| Table of Contents | Words: Alphabetical - Frequency - Inverse - Length - Statistics | Help | IntraText Library |
| Ján Hollý Selanky IntraText - Concordances (Hapax - words occurring once) |
Selanka
1506 16| zabudnú celkom. ~Prestáva mrazivý fujak i peklo páľavy letnej,~~~~~~ 1507 16| a rozkoše sveta. ~Zimy a mrazu tam nieto, niet prudkej 1508 15| prírode rúcho ! ~Veď všetko je mŕtve teraz, a bez krásy, bez 1509 14| nevzala do úst dnes ani len mrvinku jedla, ~mám ostrý vreckový 1510 13| koristiť ide, ~sova a netopier mrzký tmou iba púšťa sa lietať. ~ 1511 13| alebo zunenia včiel, či mučania pokojnej lichvy, ~alebo 1512 15| na krídlach zlatých ~za múčkou súcou na med a lahodne zvučiace 1513 1 | dorast: ~ako pásť čriedy múdro a ako opatriť ovce. ~Len 1514 14| podobnou láskou, ~na radu Múdroslavy tak dotiahla milenca k sebe, ~ 1515 11| obidve stránky, ~žehnali jeho múdrosť a najlepšie všetko mu priali. ~ 1516 11| nábožnosťou, i vtipom i múdrosťou veľkou.~~~~~~70~~~~ ~~~~ 1517 9 | Popíjajú a zdá sa, o čomsi mudruje každý. ~Tou rezbou umeleckou 1518 1 | a čo ma priúčal raz náš múdry učiteľ Slavín. ~. ~BORIMÍR ~. ~ 1519 16| žiaľu nieto ukrutného, múk mysle a trápení nieto, ~ 1520 2 | chrapľavej fúka, ~iný zas mulitánky, tie citlivé gajdičky zdúva ~ 1521 9 | medvedi skákať, ~pritom i mumlať bude, jak zlostné medvede 1522 18| a poberať sa za háj, kde mumlavý bujak je Jarkov. ~Uprostred 1523 5 | piecť, až z vône i socha musela kýchať. ~Veštec tam kocky 1524 17| kumštom ~a voľky-nevoľky musia mne prepustiť prvenstvo 1525 21| kríčka každého zvučí. ~Nebude musieť roľník už orať skalnatý 1526 19| vravíš ! Kiež za pravdu musím to uznať ! ~Ale v obydlí 1527 8 | lahody plný, hneď vrúcnejšou muzikou zaznie, ~a ešte chutnejšia 1528 12| pristane, mladucha, tebe muž krásny, tento tvoj ženích.“ ~. ~ 1529 1 | len slovo, ~lebo ozdobou mužov, čo najdlhšie trvá, sú piesne ; ~ 1530 14| mám ostrý vreckový nožík a myjavskú lyžicu v kapse. ~A hľa, 1531 6 | nastaviac nohu, podvodne Bazákom mykne, ~On pobadajúc fígeľ, hneď 1532 13| na svete iným, ~ako som myslieval tiež a ošialiť dal sa, ja 1533 17| prednosť mi nedajú zatiaľ. ~No myslím, že za čas krátky i týchto 1534 21| 20~~~~ ~~~~nízko ma nabáda húsť a pastiersku dúčeľu 1535 11| vzdať štedrú poctu on často nabádal všetkých,~~~~~~110~~~~ ~~~~ 1536 18| pobadal na nej, ~že sa chce nabehať už, no nechcem ju pripustiť 1537 2 | píšťalu stíska, ~tam iný naberá dych a do trúby chrapľavej 1538 15| potom v lipových klátoch zas nabijú sladkosťou plásty.“ ~. ~ 1539 9 | hrozno ~do kláta dutého nabil a sladký mok prešoval z 1540 13| chvíľočka krátka len blahom nabitá bola, ~sám si vyberúc pustý, 1541 4 | včielky sa budú rojiť a pukať nabité kláty, ~pastiery budú mať 1542 21| vytisne zápäť. ~Do nádob nabitých maslom sa už viac nezmestí 1543 19| palečnica, a má i odrážku nabok. ~Nejeden pastier veru sa 1544 17| kostolík starý ~krášlila nábožne chvojím a vencami pestrého 1545 11| vlastnosťou každou, ~cnosťou aj nábožnosťou, i vtipom i múdrosťou veľkou.~~~~~~ 1546 13| sme spolu : ~„Cnostný buď, nábožný buď, buď, synak môj, nevinný 1547 9 | predtým,~~~~~~70~~~~ ~~~~načierali si z neho ; kto nijakú nádobu 1548 5 | vyvrátil celý~~~~~~70~~~~ ~~~~a načrúc nového vína, vzdal Svatovítovi 1549 11| mlieka toľko mali, že vycicať nadá sa ani. ~Čriedy sa nedotkol 1550 7 | Hlasislav vtedy už chválil nadanie moje, ~že z vrstovníkov 1551 14| ostatné čary , len jedinú nádej mám ešte. ~Početná Nedoslavka, 1552 16| ma potešil spev tvoj, veď nádeje nemal som žiadnej. ~Nijaká 1553 13| obydlia svoje výš zdvihli v nádhere pyšnej,~~~~~~90~~~~ ~~~~ 1554 10| pesničku nôtiť : ~„Aké je nádherné všetko v tom hrmotnom výstavnom 1555 13| Oslad,~~~~~~40~~~~ ~~~~darca nádherných hodov ! Či máte vy hostinu 1556 21| panovník, ten, čo vládne nadhviezdnym výškam, ~žehnával mu vždy 1557 4 | klas nesklame viac, keď nadíde roľníkom žatva, ~dotuha 1558 5 | ako pracoval najviac, keď nadišla súmračná chvíľa, ~jednako 1559 21| druhá sa vytisne zápäť. ~Do nádob nabitých maslom sa už viac 1560 9 | načierali si z neho ; kto nijakú nádobu nemal, ~ako si pohotovo 1561 11| 90~~~~ ~~~~Všetko tu nadobudlo i radosť i rozkoše väčšie ~ 1562 1 | Hrotok doplna vždycky on nadojil od každej mlieka, ~motolíc 1563 17| 40~~~~ ~~~~Odtiaľ sa nadol tiahnu už lúky a pasienky 1564 12| hlave s krásnou partou a za ňadrá stoknutou kytkou ~zišlo 1565 20| vezmúc ho lakte, ~pritisla k ňadrám svojím a plný prsník mu 1566 19| hasnúcom zdýmaš, ~fučíš jak naduté gajdy, keď hučky z nich 1567 21| teplou jarou von tisne z nadutých pukov, ~hoc sa ho nedotkol 1568 6 | odrazu Pomýľa schmatne, ~nadvihne dovysoka a celou ho náramnou 1569 9 | toľkého dýchania schudol, ~nafúkne veľké gajdy, či menšie, 1570 4 | 20~~~~ ~~~~Už som ich nafúkol aj, a práve sa zapískať 1571 11| je dobrotivý, aj keď nám naháňa hrôzu. ~Lež keď už počúvať 1572 2 | meňavých farieb. ~Cez ne sa naháňajú sem i ta v šantivom letku ~ 1573 15| Spestri ľúbezným kvietím i nahé doteraz ešte ~záhradky naše 1574 10| sivých vysokých mrakov, ~nahladko kresané zo skál ich vzpierajú 1575 10| medovej šťavy plné hneď potom náhlia sa domov ! ~Ako mi hrkúta 1576 13| výškou nás neohrozí ni náhlym strmhlavým pádom, ~voľne 1577 9 | že polooblúk chvosta, čo náhodou nad hlavu zdvihla, ~vytvorí 1578 11| vezmi si dar môj a maj si ho náhradou za spev.“~~~ . 1579 20| chválami otca. ~Potom sa nahrnuli ta do skromnej jaskyne toľkí, ~ 1580 19| zavité do plienok tam ho nájdete v maštaľných jasliach.“ ~ 1581 8 | kvet akej chceš farby tu nájdeš, ~prírody spanilá tvár krásou 1582 1 | lebo ozdobou mužov, čo najdlhšie trvá, sú piesne ; ~tie i 1583 7 | 10.~~~~ ~~~~keď už tíš najhlbšia všetko kol neho stlmila 1584 16| si tam, skiaď z vŕška je najkrajší výhľad ~na vzácne stromy 1585 11| sama Umka spev prihrala najkrajšou nôtou, ~píšťalkou obdaril 1586 12| Zorislav, Žarkoslava, tí najlepší speváci tuná ~(po ženíchovi, 1587 17| chutné mal veru. ~Mám čriedu najlepšiu ja spomedzi pastierov všetkých. ~ 1588 16| je navôkol všetko, ~ani najmenší vetrík, hľa, nebadať v dubovom 1589 9 | hlavné je, že všetky, tým najmenším pohárom počnúc, ~do plna 1590 13| usmieva prírode novej. ~Najsamprv čujem spev, keď veselé vtáčatá 1591 7 | všade nožičkou svojou len najsladšie rozvíriš vôňu. ~Na tráve 1592 13| radosťou všetko a blahom najsladším sýti. ~Tam rúcho odieva 1593 16| i spev môj, áno, tá moja najväčšia rozkoš, ~zunoval sa mi celkom 1594 21| najmilší srdcu, ~ty moje najväčšie blaho, ty Martin môj, dožič 1595 4 | dnes, akurát dneska, keď najväčšmi zunieť by mala, ~akoby onemela 1596 4 | len kukučka z bresta čo najviacej naráta rokov. ~Tak jeden 1597 21| čriedy.~~~~~~60~~~~ ~~~~Najvyšší panovník, ten, čo vládne 1598 2 | 30~~~~ ~~~~ako keď najvyššie kopce tam v diaľke sa belejú 1599 11| škodlivé bolo by čriede, ~iba najzdravšia tráva tam bujnela výbornej 1600 1 | z neho, i ako v prípade nákaz, ~nemocí rozmanitých, ich 1601 5 | zmárnil, keď vzal si priťažký náklad, ~ako potopil ďalších, keď 1602 9 | pri jabloni, kde oheň už nakládli k hodom. ~Bude sa usmievať 1603 21| poklonu vzdáva, ~nad teba nakláňa sa a parou zhrieva ti údy. ~ 1604 17| počuje, azda ~jej srdce nakloní ku mne a daromne nepôjdem 1605 1 | odišiel odrazu od nich, ~nakoľko žiaľu tu bolo, tam zase 1606 5 | roh z jeho ruky, čo vlani naliali vínom, ~a z neho zhromaždeným 1607 9 | pohárom počnúc, ~do plna naliate riadne tam s toho pyskáča-džbána, ~ 1608 13| dlhých ražňoch. ~Bojko aj naliehal hneď, nech si tiež prisadnem 1609 8 | svadbu Kalenky budeš, a už sa nalieva hrozno.“ ~. ~OSLAV ~. ~„ 1610 9 | neznajúc jeho silu, sa vína nalôchal toľko, ~že sa mu škúliace 1611 19| sa mi prisnilo len ? Či naozaj naši psi strážni ~spustili 1612 9 | veverička, no vtipný rezbárov nápad : ~3kriabe sa po pohári 1613 18| čierňavou hrozí. ~Do rána napadá sneh a zastrie nám na zimu 1614 12| brestu sedí a na korisť napäto striehne. ~Líca máš ľúbeznejšie 1615 6 | zástup pastierov ďalších, ~čo napájali si čriedy hen obďaleč v 1616 4 | KRASLAV ~. ~Keď Kraslav napásol voly a zahnal ich na státie 1617 5 | jedliny hladkej plť prvú napevno zviazal~~~~~~50~~~~ ~~~~ 1618 6 | vystrúhal z výpuku lipy. ~Nuž napil som sa schuti a na trávu 1619 6 | 60~~~~ ~~~~Z divákov napína každý hromovým pokrikom 1620 11| kameňa, hľa, takýto pamätný nápis : ~„Slávovi od jeho rodných 1621 18| raz iba sa môžete zhlboka napiť ~tejto vodičky čistej, čo 1622 11| strom, byľka, hľa, omladla napitá rosou. ~Vtáci štebocú vôkol 1623 5 | vína vyprázdnil do dna. ~A naplnený zas po vrch do ruky bohovi 1624 1 | výdatným mliekom až po okraj naplnia hrotky ~a trikrát krajšia 1625 2 | a čím prv slamené úle naplniť plástami medu. ~Ó, ako žblnkocú 1626 4 | rieke spánok. ~Už junce napojené, hľa, vyšli mi z chladného 1627 9 | hlodajú skryto, sa utopia v nápoji božskom. ~Chváľboh a Milko 1628 13| šťastlivo žil si, ~pastierov napomínajúc, keď pri čriedach na to 1629 13| prostáčikov, nech myslia si napospol všetci, ~že dobre iba vám 1630 1 | stávku, i rohaté barany, ale ~naprázdno odišiel každý, on vzhrával 1631 6 | hneď na druhú stranu ho naprie ~a Pomýľ odletí na zem ; 1632 13| deň z noci zas prírode napriek,~~~~~~110~~~~ ~~~~k zábavám 1633 4 | ním i volky v jarmách zas naprú sa mocnejšou šijou, ~nákazy 1634 6 | nadvihne dovysoka a celou ho náramnou silou ~pred seba do piesku 1635 1 | trikrát krajšia a mäkšia im narastie na tele vlna, ~ako zachádzať 1636 7 | choval som ich dotiaľ, až im narástli krídla. ~Teraz už samy si 1637 4 | kukučka z bresta čo najviacej naráta rokov. ~Tak jeden po druhom 1638 8 | pokryjúc husto pažiť, len nariedko trávička šibe. ~Oslav mal 1639 3 | sám Chásoň tam bolestne nariekal nad ním, ~i Veles ; Rusalky 1640 5 | hladiť mu bielučké fúzy, ~aby nariekať prestal a spustil sľúbenú 1641 20| slnko,~~~~~~50~~~~ ~~~~tak narodené bôža sa na nich usmialo 1642 20| pamiatku milú ~slávneho narodenia a tvojho príchodu na svet. ~ 1643 21| tak veľkému slávnemu azda ~narodiť v nádhernom dome, kde obdiv 1644 21| poškvŕn ľudstva, ~Panny sa narodíš pre nás, svet vytiahnuc 1645 13| blaženom lone, ~obludne násobíte len pre seba, naznajúc miery, ~ 1646 5 | má utopencov, on vyčíslil naspamäť presne. ~A potom začal o 1647 21| zhrieva ti údy. ~Tak nám už nastáva čas tej veľkej úľavy z robôt, ~ 1648 4 | prv, ako vymyslel by lesť nástrah na krotké čriedy.~~~~~~90~~~~ ~~~~ 1649 21| piskoty majú, ~a kto aký má nástroj, znie každý na tejto ceste, ~ 1650 8 | jastrabí pazúr, ~zveri sieť nastrojená ; a zhubná je pastierom 1651 11| posledná pieseň. ~Keď hráte na nástrojoch, vy, veselí pastieri, taktiež ~ 1652 20| najprv, hneď z hrdiel i nástrojov rôznych~~~~~~30~~~~ ~~~~ 1653 9 | dobrotu núka. ~Tamtie už nasýtené zas nazad do húštin letia. ~ 1654 13| drevených riadov jeme a hladných nasýtia štedro~~~~~~120~~~~ ~~~~ 1655 15| pastieri ešte mali a pastierky natknuté slnko ~na suchú pažiť vyšli 1656 4 | roľníkom žatva, ~dotuha natlačená tam uľahne úroda v humná. ~. ~ 1657 21| v kráse.~~~~~~50~~~~ ~~~~Nato sa všetci spolu až po zem 1658 1 | pesničku, nech ju i našich naučím spievať. ~Bude sa ozývať 1659 21| samo peklo, nech tlamu už naveky zavrie. ~Prestanú potom 1660 6 | dostať ; a Bazák sa dostane navrch. ~Pastieri, ktorí mu žičia, 1661 9 | neho ~a žily rozpálené mu navreli po všetkých údoch. ~Ako 1662 9 | Dobroslav milý, ~lebo už navreté hrozno priam puká zrelosťou 1663 4 | teba Krásna. ~Dosť sa už navzdychala, sĺz horkých preliala dosť 1664 21| prírody zostať, ~každý deň navštevovať tie spanilé lúčiny Mlieča, ~ 1665 9 | Tamtie už nasýtené zas nazad do húštin letia. ~Ďalej 1666 1 | chváloreč nemala konca. ~Nazdával som sa vtedy, že blázna 1667 14| čistú vodičku tam, hneď nazerám dychtivo do nej,~~~~~~20~~~~ ~~~~ 1668 13| obludne násobíte len pre seba, naznajúc miery, ~hľadáte pohodlie 1669 11| zvesil som ju a z oboch strán nazrel dnes do nej.“ ~Hneď teda 1670 4 | už neviem, akým to menom ~nazval tie končiny on, nie a nie 1671 17| sedmoro tučných capkov ja pred nášho Velesa skladám, ~a capa 1672 2 | zátočín skrútia, ~raz tečú naširoko a od seba ďaleko bežia, ~ 1673 17| srdci. ~Ó, kiež by si ty našla tiež takúto záľubu vo mne ; ~ 1674 11| Ak zaspievaš mi o ňom, a našom otcovi dávnom, ~krásny dar 1675 6 | občerstvi sa studenou vodičkou našou.“ ~A hneď mi podáva črpák, 1676 8 | poslušní gajdoši hneď tú našu nám zahrajú nôtu. ~Už každý 1677 16| ani najmenší vetrík, hľa, nebadať v dubovom lístí. ~Zatiaľ 1678 14| pastierok vždy, veď spoločnosť nebaví smutnú, ~vyháňam svoju čriedu, 1679 13| sa a za mocou, bohatstvom nebaž, ~radšej núdznejším ešte, 1680 21| rozoznel spevy, čo vnuklo im nebeské svetlo ~o tomto zrodeniatku, 1681 7 | ktoré prastaré buky, až k nebeskej výšave vspäté, ~zakryli 1682 16| hodoch oslávencov a počúva nebeskú hudbu, ~blažený rozkošou 1683 7 | okienku hniezdo. ~Ľudí sa neboja, nie, a ani dobytka môjho,~~~~~~ 1684 5 | ponosy spustí : ~Ako sa, neborák, dnes deň celý plahočil 1685 10| závoj. ~Môžeš sa jasnému nebu, či zorám večerným diviť,~~~~~~ 1686 18| pobežia po ňom a tlapy ich nebudú mokré. ~Poďte, jalovky, 1687 13| pastier kôz dojných, ~až zrazu nečakane, jakby ho odfúklo čosi, ~ 1688 7 | jedinej nie, ty moje pesničky nechceš. ~Ešte som nebol vyšší, 1689 12| že na zálety si nadarmo nechodil veru.“ ~. ~ŽARKOSLAVA ~. ~„ 1690 19| lež čo sa rozpakuješ a nechystáš na cestu radšej ; ~~~~~~ 1691 1 | nemali nikdy, ni zrádnik sa nechytil žiadnej, ~jedinú nezmárnil 1692 13| jednostaj vlka, či na ne nečíha v kroví. ~A tá skromnučká 1693 7 | spev môj a ani hudbu si nectíš ! ~Páčim sa pastierom kôz, 1694 5 | blíž zakrádali a po tichých nečujných prstoch ~od chrbta prišli 1695 21| poslednom čase, ~ani vnuknutie nedá (hoc dávala kedysi dávno); ~ 1696 17| ešte odporujú a prednosť mi nedajú zatiaľ. ~No myslím, že za 1697 10| xx~~~~Za vŕšok neďaleký sa norilo slniečko jasné ~ 1698 11| podobe súdka, ~ktorú som nedávno získal, keď nad Bolkom vyhral 1699 7 | domov, ~zaspievať pesničku nedáš, tú, čo prv spievalo v háji. ~ 1700 9 | medzi povyše sedí. ~Lež ony nedbajú hrozieb, keď hrozno dobrotu 1701 8 | košíčky prúty. ~Ak sa ti páči, nedbám, nuž pozvime za sudcu jeho, ~ 1702 21| sám, že na ľudskú nádheru nedbáš ~a rád máš pastierov prostých, 1703 14| nádej mám ešte. ~Početná Nedoslavka, vraj, trápená podobnou 1704 10| Takto Polislav spieval, kým nedošiel k chalúpke svojej ; ~z diaľky 1705 12| A keby nejaká skaza, zlý neduh ich prikvačil náhle, ~vždycky 1706 7 | krkošky z jari, kým ešte nedunia hromy, ~v lete zas jahody 1707 21| vychádza z ústočiek sladkých, ~nedýcha takou veru ni prvá fialky 1708 1 | nikdy si nevidel čriedu ? ~Nehľaď už toľko na ne, veď mi ich 1709 16| počalo bledúť, ni do stebiel nehnalo siatie, ~štrkáč sa rozmohol 1710 11| všetci, ~nech ani lístok sa nehne, i čriedy nech prestanú 1711 13| tvorstvo iné ; zver iba nehodná vo dne ~v dierach a pelechoch 1712 13| nevolám darmo), ~takto tvoj nehodný syn si zachoval úprimnú 1713 8 | Nože sa, ovečky moje, tak nehrňte na vodu Váhu ~obzrieť svoj 1714 3 | capy a maškrtné kozy, ~nehryzte ujaté lipky a na hrobe vzídené 1715 17| nepredbiehaj, a sova, ty nehúkaj z diery, ~keď na vohľady 1716 18| po ceste kráča a nič sa nehýbe za ním.~~~~~~40~~~~ ~~~~ 1717 16| odvekých záhrad, ~zo stromov nehynúcich, keď bielou rukou plod snímeš, ~ 1718 13| nepretrhajú sa, ak vôbec nejakú majú, ~dobre jedia a pijú, 1719 1 | Od paše je to azda, či nejaký spôsob máš tajný ? ~. ~HÁJISLAV ~. ~ 1720 19| a má i odrážku nabok. ~Nejeden pastier veru sa nadarmo 1721 9 | lámu, ~z koreňa vyvracajú i nejednu pokojnú sosnu. ~Je tam i 1722 19| beží jahniatko za ním. ~Nejlepšie baranča ešte mu vyberiem 1723 16| sa v nás nerozplynie, kým neklesne do hrobu telo ~a kým sa 1724 4 | v skálí ani v piesku ti neklesnú únavou nohy. ~Nech ti vždy 1725 6 | k rozhodnej bitke. ~Tak nekrútia sa ani nad plytčinou hlboké 1726 3 | sa vo svojich úľoch, už neletia na pestré lúky ~a nezbierajú 1727 3 | ty moja pastierska Múza ~Nelezte na to miesto, vy, capy a 1728 2 | kvet sa ligoce rosou, hoc nemajú v haluziach ani ~jedinký 1729 1 | vraveli o ňom a chváloreč nemala konca. ~Nazdával som sa 1730 16| hrávať. ~. ~BORKO ~. ~Akože nemám byť smutný, ach, akože veselý 1731 1 | hojnosť ty máš, no takýto nemáte tuná ~ako my na Horniakoch, 1732 17| nie ? Mnou pohŕdať príčiny nemáš ? ~I ja som pekný vari, 1733 15| vyčkáva voliar, i ovčiar nemenej smutný,~~~~~~50~~~~ ~~~~ 1734 9 | dlžizným dúškom. ~Ako napokon Nemier, keď zrelé už prestalo šumieť, ~ 1735 4 | na holom suchári sediac, ~nemilé kvákoty svoje si kráka chrapľavým 1736 21| tvárami sklonia, ~vzdávajuc nemluvniatku tú zo srdca najhlbšiu poctu. ~ 1737 11| príval ~a ani hromobitie jej nemohlo ublížiť dosiaľ. ~Tam od 1738 19| má v zrovnaní s drozdom. ~Nemohol som sa však prebrať a schápať 1739 17| môj, ~hneď stíchne v údive nemom a počúva pozorne, ticho. ~ 1740 4 | dopriata bola ! ~No keď už nemožno inak a nesmieme opustiť 1741 16| Neomdlie ruža nikdy a nemrie fialka nežná, ~nezvädne 1742 3 | clivotou bučiace za ním ~po nemých horách iba a po pustých 1743 14| venčiť si čelo, ~pokým sa nenájde môj, ten, čo mi je súdený 1744 1 | Pastiera s lepším chýrom, nie, nenájdeš na šírom svete ! ~. ~BORIMÍR ~. ~ 1745 4 | BRATOĽUB ~. ~Pred ním vlk nenásytný preč újde do húštin tmavých ~ 1746 19| pastierom dobrým ? ~Ovce nenechá hynúť a vlkov zlej besnoty 1747 21| ona ma k takému dielu už nenutká v poslednom čase, ~ani vnuknutie 1748 21| môj, dožič jej sluchu, ~neohrď ju jak nízku tou svojou 1749 13| ako je hruška, ~výškou nás neohrozí ni náhlym strmhlavým pádom, ~ 1750 16| hlavičky nosí jak predtým. ~Neomdlie ruža nikdy a nemrie fialka 1751 16| sa ozýva navôkol všade. ~Nepadá lístie z hájov, ni ovocie 1752 21| ľudu tu dolu. ~Nuž a či nepatrí sa tak veľkému slávnemu 1753 16| štrkáč sa rozmohol iba a neplecha hluchého ovsa. ~Áno, i údolie 1754 13| jednostaj pokoj, tam ani nepočuť iné ~okrem šuchotu vetra 1755 5 | stromoch jediný lístok sa nepohol ľahunkým vánkom, ~len prepelička 1756 21| vysokou mysľou ! ~Veď predsa nepohrdlo ňou ani samo dieťatko božské, ~ 1757 17| nakloní ku mne a daromne nepôjdem za ňou. ~Ó, milé dievčatko 1758 10| pokým nevzplanú zore ~a nepozlátia žiarou i meňavé oblaky neba, ~ 1759 16| čo skúpo určila preňho ~neprajná kukučka raz, sa zavrela 1760 17| chodník trochu ! ~Zajac, ty nepredbiehaj, a sova, ty nehúkaj z diery, ~ 1761 16| poznali skúsení iba, ~predsa neprestal krákať tam pri vrátach na 1762 4 | vypínať budú, ~pastiery neprestanú to meno vynášať k hviezdam. ~. ~ 1763 13| temnistom chládku, ~v robote nepretrhajú sa, ak vôbec nejakú majú, ~ 1764 4 | neveľmi verím ja tomu, ~veď neprevíšil som, zdá sa, ni Milína ešte 1765 8 | kohútov sťatých, ~predsa ma neprevýšiš, i keď si rozdrapíš hrdlo. ~ 1766 21| pravda sa zmôže. ~Jednako nepriatelia tu a tam nájdu sa ešte, ~ 1767 12| Bes k domovu vášmu nech nepríde v podobe capa.“ ~. ~ŽARKOSLAVA ~. ~„ 1768 3 | odváži zahrať ? ~K ústam ju nepritkne nik, veď zaiste zmĺkol by 1769 14| mám teda počať, keď nič mi neprospel ľuľok, ~a nič bolehlav ani, 1770 2 | vemienka ťažejú, rastú, div nepuknú hojnosťou mlieka.~~~~~~60~~~~ ~~~~ 1771 11| nik sa o závod s ním už nepúšťal spievať a pískať, ~lebo 1772 7 | čula ich hudbu. ~Počúvať neráčiš len ty tie naše pastierske 1773 14| ju od Prostovlasej, hoc nerada, predala tajnosť ~za dvoje 1774 11| mätonoh jahniciam zhubný tam nerástol na paši nikdy, ~ani nijaké 1775 16| veď i ja Unoslava som neraz oslávil chválou. ~. ~BORKO ~. ~ 1776 19| to sám ešte neviem ; to neriekli poslove ústa, ~lež čo sa 1777 16| nestíši ani, ~prv sa v nás nerozplynie, kým neklesne do hrobu telo ~ 1778 14| hrdús ho, Vlkolak, i ty, kým nesadne na chrbát Capa. ~Už mi nes, 1779 14| horou niekde a za strmou neschodnou skalou, ~nach prevŕta si 1780 19| tu, hľa, ~tašku jabĺčok nesiem, dve homolky syra a ešte, ~ 1781 14| žblnkáš a nadarmo ozvena, nesieš ~rozmilé vtáčie spevy i 1782 4 | nešťastný kúkoľ. ~Prázdny klas nesklame viac, keď nadíde roľníkom 1783 21| zaľúbim touto, nuž možnože neskoršie potom ~prudkejším duchom 1784 19| doteraz nikdy som takého neslýchal ešte. ~Kozorád ľúbezný má ; 1785 4 | No keď už nemožno inak a nesmieme opustiť čriedy ~a ja nám 1786 10| sa veselosť len a nevinná nesmierna radosť ~usmieva na široko, 1787 20| požehnanie nám udeľuj z nesmiernej lásky; ~napokon všetkých 1788 13| pohodlí toľkom a v takom nesmiernom šťastí, ~nevedel prenachváliť, 1789 20| trúba, rozhlás tú veľkú nesmiernu radosť, ~čo noc nám dopriala 1790 21| akú som ešte nikdy ja nespieval, za čriedou idúc. ~V tebe 1791 5 | chrbta prišli k nemu, aby sa nespustil do vĺn ~(čo pred tým často 1792 19| vezmi. ~Aby som pred ním tam nestál len s prázdnymi rukami, 1793 9 | nezačnú vytláčať mok a pokým nestečie všetok,~~~~~~20~~~~ ~~~~ 1794 10| tichých húštin k spánku, ~nestíchne, vytrvá sám, až pokým nevzplanú 1795 20| dostatok mlieka a nič ich nestihlo zlého. ~Aj my, pachoľa božie, 1796 16| pastieri pozdní, čo ho už nestihnú počuť, ~ako za čriedou spieva, 1797 16| no žiaľu neubúda a prv sa nestíši ani, ~prv sa v nás nerozplynie, 1798 21| tejto ceste, ~spočiatku nesúladne, no neskôr už v svornosti 1799 21| chatrné jasle, nie veru, nesvedčia tomu, ~pred ktorým duchovia 1800 11| zábavu hľadí. ~Mojich úst netkla sa ešte raz ani fľašôčka 1801 14| toho mám tu pohár i pagáčik netknutý ešte, ~lebo som nevzala 1802 13| noci koristiť ide, ~sova a netopier mrzký tmou iba púšťa sa 1803 13| Tam veru veselú myseľ si netrápi daromne nikto ~starosťou 1804 4 | dnes vzdávame vďačnosť. ~Netupil Slavomil nikdy tie naše 1805 9 | v predných labkách a ani netuší o tom, ~že polooblúk chvosta, 1806 13| so svojím spokojí sa a netúži, aby mal viacej. ~Lebo je 1807 21| stíchnu jak teľce ; ~ten neublíži kravám a tamten ovečkám 1808 16| odtečie riekou, ~no žiaľu neubúda a prv sa nestíši ani, ~prv 1809 13| hostinu lepšiu ? ~Prečo ma neuliahla tiež taká, ako ich, matka, ~ 1810 16| jahody pýria sa vonné, že neumdlie nikdy chuť na ne. ~Kvietie 1811 16| napokon vrchom ~a smrť, tá neúprosná, mu zaťala do hlavy kosu ; ~ 1812 1 | ešte. ~. ~BORIMÍR ~. ~Sú neúrekom zdravé a pri nich tu zastať 1813 6 | výhodu získať. ~Krútia sa neustále na tú i na onú stranu, ~ 1814 13| hladom a smädom ~a nikdy neuzrieť dom svoj a rodinu svoju.“ ~ 1815 21| nikdy viac nevyjdú na svet a neuzrú pozemské svetlo. ~Napokon 1816 5 | čo na milom povodí Váhu ~neváha začínať spev svoj ; bez 1817 4 | už ~za neho pokladajú, no neveľmi verím ja tomu, ~veď neprevíšil 1818 7 | najviac ja na spev. ~Vtedy som neveril ešte, no teraz už inakšie 1819 4 | obsiate úhory šťastné, ~nevesta tebou je šťastná, ty zase 1820 4 | tebou je šťastná, ty zase nevestou touto. ~. ~BRATOĽUB ~. ~ 1821 13| ľúbeznej raňajšej žiary ~na nevi zapýrenom (a čo je krajšie 1822 1 | pochodil sveta, lež takých nevidno mnoho, ~ako sú v tvojom 1823 3 | viac už ústa mu rozviazať nevie.~~~~~~80~~~~ ~~~~Začni mi 1824 13| vašich nemocí častých my ani nevieme mená. ~Vzbudení zo spánku 1825 10| všade sa veselosť len a nevinná nesmierna radosť ~usmieva 1826 13| Každý je bohatý tam, že nevinne žije a prosto, ~so svojím 1827 13| nábožný buď, buď, synak môj, nevinný vždycky, ~so svojím uspokoj 1828 8 | krotkosťou teliatku blízka a nevinou hrdličkám hája,~~~~~~100~~~~ ~~~~ 1829 13| úprimnú zložil, že do mesta nevkročí viacej. ~Spokojný s údelom 1830 13| večnú slávu, nech menom ťa nevolám darmo), ~takto tvoj nehodný 1831 16| lúkach čriedy. ~Ani kvet nevonia už tak, ako kedysi voňal,~~~~~~ 1832 3 | uhasiť smäd svoj, ~ani sa nevracia domov, lež clivotou bučiace 1833 18| si odpočiniem a pokým sa nevráti spiatky, ~i tvoju žiadosť 1834 11| varu jediný jeden sa nevrátil nikdy viac spiatky. ~A keď 1835 1 | ako zachádzať s nimi, by nevrhli jahnence slabé. ~Dobrej 1836 6 | nadarmo je to, ~kým Bazák nevrhne zrazu do výšky Pomýľa prudko. ~ 1837 16| nám zmizla, kvet zvädol a nevydal viacej ~sladkosti včelám 1838 3 | keď on dokonal, zvädli ~a nevydali viac vône, tam klesnúc v 1839 16| do hrobu telo ~a kým sa nevydáme my všetci na večnosť za 1840 16| všetkých čaká a nikto sa nevyhne smrti, ~i bolesť všetka 1841 21| ohavným vodcom ~nikdy viac nevyjdú na svet a neuzrú pozemské 1842 16| lúkach meňavých rosou ~tráva nevyschne nikdy a v zelených úbočiach 1843 21| Nebude suchoty viac a nevyschnú korytá riekam. ~Večná jar 1844 20| radosti zdržať, ~nemohla nevyslať na svet tiež svojich zástupcov-poslov. ~ 1845 14| šteklením Hojku, že viacej už nevyšle Capa.~~~ .. 1846 14| netknutý ešte, ~lebo som nevzala do úst dnes ani len mrvinku 1847 10| nestíchne, vytrvá sám, až pokým nevzplanú zore ~a nepozlátia žiarou 1848 9 | vretenom, vrždiacim v klade, ~nezačnú vytláčať mok a pokým nestečie 1849 1 | jedinú nezmárnil vlk a nezahnal do húštia chvostom. ~Nijaké 1850 1 | rovina odráža ohlas ; ~pokým nezájde slnko tam za husté šumiace 1851 9 | 90~~~~ ~~~~pokým nám nezavrie oči noc pozdná driemotou 1852 14| spievam na všetky strany ; ~nezazriem ho však nikdy, a nikdy pesničky 1853 5 | hovorí rečou : ~„Čo ste sa, nezbednice, tak zhurta pustili do mňa ? ~ 1854 3 | neletia na pestré lúky ~a nezbierajú v kvietí tú sladkú medovú 1855 8 | klenutým brestom, ~keď z nezbieraných mrakov sa tichučký dáždiček 1856 3 | najväčšom množstve, ~a nik sa nezdržal plaču, nik nevedel potlačiť 1857 4 | nešťastnej ovsihy steblo, ~nezdvihne v obilí hlavu už ani nešťastný 1858 11| zostane jediný pastier, ~nikdy nezhynie veru tak slávne a posvätné 1859 14| hladine hladkej tvár čakaná nezjaví sa mi ? ~Ale vždy nadarmo 1860 7 | spanilú Krásku z mesta však nezlákal do hája nikdy, ~odmietla 1861 1 | nechytil žiadnej, ~jedinú nezmárnil vlk a nezahnal do húštia 1862 6 | hlavy tresnú, no nič to nezmení na veci.~~~~~~40~~~~ ~~~~ 1863 21| nabitých maslom sa už viac nezmestí ani. ~Oštiepkov ako hrúd 1864 9 | zrelé už prestalo šumieť, ~neznajúc jeho silu, sa vína nalôchal 1865 21| aby som vystúpil vyššie a neznel v polohe nízkej ; ~a tak 1866 4 | KRASLAV ~.~~~~~~100~~~~ ~~~~Neznesú stromy ťarchu, čo ovocím 1867 16| jadnostaj radovánky a jednako neznudia nikdy. ~Znejú ľúbezné piesne 1868 11| ani jediná koza ~jalovou nezostala, lež liahla dvojčatá zdarné. ~ 1869 16| a nemrie fialka nežná, ~nezvädne klinček švárny, vždy rovnako 1870 16| Nijaká pieseň ešte a nijaká nezvládla hudba ~to, čo vykonať stihli 1871 14| driemota sladká, ~iba mňa nezvládze premôcť, len ja tu bdiem 1872 19| poklonu zložiť. ~Veď kto by nešiel rád hneď, bol by priam od 1873 4 | Príživník-štrkáč zhynie i nešťastnej ovsihy steblo, ~nezdvihne 1874 16| Ale už nikdy by som si tu nežiadal čížika počuť, ~keby sa s 1875 16| ruža nikdy a nemrie fialka nežná, ~nezvädne klinček švárny, 1876 7 | by farbu,~~~~~~80~~~~ ~~~~nežné ústočká ich tiež by vydýchli 1877 9 | veľké gajdy, či menšie, nežnejších tónov, ~Výboh spieva o tom, 1878 13| sprievody celé sa po vás, ničomných, valia. ~Nikto neuzrie zore 1879 11| chládku mi musíš zaspievať niečo, ~veď tvoj hlas počúvam 1880 2 | akoby kypiace mlieko ; ~niektoré zospodu len a iné zas odvrchu 1881 16| ho v zástupe hustom tam niesli poslednou cestou ~k pradávnym 1882 4 | prevesené si gajdy na pleci niesol ~a hnal zdúvadlom do nich 1883 9 | načierali si z neho ; kto nijakú nádobu nemal, ~ako si pohotovo 1884 18| sa pichľavým chrastím a nikde jej, potvory, nieto.“ ~. ~ 1885 12| ženích. ~Ako klas pristane nive, jak širokým pasienkom tráva, ~ 1886 2 | vzrušené vtáčatá hlásia : ~z nízkeho chrastia, hľa, už slávi 1887 14| tej, čo vyviera v údole nízkom, ~chodievam potme tajne 1888 3 | bystrý, ktorý ďalej ta do nízkych zátočín bežíš, ~ty trikrát 1889 12| vysokým horám jedľa, dub nízkym, a krovinám topoľ, ~jak 1890 18| Poďte, jalovky, domov, už niže pol chlapa ja slnko. ~Clivo 1891 13| Tam u nás chalúpka nízka a nižšia, ako je hruška, ~výškou 1892 19| pri čriedach svojich, čo nočné držíte stráže ! ~Strach 1893 20| predviedli rozličné hry v tom nočnom povetrí jasom, ~úchvatne 1894 20| hviezdy už prebehli oblohou nočnou.~~~ . 1895 5 | len prepelička zavše v tíš nočnú ťukala piesne, ~keď na suchý 1896 19| lebo som predošlú noc na nohách pri statku prebdel : ~Ako 1897 5 | úrodu veštil. ~Potom ho ku nohám boha jak obeť vyvrátil celý~~~~~~ 1898 15| šibeničky a bučky, i duby nohami stavať, ~kolesá lámať v 1899 6 | Až Pomýľ, nastaviac nohu, podvodne Bazákom mykne, ~ 1900 10| 30~~~~ ~~~~a celý dvorček noria do sladkej vône i chládku ! ~ 1901 10| Za vŕšok neďaleký sa norilo slniečko jasné ~a už len 1902 16| povstane hneď a hlavičky nosí jak predtým. ~Neomdlie ruža 1903 13| hudby, čo sem i ta vtáčence nosia, ~alebo spevu dievčat, či 1904 13| na strieborných misách mu nosili vybrané jedlá ; ~do uší 1905 13| obďaleč miesto, ~prikážuc nosiť mi všetko, čo jemu i ostatným 1906 8 | Vtáčence rozličných nôt, kvet akej chceš farby tu 1907 10| ušla, nuž začal si pesničku nôtiť : ~„Aké je nádherné všetko 1908 5 | 70~~~~ ~~~~a načrúc nového vína, vzdal Svatovítovi 1909 13| omladnutá sa usmieva prírode novej. ~Najsamprv čujem spev, 1910 19| teda prišiel s tou dobrou novinou k tebe. ~. ~BRATROSLAV ~.~~~~~~ 1911 11| vždy zaznieval z jeho úst novo ~a nik sa o závod s ním 1912 4 | hviezdam. ~. ~KRASLAV ~. ~Na novomestskú roveň skôr biela hora sa 1913 4 | klania sa ti, dub šumí ti novučkým lístím. ~. ~BRATOĽUB ~. ~ 1914 7 | 60~~~~ ~~~~a všade nožičkou svojou len najsladšie rozvíriš 1915 13| bohatstvom nebaž, ~radšej núdznejším ešte, kde môžeš, pomáhaj 1916 11| zo statku polovicu on pre núdznych pastierov určil. ~Preto 1917 9 | hrozieb, keď hrozno dobrotu núka. ~Tamtie už nasýtené zas 1918 8 | Výborní speváci boli, výborní obaja hudci. ~A vtedy Oslav takto 1919 21| rád prijme, len aby ta bez obáv prišli : ~náhlivo zdobia 1920 14| prudká páľava žízne, ~nech občerství sa čašou a nech sa hneď 1921 11| najkrajšou nôtou, ~píšťalkou obdaril ho sám Veles jak chlapčeka 1922 2 | vašej kráse a vždycky z nej, obdivu plný, ~ťažiť chcem najsladšiu 1923 13| dochválil skoro : len čo sa obehom piatym~~~~~~70~~~~ ~~~~k 1924 21| triasť z vŕb a zo šípov oberať hrozno. ~Ba víno najlepšej 1925 9 | sa samo : už prosím vás, oberte si ma. ~Vieš, koľko pesničiek 1926 17| I našich bohov si ctím a obete dávam im ročne, ~sedmoro 1927 5 | žrebujúc, ktoré padnú v krvavej obeti bohu~~~~~~60~~~~ ~~~~a ktoré 1928 4 | Kraslav, s tebou ? Vždy keď tu obháňam čriedu, ~až za plot košiara 1929 21| bohatým bačom on pomáhal obháňať čriedy : ~ale keď vynikol 1930 20| skôr včielky medonosné tu obídu okvetia lipy : ~než by ho 1931 11| spravodlivo, takže vždy obidve stránky, ~žehnali jeho múdrosť 1932 4 | ovsihy steblo, ~nezdvihne v obilí hlavu už ani nešťastný kúkoľ. ~ 1933 20| jasným svojím okom a dlaňami objala si ho, ~do plienok zavinula ; 1934 6 | súčasne pravé – zakvačia v objatí tuhom. ~A na lopatkách prsty 1935 7 | teraz vyhúdať piesne. ~Tam objímu ťa vánky a tiché vetríčky 1936 10| dvíhajúc temená obrie i ponad oblačný závoj. ~Môžeš sa jasnému 1937 19| Toľkoto povedal iba ; a v oblakoch veterných zmizol. ~Všetok 1938 10| nepozlátia žiarou i meňavé oblaky neba, ~spevom sa prekonáva, 1939 3 | zamĺkly sedel, nuž svojou ho oblažiť hudbou, ~zatíchli teraz 1940 3 | raňajšia ruža, ~teraz už obledli celkom jak strhaný vädnúci 1941 8 | trávička šibe. ~Oslav mal obličaj krásny a na hlave belavé 1942 11| modravou výškou i klenutá obloha dvíha, ~každý strom, byľka, 1943 11| predvádzajúc, čo pastiery v obľube mali. ~A keď vyhúkli časom 1944 13| žijú v jej blaženom lone, ~obludne násobíte len pre seba, naznajúc 1945 10| tônistej tíše ! ~Ako sa v oblúkoch pnie a rozrastá šľachtená 1946 15| pluha junce, ~vybral už obracať zem, čo sotva rozmrzla, 1947 10| zurkoce cestou, ~keď v brehoch obrastených prúd kvetnatým úvalom skrúca. ~ 1948 16| hlavy kosu ; ~v horký žiaľ obrátila tak razom radosti všetky,~~~~~~ 1949 2 | príbytkom svojim, ~aby sa obrátiť mohli hneď po druhú, bohatšiu 1950 8 | vodu Váhu ~obzrieť svoj obraz v rieke, prúd podomlieť 1951 9 | seba zasunutých a všetky obrázky zdobia. ~Najväčším vinie 1952 10| diaľke, ~dvíhajúc temená obrie i ponad oblačný závoj. ~ 1953 13| Nádheru vonnej jari tam celú obsiahneš naraz. ~A vy tu bohatým 1954 4 | výdatným tepľučkým dažďom sú obsiate úhory šťastné, ~nevesta 1955 4 | zavisne na nich, ~vinica obťažká hroznom, až zohne sa ku 1956 10| vyvracal k výškam, ~aby som obtiahnuť mohol tú celú ozrutnosť 1957 11| 40~~~~ ~~~~hľa, na obušku sedí a narieka na svoju 1958 7 | bohaté získal : ~tisový obušok, kozu, i vzácnu Uhlenu – 1959 15| pritom piesne, tie, čo k hrám obvykle patria.“ ~. ~CHLAPCI ~ .~~~~~~ 1960 11| pritom spieva i šantí v obvyklých ihrách. ~Nad roľníkom i 1961 19| musím to uznať ! ~Ale v obydlí akom by sa bol narodil predsa ? ~ 1962 13| silnejšiu rozkoš. ~Tu ste si obydlia svoje výš zdvihli v nádhere 1963 13| voľne sa môžeš obzrieť až po obzor v končinu šíru, ~či už na 1964 10| zmladnutej kráse ~spoza hôr na obzore a pretkáva oblohu svetlom,~~~~~~ 1965 4 | začujem vravu ; nuž zvedavo obzriem sa a hľa, ~množstvo pastierov 1966 19| by som pýtal, bol každý ochotný sľúbiť. ~Dám i palicu milú, 1967 12| viniete žitím. ~A Polel, ochranca váš, nech seje doň úmysly 1968 16| sláve je on tam už novým ochrancom naším, ~mocným zástupcom 1969 7 | raz čried bieleho rúna ~ochrane ovčiarskych psíkov a pustiac 1970 6 | Pomnislav taktiež si Bazáka v ochranu vzali. ~Nuž teda Pomýľ a 1971 20| 60~~~~ ~~~~Len ty nás ochraňuj vždy, chráň od skazy statok 1972 3 | spustili kvílivý spev, až ochrípli v trávnatej húšti. ~Začni 1973 5 | vyliezol vodník ; ~mnúc s očí studenú vodu, tam pod jelšu 1974 21| čakaný dávno. Tak svietia ti očičká jasné ~ako v jeseni pozdnej 1975 21| že sa im narodil už ten oddávna čakaný, ľudom ~Spasiteľ 1976 1 | hruškou v studenom chládku, ~oddýchnuť, pohovieť trochu. Mám žinčicu 1977 21| skaly holé a do tráv sa odejú piesky. ~Nebude suchoty 1978 2 | priestranné, šíre, i trávami odeté lúky, ~políčka, rozľahlé 1979 5 | žrec s bielou bradou, i odetý belostným rúchom, ~prevzal 1980 6 | Nuž teda Pomýľ a Bazák si odevy vrchné hneď zvliekli ~a 1981 10| šíri sa lúka, čo kvietkavú odezdu mení, ~kým si jarčekmi závlah 1982 13| zrazu nečakane, jakby ho odfúklo čosi, ~a keď z dúbravy strmej 1983 6 | ohromný potlesk. ~Zhlboka odfúknu si, keď tretí raz za pasy 1984 11| okrádať pastierov našich a odháňať zajaté čriedy ; ~varu jediný 1985 18| Už posledný raz iba si odhryznúť môžete pre chuť ~z tej trávy, 1986 13| najsladším sýti. ~Tam rúcho odieva nás len prosté z domácej 1987 14| hľa, i moje ovce už dávno odišli domov, ~zatíchli poryvy 1988 17| do noci vráti sa zase, ~odkryje poklady všetky, čo tají 1989 8 | spiacej prírody krásu lúč jeho odkrýva zvoľna. ~Všetko hneď zaskveje 1990 6 | stranu ho naprie ~a Pomýľ odletí na zem ; no rovnováhu už 1991 18| teplým sa občerstvi mliekom, ~odlom si z môjho syra, alebo, 1992 1 | barance vždycky, ~kedy ich odlúčiť treba a kedy ich pred sneťou 1993 7 | by mi ich dával tak ľahko odmenou za spev. ~Ale čo ti ja, 1994 7 | štyrikrát vyhral som súťaž a odmeny bohaté získal : ~tisový 1995 13| prisadnem ku nim, ~ale aj odmietal som : nuž, priznám, ostýchal 1996 7 | nezlákal do hája nikdy, ~odmietla za ním ta prísť a počúvať 1997 13| mňa vliezť musel vtedy um odňať a pomútiť myseľ,~~~~~~160~~~~ ~~~~ 1998 19| vlk vzal capa, či kotnú odniesol ovcu. ~. ~BRATROSLAV ~. ~ 1999 20| sa radostiam novým hneď odovzdal celý kraj vôkol ! ~Veselo 2000 1 | prísadu jahniat, ~so zdarom odpeľhaných, už včlenili do svojej čriedy. ~ 2001 18| mäkkej tráve ~trochu si odpočiň už, i teplým sa občerstvi 2002 18| Ruženu hľadať, ~trochu si odpočiniem a pokým sa nevráti spiatky, ~ 2003 6 | chladivé tône. ~Poblíž nich odpočívajú ich sýte bachraté čriedy ~ 2004 17| veliký hudec ; ~tí ešte odporujú a prednosť mi nedajú zatiaľ. ~ 2005 2 | 70~~~~ ~~~~každý háj odpoveď dáva, znie ohlasom dúbrava 2006 16| strmina holín a skalísk ~odpovie volajúcim len trúchlivým,