| Table of Contents | Words: Alphabetical - Frequency - Inverse - Length - Statistics | Help | IntraText Library |
| Ján Hollý Selanky IntraText - Concordances (Hapax - words occurring once) |
Selanka
502 19| znamenie, že bude pastierom dobrým ? ~Ovce nenechá hynúť a 503 21| všetka nemoc ľud trápiť i dobytčie čriedy. ~Teraz ak nejaká 504 7 | Ľudí sa neboja, nie, a ani dobytka môjho,~~~~~~110~~~~ ~~~~ 505 13| si mešťania všetci. ~Ale dochválil skoro : len čo sa obehom 506 13| čo zdobia výšivky umné, ~dodané z cudzích krajín a spravené 507 13| muzika hlučná chuť musí vám dodávať ešte. ~Zo dňa si robíte 508 1 | 110~~~~ ~~~~čas bude na dojenie, a ovečky v košiar už zohnať. ~ 509 7 | hojnosť, veď črieda dobre mi dojí ; ~prinesiem krkošky z jari, 510 16| spieval než čížik, ten, čo ma dojíma najviac, ~hoci si spieval 511 12| Vie zručne rýchlo dojiť, priasť rýchle a vyšívať 512 21| jasene pozdnej, ~bohatší na dojnú lichvu i šestoro kozliatok 513 2 | rovina i háj : ~Jak všetko dokonalé je vo svojej spanilej kráse ! ~ 514 14| sa zdráhal prísť azda, či dokonca výslovne nechcel ~dostaviť 515 9 | 80~~~~ ~~~~Keď Výboh dokončí pieseň, hneď prelieva vyschnuté 516 9 | preš vliezol a nastaviac dokorán ústa, ~vpúšťal priam do 517 16| ĽUBISLAV ~. ~Na všetkých doľahla ťarcha, nás, pastierov zasiahla 518 11| posledná pieseň, ~každý háj, dolina, stráň, nes ozvenou Slávovo 519 11| každý, skalisko každé, ~dolinka každá taktiež nech ozve 520 13| ho vyviedol z hory ; ~v dolinke pri bystrej vode, kde veselý 521 16| vždy čerstvo uvitým znova, ~dolinou s druhmi chodí, či posvätným 522 13| smädom ~a nikdy neuzrieť dom svoj a rodinu svoju.“ ~Na 523 13| odieva nás len prosté z domácej priadze. ~(Veď i vaše prv 524 17| malom dosť útulný úhľadný domec, ~jablone okolo neho a mladučké 525 12| sprevádza celým ~a zlý Bes k domovu vášmu nech nepríde v podobe 526 10| výstavnom meste ! ~Rad-radom domy sa pnú priam do sivých vysokých 527 10| na okraj hája sa tisne, ~donáša úrodu hojnú, i chudobným 528 7 | skáče spenená dolu. ~Ta ti donášať budem i teplú žinčicu s 529 12| oltár kamenný hneď ho potom Ďonďovi dáme, ~aby bol láskavý k 530 15| každá zase hrávať sa na Ďonďu, kráľku, ~alebo chocholatú 531 4 | hviždiaci vietor mi sem až doniesol, k Váhu. ~Hneď som aj zavrátil 532 1 | jeho ovečky-jarky. ~Hrotok doplna vždycky on nadojil od každej 533 18| Poďte, jalovky, domov, len dopoly chlapa je slnko. ~Už posledný 534 8 | teraz mi, Rusalky vážske, ~doprajte pastiera premôcť, či aspoň 535 20| nesmiernu radosť, ~čo noc nám dopriala táto, keď čakané nemluvňa 536 4 | takáto radosť i nám raz dopriata bola ! ~No keď už nemožno 537 11| nešťastný ten, kto sa tu dopúšťa krivdy, ~hoci by oplýval 538 1 | hneď, nech vyučí pastiersky dorast: ~ako pásť čriedy múdro 539 21| ty porazíš všetkých, keď dosiahneš zrelého veku, ~napokon prinútiš 540 11| hromobitie jej nemohlo ublížiť dosiaľ. ~Tam od mohyly tichej, 541 14| Keď Hojka temnú pieseň už dospieva poslovi svojmu, ~keď biedna 542 20| maštaľka malá, že takých si dostala hostí ! ~Ako sa radostiam 543 16| by sme sa čím prv i my ta dostali za ním !~~~ 544 1 | posledné chváli ! ~Kiež by sa dostalo len dosť pary slabému hrdlu,~~~~~~ 545 6 | seba dostať ; a Bazák sa dostane navrch. ~Pastieri, ktorí 546 14| dokonca výslovne nechcel ~dostaviť sa mi ku mne, ty ostrými 547 17| 30~~~~ ~~~~to pastier dosvedčí každý, veď ktorý len začuje 548 1 | pastviská šíre, i vy to dosvedčte, háje ! ~Ako sa ozýva po 549 14| na radu Múdroslavy tak dotiahla milenca k sebe, ~že rohatého 550 7 | vtedy, ~nuž choval som ich dotiaľ, až im narástli krídla. ~ 551 4 | nadíde roľníkom žatva, ~dotuha natlačená tam uľahne úroda 552 15| pažiť vyšli jar pozdiacu dovábiť spevmi. ~Na dva rady sa 553 14| to s chlpatou srsťou sa dovalil z ďalekých dúbrav ~a už 554 18| medovej chuti ; veď Ruženu dovedie Blažko. ~Dobré má nohy, 555 2 | blížia sa zas, až napokon dovedna splynú~~~~~~50~~~~ ~~~~Vlnky 556 2 | vôkol pastieri švárni, kam doviesť, na všetkých stranách ~s 557 6 | Pomýľa schmatne, ~nadvihne dovysoka a celou ho náramnou silou ~ 558 1 | sú piesne ; ~tie i keď doznejú časom, ich povesť uchovať 559 16| aj hneď tisne sa nový a dozreje o krátku chvíľu.~~~~~~110~~~~ ~~~~ 560 8 | v páli prudkého slnka už dozrelo ovocie na nej ~a sem-tam 561 12| krovinám topoľ, ~jak sadu dozretý plod a bačovi črieda zas 562 1 | rozdával všetky. ~Keď sa to dozvedel Veles, čo spravuje pastiersky 563 3 | vôkol sa rozpína sviežo ~a doširoka stelie v čas páľavy chladivé 564 21| najväčšie blaho, ty Martin môj, dožič jej sluchu, ~neohrď ju jak 565 21| ako pri cecku jahňa a s dračicou chlapča sa pohrá. ~Prestane 566 21| zavité v poduškách drahých a v čistých mäkuškých plátnach ? ~ 567 21| Zhubný jed hady stratia, drak ľúty osprostie celkom ~ako 568 9 | že čarodej, zapriahnuc draky,~~~~~~40~~~~ ~~~~k východu 569 18| prešiel som húštiny vôkol, ~dral som sa pichľavým chrastím 570 16| ako húsatku piskot, keď dravý jastrab ho schytí, ~unáša 571 5 | túlala kopcoch ~a škrekot dravých vtákov sa rozliehal ponad 572 2 | mumlú a do ľútej bitky sa dráždia. ~Tam sliedia kozičky zas 573 14| tou lyžičkou dlabanou z dreva, ~Ber sa mi, rýchlonohý, 574 13| čistá, z lipovej kôry, ~z drevených riadov jeme a hladných nasýtia 575 16| Prv i háj tešieval ma i driečne ma tešili čriedy ~i lúky 576 19| pri čriedach bez spánku drieme ~a ty tu rozvalený si pri 577 14| Každučké zvieratko tu už uspala driemota sladká, ~iba mňa nezvládze 578 9 | nezavrie oči noc pozdná driemotou sladkou.“~~~ . 579 1 | vyhúkne prudko. ~Veru skôr na drieni žaluď, skôr na dube porastú 580 11| matky, spievajte o ňom už drobným dieťatkám svojim. ~Na horách 581 2 | vzdorové barance už klať idú sa drobnými rohmi. ~A vôkol pastieri 582 10| Čížika žltý stehlík a drozda pesnička zase ~prekonať 583 19| jak vrabec má v zrovnaní s drozdom. ~Nemohol som sa však prebrať 584 4 | zrýchli k neveste svojej. ~Už drsné vrchy si prešiel a po hladkej 585 9 | radostnou piesňou. ~Príď, druh môj, Dobroslav milý, a zabávať 586 10| začnú z jedného na hniezdo druhé, ~ktoré im poslúžiť má zas 587 6 | Už každý vystiera ruky a druhého uchopí pevne. ~Pravými ramenami 588 3 | potlačiť nárek, ~až celé druhovo telo tam skropili prúdom 589 15| na druhú zasa ~a jedni po druhých začnú jar volať takouto 590 6 | trikrát zatočí jeden tým druhým vo vzduchu, ale ~po trikrát 591 12| So zaviazaným zrakom tvoj družba ho obíde trikrát ~a jedným 592 14| len začujem čriedu. ~Bez družiek, pastierok vždy, veď spoločnosť 593 16| Alebo možno sa hostí zas v družnom radostnom kruhu ~na hodoch 594 9 | hlavu zdvihla, ~vytvorí držadlo-uško, za ktoré podvihneš pohár. ~ 595 1 | Akože zabudnúť možno a držať zavreté ústa ? ~Veď väčšmi 596 9 | a obhrýza borovú šušku, ~držiac ju v predných labkách a 597 19| čriedach svojich, čo nočné držíte stráže ! ~Strach si vyžente 598 4 | tŕstím, ~ozdobou pasienkom je dub-samotár alebo hruška, ~ozdobou neveste 599 9 | iba – ~sadol si pod klenbu duba, a keď sa mu rozliezla črieda ~ 600 21| jedličím, brečtanom tiež, čo na dubce vysoko pnie sa, ~ešte aj 601 1 | na drieni žaluď, skôr na dube porastú drienky, ~skôr vrana 602 17| spanilej Belke ! ~Šumiaci v dubine temnej, ty, vetríček, prevezmi 603 21| studníc poľných ~a z dutých dubov v háji med čistý lízať i 604 16| najmenší vetrík, hľa, nebadať v dubovom lístí. ~Zatiaľ psi ustrážia 605 14| srsťou sa dovalil z ďalekých dúbrav ~a už ju chytá a vlečie 606 9 | svojvôli zúria, až stromy dúbravou lámu, ~z koreňa vyvracajú 607 13| či ohlasov pastierskych dúčeľ. ~Každý je bohatý tam, že 608 21| Kozorád prespevuje a Ranoslav dúčeľou zvučnou ~predhráva ostatným 609 13| zbridí sa mu všetko, a zlý duch, čo do neho vstúpil ~tam 610 21| všetci ~z vnuknutia božieho ducha už dávnych praotcom našim:~~~~~~ 611 12| hlasy už mali, ~do fujár dúchali statne, spev oboch strán 612 21| neskoršie potom ~prudkejším duchom ma vznieti a schytí k rozletu 613 4 | skryvenými ten do trúbky klenovej duje. ~Jeden z nich, ozrutný 614 3 | zvestuj ~až hen po Dunaj dumný, že spevavý Hlasislav umrel ~ 615 6 | vôkol rozlieha sa ďaleké dunenie zemou, ~akoby zvrátení víchrom 616 9 | zakrepčia zápäť, tak ako si dupkajú v kole ~vinohradníci, kosci, 617 16| mnohým na hlave vlasy priam dupkom vstávajú hrôzou, ~najmä 618 14| ku nej ~strašný a rýchly dupot. No nebol to, nebol Cap 619 5 | Zaspieva ďalej, ako zem zdunela dupotom temným, ~v desnej hrmiacej 620 16| tak všetko sa clivotou dusí, ~o čo viac veselšie bolo, 621 9 | dozreté hrozno ~do kláta dutého nabil a sladký mok prešoval 622 21| zo studníc poľných ~a z dutých dubov v háji med čistý lízať 623 13| šťastia už prebúdza nepokoj v duši ~z tých márnych márností 624 10| rozsiate hviezdy. ~Tú krásu duší milú nám rozvíňa príroda 625 9 | gágora ten nápoj dlžizným dúškom. ~Ako napokon Nemier, keď 626 5 | bojoch, ~na jeden dlžizný dúšok roh vína vyprázdnil do dna. ~ 627 11| vyhral som súťaž. ~Na spodnú dúžku majster jej prirobil štvorhranné 628 11| vždy svedomím pásť, než dva-tri tisíce so zlým. ~Aký je 629 11| liahla dvojčatá zdarné. ~Da dvakrát po dvoch v roku mu barancov 630 12| Daj, ženích, predo dvere, daj kohúta bieleho peria.~~~~~~ 631 15| ozimín bujných ~do výšky dvíhaj a tahaj, na holých hájoch 632 10| strečkuje zavše. ~Odtiaľ sa dvíhajú vŕšky a brčkavé viničky 633 10| ako sa modrejú v diaľke, ~dvíhajúc temená obrie i ponad oblačný 634 20| spoločnosťou radosťou veľkou. ~Dvíhala zelenú trávu zem jednostaj 635 1 | sa zabudli pásť a pozorne dvíhali uši ; ~ako za rány včely, 636 19| spustili bľakot. ~Splašení dvíhame hlavy a hľadíme pátravo 637 11| svojom základe budú ~do výšok dvíhať sa Tatry, kým zostane jediný 638 11| jalovou nezostala, lež liahla dvojčatá zdarné. ~Da dvakrát po dvoch 639 8 | Prevýši vysokým vzrastom i dvojročné barany mnohé.~~~~~~30~~~~ ~~~~ 640 8 | Ovcu i s blížencami, tú dvojročnú, dávam vám za to. ~Ak prehrám, 641 7 | som nebol vyšší, jak býva dvojročný junček, ~a znalec Hlasislav 642 10| svieže~~~~~~30~~~~ ~~~~a celý dvorček noria do sladkej vône i 643 16| vravia, že i kura si na dvore zaspieva zavše ~a že vraj 644 2 | stíska, ~tam iný naberá dych a do trúby chrapľavej fúka, ~ 645 18| lístím. ~Sever už chladom dýcha a hustnúcou čierňavou hrozí. ~ 646 11| štebotom vtáci, ~i kvety dýchali vôňou vždy príjemne, akoby 647 9 | Hodislav, gajdoš, čo z toľkého dýchania schudol, ~nafúkne veľké 648 14| Darmo sa pestríš, kvietie, a dýchaš opojnou vôňou, ~nebudem 649 3 | cez zimu nemé ; ~no len čo dýchne naň jar, hneď rozviaže jazýčky 650 14| vodičku tam, hneď nazerám dychtivo do nej,~~~~~~20~~~~ ~~~~ 651 1 | s ústami do korán každý ~dychtivý po každom slove tie ľúbezné 652 16| len trúchlivým, žalostným echom. ~Tak všetko smúti za ním, 653 8 | každá tu kvitne, ~už lúky farbami hrajú, už nádherou skveje 654 7 | iste i sýtejšiu mali by farbu,~~~~~~80~~~~ ~~~~nežné ústočká 655 2 | našich nádherou meňavých farieb. ~Cez ne sa naháňajú sem 656 16| Neomdlie ruža nikdy a nemrie fialka nežná, ~nezvädne klinček 657 21| nedýcha takou veru ni prvá fialky ranná,~~~~~~90~~~~ ~~~~ani 658 5 | hurtom, ~ako sa predbiehali fičiace na svoje miesta, ~keď hukom 659 6 | Bazákom mykne, ~On pobadajúc fígeľ, hneď na druhú stranu ho 660 11| úst netkla sa ešte raz ani fľašôčka táto, ~prvýkrát zvesil som 661 11| krásny dar venujem ti, tú fľašôčku v podobe súdka, ~ktorú som 662 19| pri ohni hasnúcom zdýmaš, ~fučíš jak naduté gajdy, keď hučky 663 16| celkom. ~Prestáva mrazivý fujak i peklo páľavy letnej,~~~~~~ 664 12| chrapľavé hlasy už mali, ~do fujár dúchali statne, spev oboch 665 7 | takejto lahody nemá. ~Či sa ti fujara azda viac bude páčiť než 666 7 | páčiť než gajdy ? ~Má zvučnú fujarienku i píšťaly šľachtené rokmi, ~ 667 2 | dych a do trúby chrapľavej fúka, ~iný zas mulitánky, tie 668 1 | začali práve len ujímať fúziky prvé, ~prekonal takých bačov, 669 5 | prosiť a hladiť mu bielučké fúzy, ~aby nariekať prestal a 670 9 | ústa, ~vpúšťal priam do gágora ten nápoj dlžizným dúškom. ~ 671 4 | mäkušký trávnik ~a skúšal gajdence tam, čo som si onehdy spravil. ~ 672 7 | závisťou puká, keď na ne gajdovať začnem. ~Keby bol vytušil 673 8 | 50~~~~ ~~~~poslušní gajdoši hneď tú našu nám zahrajú 674 16| vždy z boka na bok, keď gajduje, opála hlavou, ~veru mi 675 4 | zdúvadlom do nich prúd vzduchu, gajdujúc splna. ~Všetci radosti plný, 676 18| Choďte, jalovky, domov, hľa, gazda vám otvára vráta.“ ~Tak 677 19| A pridám z raňajšieho i geletu sladkého syra. ~. ~BRATROSLAV ~. ~ 678 16| preč a ešte ho v pazúroch gniavi, ~alebo ako bekot, keď ovcu 679 14| Aj ty ho, čiernohrivá, čo gniaviš v sne úbohých ľudí,~~~~~~ 680 11| rozpory rozvadených i hádky zo srdu pošlé ~rozriešil 681 21| 130~~~~ ~~~~Zhubný jed hady stratia, drak ľúty osprostie 682 5 | kýchať. ~Veštec tam kocky hádzal o osud lapených vtákov, ~ 683 13| vyšitých zlatom sa začal odrazu haliť, ~až sám nevedel isto, či 684 3 | posvätnom breste ~nech visí v haluzí útlom, čo vôkol sa rozpína 685 2 | ligoce rosou, hoc nemajú v haluziach ani ~jedinký jeden lístok ; 686 14| tieň klenby, čo vzopäli haluzím duby, ~i skočným ligotom 687 15| rozhojni každému radosť ! ~V halúzkach od rosy mokrých si skákať 688 8 | toho škopca, čo obhrýza halúzku heno. ~Dal mi ho ešte vlani – 689 10| sa širokej lipe tu vlnia halúzky svieže~~~~~~30~~~~ ~~~~a 690 21| SPASITEĽ~Selanka 21~Martinovi Hamuljakovi ~.~ ~~~ ~~~~xx~~~~Až teraz 691 3 | veď zaiste zmĺkol by v hanbe. ~Lebo keď pískal on na 692 13| sebou a za svoje skutky a hanbí,~~~~~~80~~~~ ~~~~potom potajme 693 13| čierna opálil kýsi, tak začal hanobiť stav svoj . ~„Pri kozách 694 13| upriadli.) ~Tam smäd vodička hasí, vždy čistá, z lipovej kôry, ~ 695 19| tu rozvalený si pri ohni hasnúcom zdýmaš, ~fučíš jak naduté 696 1 | vlna ~je na nich mäkušká, hebká; lež viacej to zaváži, čo 697 13| schystali bývanie preňho, a do hebkých hodvábov iba~~~~~~60~~~~ ~~~~ 698 11| Nad roľníkom i lichvou sám Henil obďaleč bedlí ~so strážnou 699 8 | škopca, čo obhrýza halúzku heno. ~Dal mi ho ešte vlani – 700 14| lipy kresaný čln a hybké heslo mu chýba, ~nech preplaví 701 9 | Veď každý, kto vidí ho, híka :~~~~~~30~~~~ ~~~~má v sebe 702 14| mojím. ~Ak by ho umáral hlad a ukrutnou lačnosťou hynie, ~ 703 14| chvíľa záletov príde, čo hľadám ho každý deň vonku,~~~~~~ 704 13| pre seba, naznajúc miery, ~hľadáte pohodlie väčšie, vždy väčšiu, 705 20| takejto slasti. ~Iba s údivom hľadel na tvár a ústočka pekné, ~ 706 10| vody, hľa, na svoje jabĺčka hľadia ! ~Ako sa roja tu včielky 707 2 | mach ju obrástol celú. ~I hľadiac na svet vôkol, zrie krásu 708 19| Splašení dvíhame hlavy a hľadíme pátravo vôkol : ~i tu znezrady 709 14| 20~~~~ ~~~~či aspoň v hladine hladkej tvár čakaná nezjaví 710 5 | Tu začali ho prosiť a hladiť mu bielučké fúzy, ~aby nariekať 711 1 | ti dám, má tisové porisko hladké – ~ja pastierovi s Turca 712 10| kolíšu konáre stromov ~a v hladkom zrkadle vody, hľa, na svoje 713 14| nožík a túto, hľa, lyžicu hladkú.~~~~~~50~~~~ ~~~~Ber sa 714 16| ako sa ovečka teší, keď hladná na úhor vyjde, ~tak ti ma 715 13| drevených riadov jeme a hladných nasýtia štedro~~~~~~120~~~~ ~~~~ 716 13| som vtedy mohol i zahynúť hladom a smädom ~a nikdy neuzrieť 717 11| keď zaznie splna a ľúbezne hlaholí vôkol, ~nech stíchne i sám 718 21| vrúcnou túžbou ; ten, o ktorom hlásali všetci ~z vnuknutia božieho 719 20| by ho prestala snáď raz hlásať pastierska trúba.~~~~~~60~~~~ ~~~~ 720 17| xx~~~~Keď sa už hlásila noc, padajúc hustnúcim temnom, ~ 721 11| a trikrát ľúbeznejším sa hlásili štebotom vtáci, ~i kvety 722 1 | aby dosť vládalo hlásiť tie jeho veliké skutky ! ~ 723 15| sa zrazu ~ľúbezným svojím hláskom i priletí lastovka svižká, ~ 724 4 | keď som náhlivo rezal do hlasných piskory hučkov.~~~~~~20~~~~ ~~~~ 725 17| tvojich úst vrúcnych znel hlások, čo prevýšil spanilou nôtou ~ 726 12| pastieri, tí, čo chrapľavé hlasy už mali, ~do fujár dúchali 727 13| pýcha sa zdúva, až z hláv rásť začnú rohy, čo kolú. ~ 728 10| honosné stĺpy ! ~Doteraz hlava ma bolí, čo som ju vyvracal 729 12| na druha sivého hľadí a hlavičkou vďačne mu kýve. ~Líca máš 730 12| jediným švihom on zoťať mu hlavičku musí. ~Na oltár kamenný 731 3 | ľalie tiež tie svoje zvesené hlávky ~vbok skláňať začali zvoľna 732 9 | všetko uchovať stačil ?! ~No, hlavné je, že všetky, tým najmenším 733 5 | vymrští sa náhle a zmizne do hlbín rieky;~~~~~~90~~~~ ~~~~a 734 5 | ruky a za palce potiahnu v hĺbku. ~On potešený sľubom, hneď 735 6 | nekrútia sa ani nad plytčinou hlboké víry ~jak títo medzi sebou, 736 20| milej, blaženej matke. ~V hlbokej poklone tam keď hodnú strávili 737 19| Pôjdem rád zrodeniatku hneď hlbokú poklonu zložiť. ~Veď kto 738 9 | žalosti žravé, ~ktoré v nás hlodajú skryto, sa utopia v nápoji 739 13| Jak jeseň prevýši hloh a jabloň zas kyslastý šťaveľ, ~ 740 7 | Kráska spanilá ! Belšia, než hlohový kvietoček býva, ~tvrdšia, 741 7 | jaskyne spievať, ~no i tie hluché háje ja rozvlním piesňami 742 16| rozmohol iba a neplecha hluchého ovsa. ~Áno, i údolie samo, 743 7 | tvrdšia, ako je kremeň, ty hluchejšia, ako je tetrov ! ~Darmo 744 13| predkladať treba, ~k tomu muzika hlučná chuť musí vám dodávať ešte. ~ 745 17| kvietia ~a v nej sa včely hmýria, med robiac a voňavé plásty.~~~~~~ 746 4 | gajdy na pleci niesol ~a hnal zdúvadlom do nich prúd vzduchu, 747 2 | žiarou ~a z neba začala hnať noc hustú i temravé tiene, ~ 748 5 | Do šírky rozhodia vlasy a hnáty zamocú do nich ~alebo rozprestrú 749 8 | medveďa krutosťou zase, ~no hnevom prevýši hada a horkosťou 750 10| a utiahli sa do hniezd, do tichých húštin k spánku, ~ 751 7 | raz našiel som mláďatá v hniezde, ~ešte len kostrnky mäkké 752 18| hrušiek si zajedz, sú výborné, hniličky všetky ~a sladké medovej 753 9 | kuľašu vína. ~No je i viacej hoden. Veď každý, kto vidí ho, 754 9 | píšťalky k ústam. ~I chudý Hodislav, gajdoš, čo z toľkého dýchania 755 11| sedí a narieka na svoju Hodku.“ ~. ~PRISLAV ~. ~„Ak zaspievaš 756 1 | nich tu zastať som musel. ~Hodne som pochodil sveta, lež 757 21| ešte, ~budú ti závidieť hodnosť a želieť záhubu svoju. ~ 758 16| družnom radostnom kruhu ~na hodoch oslávencov a počúva nebeskú 759 9 | kde oheň už nakládli k hodom. ~Bude sa usmievať na nás 760 13| darca nádherných hodov ! Či máte vy hostinu lepšiu ? ~ 761 13| ráči a zavládze, ~celé dni hodovaním a samou len rozkošou trávia, ~ 762 13| bývanie preňho, a do hebkých hodvábov iba~~~~~~60~~~~ ~~~~a do 763 14| húští, ~a trápi šteklením Hojku, že viacej už nevyšle Capa.~~~ .. 764 12| kol nej i sádok rodiaci hojne ~každý rok ovocie dobré. 765 20| skazy statok náš vždycky; ~hojnejšie požehnanie nám udeľuj z 766 10| sa tisne, ~donáša úrodu hojnú, i chudobným dostatok zvýši. ~ 767 20| požehnanie im všetkým za ten hold dalo, ~že sa im rozmáhali 768 13| než pukajú zore, už pod hole vyháňať čriedu ; ~celý deň 769 16| i údolie samo, i strmina holín a skalísk ~odpovie volajúcim 770 4 | oba obďaleč iba, tam na holom suchári sediac, ~nemilé 771 15| výšky dvíhaj a tahaj, na holých hájoch žeň listy, ~zvieratám 772 19| tašku jabĺčok nesiem, dve homolky syra a ešte, ~aby mu teplo 773 1 | pastiersky národ, ~ta k honelníkom malým, kde bývajú, povolal 774 10| kresané zo skál ich vzpierajú honosné stĺpy ! ~Doteraz hlava ma 775 12| pasienkom tráva, ~vysokým horám jedľa, dub nízkym, a krovinám 776 7 | počúvať pesničky milé. ~V horkom sklamaní zveril raz čried 777 8 | no hnevom prevýši hada a horkosťou bylinu blenu.“ ~. ~OSLAV ~. ~„ 778 8 | umný to výrobok veru : ~horná časť z jedného kusa a spodná 779 1 | ozývať Slavín aj po našich horniackych hájoch. ~. ~HÁJISLAV ~. ~ 780 1 | takýto nemáte tuná ~ako my na Horniakoch, nuž azda prijmeš ho vďačne. ~ 781 9 | majstrovsky vyrezal z buka ~z Horniakov istý pastier a za ktorý 782 7 | psíkov a pustiac ju lúčinou hôrnou, ~pobral sa do samoty, tam 783 14| milým mojím. ~Ak býva za horou niekde a za strmou neschodnou 784 2 | tiahnu a pnú sa hrebene horské ~jeden nad druhý vyššie 785 18| Poďte, jalovky, domov, už za horu zapadá slnko. ~V teplých 786 7 | tvojimi vlasmi i chladiť horúce ústa. ~Môžeš sa odtiaľ dívať 787 5 | pieseň o tom, z kých žriedel horúci prameň ~vrie vprostred bystrého 788 1 | ani tak neteší ležať ~v horúcom popoludní v tieni, kdes’ 789 19| hneď, bol by priam od hada horší. ~Ale čo zo sebou vezmem ? 790 13| nádherných hodov ! Či máte vy hostinu lepšiu ? ~Prečo ma neuliahla 791 13| ako som uvidel sám, z ich hostiny okúsiac vtedy, ~keď som 792 13| všetko, čo jemu i ostatným hosťom. ~Aké to dobroty boli ! 793 8 | Ľubko tam sedí, ~pod kríčkom hotuje si na nové košíčky prúty. ~ 794 7 | si v príjemnom chládočku hovieť ~na topoľovom lístí, či 795 10| rosa, ~čo farbou storakou hrá, keď stavia sa naproti slnku, ~ 796 2 | osve, ~alebo v spoločných hrách, čo na lúkach vedno sa bavia, ~ 797 4 | Ale ty, keďže si bol blíž hradskej s ovcami vtedy, ~povedz 798 5 | zvesené z bidla i samy od seba hrali, ~a kto si na ne pískal, 799 15| pritom piesne, tie, čo k hrám obvykle patria.“ ~. ~CHLAPCI ~ .~~~~~~ 800 11| i posledná pieseň. ~Keď hráte na nástrojoch, vy, veselí 801 4 | čo na každej svadbe tu hráva, ~za hučky prevesené si 802 7 | prsty, keď na milej dúčeli hrávam ! ~Veď ani pastiersky spev 803 21| tebe, lež i tých premôžeš hravo, ~zrútiac ich do hustých 804 16| letia ~a ovievajú všetko len hravým ľahučkým krídlom ; ~iba 805 4 | milé vetríčky v chôdzi ~hravými krídelkami nech ťa vždy 806 2 | s trojklanným kmeňom ~na hrču vystlanú mäkko, veď mach 807 11| okrúhlu jej tiež štvorhranné hrdielce spravil. ~Na jednom dienku 808 11| sem krásnoperý a zvučného hrdielka vtáčik ~a že spanilé piesne 809 15| ľúbezné spevy ich spanilých hrdielok odtiaľ, ~v chrastiach si 810 21| a bitky ukrutné slávia, ~hrdinstvá víťazov mocných nech hlásia 811 9 | medvede mumlú. ~No ani naše hrdlá, keď víno ich vyladí k piesni, ~ 812 7 | mi únavou chrípne hlas v hrdle vyschnutom spevom ! ~Darmo 813 1 | dostalo len dosť pary slabému hrdlu,~~~~~~90~~~~ ~~~~aby dosť 814 14| na prsia zavaľ sa celá, ~hrdús ho, Vlkolak, i ty, kým nesadne 815 2 | do diaľok tiahnu a pnú sa hrebene horské ~jeden nad druhý 816 18| Slniečko bude vás hriať a previevať vetríček jarý, ~ 817 10| náhlia sa domov ! ~Ako mi hrkúta tu i trúchliaca hrdlička 818 3 | hrdličky, zaleťte ta a hrkútajte mu v chládku. ~A ty, sláviček 819 7 | vajíčok ; tebe tu ľúbostne hrkútať budú. ~Mám tichú spanilú 820 5 | dupotom temným, ~v desnej hrmiacej zbroji keď na žrebci snehobielom ~ 821 10| je nádherné všetko v tom hrmotnom výstavnom meste ! ~Rad-radom 822 4 | množstvo pastierov cestou sa hrnie náhlivo kamsi, ~ten spieva, 823 18| dvorov lichvu ~Už sa kravičky hrnú, no aké sú schudnuté všetky ! ~ 824 1 | kvetov poľných, ~tak sa hrnulo k nemu ta zo všetkých okolných 825 11| lipa ohromná, hrdá, čo nad hrobom praotca Sláva ~vzpína sa 826 11| nijaký zúrivý príval ~a ani hromobitie jej nemohlo ublížiť dosiaľ. ~ 827 6 | Z divákov napína každý hromovým pokrikom hrdlo, ~keď povzbudzuje 828 7 | z jari, kým ešte nedunia hromy, ~v lete zas jahody lesné, 829 4 | veľký Dunaj, už ťa aj bystrý Hron víta, ~už breza klania sa 830 18| potom vinný, keď vypustia do hrotka málo ? ~Zahučže, trúba, 831 1 | mliekom až po okraj naplnia hrotky ~a trikrát krajšia a mäkšia 832 18| dýcha a hustnúcou čierňavou hrozí. ~Do rána napadá sneh a 833 9 | povyše sedí. ~Lež ony nedbajú hrozieb, keď hrozno dobrotu núka. ~ 834 2 | 60~~~~ ~~~~Bujaky hrozne mumlú a do ľútej bitky sa 835 4 | na nich, ~vinica obťažká hroznom, až zohne sa ku samej zemi, ~ 836 11| dobrotivý, aj keď nám naháňa hrôzu. ~Lež keď už počúvať chceš 837 13| opustil život ~ktorý mi plnou hrsťou vždy šťastie a spokojnosť 838 21| nezmestí ani. ~Oštiepkov ako hrúd bude a žinčice bude jak 839 16| ustrážia čriedy, čo tiahnu hrudnatou pašou, ~zavčasu zavrátia 840 19| Ráno, keď zmútim, pošlem i hrudu masla a mlieka ~do jednej 841 18| ak sa ti páči, ~z týchto hrušiek si zajedz, sú výborné, hniličky 842 1 | si zatiaľ môžeš, tam pod hruškou v studenom chládku, ~oddýchnuť, 843 6 | Ten padá tvárou dolu a hryzie zubami piesok.~~~~~~50~~~~ ~~~~ 844 3 | Stádo sa prestalo pásť, hrýzť nechce už zaschnutú trávu, ~ 845 18| berte. ~Prestaňže, trúba, hučať, už vyhnali zo dvorov lichvu.“ ~ 846 4 | ďatelín vonia, ~Váh si ľúbezne hučí a včielky v topoli vrndžia. ~ 847 12| jak luk ~vrbinou bežala, hučiac, a kde sa háj temnistý dvíhal. ~ 848 20| ozvena znela, ~tratiac sa v hučiacich diaľkach ; a na zvratných 849 21| píšťaly znejú a gajdy aj s hučkami aj bez, ~obďaleč čuť roh 850 4 | rezal do hlasných piskory hučkov.~~~~~~20~~~~ ~~~~Už som 851 8 | hlavičky pekné ~skláňajú k hudbe Víly ; k nim Veles sa zakráda 852 13| lichvy, ~alebo premilej hudby, čo sem i ta vtáčence nosia, ~ 853 8 | speváci boli, výborní obaja hudci. ~A vtedy Oslav takto oslovil 854 8 | on za mladi býval tiež hudcom.“ ~Dvaja pastiery mladí 855 4 | zase si na milej píšťalke hudie, ~ústami skryvenými ten 856 17| potôčiku tichom ~takto si húdol cestou na zvučnej dúčeli 857 3 | ťahala smutno v plač dlhý húkanie svoje. ~A vydesení vôkol 858 5 | fičiace na svoje miesta, ~keď hukom náramným zase ich všetky 859 2 | lupene na zem priam ako sneh húľavy jarnej. ~Včely sa široko 860 4 | natlačená tam uľahne úroda v humná. ~. ~KRASLAV ~.~~~~~~100~~~~ ~~~~ 861 5 | zavše, jak von sa rútili hurtom, ~ako sa predbiehali fičiace 862 15| Jahniatka za tebou bľačia, i húsatká pod krídlom matky ~štebocú 863 16| horký žiaľ pomáha toľko ~ako húsatku piskot, keď dravý jastrab 864 15| kvočku, či na zlé-nedobré húsky ~a spievať pritom piesne, 865 16| sviatočných píšťal, ~chýrečných huslí a gájd sa ozýva navôkol 866 21| nízko ma nabáda húsť a pastiersku dúčeľu stískať. ~ 867 13| urodia stromy a nízka kružiná hustá : ~plánky a čučoriedky, 868 18| miestečko máme, je v závetrí hustého šípia ~a celá moja črieda 869 17| už hlásila noc, padajúc hustnúcim temnom, ~a ústa Večernice 870 18| Sever už chladom dýcha a hustnúcou čierňavou hrozí. ~Do rána 871 8 | 10.~~~~ ~~~~pokryjúc husto pažiť, len nariedko trávička 872 2 | a z neba začala hnať noc hustú i temravé tiene, ~už pastier 873 21| premôžeš hravo, ~zrútiac ich do hustých bahnísk a do bezdnej mrákoty 874 8 | pri riave usnúť tam pod hustým klenutým brestom, ~keď z 875 5 | Veď spieval, aká hrozná húšť bujnela okolo Váhu ~v oných 876 3 | až ochrípli v trávnatej húšti. ~Začni mi trúchly spev, 877 14| vlečie do svojej jaskyne v húští, ~a trápi šteklením Hojku, 878 21| ohlase spevu, čo šveholia v húštinách vtáci,~~~~~~20~~~~ ~~~~nízko 879 7 | výšave vspäté, ~zakryli húštinou šera a chladnou trvalou 880 6 | starých bukoch, čo k výškam hviezd vzpínajú hlavy ~a cez deň 881 20| udalosť veľkú ! ~Ni nebies hviezda výška sa nemohla radosti 882 4 | neprestanú to meno vynášať k hviezdam. ~. ~KRASLAV ~. ~Na novomestskú 883 21| tomu, ~pred ktorým duchovia hviezdni tak nízko klonia sa k zemi, ~ 884 18| mala vraj bielu výraznú hviezdu, ~od šije biely pásik sa 885 8 | vtedy. ~Ľubko, keď zachytil hvizd, hneď prišiel a úlohu prijal. ~ 886 11| vôkol a pastierska dúčeľa hviždí,~~~~~~20~~~~ ~~~~lichva 887 5 | vodník o tom, jak Stribog hviždiace vetry ~z jaskyne vypúšťal 888 4 | i hudbu, i piesne ~milo hviždiaci vietor mi sem až doniesol, 889 21| prvé okvetie broskýň, ~ako hyacint včasný, keď vykvitne z poliatej 890 6 | prasknutiu svaly, ~točia sa hybko a pružne vo pravo, vľavo 891 20| i vrchy a údolia nízke ~hýbu sa, plesajúc tiež tou spoločnosťou 892 14| hlad a ukrutnou lačnosťou hynie, ~nech vezme do prázdnych 893 19| pastierom dobrým ? ~Ovce nenechá hynúť a vlkov zlej besnoty zbaví. ~. ~ 894 13| pelechoch leží a v noci koristiť ide, ~sova a netopier mrzký 895 17| z diery, ~keď na vohľady idem ku svojej spanilej Belke ! ~ 896 6 | chystáme na boj, ~pasovať ideme sa, buď nám ty za svedka 897 6 | milo : ~„Chválislav, dobre ideš, sadni si do chládku u nás, ~ 898 21| ja nespieval, za čriedou idúc. ~V tebe prišiel už na svet 899 2 | a šumné, buď za čriedou idúce osve, ~alebo v spoločných 900 11| spieva i šantí v obvyklých ihrách. ~Nad roľníkom i lichvou 901 7 | vetríčky budú~~~~~~70~~~~ ~~~~ihrať sa s tvojimi vlasmi i chladiť 902 7 | stlmila celkom, ~keď len ihravý vetrík chvel zľahka lístím 903 1 | 10~~~~ ~~~~Nemoc a iná pliaga, čo pastierov ku 904 5 | On potešený sľubom, hneď inakšou hovorí rečou : ~„Čo ste 905 16| letnej,~~~~~~80~~~~ ~~~~inovať opadá tiež i povodeň odtečie 906 5 | začínať spev svoj ; bez trémy inštrument ladí ~rozľahlým priestorom 907 14| duby, ~i skočným ligotom iskrí na vlnách zahmlenej riavy. ~ 908 20| rozklenutom sa začali hviezdičky iskriť : ~Vitoslav, bedlivý pastier, 909 2 | ako žblnkocú riavy tou iskrivou vodičkou čistou ! ~Raz rovno 910 14| posla vyslala za ním. ~To isté skúsim i ja, či by som ho 911 10| prebýva mieste ~bezpeka, istota, pokoj, tu samá len blaženosť 912 9 | vyrezal z buka ~z Horniakov istý pastier a za ktorý dal som 913 10| zrkadle vody, hľa, na svoje jabĺčka hľadia ! ~Ako sa roja tu 914 12| Jak orech prevýši bukvu, i jabĺčko dobrotou plánku, ~tak ona 915 19| rukami, tu, hľa, ~tašku jabĺčok nesiem, dve homolky syra 916 3 | zostane pinka, ~borievka jabloňou nech je a jabloň nech borievkou 917 21| víťazov mocných nech hlásia jačiacou trúbou : ~ona ma k takému 918 16| bez konca plesanie iba, ~jadnostaj radovánky a jednako neznudia 919 7 | tmavé (ak rada lúskaš z nich jadrá),~~~~~~100~~~~ ~~~~ani med, 920 19| svojho kŕdľa. ~Ale čo sa to jagá, je odrazu svetlo jak vo 921 20| veselil z toho, jak v žiare sa jagalo všetko. ~I sám vôl, i sám 922 5 | dvíhal z lesov jas čistej jagavej luny~~~~~~10.~~~~ ~~~~a 923 13| lúky svieže, jak pestria sa jagavým kvetom,~~~~~~100~~~~ ~~~~ 924 2 | ovce bľačia, pri matkách jahňatá šantia ~a vzdorové barance 925 4 | státie k Váhu, ~Bratoľub z jahnencami už v hustom chládku tam 926 1 | zachádzať s nimi, by nevrhli jahnence slabé. ~Dobrej paše kde 927 1 | ligoce rúno na krásnych jahnencoch tvojich. ~Aké sú všetky 928 1 | bačov, čo tridsiatu prísadu jahniat, ~so zdarom odpeľhaných, 929 4 | vŕby vrhajú tiene, ~i tvoja jahnica každá si spokojne prežúva 930 19| čujné sučky a na to hneď jahnice spustili bľakot. ~Splašení 931 11| bálo sa vkročiť, ~mätonoh jahniciam zhubný tam nerástol na paši 932 10| pýri stráň celá krôpkami jahôd, ~alebo ako sa perlí tam 933 13| dojných, ~až zrazu nečakane, jakby ho odfúklo čosi, ~a keď 934 19| jasna (nik takého nevidel jakživ), ~a hneď nás vyľakaných 935 20| príchodu na svet. ~Skôr jalce opustia potok, skôr pinky 936 18| opačnú začnem, ~jak spievam jalovičkám, keď ženiem ich pred zimou 937 7 | vzácnu Uhlenu – ovcu, ~i jalovičku sivú, už ale kravička je 938 11| kráv a ani jediná koza ~jalovou nezostala, lež liahla dvojčatá 939 5 | ospievané sú tiež aj divné Jankove gajdy, ~tie, ktoré zvesené 940 18| háj, kde mumlavý bujak je Jarkov. ~Uprostred čela mala vraj 941 16| keď oráč ho vypriahne z jarma,~~~~~~140~~~~ ~~~~ako sa 942 4 | KRASLAV ~. ~Pred ním i volky v jarmách zas naprú sa mocnejšou šijou, ~ 943 16| len zo zvyku ťahám, jak v jarme ťahajú junce, ~keď orú spražené 944 2 | zem priam ako sneh húľavy jarnej. ~Včely sa široko roja a 945 3 | tiež kvílili v úkrytoch jaskýň : ~tak svedčia lesy a háje, 946 21| bleskom vysvietenú keď potom jaskyňu nájdu ~a dnu váhavo vkročia, 947 21| pastierov prostých, tú biednu jaskyňu-maštaľ ; ~na roztrasenej slame 948 7 | spravy, čo dal mi, chlapcovi, Jaslav, ~keď som mu zaspieval vtedy 949 20| bôža sa na nich usmialo z jaslí. ~A štedré požehnanie im 950 18| krovom zasneženým, keď k jasliam a válovu stane, ~dajú jej 951 19| ruža ~mládenček s čista jasna (nik takého nevidel jakživ), ~ 952 20| prijmi ta do svojej radosti jasnej. ~Takto Vitoslav trúbil ; 953 6 | neba stúpalo slnko a stále jasnejšie bolo ~a prudšie sálalo na 954 10| oblačný závoj. ~Môžeš sa jasnému nebu, či zorám večerným 955 8 | tônistú klenbu i ponad vodičku jasnú. ~Tam dvaja pastiery mladí, 956 20| svetla~~~~~~10.~~~~ ~~~~tým jasným svojím okom a dlaňami objala 957 16| húsatku piskot, keď dravý jastrab ho schytí, ~unáša povetrím 958 8 | roztrateným je zhubný zas jastrabí pazúr, ~zveri sieť nastrojená ; 959 6 | keď povzbudzuje svojho, že jastria až zjašené čriedy. ~Po trikrát 960 16| bujných lúkach len blúdi i jastriť začína zrazu ~a ten jej 961 13| márnych márností všetkých, a jatrí útrapy mysle, ~clivota zmocňuje 962 10| tisne sa v rybník i okrúhle jazierko vedľa. ~Okrajom nad vlnkami 963 3 | dýchne naň jar, hneď rozviaže jazýčky jeho. ~A keď jar príde opäť, 964 21| 130~~~~ ~~~~Zhubný jed hady stratia, drak ľúty 965 13| vôbec nejakú majú, ~dobre jedia a pijú, čo hrdlo ráči a 966 14| premôcť, len ja tu bdiem jedinká vždycky ~trápená boľavou 967 21| tiché a čisté a bez jednej jedinkej šmuhy ; ~tvoje líčka sa 968 2 | nemajú v haluziach ani ~jedinký jeden lístok ; sú akoby 969 12| obíde trikrát ~a jedným jediným švihom on zoťať mu hlavičku 970 13| misách mu nosili vybrané jedlá ; ~do uší zunela mu vždy 971 21| zelenou chvojinou sviežou, ~jedličím, brečtanom tiež, čo na dubce 972 5 | skumštoval loďku, ~i kto z jedliny hladkej plť prvú napevno 973 5 | pískal, na aké len pomyslel jedlo, ~hneď samo v hojnosti prišlo 974 7 | kôry ti budem predkladať k jedlu ; ~ani lieskovce tmavé ( 975 15| si stanú na druhú zasa ~a jedni po druhých začnú jar volať 976 11| štvorhranné hrdielce spravil. ~Na jednom dienku je výjav, jak na 977 11| 140~~~~ ~~~~rozhodli jednou mysľou i sami sa nazývať 978 12| družba ho obíde trikrát ~a jedným jediným švihom on zoťať 979 16| jak bývali, keď som s ním jedol. ~Áno, i spev môj, áno, 980 21| ovečkám dojným. ~Byliny jedovaté tiež vyhynú po pastvách 981 4 | vyhynie ľuľok i rastliny s jedovou šťavou ; ~po poliach k úžitku 982 7 | venčenom vôkol ~tŕstím a jelšinou mladou a môžeš sa pohľadom 983 5 | očí studenú vodu, tam pod jelšu na hustý trávnik ~sadá si 984 7 | vydája celkom. ~Niekedy, keď jem, pchá mi až do misky papuľu 985 13| kôry, ~z drevených riadov jeme a hladných nasýtia štedro~~~~~~ 986 7 | ústočká ich tiež by vydýchli jemnejšiu vôňu ~ako na oných miestach, 987 13| meste !~~~~~~20~~~~ ~~~~Jak jeseň prevýši hloh a jabloň zas 988 9 | usmievať na nás to bohatstvo jesene štedrej, ~ktoré nám po poriadku 989 9 | znela,~~~~~~10.~~~~ ~~~~túto jesennú pieseň, čo priateľa privábiť 990 1 | vetierka šum i ľúbezné bučanie junca,~~~~~~40~~~~ ~~~~ľúbezne 991 7 | pastierske piesne, ~keď za junčekmi kráčal, čo spásali šťavnaté 992 2 | trávnatej mokradi dolu, ~junčeky strečkujú trochu, teličkám 993 2 | hybký vinič vôkol už na južných úpätiach kopcov ~rozvíja 994 10| ľalií vznosných. ~Hladinou kačiatka svižné sem i tam veslujú 995 13| daromne nikto ~starosťou kadejakou, či viac je ctený než iný, ~ 996 9 | znesie ~do velikánskych kadí – kým vretenom, vrždiacim 997 13| dobrej.“ ~Takto sa Horislav kajal a potajme pobral sa ihneď ~ 998 8 | dobre a tučnej, ~na svadbu Kalenky budeš, a už sa nalieva hrozno.“ ~. ~ 999 2 | zvučiace vzduchom ~sadajú v kalichy kvetov, sajúc z nich ciciakmi 1000 7 | trvalou tôňou. ~Machnatý kameň našiel než sadol si naň 1001 11| rodáci zdvihli, ~vytešúc do kameňa, hľa, takýto pamätný nápis : ~„ 1002 7 | čistučká voda ~vrhá sa po kamení a skáče spenená dolu. ~Ta 1003 5 | spozdilcov trestal, naraz i kamením perúc. ~Spieval tiež, ako 1004 12| hlavičku musí. ~Na oltár kamenný hneď ho potom Ďonďovi dáme, ~