| Table of Contents | Words: Alphabetical - Frequency - Inverse - Length - Statistics | Help | IntraText Library |
| Ján Hollý Selanky IntraText - Concordances (Hapax - words occurring once) |
Selanka
1005 4 | cestou sa hrnie náhlivo kamsi, ~ten spieva, tamten zase 1006 14| nožík a myjavskú lyžicu v kapse. ~A hľa, i moje ovce už 1007 21| a ústami v podobe ruže ~kázala poberať sa späť k čriedam, 1008 21| každej chrasti i z kríčka každého zvučí. ~Nebude musieť roľník 1009 11| tu prerastal vlastnosťou každou, ~cnosťou aj nábožnosťou, 1010 14| míňa sa už, čo vyčkávam každú noc naňho, ~keď chvíľa záletov 1011 14| vlnách zahmlenej riavy. ~Každučké zvieratko tu už uspala driemota 1012 4 | stíchlo to v diaľke. ~Ale ty, keďže si bol blíž hradskej s ovcami 1013 9 | kým vretenom, vrždiacim v klade, ~nezačnú vytláčať mok a 1014 5 | hojnosti prišlo a predeň kládlo sa na stôl. ~I mnoho povestí 1015 13| čistej ~a brudný vyvolil si, klam viacej než pravdu si vážiac. ~ 1016 13| vyliezať začína z neho, a klamať už prestáva srdce. ~Stáva 1017 13| lahôdok skvelých, ~Medzitým klamný lesk šťastia už prebúdza 1018 21| zapudíš razom. ~Prestane klamstvo, podvod a prestane bezprávny 1019 4 | bystrý Hron víta, ~už breza klania sa ti, dub šumí ti novučkým 1020 2 | zniete !~~~~~~80~~~~ ~~~~Klaniam sa vašej kráse a vždycky 1021 8 | vlasy, ~ako keď dozreté klásky sa belejú na lánoch zbožia. ~ 1022 5 | Perúna stála, ~pichať šípy, klásť chleby, a tučné bujačie 1023 2 | šantia ~a vzdorové barance už klať idú sa drobnými rohmi. ~ 1024 9 | prvý dozreté hrozno ~do kláta dutého nabil a sladký mok 1025 15| poľom ~potom v lipových klátoch zas nabijú sladkosťou plásty.“ ~. ~ 1026 4 | budú rojiť a pukať nabité kláty, ~pastiery budú mať hody 1027 14| pomedzi riedky tieň klenby, čo vzopäli haluzím duby, ~ 1028 4 | skryvenými ten do trúbky klenovej duje. ~Jeden z nich, ozrutný 1029 12| ju vyzdvihol nad kraj ; ~klenul sa vinič kol nej i sádok 1030 11| krajšie sa modravou výškou i klenutá obloha dvíha, ~každý strom, 1031 7 | do samoty, tam pod strmé klenutie brala, ~ktoré prastaré buky, 1032 8 | riave usnúť tam pod hustým klenutým brestom, ~keď z nezbieraných 1033 3 | Jak smutné bez lístia kleny a bez vody korytá riečne, ~ 1034 18| Jak srnka poľovníkov, jak klepcov a osídiel líška, ~krahulca 1035 6 | pokrýva tváre i telá, ~klesajú s ťažkými vzdychmi už celkom 1036 7 | doma, čo väzníš vo svojej klietke, ~ako mi Zemislav vravel, 1037 20| už kravskú trúbu sňal z klinca, ~pobral sa do dediny a 1038 3 | doprostred konvalinky a voňavé klinčeky ďalej, ~belavé ľalie k nim 1039 21| duchovia hviezdni tak nízko klonia sa k zemi, ~spievajúc z 1040 2 | tam pod dub s trojklanným kmeňom ~na hrču vystlanú mäkko, 1041 9 | pod sladkou ťarchou sa knísal už veselý vinohrad iba – ~ 1042 5 | vŕbach sa práve chystali knísať. ~Ale keď ponosy čuli i 1043 13| zrelým a tichým vetrom sa kníšu. ~Nádheru vonnej jari tam 1044 5 | musela kýchať. ~Veštec tam kocky hádzal o osud lapených vtákov, ~ 1045 12| ženích, predo dvere, daj kohúta bieleho peria.~~~~~~80~~~~ ~~~~ 1046 8 | toľko ešte zješ na svadbách kohútov sťatých, ~predsa ma neprevýšiš, 1047 20| na tvár a ústočka pekné, ~kojac sa sladkou vôňou, čo z nich 1048 12| tam džbán vína a okrúhly koláč. ~A začne pripíjať hneď 1049 14| prázdnych úst ten okrúhly koláčik malý ~a ním sa posilní hneď 1050 21| úrody hojnosť. ~Bez práce koláčov dosť si každý ujedať môže, ~ 1051 20| diaľkach ; a na zvratných koľajoch svojich ~vyše polcesty hviezdy 1052 6 | hneď zvliekli ~a uprostred kolesa piesku zastali oproti sebe.~~~~~~ 1053 15| i duby nohami stavať, ~kolesá lámať v letku i púšťať sa 1054 21| a oslíček víta, ~klesnúc kolienkom, zbožne ti najhlbšiu poklonu 1055 21| mesta sa stretá ? ~A tam v kolíske ležať jak panské prevzácne 1056 10| Až pod breh prevážené sa kolíšu konáre stromov ~a v hladkom 1057 20| koľko sa ich len vošlo a koľkí sa vládali vtlačiť. ~Trikrát 1058 9 | 60~~~~ ~~~~z rúk do rúk kolovať budú, až všetky žalosti 1059 13| hláv rásť začnú rohy, čo kolú. ~Tam je jednostaj pokoj, 1060 8 | pastiery ľúbezných hlasov, nuž komuže víťazstvo pririecť ? ~Omnoho 1061 10| breh prevážené sa kolíšu konáre stromov ~a v hladkom zrkadle 1062 11| posled temenom príkrym a na konci celkom už ostrým ~do nebies 1063 13| môžeš obzrieť až po obzor v končinu šíru, ~či už na východ slnka, 1064 4 | akým to menom ~nazval tie končiny on, nie a nie spomenúť si 1065 1 | rozlieha sa zvuk svrkavých koníčkov lúčnych ; ~no ľúbeznejšie 1066 3 | vydesení vôkol psi vyli ; i koníčky lúčne ~spustili kvílivý 1067 6 | pomedzi krovie, kde zachrípli koníky lúčne ~ľúbezným svrkaním 1068 10| drozd pohvizduje a šteboce konôpka z hniezda ! ~Čížika žltý 1069 3 | vysaďte lipky, ~doprostred konvalinky a voňavé klinčeky ďalej, ~ 1070 2 | vôkol už na južných úpätiach kopcov ~rozvíja puky svoje a vydúva 1071 11| svojim. ~Na horách každý kopec, háj každý, skalisko každé, ~ 1072 21| tvár zabijaka, ni vražedné kopije, meče. ~Pokvitne trvalý 1073 1 | ticho, priam s ústami do korán každý ~dychtivý po každom 1074 9 | stromy dúbravou lámu, ~z koreňa vyvracajú i nejednu pokojnú 1075 8 | ako je laň a belšia než kôrička z briezky, ~no zmôže tvrdosťou 1076 12| korune brestu sedí a na korisť napäto striehne. ~Líca máš 1077 10| sa roja tu včielky a ako koristia v kvietí, ~medovej šťavy 1078 13| pelechoch leží a v noci koristiť ide, ~sova a netopier mrzký 1079 2 | nich ciciakmi sladkosť. ~S korisťou náhlivo potom sa pustia 1080 1 | úbočí viníc, ~jak lístie v korunách stromov a na žírnych pasienkoch 1081 12| než oči pustovky, ktorá ~v korune brestu sedí a na korisť 1082 11| vrazeným čapom ~bachratý Korša sedí, len vencami viniča 1083 6 | seba do piesku tresne, že kosti v ňom zhrkocú všetky ~a 1084 13| čučoriedky, či drienky len, kôstočky samé. ~Aký má iný život, 1085 21| hrával vždy v najväčšom kostole iba,~~~~~~70~~~~ ~~~~vykľul 1086 17| tam na vŕšku vtedy Velesov kostolík starý ~krášlila nábožne 1087 7 | mláďatá v hniezde, ~ešte len kostrnky mäkké im z krídiel šibali 1088 16| neúprosná, mu zaťala do hlavy kosu ; ~v horký žiaľ obrátila 1089 19| keby ti vlk vzal capa, či kotnú odniesol ovcu. ~. ~BRATROSLAV ~. ~ 1090 11| jediná z kráv a ani jediná koza ~jalovou nezostala, lež 1091 13| hanobiť stav svoj . ~„Pri kozách biedny je život ! Len čo 1092 16| spod nej teliatko vezmú, ~i koze za kozliatkom, i ovca baranča 1093 13| skromnučká strava, čo biedneho koziara živí ! ~Iba čo črieda dá 1094 1 | 80~~~~ ~~~~väčšmi než kozička lupeň, väčšmi než hrdlička 1095 7 | v húštine našiel, ~ešte kozičku cicia a vemeno vydája celkom. ~ 1096 7 | topoľovom lístí, či na tých kozinkách mäkkých, ~ktorými vysteliem 1097 19| teplo bolo, i prikrývku – kozinku mäkkú. ~Ráno, keď zmútim, 1098 4 | sú ovce jarou, sú šťastné kozľatá mliekom, ~šťastné sú na 1099 16| teliatko vezmú, ~i koze za kozliatkom, i ovca baranča želie, ~ 1100 21| na dojnú lichvu i šestoro kozliatok mladých, ~ba i šesť barančekov, 1101 7 | získal : ~tisový obušok, kozu, i vzácnu Uhlenu – ovcu, ~ 1102 1 | bude na dojenie, a ovečky v košiar už zohnať. ~U mňa si zatiaľ 1103 4 | obháňam čriedu, ~až za plot košiara čujem, ako sa rozlieha spev 1104 2 | pastviskách i v širokom košiari pásla, ~trávičku zrastenú 1105 8 | kríčkom hotuje si na nové košíčky prúty. ~Ak sa ti páči, nedbám, 1106 7 | teba prichystal by som i košík – čistú to prácu – ~je upletený 1107 18| lichvu. ~Pastier po ceste kráča a nič sa nehýbe za ním.~~~~~~ 1108 6 | silou ~a prudšie ako prvej kráčajú k rozhodnej bitke. ~Tak 1109 10| pekní pastieri z paše už kráčali s čriedami domov, ~ľúbezne 1110 4 | prešiel a po hladkej rovine kráčaš,~~~~~~70~~~~ ~~~~víta ťa 1111 18| klepcov a osídiel líška, ~krahulca ukrutného sa obáva vtáčatko 1112 11| Aby sa zachovala i v srdci krajanov navždy ~pamiatka stálejšia 1113 13| umné, ~dodané z cudzích krajín a spravené majstrovskou 1114 11| pomyslel nik, že môže v krajine tejto ~hoci aj najväčší 1115 9 | sliedil tou priestrannou krajinou šírou ~a videl kroviny žltnúť 1116 8 | žblnkal i zurčal zvučne. ~Po krajoch vysoká tráva tu a tam vyhúkne 1117 4 | nemilé kvákoty svoje si kráka chrapľavým hrdlom. ~Lež 1118 3 | tam na prázdnom breste sám krákal si príšerný havran, ~len 1119 16| skúsení iba, ~predsa neprestal krákať tam pri vrátach na breste 1120 15| zase hrávať sa na Ďonďu, kráľku, ~alebo chocholatú kvočku, 1121 21| 150~~~~ ~~~~a ty sám kráľovskou berlou tu po všetky budúce 1122 13| je krajšie než ona), ~keď krása omladnutá sa usmieva prírode 1123 4 | omdlie, tak isto bez teba Krásna. ~Dosť sa už navzdychala, 1124 2 | teplote prajnej hneď mladnú a krásnejú háje, ~i tu-tam úvrate rolí, 1125 11| ružami šípok, ~zletel sem krásnoperý a zvučného hrdielka vtáčik ~ 1126 12| mladých a šumných, ~na hlave s krásnou partou a za ňadrá stoknutou 1127 13| hviezdy tlčú, až sused suseda kráti ~o svetlo roztomilé a do 1128 13| spokojnosť dával, ~že i chvíľočka krátka len blahom nabitá bola, ~ 1129 16| tisne sa nový a dozreje o krátku chvíľu.~~~~~~110~~~~ ~~~~ 1130 17| zatiaľ. ~No myslím, že za čas krátky i týchto už prevýšim kumštom ~ 1131 11| Ani len jediná z kráv a ani jediná koza ~jalovou 1132 21| jak teľce ; ~ten neublíži kravám a tamten ovečkám dojným. ~ 1133 16| prechádzal krajom. ~Smutno i krave býva, keď spod nej teliatko 1134 7 | Páčim sa ovčiarom všetkým, i kraviarom, voliarom taktiež, ~švárnym 1135 20| Vitoslav, bedlivý pastier, už kravskú trúbu sňal z klinca, ~pobral 1136 7 | ovenčia čelo i zvučnú píšťalu krášlia~~~~~~30~~~~ ~~~~a prinášajú 1137 7 | kopcoch divoko rástli. ~Krášlil by som to miesto i čerstvými 1138 17| Velesov kostolík starý ~krášlila nábožne chvojím a vencami 1139 2 | oplodní úrodou lono. ~V každom kre, v húštine každej sa vzrušené 1140 14| mali len dva razy jahňa. ~Krem toho mám tu pohár i pagáčik 1141 7 | kvietoček býva, ~tvrdšia, ako je kremeň, ty hluchejšia, ako je tetrov ! ~ 1142 15| dúčele pískať, ~od zeme krepčiť opäť pri poľných zábavách 1143 10| vysokých mrakov, ~nahladko kresané zo skál ich vzpierajú honosné 1144 14| divokým prúdom ~a z lipy kresaný čln a hybké heslo mu chýba, ~ 1145 21| okolo všetkých ~ako šípové kriaky keď prevýši stepilý topoľ, ~ 1146 21| radosť z každej chrasti i z kríčka každého zvučí. ~Nebude musieť 1147 8 | svíbí Ľubko tam sedí, ~pod kríčkom hotuje si na nové košíčky 1148 16| zvučný, i strnádka ciriká v kríčku,~~~~~~90~~~~ ~~~~ba vravia, 1149 2 | vánky hravé a na vzdušných krídelkách nesú, ~vejúce okolo nás, 1150 4 | vetríčky v chôdzi ~hravými krídelkami nech ťa vždy osviežia vánkom. ~. ~ 1151 8 | zahrajú nôtu. ~Už každý šípový krík, už zelinka každá tu kvitne, ~ 1152 14| prevŕta si cestu tu týmto krivákom ostrým.~~~~~~60~~~~ ~~~~ 1153 3 | trúchli, i ty žiaľ, vysoký Kriváň, ~zaplačte žulové Tatry, 1154 1 | začínam chápať i pastierov z krivánskych strání, ~ktorí mi vraveli 1155 11| nešťastný ten, kto sa tu dopúšťa krivdy, ~hoci by oplýval aj tým 1156 6 | uzla viažu ~tak tuho, že sa krivia už i tak schýlené chrbty. ~ 1157 18| podobne svietil i chvost a kriviť sa začali rožky.“ ~. ~CHVALKO ~.~~~~~~ 1158 7 | dobre mi dojí ; ~prinesiem krkošky z jari, kým ešte nedunia 1159 18| válovu stane, ~dajú jej suchý krm len a skromne ho prežívať 1160 10| alebo ako sa pýri stráň celá krôpkami jahôd, ~alebo ako sa perlí 1161 9 | no čím viac ich uzdami krotí, ~tým viacej v svojvôli 1162 4 | vymyslel by lesť nástrah na krotké čriedy.~~~~~~90~~~~ ~~~~ 1163 8 | tichšia než jahniatko útle, ~krotkosťou teliatku blízka a nevinou 1164 21| kedysi dávno); ~už len pri krotkých ovciach tu v háji sa pasúcich 1165 10| vtáci ho odprevádzali z krov húštin štebotom milým ; ~ 1166 6 | svojich, ~keď trávou pomedzi krovie, kde zachrípli koníky lúčne ~ 1167 13| okúsiac vtedy, ~keď som v krovinách našiel raz Bojka, ktorý 1168 12| horám jedľa, dub nízkym, a krovinám topoľ, ~jak sadu dozretý 1169 9 | krajinou šírou ~a videl kroviny žltnúť i stromy zbavené 1170 18| každá už určené miesto. ~Pod krovom zasneženým, keď k jasliam 1171 19| masla a mlieka ~do jednej krpky aspoň a do druhej žinčice 1172 16| zas v družnom radostnom kruhu ~na hodoch oslávencov a 1173 14| trápená boľavou ranou, tou krutánskou ľúbosťou v srdci, ~až ako 1174 12| zurčiace potôčiky tiekli a krútili výdatné prúdy ~sem a ta 1175 13| mnoho pečienok ešte sa krútilo na dlhých ražňoch. ~Bojko 1176 2 | vitajte i vy, vody, čo v krútňavách ľúbezne zniete !~~~~~~80~~~~ ~~~~ 1177 8 | tvrdosťou tŕň a medveďa krutosťou zase, ~no hnevom prevýši 1178 9 | škorcov z blízkeho hája ~a krúžiac ponad, pátra, kde zosadnúť 1179 13| čo urodia stromy a nízka kružiná hustá : ~plánky a čučoriedky, 1180 5 | žrebujúc, ktoré padnú v krvavej obeti bohu~~~~~~60~~~~ ~~~~ 1181 21| vrúcnou túžbou ; ten, o ktorom hlásali všetci ~z vnuknutia 1182 19| kde je to pacholiatko a v ktorých jasliach ho nájdu. ~Teda 1183 7 | tých kozinkách mäkkých, ~ktorými vysteliem bydlo, len aby 1184 9 | ešte tam vyrezal majster. ~Ktože by si to v hlave aj všetko 1185 4 | obilí hlavu už ani nešťastný kúkoľ. ~Prázdny klas nesklame 1186 9 | pridal som mu ešte i poriadnu kuľašu vína. ~No je i viacej hoden. 1187 17| krátky i týchto už prevýšim kumštom ~a voľky-nevoľky musia mne 1188 16| premôcť ~a Unoslava potom i kúpali, mastili, treli, ~liečiac 1189 16| ba vravia, že i kura si na dvore zaspieva zavše ~ 1190 8 | lúpežné vlčisko čriedam, ~kurencom roztrateným je zhubný zas 1191 8 | horná časť z jedného kusa a spodná je zložená zo dvoch. ~ 1192 13| potom potajme v kúte sám narieka nad svojou šabľou : ~„ 1193 16| sivé už zniesli zo všetkých kútov ~množstvo rozličných zelín, 1194 16| havran, ~predsa kuvikal kuvik a strašlivo zavíjal Belko, ~ 1195 16| na breste havran, ~predsa kuvikal kuvik a strašlivo zavíjal 1196 4 | suchári sediac, ~nemilé kvákoty svoje si kráka chrapľavým 1197 4 | 40~~~~ ~~~~ako jar kvetinám zas, a jari teplučký vietor, ~ 1198 15| prírode rúcho ! ~Budeme kvetiny trhať, pliesť na sluchy 1199 7 | prechádzať môžeš, či pestrou kvetnatou lúkou, ~či už trávnatým 1200 10| brehoch obrastených prúd kvetnatým úvalom skrúca. ~Alebo rozľahlé 1201 13| jak pestria sa jagavým kvetom,~~~~~~100~~~~ ~~~~ako sa, 1202 10| Tu zas šíri sa lúka, čo kvietkavú odezdu mení, ~kým si jarčekmi 1203 8 | režuchách a mokrotu ľúbiacich kvietkoch, ~vlnkami mihotal sa i žblnkal 1204 7 | spanilá ! Belšia, než hlohový kvietoček býva, ~tvrdšia, ako je kremeň, 1205 2 | rozľahlé háje i v rozpuku kvietočky milé, ~vitajte i vy, vody, 1206 3 | vlasy ~a krásne víly že tiež kvílili v úkrytoch jaskýň : ~tak 1207 3 | koníčky lúčne ~spustili kvílivý spev, až ochrípli v trávnatej 1208 3 | pniete sa do hviezdnej výše, ~kvíľte, potoky, rieky, i zelené 1209 2 | zospodu len a iné zas odvrchu kvitnú,~~~~~~30~~~~ ~~~~ako keď 1210 8 | cez lupienky, čo spŕchli z kvitnúcich plánok,~~~~~~10.~~~~ ~~~~ 1211 16| priestranné roviny šíre, ~alebo v kvitnúcom briežku si nájde tônisté 1212 15| kráľku, ~alebo chocholatú kvočku, či na zlé-nedobré húsky ~ 1213 5 | keď znie pieseň o tom, z kých žriedel horúci prameň ~vrie 1214 5 | až z vône i socha musela kýchať. ~Veštec tam kocky hádzal 1215 2 | jeden lístok ; sú akoby kypiace mlieko ; ~niektoré zospodu 1216 13| čo oheň ~do čierna opálil kýsi, tak začal hanobiť stav 1217 13| prevýši hloh a jabloň zas kyslastý šťaveľ, ~vrabčeka orol bystrý : 1218 12| partou a za ňadrá stoknutou kytkou ~zišlo sa na svadbu sem, 1219 12| hľadí a hlavičkou vďačne mu kýve. ~Líca máš ľúbeznejšie než 1220 9 | šušku, ~držiac ju v predných labkách a ani netuší o tom, ~že 1221 8 | spanilá je, nad páperie labute mäkšia, ~útlejšia, ako je 1222 7 | zdvihne sa na zadné laby a skáče, ako ja skáčem. ~ 1223 13| kto má mnoho a predsa vždy lačnie, aby mal viacej. ~Tam veru 1224 14| ho umáral hlad a ukrutnou lačnosťou hynie, ~nech vezme do prázdnych 1225 5 | svoj ; bez trémy inštrument ladí ~rozľahlým priestorom dolín, 1226 3 | budú viať od Váhu vetríčky ľahké. ~Začni mi trúchly spev, 1227 8 | nej ~a sem-tam vetríček ľahký ním kníše nad tvojou hlavou. ~ 1228 9 | úrodou vinica ťažie. ~K nej ľahkým povetrím letí roj škorcov 1229 4 | chladného Váhu, ~do piesku ľahli si na breh, kde vŕby vrhajú 1230 9 | listami révy, ~na trávu ľahneme si, buď pred búdu pod starý 1231 13| slnka. ~Ak si aj ustatý ľahneš ta do chládku na mäkkú trávu, ~ 1232 10| Všade tu povetrie čisté len lahodnú rozvieva vôňu. ~Jak je tu 1233 13| stráca celkom i nad množstvom lahôdok skvelých, ~Medzitým klamný 1234 16| ovievajú všetko len hravým ľahučkým krídlom ; ~iba veselosť 1235 2 | sem i ta v šantivom letku ~ľahunké vánky hravé a na vzdušných 1236 5 | jediný lístok sa nepohol ľahunkým vánkom, ~len prepelička 1237 2 | zvuky z nich lúdi pod tlakom lakťa i prstov ; ~dnes všetky 1238 20| zavinula ; i na útle vezmúc ho lakte, ~pritisla k ňadrám svojím 1239 16| opála hlavou, ~veru mi od ľaku spadla priam od úst dúčeľa 1240 16| 120~~~~ ~~~~milými ľaliami, i blyskáčmi lesknú sa riavy. ~ 1241 15| duby nohami stavať, ~kolesá lámať v letku i púšťať sa za pasy 1242 4 | si naň, ~darmo si hlavu lámem), no, slovom, k neveste 1243 17| milú, jak za stolom pri lampke sedí.~~~ . 1244 9 | zúria, až stromy dúbravou lámu, ~z koreňa vyvracajú i nejednu 1245 8 | mäkšia, ~útlejšia, ako je laň a belšia než kôrička z briezky, ~ 1246 8 | dozreté klásky sa belejú na lánoch zbožia. ~Výborní speváci 1247 15| Pasienky ošať trávou a lány ozimín bujných ~do výšky 1248 5 | tam kocky hádzal o osud lapených vtákov, ~žrebujúc, ktoré 1249 12| potom Ďonďovi dáme, ~aby bol láskavý k vám a ľúbosti vašej vždy 1250 14| vraj, trápená podobnou láskou, ~na radu Múdroslavy tak 1251 1 | hrdlička lesík, ~a moju lásku k nemu tak rozhojní každý 1252 20| nám udeľuj z nesmiernej lásky; ~napokon všetkých nás prijmi 1253 15| svojím hláskom i priletí lastovka svižká, ~tri razy zašveholí 1254 6 | pevne. ~Pravými ramenami si ľavé paže i plecia – ~ľavými 1255 6 | si ľavé paže i plecia – ~ľavými súčasne pravé – zakvačia 1256 12| závod budú tam od sochy Lelovej bežať ~a kto pribehne prvý, 1257 19| BRATROSLAV ~. ~MILOSLAV ~. ~Lenivý Bratroslav, vstávaj ! My 1258 12| rosy ~otvára zavitý puk a lepením rosičku pije.“ ~. ~ZORISLAV ~. ~„ 1259 21| šťastnejší vek a život omnoho lepší. ~Hľa, už sa všetko teší 1260 13| aby si ctili svoj stav, že lepšieho na svete nieto.~~~ . 1261 1 | veliké skutky ! ~Pastiera s lepším chýrom, nie, nenájdeš na 1262 1 | lupeň, väčšmi než hrdlička lesík, ~a moju lásku k nemu tak 1263 13| skvelých, ~Medzitým klamný lesk šťastia už prebúdza nepokoj 1264 16| milými ľaliami, i blyskáčmi lesknú sa riavy. ~Mlieko valí sa 1265 13| šabľou : ~„Prečo márnivým leskom, čo púšťate okolo seba, ~ 1266 5 | Ako sa plachá zver iba v lesnatých túlala kopcoch ~a škrekot 1267 13| onehdy našiel ~zablúdeného v lesoch a priviedol k strateným 1268 5 | naša. ~Len čo sa dvíhal z lesov jas čistej jagavej luny~~~~~~ 1269 4 | tmavých ~prv, ako vymyslel by lesť nástrah na krotké čriedy.~~~~~~ 1270 3 | úkrytoch jaskýň : ~tak svedčia lesy a háje, tak svedčia i studne 1271 15| Dcérenky tvoje, včely, v let pustia sa na krídlach zlatých ~ 1272 7 | bolo ; ~i v prudkej páľave leta je vždy v ňom chladivý vánok. ~ 1273 5 | vejte len tichučko, vetríky letné, ~nech ozýva sa hudbou v 1274 16| mrazivý fujak i peklo páľavy letnej,~~~~~~80~~~~ ~~~~inovať 1275 21| zver skrotne sama, vlk a lev stíchnu jak teľce ; ~ten 1276 2 | Otvárajú s puky, von na svetlo lezú z nich kvety, ~blyštia sa 1277 14| to, nebol Cap veru, ~sám Leš to s chlpatou srsťou sa 1278 12| azda k ovečkám jej, keď ležali v studenom chládku, ~zahnal 1279 2 | polí stratil z pahorkov ležiacich nižšie. ~Ako sa šíravou 1280 13| dobrý, čo dávno už pod zemou ležíš ~(Boh ti daj večnú slávu, 1281 11| jalovou nezostala, lež liahla dvojčatá zdarné. ~Da dvakrát 1282 7 | lesné, jak tvoje rumenné líce, ~alebo maliny sladké, jak 1283 11| ihrách. ~Nad roľníkom i lichvou sám Henil obďaleč bedlí ~ 1284 16| kúpali, mastili, treli, ~liečiac ho na každý spôsob, čo poznali 1285 11| pestovať lepšie, ~ako choroby liečiť i chutnejšie robievať syry, ~ 1286 12| vždycky vie ešte pomôcť a liekami chorobu zahnať ! ~Jak ponad 1287 18| malé: ~tak by sa záhubnej liene báť mali aj dievčence naše. ~ 1288 19| nebies ! Hľa, sem-tam oblohou lieta ! ~Jak sa mu ligoce zbroj 1289 13| mrzký tmou iba púšťa sa lietať. ~Úžitok z toho máme : chuť 1290 13| zimomriavky jak mravce liezť začnú mu po chrbte zrazu ~ 1291 14| haluzím duby, ~i skočným ligotom iskrí na vlnách zahmlenej 1292 13| je to ešte on, či nie. ~Líhal do perín mäkkých, z čiaš 1293 13| každý zachová riadne ~v líhaní, v stávaní najmä, spať skoro 1294 16| cestou ~k pradávnym starým lipám a k šerému chladnému hrobu,~~~~~~ 1295 10| hriadky ! ~Ako sa širokej lipe tu vlnia halúzky svieže~~~~~~ 1296 15| zvučiace poľom ~potom v lipových klátoch zas nabijú sladkosťou 1297 8 | zakráda z húštia. ~Dal mi ju z Liptova pltník a dostal tučného 1298 9 | ovenčím si hlavy, jak treba, listami révy, ~na trávu ľahneme 1299 11| klokoč, dub svíbie a topole lístky : ~tak on sám jediný všetkých 1300 15| tahaj, na holých hájoch žeň listy, ~zvieratám prebúdzaj žilky 1301 20| v pokore hlavy a päty mu lízali vrúcne, ~vábiac ručaním 1302 18| poľovníkov, jak klepcov a osídiel líška, ~krahulca ukrutného sa 1303 5 | toho, kto prvý skumštoval loďku, ~i kto z jedliny hladkej 1304 2 | zohreje zas a oplodní úrodou lono. ~V každom kre, v húštine 1305 20| trávu zem jednostaj úrodným lonom.~~~~~~40~~~~ ~~~~Ale pastieri 1306 6 | zakvačia v objatí tuhom. ~A na lopatkách prsty s prstami do uzla 1307 10| šikovne ponárajú sa a lovia rybky i žabky. ~Až pod breh 1308 13| za ňou, sem i ta tŕninou lozíš,~~~~~~10.~~~~ ~~~~prudký 1309 20| sa do spevu dali ~takého ľúbezného a z každej húštiny krovia, ~ 1310 13| Vzbudení zo spánku zrieme jas ľúbeznej raňajšej žiary ~na nevi 1311 11| rozkoše väčšie ~a trikrát ľúbeznejším sa hlásili štebotom vtáci, ~ 1312 8 | odtekal po režuchách a mokrotu ľúbiacich kvietkoch, ~vlnkami mihotal 1313 1 | zavreté ústa ? ~Veď väčšmi ľúbim si ho, než kvetina rosičku 1314 8 | pastiery mladí aj zahvízdali na Ľubka vtedy. ~Ľubko, keď zachytil 1315 12| aby bol láskavý k vám a ľúbosti vašej vždy žičil.“ ~Tak 1316 7 | vyďube z vajíčok ; tebe tu ľúbostne hrkútať budú. ~Mám tichú 1317 14| boľavou ranou, tou krutánskou ľúbosťou v srdci, ~až ako skosená 1318 11| slnko, keď jasné vysiela lúče, ~krajšie sa modravou výškou 1319 21| hoc sa ho nedotkol ešte ni lúčik mladého slnka. ~Ale chatrné 1320 7 | ovčiarskych psíkov a pustiac ju lúčinou hôrnou, ~pobral sa do samoty, 1321 1 | zvuk svrkavých koníčkov lúčnych ; ~no ľúbeznejšie nad to 1322 15| vždy vrelejším slnečným lúčom ~a silu k plodnosti daj, 1323 19| svetla, i na nás vrhá prúd lúčov. ~A hľa, v tom vydesení 1324 20| rôznych~~~~~~30~~~~ ~~~~lúdili takú hudbu, čo iba v nebesiach 1325 11| jeho a silu ? ~Čo potvor ľudožrútskych on ľahko zo sveta zniesol, ~~~~~~ 1326 21| ty vybral si sám, že na ľudskú nádheru nedbáš ~a rád máš 1327 19| spolu i všetkému na svete ľudstvu ~zvestujem veľkú radosť, 1328 12| ovečkám bielym, ~rosnatým luhom kvety a venčeky počerným 1329 12| ta, kde rieka ohnutá jak luk ~vrbinou bežala, hučiac, 1330 7 | môžeš, či pestrou kvetnatou lúkou, ~či už trávnatým hájom, 1331 12| tiež pozrela naňho, ~Lel z luku vypustil šíp, v stred srdca 1332 14| tma roztiahla krídla, ~len luna spanilá stúpa a vrhá pablesky 1333 10| s údivom sledovať lunu i oblohou rozsiate hviezdy. ~ 1334 5 | lesov jas čistej jagavej luny~~~~~~10.~~~~ ~~~~a začal 1335 1 | väčšmi než kozička lupeň, väčšmi než hrdlička lesík, ~ 1336 2 | 40~~~~ ~~~~sfukujú lupene na zem priam ako sneh húľavy 1337 8 | brade chĺpky, ~ako keď cez lupienky, čo spŕchli z kvitnúcich 1338 7 | lieskovce tmavé (ak rada lúskaš z nich jadrá),~~~~~~100~~~~ ~~~~ 1339 2 | Bujaky hrozne mumlú a do ľútej bitky sa dráždia. ~Tam sliedia 1340 8 | si na briežku sedí a na lutne prstami brnká. ~Okolo ovce 1341 21| Zhubný jed hady stratia, drak ľúty osprostie celkom ~ako pri 1342 14| nech preplaví sa cez ňu tou lyžičkou dlabanou z dreva, ~Ber sa 1343 2 | hrču vystlanú mäkko, veď mach ju obrástol celú. ~I hľadiac 1344 7 | chladnou trvalou tôňou. ~Machnatý kameň našiel než sadol si 1345 8 | 20~~~~ ~~~~i svieža mäkká tráva a pusťme sa o závod 1346 7 | hniezde, ~ešte len kostrnky mäkké im z krídiel šibali vtedy, ~ 1347 18| pramienku teda a v chládku tu na mäkkej tráve ~trochu si odpočiň 1348 1 | lepšie a vlna ~je na nich mäkušká, hebká; lež viacej to zaváži, 1349 7 | rozvíriš vôňu. ~Na tráve mäkuškej tiež tu na brehu posedieť 1350 4 | pod topoľ sadol na hustý mäkušký trávnik ~a skúšal gajdence 1351 21| poduškách drahých a v čistých mäkuškých plátnach ? ~Ale ty vybral 1352 11| vlčisko bálo sa vkročiť, ~mätonoh jahniciam zhubný tam nerástol 1353 11| No, ty vezmi si dar môj a maj si ho náhradou za spev.“~~~ . 1354 11| do šírky najprv ~rozkladá majestátne a pomaly výškou sa úži,~~~~~~ 1355 13| bohatý každý, kto so skromným majetkom daným ~vie sa vždy uspokojiť ; 1356 21| vzmáhať sa začal a zhromaždil majetok taký, ~že sa stal napokon 1357 10| čo čistou vodičkou vlaží ~majoránky a ruže i rovno delené hriadky ! ~ 1358 7 | zvyšuje mlieka. ~Mám gajdy majstrovskej spravy, čo dal mi, chlapcovi, 1359 13| cudzích krajín a spravené majstrovskou rukou, ~pre obdiv strojíte 1360 9 | sud prichystám pohár, čo majstrovsky vyrezal z buka ~z Horniakov 1361 10| chalúpkou tichou sa kníše malebný sádok, ~mladú štepnicu pri 1362 5 | bujnej tráve, ~z dúčele malej lúdi tie svoje pastierske 1363 4 | som si onehdy spravil. ~Malíček bolí ma ešte, jak sa mi 1364 2 | rozvíja puky svoje a vydúva maličké hrozná. ~Tam tmavé zelené 1365 12| chorobu zahnať ! ~Jak ponad malinčie buk, tak veru on prerastá 1366 7 | tvoje rumenné líce, ~alebo maliny sladké, jak tvoje sladké 1367 8 | dám ťa i s nimi chudobnej Malke.“ ~. ~KOZLÍK ~. ~„Háje milé 1368 18| keď vypustia do hrotka málo ? ~Zahučže, trúba, pannám, 1369 7 | pchá mi až do misky papuľu malú. ~Bude tiež tvojou a rad 1370 14| úst ten okrúhly koláčik malý ~a ním sa posilní hneď na 1371 1 | národ, ~ta k honelníkom malým, kde bývajú, povolal si 1372 13| čo púšťate okolo seba, ~mámite prostáčikov, nech myslia 1373 12| zjari zakvitne celá a zahýri maňavou farbou.“ ~. ~ŽARKOSLAVA ~. ~„ 1374 18| najmä keď zazrel ju sám, kde maninou, bludárka, zašla.~~~~~~20~~~~ ~~~~ 1375 12| piesne a hudbu ~na mladý manželský pár i na jeho budúci život.~~~~~~ 1376 13| noc vám slúži, deň zasa márnite spánkom. ~Akýže z toho osoch ? 1377 13| o vládu iba, ~márnosť a márnivosť len tu každý pestuje číru,~~~~~~ 1378 13| svojou šabľou : ~„Prečo márnivým leskom, čo púšťate okolo 1379 13| o peniaz, o vládu iba, ~márnosť a márnivosť len tu každý 1380 13| ctený než iný, ~nezná nik márnosti nízke, ni vysokú nádheru 1381 13| nepokoj v duši ~z tých márnych márností všetkých, a jatrí útrapy 1382 13| prebúdza nepokoj v duši ~z tých márnych márností všetkých, a jatrí 1383 21| moje najväčšie blaho, ty Martin môj, dožič jej sluchu, ~ 1384 21| SPASITEĽ~Selanka 21~Martinovi Hamuljakovi ~.~ ~~~ ~~~~ 1385 21| zápäť. ~Do nádob nabitých maslom sa už viac nezmestí ani. ~ 1386 16| Unoslava potom i kúpali, mastili, treli, ~liečiac ho na každý 1387 8 | pútnikom studený chládok, ~materidúška včelám, kým raňajšia rosička 1388 11| javor si sadli do vonnej materidúšky ; ~i zlatoústy Divko tak 1389 20| potecha sladká tam zaliala matičku čistú ! ~synáčka spanilého 1390 2 | obďaleč ovce bľačia, pri matkách jahňatá šantia ~a vzdorové 1391 20| podali ruky i milej, blaženej matke. ~V hlbokej poklone tam 1392 1 | odstavené tak clivejú za matkou svojou, ~ako tam smútili 1393 20| čias ako prach čriedy, ~mávali dostatok mlieka a nič ich 1394 8 | len, veď prvá dva barance mávaš, ~len čo sa okotíš, dám 1395 7 | alebo na skalnú úboč, jak maškrtia kozičky v kroví, ~ako sa 1396 3 | na to miesto, vy, capy a maškrtné kozy, ~nehryzte ujaté lipky 1397 21| dieťatko božské, ~keď mu ju v maštali skalnej i pastieri spievali 1398 18| zapadá slnko. ~V teplých maštaliach tam má každá už určené miesto. ~ 1399 20| nebesiach počuť. ~Ó, šťastná maštaľka malá, že takých si dostala 1400 19| plienok tam ho nájdete v maštaľných jasliach.“ ~Toľkoto povedal 1401 13| spánkom. ~Akýže z toho osoch ? Mdlé údy, mľandravosť iba, ~a 1402 9 | zobú už zo strapcov zrnká. ~Mdlý ich okríka straček, čo na 1403 21| zabijaka, ni vražedné kopije, meče. ~Pokvitne trvalý mier a 1404 16| prameňov prýšti i čistý voňavý medík. ~Na takom šťastnom mieste 1405 20| opustia háje, ~skôr včielky medonosné tu obídu okvetia lipy : ~ 1406 3 | nezbierajú v kvietí tú sladkú medovú šťavu ; ~keď jeho medu už 1407 8 | no zmôže tvrdosťou tŕň a medveďa krutosťou zase, ~no hnevom 1408 9 | mumlať bude, jak zlostné medvede mumlú. ~No ani naše hrdlá, 1409 9 | Napokon Výboh sám bude tak ako medvedi skákať, ~pritom i mumlať 1410 7 | bude sprevádzať mestom. ~Medvieďa malé mám tiež, je už dosť 1411 13| množstvom lahôdok skvelých, ~Medzitým klamný lesk šťastia už prebúdza 1412 13| nemocí častých my ani nevieme mená. ~Vzbudení zo spánku zrieme 1413 5 | začal riediť svetlo tej meňavej oblohy hviezdnej, ~zatíchlo 1414 4 | vydriapal z húštia, ~vždy menej bolo počuť, až napokon stíchlo 1415 10| lúka, čo kvietkavú odezdu mení, ~kým si jarčekmi závlah 1416 9 | sebe deväť ďalších vždy menších pohárov ešte, ~do seba zasunutých 1417 6 | každá rozvalené mäkkú si meridzia trávu.~~~~~~10.~~~~ ~~~~ 1418 14| potme tajne a keď sa lúč mesačný oprie ~o čistú vodičku tam, 1419 13| úchvatný západ, ~alebo na mesiac jasný a v oblohe meňavé 1420 7 | a rad ťa bude sprevádzať mestom. ~Medvieďa malé mám tiež, 1421 13| prenachváliť, jak žijú si mešťania všetci. ~Ale dochválil skoro : 1422 11| ľúbeznú zavejú vôňu. ~I dneska mienil som zájsť sem na toto posvätné 1423 21| meče. ~Pokvitne trvalý mier a trvalá bezpeka svetu;~~~~~~ 1424 16| zavíjal Belko, ~až sama miera rokov, čo skúpo určila preňho ~ 1425 13| násobíte len pre seba, naznajúc miery, ~hľadáte pohodlie väčšie, 1426 5 | predbiehali fičiace na svoje miesta, ~keď hukom náramným zase 1427 7 | jemnejšiu vôňu ~ako na oných miestach, kde v kopcoch divoko rástli. ~ 1428 9 | stromy zbavené plodov, ~miestami tu-tam ešte i zeleň v pôvodnej 1429 18| dúbrava naša. ~Tu tiché miestečko máme, je v závetrí hustého 1430 10| trojakých pramienkov tam sa mihotá vodička jasná, ~v trávnatých 1431 8 | ľúbiacich kvietkoch, ~vlnkami mihotal sa i žblnkal i zurčal zvučne. ~ 1432 16| keď sa nám pominul už náš miláčik Unoslav navždy ! ~Prv i 1433 4 | neprevíšil som, zdá sa, ni Milína ešte ani Dojka. ~Len tak 1434 9 | nápoji božskom. ~Chváľboh a Milko potom hneď pritknú píšťalky 1435 16| ho prosieva zavše, nech milosť tu žičí nám živým ~a všetkých 1436 16| sa pole~~~~~~120~~~~ ~~~~milými ľaliami, i blyskáčmi lesknú 1437 10| skromný život je v poli omnoho milší. ~Ako mi dobre tuná, hoc 1438 14| súdený navždy. ~Druhý rok míňa sa už, čo vyčkávam každú 1439 13| vína ~a na strieborných misách mu nosili vybrané jedlá ; ~ 1440 7 | keď jem, pchá mi až do misky papuľu malú. ~Bude tiež 1441 11| krytý, ~a švárna Rusalka mladá chce mu z rúk vytrhnúť čašu. ~ 1442 7 | jabloni v háji raz našiel som mláďatá v hniezde, ~ešte len kostrnky 1443 21| ho nedotkol ešte ni lúčik mladého slnka. ~Ale chatrné jasle, 1444 19| belší než snehová ruža ~mládenček s čista jasna (nik takého 1445 12| začali predspevovať, on mládencom, ona zas pannám, ~a jeden 1446 12| ZORISLAV ~. ~„Kde si to, mládenec, našiel, kde takúto mladuchu 1447 8 | rozumie piesňam, on za mladi býval tiež hudcom.“ ~Dvaja 1448 2 | v teplote prajnej hneď mladnú a krásnejú háje, ~i tu-tam 1449 1 | uznávať hneď. Už v čase mladosti ranej, ~keď sa mu začali 1450 10| sa kníše malebný sádok, ~mladú štepnicu pri ňom už ovinul 1451 12| po ženíchovi, pravda, a mladuche chýrečnej hlasom) ~začali 1452 2 | pýšia rúchom, čo dala im mladučká zeleň ! ~Po pestrých pažitiach, 1453 17| domec, ~jablone okolo neho a mladučké húštiny krovia. ~Pred oknom 1454 1 | starú plánku vždy prevýši mladučký topoľ. ~. ~HÁJISLAV ~. ~ 1455 12| spustili piesne a hudbu ~na mladý manželský pár i na jeho 1456 13| z toho osoch ? Mdlé údy, mľandravosť iba, ~a chorôb sprievody 1457 21| navštevovať tie spanilé lúčiny Mlieča, ~keď pod širokým dubom 1458 3 | potešia lúčiny smädné, ~jak mliečiu hladné kozy, jak rosičke 1459 18| odstaveným je sprvu bez mliečka clivo, ~bez lístia clivo 1460 3 | zatíchli teraz razom a mĺkvo je po poliach, hájoch.~~~~~~ 1461 8 | vzrastom i dvojročné barany mnohé.~~~~~~30~~~~ ~~~~Snáď sa 1462 9 | mok prešoval z neho, ~jak mnohý na čudný nápoj tu s údivom 1463 16| zurčiacich potôčkoch víno, ~z mnohých prameňov prýšti i čistý 1464 17| a ozaj, prečo by nie ? Mnou pohŕdať príčiny nemáš ? ~ 1465 4 | čriedy.~~~~~~90~~~~ ~~~~Ovce množiť sa budú a odievať bohatším 1466 3 | zišli, i zďaleka v najväčšom množstve, ~a nik sa nezdržal plaču, 1467 13| chuť sa stráca celkom i nad množstvom lahôdok skvelých, ~Medzitým 1468 5 | Váhu vyliezol vodník ; ~mnúc s očí studenú vodu, tam 1469 1 | lebo ich zneškodnil vždy, moc bylín i vlastnosti znajúc. ~ 1470 10| rozličný národ ! Sem-tam sa moce jak mravce, ~keď sa sťahovať 1471 21| i väzňov z ich ukrutnej moci ; ~zakľaješ samo peklo, 1472 4 | volky v jarmách zas naprú sa mocnejšou šijou, ~nákazy nebude viac, 1473 7 | háje ja rozvlním piesňami mocno !“~~~ . 1474 21| slávia, ~hrdinstvá víťazov mocných nech hlásia jačiacou trúbou : ~ 1475 16| novým ochrancom naším, ~mocným zástupcom naším tam u otca 1476 13| so svojím uspokoj sa a za mocou, bohatstvom nebaž, ~radšej 1477 5 | pod ohromným dubom, kde modla Perúna stála, ~pichať šípy, 1478 11| vysiela lúče, ~krajšie sa modravou výškou i klenutá obloha 1479 7 | Môžeš sa odtiaľ dívať i na modré pohoria v ďiaľke ~i na tú 1480 1 | blíži sa už, hľa, doprostred modrého neba, ~tiene sa skracujú, 1481 10| Alebo rozľahlé hory ako sa modrejú v diaľke, ~dvíhajúc temená 1482 7 | je upletený z bielych a modro sfarbených prútov, ~aj u 1483 11| bohovia do svojej slávy, ~mohutnú mohylu túto mu vďační rodáci 1484 11| staval sochy, tam pod vetvy mohutných stromov, ~na kopce vyvýšené 1485 11| stálejšia ešte než táto mohyla vďaky,~~~~~~140~~~~ ~~~~ 1486 11| do svojej slávy, ~mohutnú mohylu túto mu vďační rodáci zdvihli, ~ 1487 11| ublížiť dosiaľ. ~Tam od mohyly tichej, čo zarástla bohato 1488 11| a na tú zábavu hľadí. ~Mojich úst netkla sa ešte raz ani 1489 1 | milý, tak čuduješ ovečkám mojim, ~že hlavou musíš krútiť ? 1490 7 | márne je všetko ! I pohŕdaš mojimi darmi, ~i spev môj sprostý 1491 6 | Vlastislav, Dobrochvál hybký, ~a Mojmír so Slavošom Pomýľa ihneď 1492 10| sladkej vône i chládku ! ~Za mojou chalúpkou tichou sa kníše 1493 2 | rohaté blúdia v trávnatej mokradi dolu, ~junčeky strečkujú 1494 8 | odtekal po režuchách a mokrotu ľúbiacich kvietkoch, ~vlnkami 1495 11| Čriedy sa nedotkol vlk a ani mor nákazy nikdy, ~lebo kde 1496 14| 70~~~~ ~~~~ty nočná Mora, pritlač a na prsia zavaľ 1497 4 | nákazy nebude viac, čo morila každý rok lichvu, ~lebo 1498 1 | nadojil od každej mlieka, ~motolíc nemali nikdy, ni zrádnik 1499 5 | ďalších, keď otriebili si mozgy. ~Koľko má utopencov, on 1500 21| rozličné dary a každý dľa možnosti svojej : ~med a syr, mlieko, 1501 21| sa ti zaľúbim touto, nuž možnože neskoršie potom ~prudkejším 1502 1 | plných, že sotva ich obkročiť môžu ! ~A jak sa ligoce rúno 1503 7 | vetrík chvel zľahka lístím a mračná ~tiahli po nebi sivom a 1504 14| veľkou bolesťou v srdci, ~v mrákote nočnej čuje, že blíži sa 1505 21| hustých bahnísk a do bezdnej mrákoty pekiel : ~zakutí v rinčiacich