňu ~a keď ho šľapaje chodcov i niekedy
65 16|         nej úmysly číta, ~vrúcne ho prosieva zavše, nech milosť
66 16|         sa teší volček, keď oráč ho vypriahne z jarma,~~~~~~
67 17|       môj~~~~~~10.~~~~ ~~~~a nes ho po rosnej tráve ta ku je
68 17|      celý nechýba u mňa, ~štedro ho rozdávam iným, veď prebytok
69 18|          suchý krm len a skromne ho prežívať bude, ~až znova
70 19|            zavité do plienok tam ho nájdete v maštaľných jasliach.“ ~
71 19| pacholiatko a v ktorých jasliach ho nájdu. ~Teda sa pripojme
72 20|         okom a dlaňami objala si ho, ~do plienok zavinula ;
73 20|      zavinula ; i na útle vezmúc ho lakte, ~pritisla k ňadrám
74 20|          dieťatka Panny ~vzbudil ho uprostred noci, rád by mu
75 20|     obídu okvetia lipy : ~než by ho prestala snáď raz hlásať
76 21|          príkladný stále. ~Často ho bolo vídať i na šerom úzadí
77 21|       parou. ~Neskôr, keď vyučil ho sám vznešený Čestislav,
78 21|          nadutých pukov, ~hoc sa ho nedotkol ešte ni lúčik mladého
79 21|       veľkej úľavy z robôt, ~ako ho čakali dávno dňom tvojho