| Table of Contents | Words: Alphabetical - Frequency - Inverse - Length - Statistics | Help | IntraText Library |
| Ján Hollý Selanky IntraText - Concordances (Hapax - words occurring once) |
Selanka
2507 21| 40~~~~ ~~~~Vtedy, po pozdravení, keď radostne ohlásia všetko, ~ 2508 2 | vzniesol,~~~~~~20~~~~ ~~~~pozdravenie mu nesie a ľúbezným spevom 2509 20| predniesli zborom i pastiersku pozdravnú pieseň, ~sprevádzajúc ju 2510 13| vtáčatá zborom ~slniečko pozdravujú, a potom iné zas inak. ~ 2511 21| nevyjdú na svet a neuzrú pozemské svetlo. ~Napokon oslobodíš 2512 21| šťastnej vlády žiť bude pozemšťan každý ~v znamení radovánok 2513 1 | HÁJISLAV ~. ~Nuž každý, kto ho pozná, kto niekedy zazrie ho iba, ~ 2514 8 | nebohý – Žarko ~(veď si ho poznal), v kŕdli i barance jeho 2515 16| liečiac ho na každý spôsob, čo poznali skúsení iba, ~predsa neprestal 2516 14| 30~~~~ ~~~~Pesničku poznám dobre, čo spieva sa pri 2517 1 | pred sneťou chrániť. ~Jak poznať z ciciačka už, či bude súcejší 2518 7 | krásu a blaženosť všade tu poznáš. ~Za ten čas, pokým ti budem 2519 19| oproti blížia. ~Možno že poznove im už niekto oznámil miesto, ~ 2520 12| ľalií poľných. ~Len čo na ňu pozrel a ona tiež pozrela naňho, ~ 2521 12| na ňu pozrel a ona tiež pozrela naňho, ~Lel z luku vypustil 2522 8 | barance jeho som pásal. ~Pozriže, aké má nohy ! A tučný je, 2523 8 | sa ti páči, nedbám, nuž pozvime za sudcu jeho, ~starší je, 2524 10| brčkavé viničky nesú, ~ale ich pozvoľna tratia, kým do vrchov napokon 2525 17| ich, lebo mladým i ovce by poškodiť mohli. ~Štep jeden zarodil 2526 11| rozvadených i hádky zo srdu pošlé ~rozriešil spravodlivo, 2527 19| mäkkú. ~Ráno, keď zmútim, pošlem i hrudu masla a mlieka ~ 2528 8 | 30~~~~ ~~~~Snáď sa mi pošťastí raz, že prevýšim kozlíka 2529 16| takej rád potom vyšľahne požiar ; ~nespieva iba dievča, 2530 20| rozmáhali od tých čias ako prach čriedy, ~mávali dostatok 2531 18| kravy, ~aby ste, hotové s prácou, hneď odviazať mohli ich 2532 5 | celý plahočil márne, ~ako pracoval najviac, keď nadišla súmračná 2533 5 | povestí starších on pridal z pradávna ešte. ~Tu, keď znie pieseň 2534 7 | zaspieval vtedy tie Chválove pradávne piesne, ~Spravil sám vlastnou 2535 5 | bujnela okolo Váhu ~v oných pradávnych časoch, keď ľudí tu nebolo 2536 16| niesli poslednou cestou ~k pradávnym starým lipám a k šerému 2537 13| ich, matka, ~taká bohatá, prajná, že by som bez práce ťažkej ~ 2538 2 | všetky ! ~Ako, hľa, v teplote prajnej hneď mladnú a krásnejú háje, ~ 2539 5 | tom, z kých žriedel horúci prameň ~vrie vprostred bystrého 2540 16| potôčkoch víno, ~z mnohých prameňov prýšti i čistý voňavý medík. ~ 2541 10| pocestným mnohým. ~Z trojakých pramienkov tam sa mihotá vodička jasná, ~ 2542 11| oboch strán vinú ~zľahučka pramienky dva. Priam oproti dvíha 2543 8 | nimi studnička bola ; z nej pramienok ako sklo čistý ~odtekal 2544 11| ohromná, hrdá, čo nad hrobom praotca Sláva ~vzpína sa do výšavy 2545 21| božieho ducha už dávnych praotcom našim:~~~~~~80~~~~ ~~~~že 2546 13| vode, kde veselý ohníček práskal,~~~~~~30~~~~ ~~~~ostatní 2547 6 | medzi sebou, keď vypäli k prasknutiu svaly, ~točia sa hybko a 2548 6 | akoby zvrátení víchrom buk praskol na Tatrách niekde. ~Pastieri, 2549 7 | strmé klenutie brala, ~ktoré prastaré buky, až k nebeskej výšave 2550 1 | tajný ? ~. ~HÁJISLAV ~. ~Pravdaže pašou lepšou i ovce sú lepšie 2551 6 | plecia – ~ľavými súčasne pravé – zakvačia v objatí tuhom. ~ 2552 8 | sadol si teda a určil im pravidlá tieto : ~. ~ĽUBKO ~. ~„Spievajte 2553 6 | točia sa hybko a pružne vo pravo, vľavo hneď vzápäť. ~Znoj 2554 11| iným a pastierom otcom bol pravým. ~Tam tri dni trúchlili 2555 6 | a druhého uchopí pevne. ~Pravými ramenami si ľavé paže i 2556 3 | pastierska Múza. ~Iba tam na prázdnom breste sám krákal si príšerný 2557 4 | už ani nešťastný kúkoľ. ~Prázdny klas nesklame viac, keď 2558 19| pred ním tam nestál len s prázdnymi rukami, tu, hľa, ~tašku 2559 19| noc na nohách pri statku prebdel : ~Ako vieš dobre i sám, 2560 20| vyše polcesty hviezdy už prebehli oblohou nočnou.~~~ . 2561 10| čriedami domov, ~ľúbezne preberajúc na svojich píšťalách z tŕstia, ~ 2562 11| chlapčeka ešte ~a na nej preberal tak, že každý sa od neho 2563 11| ešte počúval Prislav, ~až preberúc sa, riekol : „Jas ranného 2564 6 | sebe i od seba, bystrí, až preblúdia veliké kolo ~a piesok na 2565 19| drozdom. ~Nemohol som sa však prebrať a schápať sa zo spánku hore, ~ 2566 4 | akoby prestala láska, čo prebudil v pastierskych srdciach. ~ 2567 15| hájoch žeň listy, ~zvieratám prebúdzaj žilky a ozvuč zas vtáčence 2568 17| štedro ho rozdávam iným, veď prebytok užiť sám neviem, ~ako sa 2569 10| na široko, tu na každom prebýva mieste ~bezpeka, istota, 2570 16| veselšie bolo, kým živý prechádzal krajom. ~Smutno i krave 2571 7 | spievať a pískať, ~ty sa prechádzať môžeš, či pestrou kvetnatou 2572 5 | začal. Na spev i zvieratká precitli z driemot~~~~~~40~~~~ ~~~~ 2573 14| Prostovlasej, hoc nerada, predala tajnosť ~za dvoje oviec 2574 17| chalúpke v úboč ! ~Nech predbehne ma pieseň a keď ju počuje, 2575 5 | sa rútili hurtom, ~ako sa predbiehali fičiace na svoje miesta, ~ 2576 13| Stvoriteľ určil, jak príkladom predchádza i nás ~v prírode tvorstvo 2577 5 | samo v hojnosti prišlo a predeň kládlo sa na stôl. ~I mnoho 2578 21| Ranoslav dúčeľou zvučnou ~predhráva ostatným nôtu ; tak po nich, 2579 21| na šerej oblohe nočnej : ~predložia rozličné dary a každý dľa 2580 17| hudec ; ~tí ešte odporujú a prednosť mi nedajú zatiaľ. ~No myslím, 2581 9 | borovú šušku, ~držiac ju v predných labkách a ani netuší o tom, ~ 2582 12| ŽARKOSLAVA ~. ~„Daj, ženích, predo dvere, daj kohúta bieleho 2583 19| zo spánku hore, ~lebo som predošlú noc na nohách pri statku 2584 12| chýrečnej hlasom) ~začali predspevovať, on mládencom, ona zas pannám, ~ 2585 11| 130~~~~ ~~~~staré hry predvádzajúc, čo pastiery v obľube mali. ~ 2586 20| jak veľké zástupy vojska ~predviedli rozličné hry v tom nočnom 2587 11| strašnej búrke, čo večer sa prehnala krajom, ~všetko, kam sa 2588 16| 60~~~~ ~~~~koľko to prehorkých sĺz sa zlialo v potôčky 2589 8 | dvojročnú, dávam vám za to. ~Ak prehrám, zahodím preč, ta do Váhu, 2590 19| znezrady v očiach sa zaleskla prejasná žiara, ~~~~~~20~~~~ ~~~~ 2591 17| podáš a do mojej chalúpky prejdeš. ~Omnoho šťastnejší, ver 2592 7 | Pridrsno ešte i tá znie tvojim prejemným uškám. ~Či na váš nápev 2593 10| a drozda pesnička zase ~prekonať snaží sa spevom i získať 2594 7 | zvolíš a dobre bude ti tuná, ~prekopem okolo pôdu a vysadím záhony 2595 12| pristane tebe, ženích, i prekrásna mladucha táto.“ ~. ~ZORISLAV ~. ~„ 2596 21| výživná tráva rásť bude prekrásnym čriedam ~a len čo spasú 2597 4 | navzdychala, sĺz horkých preliala dosť už, ~veď jej kvitnúce 2598 9 | Výboh dokončí pieseň, hneď prelieva vyschnuté hrdlo. ~Potom 2599 13| pokojnej lichvy, ~alebo premilej hudby, čo sem i ta vtáčence 2600 21| sa proti tebe, lež i tých premôžeš hravo, ~zrútiac ich do hustých 2601 10| odstavčiat-jahniat ~a teraz premýšľa o tom, čo všetko tam uvidel 2602 13| nesmiernom šťastí, ~nevedel prenachváliť, jak žijú si mešťania všetci. ~ 2603 18| PREDBOR ~. ~„Lúč slnka prenikol už cez červené raňajšie 2604 18| posilníš jedlom a smädné si prepláchneš hrdlo, ~dáme sa po čase 2605 14| hybké heslo mu chýba, ~nech preplaví sa cez ňu tou lyžičkou dlabanou 2606 17| voľky-nevoľky musia mne prepustiť prvenstvo svoje. ~Mám na 2607 12| malinčie buk, tak veru on prerastá všetkých !“ ~. ~ŽARKOSLAVA ~. ~„ 2608 11| on sám jediný všetkých tu prerastal vlastnosťou každou, ~cnosťou 2609 16| vykonať stihli dnes tvoje presladké ústa. ~Hneď by som vďačne 2610 13| obdiv strojíte sa a v zlate presladký nápoj, ~na striebre potravu 2611 14| nič,“ tak tak trúchlila presmutná Hojka, ~ranená náramným 2612 5 | utopencov, on vyčíslil naspamäť presne. ~A potom začal o tom, jak 2613 3 | tu pastierov učiť ? ~Kto prespevovať o tom, jak dobre si opatriť 2614 21| poklonu zložil, ~Kozorád prespevuje a Ranoslav dúčeľou zvučnou ~ 2615 15| rozmilým trilkom.“ ~Tak spolu prespevujú ; tu škovránok ozve sa zrazu ~ 2616 18| sa mi, kravičky, berte. ~Prestaňže, trúba, hučať, už vyhnali 2617 18| bude čas dlhý pri jasliach prestáť.~~~~~~70~~~~ ~~~~Poďte, 2618 12| nej sa po strane jednej ~prestreli bujné lúky i s jarčekmi 2619 17| užiť sám neviem, ~ako sa presvedčíš sama, ak predsa len prídeš 2620 2 | a jeho chvejivý lúč, keď presvieti oblohu jasom, ~prírodu zohreje 2621 4 | ozdobou rieke je vždycky breh pretkaný zeleným tŕstím, ~ozdobou 2622 11| núdznych pastierov určil. ~Preto mu bohovia štedrí vždy dali 2623 11| si od poškvŕn chrániť, ~pretože bohovia vraj nám vrátia 2624 10| rybky i žabky. ~Až pod breh prevážené sa kolíšu konáre stromov ~ 2625 9 | toho pyskáča-džbána, ~s preveľkým čudovaním a s radostným 2626 4 | svadbe tu hráva, ~za hučky prevesené si gajdy na pleci niesol ~ 2627 17| dubine temnej, ty, vetríček, prevezmi spev môj~~~~~~10.~~~~ ~~~~ 2628 18| Slniečko bude vás hriať a previevať vetríček jarý, ~kvitnúce 2629 14| neschodnou skalou, ~nach prevŕta si cestu tu týmto krivákom 2630 21| kolíske ležať jak panské prevzácne dieťa~~~~~~100~~~~ ~~~~zavité 2631 5 | odetý belostným rúchom, ~prevzal roh z jeho ruky, čo vlani 2632 9 | urobil pohár. ~Bystrejší pod preš vliezol a nastaviac dokorán 2633 9 | dutého nabil a sladký mok prešoval z neho, ~jak mnohý na čudný 2634 18| suchý krm len a skromne ho prežívať bude, ~až znova čakaná jar 2635 4 | jahnica každá si spokojne prežúva trávu. ~Dajme sa do spevu 2636 13| nás len prosté z domácej priadze. ~(Veď i vaše prv predsa 2637 16| do jeho tváre hľadí a priamo z nej úmysly číta, ~vrúcne 2638 12| Vie zručne rýchlo dojiť, priasť rýchle a vyšívať umne ! ~ 2639 9 | túto jesennú pieseň, čo priateľa privábiť mala : ~„Zver iným 2640 12| sochy Lelovej bežať ~a kto pribehne prvý, ten šatôčku vezme 2641 5 | rozvinul voje. ~A keď sa priblížila i jeho výročná slávnosť ~ 2642 2 | náhlivo potom sa pustia k príbytkom svojim, ~aby sa obrátiť 2643 4 | slovom, k neveste svojej ~prichádza Slavomil tam a v chráme 2644 15| zašveholí a zvestuje čakanej príchod.~~~ . 2645 7 | nebude chýbať. ~Pre teba prichystal by som i košík – čistú to 2646 9 | predkladať začnú. ~Tu na sud prichystám pohár, čo majstrovsky vyrezal 2647 4 | ovcami vtedy, ~povedz mi o príčine tej veľkej radosti zrána. ~. ~ 2648 17| prečo by nie ? Mnou pohŕdať príčiny nemáš ? ~I ja som pekný 2649 14| ďaleko vidno, ~a pátram, pricloniac zrak, a spievam na všetky 2650 16| šľapaje chodcov i niekedy pridlávia k zemi, ~ono zas povstane 2651 7 | čo prv spievalo v háji. ~Pridrsno ešte i tá znie tvojim prejemným 2652 9 | zaznie, ~keď mládenci sem prídu a dievčatá zvonivých hrdiel ? ~ 2653 4 | Ozdobou bystrému prúdu je priehľadná vodička čistá, ~ozdobou 2654 12| Našiel ju v húštine tam, kde priehľadný potôčik zurčí,~~~~~~30~~~~ ~~~~ 2655 5 | inštrument ladí ~rozľahlým priestorom dolín, tam ponad ručiace 2656 7 | zapáči výhľad i na širšie priestory kraja, ~dub na pahorku stojí, 2657 9 | Ale tak okom sliedil tou priestrannou krajinou šírou ~a videl 2658 7 | chladivým tieňom, ~je pod ním príhodné miesto, sám som ho vysedel 2659 16| čias dávnych nám rozprával príhody otcov ; ~keď nás blažieval 2660 11| lebo mu sama Umka spev prihrala najkrajšou nôtou, ~píšťalkou 2661 11| kvety dýchali vôňou vždy príjemne, akoby z vďaky. ~Chválospev 2662 16| navôkol vydychuje vždy čerstvú príjemnú vôňu ~a keď ho šľapaje chodcov 2663 7 | trávnatým hájom, kde vždycky je príjemný chládok,~~~~~~60~~~~ ~~~~ 2664 21| a že všetkých rád prijme, len aby ta bez obáv prišli : ~ 2665 1 | na Horniakoch, nuž azda prijmeš ho vďačne. ~Len spievaj 2666 20| lásky; ~napokon všetkých nás prijmi ta do svojej radosti jasnej. ~ 2667 1 | povolal si ho ~a mu aj prikázal hneď, nech vyučí pastiersky 2668 13| našiel mi obďaleč miesto, ~prikážuc nosiť mi všetko, čo jemu 2669 21| vždy za cnosť a za život príkladný stále. ~Často ho bolo vídať 2670 13| sám Stvoriteľ určil, jak príkladom predchádza i nás ~v prírode 2671 11| až v posled temenom príkrym a na konci celkom už ostrým ~ 2672 19| ešte, ~aby mu teplo bolo, i prikrývku – kozinku mäkkú. ~Ráno, 2673 12| nejaká skaza, zlý neduh ich prikvačil náhle, ~vždycky vie ešte 2674 15| ľúbezným svojím hláskom i priletí lastovka svižká, ~tri razy 2675 19| prekrásne zobrazený, jak prináša stratenú ovcu ~na pleciach 2676 7 | krášlia~~~~~~30~~~~ ~~~~a prinášajú dary, čo ktorá len za vhodné 2677 11| slávnosti určil. ~Obeť sám prinášal im deň každý a každý rok 2678 7 | črieda dobre mi dojí ; ~prinesiem krkošky z jari, kým ešte 2679 21| Keď okrídlený posol zvesť priniesol pastierom bdiacim ~na stráži 2680 21| dosiahneš zrelého veku, ~napokon prinútiš ich, že tvoju len uznajú 2681 1 | alebo škopec z neho, i ako v prípade nákaz, ~nemocí rozmanitých, 2682 19| dobre i sám, stráž včera pripadla na mňa. ~. ~MILOSLAV ~. ~ 2683 1 | vzhrával preteky vždycky, ~ceny pripadli jemu. A barany prisádzal 2684 12| mladucha buď, že tento ti pripadol ženích. ~Ako klas pristane 2685 12| okrúhly koláč. ~A začne pripíjať hneď na šťastné manželstvo 2686 19| jasliach ho nájdu. ~Teda sa pripojme aj my a vykročme v radostnom 2687 18| nabehať už, no nechcem ju pripustiť ešte, ~veď od Rusadiel-sviatkov 2688 8 | hlasov, nuž komuže víťazstvo pririecť ? ~Omnoho sladšie je, ver, 2689 6 | sudcom bol našim a mne si pririekol výhru, ~keď sme o ceny vtedy 2690 11| spodnú dúžku majster jej prirobil štvorhranné nohy, ~nad vranku 2691 10| krásu duší milú nám rozvíňa príroda všade, ~všade sa veselosť 2692 13| naliehal hneď, nech si tiež prisadnem ku nim, ~ale aj odmietal 2693 1 | takých bačov, čo tridsiatu prísadu jahniat, ~so zdarom odpeľhaných, 2694 1 | pripadli jemu. A barany prisádzal sčasti,~~~~~~50~~~~ ~~~~ 2695 13| 170~~~~ ~~~~Teraz už prisahám rád (len odpusť mi toľkúto 2696 13| pred samým Velesom veľkým ~prísahu úprimnú zložil, že do mesta 2697 19| BRATROSLAV ~. ~To sa mi prisnilo len ? Či naozaj naši psi 2698 12| túto.~~~~~~40~~~~ ~~~~Ako pristanú hájom vždy zbory spevavých 2699 17| Milidruh cestou, až zrazu pristúpil k vrátkam ~a zazrel v chalúpke 2700 21| 10.~~~~ ~~~~mne je zas prisúdené tu blízko prírody zostať, ~ 2701 5 | pltníka zmárnil, keď vzal si priťažký náklad, ~ako potopil ďalších, 2702 20| na útle vezmúc ho lakte, ~pritisla k ňadrám svojím a plný prsník 2703 9 | Chváľboh a Milko potom hneď pritknú píšťalky k ústam. ~I chudý 2704 10| vŕšku sedieť a s píšťalkou pritknutou k ústam ~vítať slniečko 2705 14| 70~~~~ ~~~~ty nočná Mora, pritlač a na prsia zavaľ sa celá, ~ 2706 4 | šťastliví ste, vy pastiery, prítomní pri tom, ~keď v sláve môžete 2707 1 | zaváži, čo viem ~a čo ma priúčal raz náš múdry učiteľ Slavín. ~. ~ 2708 16| čriedou spieva, mohli sa priučiť spevu. ~Koľko to vypadlo 2709 11| vietor ešte a nijaký zúrivý príval ~a ani hromobitie jej nemohlo 2710 6 | zviechať snaží, už ho aj privalí celý. ~Pastiery, ktorí mu 2711 5 | jeho šticou vlastnou ho priviazali tam o peň. ~Snažil sa vymknúť, 2712 6 | Pomýľ zazrel, hneď ma aj privítal milo : ~„Chválislav, dobre 2713 4 | Ostrihom, išli,~~~~~~30~~~~ ~~~~privítať Slavomila, jak mi to jeden 2714 13| ale aj odmietal som : nuž, priznám, ostýchal som sa. ~No teraz, 2715 11| krajom, ~všetko, kam sa len prizrieš, je krajšie i veselšie zrazu. ~ 2716 3 | prázdnom breste sám krákal si príšerný havran, ~len sova ťahala 2717 13| keď pri čriedach na to reč prišla, ~aby si ctili svoj stav, 2718 11| tam už od svitu pásol ; ~priženúc tučnú čriedu, blíž k nemu 2719 4 | bujnieť. ~. ~BRATOĽUB ~. ~Príživník-štrkáč zhynie i nešťastnej ovsihy 2720 16| úmysly číta, ~vrúcne ho prosieva zavše, nech milosť tu žičí 2721 5 | 30~~~~ ~~~~Tu začali ho prosiť a hladiť mu bielučké fúzy, ~ 2722 13| púšťate okolo seba, ~mámite prostáčikov, nech myslia si napospol 2723 13| Tam rúcho odieva nás len prosté z domácej priadze. ~(Veď 2724 13| bohatý tam, že nevinne žije a prosto, ~so svojím spokojí sa a 2725 14| milenca dievke. ~Viem ju od Prostovlasej, hoc nerada, predala tajnosť ~ 2726 10| 60~~~~ ~~~~ktorá sa prostriedkom krúti a zurčí šepotom milým. ~ 2727 13| Veď i vaše prv predsa len prostú šatilo ovcu, ~alebo, ako 2728 21| nedbáš ~a rád máš pastierov prostých, tú biednu jaskyňu-maštaľ ; ~ 2729 21| vždy myslia, ~vzbúria sa proti tebe, lež i tých premôžeš 2730 14| nočná Mora, pritlač a na prsia zavaľ sa celá, ~hrdús ho, 2731 20| pritisla k ňadrám svojím a plný prsník mu dala. ~Ako ten starček 2732 3 | vône, tam klesnúc v rodnú prsť zase. ~Prekrásne ľalie tiež 2733 5 | zakrádali a po tichých nečujných prstoch ~od chrbta prišli k nemu, 2734 2 | lúdi pod tlakom lakťa i prstov ; ~dnes všetky nástroje 2735 5 | bystrotokou riekou hneď po prúde pustil sa smelo. ~Ako pltníka 2736 14| Ak by ho zadúšal smäd a prudká páľava žízne, ~nech občerství 2737 8 | pažiť vrhá, ~keď v páli prudkého slnka už dozrelo ovocie 2738 21| možnože neskoršie potom ~prudkejším duchom ma vznieti a schytí 2739 8 | brečtana bradatým kozám, ~prúdna vodička rybám a pútnikom 2740 4 | Ozdobou bystrému prúdu je priehľadná vodička čistá, ~ 2741 12| tiekli a krútili výdatné prúdy ~sem a ta po pláni rolí 2742 8 | šachor a zlatisté vŕbové prútie, ~tam zasa strmými brehmi 2743 7 | bielych a modro sfarbených prútov, ~aj u paničiek v meste 2744 8 | hotuje si na nové košíčky prúty. ~Ak sa ti páči, nedbám, 2745 6 | svaly, ~točia sa hybko a pružne vo pravo, vľavo hneď vzápäť. ~ 2746 21| váhavo vkročia, tu starčeka prvého uzrú, ~uzrú i matku milú 2747 6 | všetkou silou ~a prudšie ako prvej kráčajú k rozhodnej bitke. ~ 2748 5 | kto z jedliny hladkej plť prvú napevno zviazal~~~~~~50~~~~ ~~~~ 2749 20| neba ~z celého ľudstva im prvým tu na svete ohlásil správu, ~ 2750 16| víno, ~z mnohých prameňov prýšti i čistý voňavý medík. ~Na 2751 10| ako sa perlí tam zo skaly prýštiaca voda ~a pod klenutím chrastia 2752 7 | rúna ~ochrane ovčiarskych psíkov a pustiac ju lúčinou hôrnou, ~ 2753 12| rannej rosy ~otvára zavitý puk a lepením rosičku pije.“ ~. ~ 2754 13| škuráty vzdorné, ~a prv, než pukajú zore, už pod hole vyháňať 2755 4 | včielky sa budú rojiť a pukať nabité kláty, ~pastiery 2756 21| jarou von tisne z nadutých pukov, ~hoc sa ho nedotkol ešte 2757 7 | ochrane ovčiarskych psíkov a pustiac ju lúčinou hôrnou, ~pobral 2758 5 | bystrotokou riekou hneď po prúde pustil sa smelo. ~Ako pltníka zmárnil, 2759 5 | nezbednice, tak zhurta pustili do mňa ? ~Rozviažte na vlasoch 2760 8 | i svieža mäkká tráva a pusťme sa o závod spievať. ~Črieda 2761 12| Krajšie sú tvoje oči než oči pustovky, ktorá ~v korune brestu 2762 13| nabitá bola, ~sám si vyberúc pustý, čo ani zbla z tohoto nemá. ~ 2763 3 | po nemých horách iba a po pustých pahorkoch blúdi.~~~~~~40~~~~ ~~~~ 2764 21| pekiel : ~zakutí v rinčiacich putách aj so svojím ohavným vodcom ~ 2765 9 | ústa, ~ako ho pil hneď z putne a jeden druhému bral ju ; ~ 2766 8 | prúdna vodička rybám a pútnikom studený chládok, ~materidúška 2767 2 | vtláčajú bozky ~blyskáčom, puškvorcom mladým, čo zo dna tam vykvitli 2768 15| kolesá lámať v letku i púšťať sa za pasy s druhmi.“ ~. ~ 2769 13| Prečo márnivým leskom, čo púšťate okolo seba, ~mámite prostáčikov, 2770 13| pestuje číru,~~~~~~140~~~~ ~~~~pýcha sa zdúva, až z hláv rásť 2771 10| naproti slnku, ~alebo ako sa pýri stráň celá krôpkami jahôd, ~ 2772 16| úbočiach strání ~jahody pýria sa vonné, že neumdlie nikdy 2773 9 | naliate riadne tam s toho pyskáča-džbána, ~s preveľkým čudovaním 2774 19| o ňu : ~čokoľvek by som pýtal, bol každý ochotný sľúbiť. ~ 2775 2 | a jasene rastú, ~ako sa pýšia rúchom, čo dala im mladučká 2776 13| svoje výš zdvihli v nádhere pyšnej,~~~~~~90~~~~ ~~~~áno, omnoho 2777 7 | skaliskám hluchým on žaloval na pyšnú Krásku : ~„Ó, Kráska spanilá ! 2778 16| ľúbezne usmieva všade, ~pyštekmi otvorenými, kde vidno kropaje 2779 13| dobre jedia a pijú, čo hrdlo ráči a zavládze, ~celé dni hodovaním 2780 13| čom bažil, všetko a čo sa ráčilo srdcu ~z rozličných rozkoší 2781 7 | malú. ~Bude tiež tvojou a rad ťa bude sprevádzať mestom. ~ 2782 10| hrmotnom výstavnom meste ! ~Rad-radom domy sa pnú priam do sivých 2783 5 | zatančiť kolo. ~Oj, ako by ste radi i vy to, pastiery čuli ! ~ 2784 6 | malom. ~Na strany dve sa radia. Vlastislav, Dobrochvál 2785 16| žil tu, medzi nami, keď radil v pastierskych veciach, ~ 2786 21| ovciach tu v háji sa pasúcich radom, ~pri milom ohlase spevu, 2787 20| dostala hostí ! ~Ako sa radostiam novým hneď odovzdal celý 2788 9 | nemôžu ostať nemé, i zaznejú radostnou piesňou. ~Príď, druh môj, 2789 9 | preveľkým čudovaním a s radostným žartom a smiechom~~~~~~60~~~~ ~~~~ 2790 12| zbierali všetci, ~do dvoch radov si stali a spustili piesne 2791 16| plesanie iba, ~jadnostaj radovánky a jednako neznudia nikdy. ~ 2792 21| pozemšťan každý ~v znamení radovánok a jednostaj s veselou mysľou.“ ~ 2793 6 | druhého uchopí pevne. ~Pravými ramenami si ľavé paže i plecia – ~ 2794 13| spánku zrieme jas ľúbeznej raňajšej žiary ~na nevi zapýrenom ( 2795 11| jahniatka mlieko, ~než včely raňajší kvet, nuž v zástupoch chodili 2796 18| prenikol už cez červené raňajšie zore, ~nože sa, dievčence, 2797 19| žinčice čerstvej. ~A pridám z raňajšieho i geletu sladkého syra. ~. ~ 2798 20| Ako sa usmievať zvykne na raňajšiu oblohu slnko,~~~~~~50~~~~ ~~~~ 2799 1 | hneď. Už v čase mladosti ranej, ~keď sa mu začali práve 2800 14| trúchlila presmutná Hojka, ~ranená náramným bôľom, keď Lel 2801 21| takou veru ni prvá fialky ranná,~~~~~~90~~~~ ~~~~ani strakatý 2802 11| preberúc sa, riekol : „Jas ranného slniečka blaží, ~v úpeku 2803 1 | ho, než kvetina rosičku rannú,~~~~~~80~~~~ ~~~~väčšmi 2804 2 | radosti vrúcnej ! ~Hľa, ako z ranných zôr vstáva za modrým pohorým 2805 14| vždycky ~trápená boľavou ranou, tou krutánskou ľúbosťou 2806 8 | i čerstvosťou vzbudilo k ránu.„ ~. ~KOZLÍK ~.~~~~~~70~~~~ ~~~~„ 2807 1 | pozorne dvíhali uši ; ~ako za rány včely, keď vystúpi na hory 2808 11| zastiera tieňom. ~Krásne rastené vetvy tu zospodu do šírky 2809 4 | lichvu, ~lebo vyhynie ľuľok i rastliny s jedovou šťavou ; ~po poliach 2810 13| ešte sa krútilo na dlhých ražňoch. ~Bojko aj naliehal hneď, 2811 14| bokov a kol ho do tvrdých rebier. ~Ber hore, rýchlonohý, 2812 17| než keby som z čerstvého rebra ~ten milý kvietok našiel, 2813 14| ani, nič strapaté čertovo rebro, ~ani ostatné čary , len 2814 5 | sľubom, hneď inakšou hovorí rečou : ~„Čo ste sa, nezbednice, 2815 10| pnie a rozrastá šľachtená réva, ~pretkáva riedku clonu 2816 11| jak štepiť strom, vysádzať révu, ~veď rástli do jeho čias 2817 9 | hlavy, jak treba, listami révy, ~na trávu ľahneme si, buď 2818 9 | zdobia. ~Najväčším vinie sa rezba, kde úrodou vinica ťažie. ~ 2819 9 | tam i veverička, no vtipný rezbárov nápad : ~3kriabe sa po pohári 2820 9 | čomsi mudruje každý. ~Tou rezbou umeleckou je zdobený najväčší 2821 8 | dvoch. ~Pod piskormi má rezbu, je rozkošný šuhajko na 2822 8 | ako sklo čistý ~odtekal po režuchách a mokrotu ľúbiacich kvietkoch, ~ 2823 13| lipovej kôry, ~z drevených riadov jeme a hladných nasýtia 2824 8 | radosťou plné. ~Sladko je pri riave usnúť tam pod hustým klenutým 2825 18| čistej, čo žblnkoce jednostaj riavou : ~čoskoro zamĺkne prúd 2826 21| Večná jar potrvá navždy a riečiskom bude tiecť mlieko. ~Divá 2827 3 | kleny a bez vody korytá riečne, ~bez ruží šípové kríky 2828 5 | 10.~~~~ ~~~~a začal riediť svetlo tej meňavej oblohy 2829 10| slniečko jasné ~a už len cez riedke stromy i svetlé plešinky 2830 7 | 90~~~~ ~~~~zimozeleňou riedkou, hneď zo dna čistučká voda ~ 2831 10| šľachtená réva, ~pretkáva riedku clonu i pred samým okienkom 2832 14| 40~~~~ ~~~~pomedzi riedky tieň klenby, čo vzopäli 2833 8 | Kozlík mal malé ešte a riedučké na brade chĺpky, ~ako keď 2834 12| sa do diaľky až ta, kde rieka ohnutá jak luk ~vrbinou 2835 16| riavy. ~Mlieko valí sa v riekach a v zurčiacich potôčkoch 2836 21| viac a nevyschnú korytá riekam. ~Večná jar potrvá navždy 2837 19| ligoce zbroj a ako, čudesne rinčí ! ~~~~~~70~~~~ ~~~~Piesňami 2838 21| mrákoty pekiel : ~zakutí v rinčiacich putách aj so svojím ohavným 2839 6 | hneď vzápäť. ~Znoj prúdom rinie sa po nich, pokrýva tváre 2840 3 | pán im dokonal, zmĺkli, ~rmútiac sa vo svojich úľoch, už 2841 17| nej sa včely hmýria, med robiac a voňavé plásty.~~~~~~40~~~~ ~~~~ 2842 11| pamätník tento, ~že dobre robieval iným a pastierom otcom bol 2843 5 | vĺn ~(čo pred tým často robil). A ako bo, vhrúžený v žiali, ~ 2844 11| nebol známy, len z medu robili nápoj, – ~rozpory rozvadených 2845 13| dodávať ešte. ~Zo dňa si robíte noc, deň z noci zas prírode 2846 1 | pastierov ku zemi zráža. ~Ale čo robíš s nimi, že vyzerá každé 2847 21| nastáva čas tej veľkej úľavy z robôt, ~ako ho čakali dávno dňom 2848 12| starostlivá a do každej roboty súca ! ~Jak orech prevýši 2849 8 | Oslav. ~Vstaňte a poriadky robte, lebo sa rozlieza črieda.“~~~ . 2850 17| si ctím a obete dávam im ročne, ~sedmoro tučných capkov 2851 13| zakvitajú, a či už poriadkom ročným ~bronejú ovocím zrelým a 2852 11| mohutnú mohylu túto mu vďační rodáci zdvihli, ~vytešúc do kameňa, 2853 10| celkom ; ~hojnosť ovocia rodia, mne, ale i pocestným mnohým. ~ 2854 12| sa vinič kol nej i sádok rodiaci hojne ~každý rok ovocie 2855 13| nikdy neuzrieť dom svoj a rodinu svoju.“ ~Na takú milú reč 2856 3 | viac vône, tam klesnúc v rodnú prsť zase. ~Prekrásne ľalie 2857 14| dotiahla milenca k sebe, ~že rohatého capa jak posla vyslala za 2858 9 | bral ju ; ~ako do prázdnych rohov, na ktoré trúbili predtým,~~~~~~ 2859 13| zdúva, až z hláv rásť začnú rohy, čo kolú. ~Tam je jednostaj 2860 9 | nej ľahkým povetrím letí roj škorcov z blízkeho hája ~ 2861 3 | pastierska Múza. ~A bludné roje včiel tiež, keď pán im dokonal, 2862 4 | samej zemi, ~včielky sa budú rojiť a pukať nabité kláty, ~pastiery 2863 7 | fujarienku i píšťaly šľachtené rokmi, ~o siedmych dierkach jedna 2864 11| Da dvakrát po dvoch v roku mu barancov dávali ovce ~ 2865 21| každého zvučí. ~Nebude musieť roľník už orať skalnatý úhor, ~ 2866 10| hľadieť, ta, kde sa trblieta rosa, ~čo farbou storakou hrá, 2867 8 | materidúška včelám, kým raňajšia rosička kvetu, ~viniču páľava slnka, 2868 3 | mliečiu hladné kozy, jak rosičke spevavé svrčky, ~tak s ním 2869 12| jahniatka ovečkám bielym, ~rosnatým luhom kvety a venčeky počerným 2870 17| 10.~~~~ ~~~~a nes ho po rosnej tráve ta ku je chalúpke 2871 4 | si prešiel a po hladkej rovine kráčaš,~~~~~~70~~~~ ~~~~ 2872 16| nezvädne klinček švárny, vždy rovnako belie sa pole~~~~~~120~~~~ ~~~~ 2873 6 | povstane každý hneď svižko na rovné nohy. ~Až tu sa rozpáli 2874 21| prestane bezprávny útlak ; ~len rovnosť dobrovoľná a úprimná pravda 2875 6 | Pomýľ odletí na zem ; no rovnováhu už stratiac, ~i Bazák rúti 2876 1 | daroval iným, lež píšťaly rozdával všetky. ~Keď sa to dozvedel 2877 17| nechýba u mňa, ~štedro ho rozdávam iným, veď prebytok užiť 2878 8 | ma neprevýšiš, i keď si rozdrapíš hrdlo. ~Ja stavím píšťalu, 2879 20| zvuky : ~Ty, moja trúba, rozhlás tú veľkú nesmiernu radosť, ~ 2880 6 | spievali piesne.“ ~„Rád budem rozhodcom vaším,“ vravím mu s úprimným 2881 5 | pomáhať rady. ~Do šírky rozhodia vlasy a hnáty zamocú do 2882 11| vďaky,~~~~~~140~~~~ ~~~~rozhodli jednou mysľou i sami sa 2883 6 | prudšie ako prvej kráčajú k rozhodnej bitke. ~Tak nekrútia sa 2884 1 | a moju lásku k nemu tak rozhojní každý deň nový, ~ako to 2885 11| zospodu do šírky najprv ~rozkladá majestátne a pomaly výškou 2886 20| skláňať a hore ~na nebi rozklenutom sa začali hviezdičky iskriť : ~ 2887 13| ráčilo srdcu ~z rozličných rozkoší chutnať, hneď hotové stálo 2888 8 | Pod piskormi má rezbu, je rozkošný šuhajko na nej, ~ako si 2889 4 | uvidí zase, jak ruže jej rozkvitnú líca, ~červenšia bude jak 2890 4 | druhom spievali ; a nôty sa rozľahli brehmi, ~prudký Váh ozvenu 2891 19| Veselé bečanie čried sa rozľahlo navôkol všade ! ~Aký znel 2892 5 | bez trémy inštrument ladí ~rozľahlým priestorom dolín, tam ponad 2893 21| duchom ma vznieti a schytí k rozletu ešte, ~aby som vystúpil 2894 16| nikdy chuť na ne. ~Kvietie rozličnej farby sa ľúbezne usmieva 2895 10| ozrutnosť zrakom. ~Aký tam rozličný národ ! Sem-tam sa moce 2896 11| milé ozveny píšťal ~po poli rozliehajú, len teba som nepočul, Divko, ~ 2897 8 | poriadky robte, lebo sa rozlieza črieda.“~~~ . 2898 9 | klenbu duba, a keď sa mu rozliezla črieda ~po okolitých stráňach, 2899 8 | má pašu ; ~ani sa nemôže rozliezť ; tu bráni jej zvírená voda, ~ 2900 6 | a cez deň do šírok zasa rozložia chladivé tône. ~Poblíž nich 2901 1 | počúva piesne ! ~Pod brestom rozložitým tam na vŕšku spieva im často: ~ 2902 12| ZORISLAV ~. ~„Nech sa vám rozmáha črieda, nech Veles ju od 2903 20| ten hold dalo, ~že sa im rozmáhali od tých čias ako prach čriedy, ~ 2904 21| sedím a spievam ~pesničky rozmanité, čo čistá vnukne mi Umka. ~ 2905 1 | v prípade nákaz, ~nemocí rozmanitých, ich možno vyliečiť všetky. ~ 2906 15| výšky ťa zdravia a zvú ťa rozmilým trilkom.“ ~Tak spolu prespevujú ; 2907 16| nehnalo siatie, ~štrkáč sa rozmohol iba a neplecha hluchého 2908 15| už obracať zem, čo sotva rozmrzla, taktiež ~pastieri ešte 2909 15| štepa bielučké mlieko, ~roznášaj sladkú vôňu zas celým povetrím 2910 20| hneď z hrdiel i nástrojov rôznych~~~~~~30~~~~ ~~~~lúdili takú 2911 19| poslove ústa, ~lež čo sa rozpakuješ a nechystáš na cestu radšej ; ~~~~~~ 2912 9 | skrížili z neho ~a žily rozpálené mu navreli po všetkých údoch. ~ 2913 6 | na rovné nohy. ~Až tu sa rozpáli Bazák a odrazu Pomýľa schmatne, ~ 2914 8 | tu a tam vyhúkne hore, ~rozpiala tônistú klenbu i ponad vodičku 2915 3 | haluzí útlom, čo vôkol sa rozpína sviežo ~a doširoka stelie 2916 11| z medu robili nápoj, – ~rozpory rozvadených i hádky zo srdu 2917 3 | starodávne báje i povesti rozprávať bude ?~~~~~~70~~~~ ~~~~Začni 2918 11| počúvať jeho spevy i rozprávky o dávnych časoch. ~A on 2919 5 | hnáty zamocú do nich ~alebo rozprestrú ruky a za palce potiahnu 2920 10| Ako sa v oblúkoch pnie a rozrastá šľachtená réva, ~pretkáva 2921 11| rozvadených i hádky zo srdu pošlé ~rozriešil spravodlivo, takže vždy 2922 6 | piesok na zápasisku zdupú i rozryjú všetok. ~Hlavou si do hlavy 2923 10| sledovať lunu i oblohou rozsiate hviezdy. ~Tú krásu duší 2924 14| poryvy vetra a nočná tma roztiahla krídla, ~len luna spanilá 2925 21| biednu jaskyňu-maštaľ ; ~na roztrasenej slame vôl ťa tu a oslíček 2926 8 | vlčisko čriedam, ~kurencom roztrateným je zhubný zas jastrabí pazúr, ~ 2927 8 | sudcu jeho, ~starší je, rozumie piesňam, on za mladi býval 2928 11| robili nápoj, – ~rozpory rozvadených i hádky zo srdu pošlé ~rozriešil 2929 6 | bachraté čriedy ~a každá rozvalené mäkkú si meridzia trávu.~~~~~~ 2930 19| bez spánku drieme ~a ty tu rozvalený si pri ohni hasnúcom zdýmaš, ~ 2931 3 | píšťalôčku nik viac už ústa mu rozviazať nevie.~~~~~~80~~~~ ~~~~Začni 2932 3 | čo dýchne naň jar, hneď rozviaže jazýčky jeho. ~A keď jar 2933 5 | zhurta pustili do mňa ? ~Rozviažte na vlasoch uzol, až potom 2934 10| povetrie čisté len lahodnú rozvieva vôňu. ~Jak je tu blažene 2935 2 | južných úpätiach kopcov ~rozvíja puky svoje a vydúva maličké 2936 10| Tú krásu duší milú nám rozvíňa príroda všade, ~všade sa 2937 5 | Svatovít cválal, kde nepriateľ rozvinul voje. ~A keď sa priblížila 2938 7 | nožičkou svojou len najsladšie rozvíriš vôňu. ~Na tráve mäkuškej 2939 3 | Líca, čo peknejšie boli než rozvitá raňajšia ruža, ~teraz už 2940 7 | no i tie hluché háje ja rozvlním piesňami mocno !“~~~ . 2941 17| temnom, ~a ústa Večernice sa rozžali v ľúbezný úsmev, ~Milidruh 2942 16| ten jej strašlivý bľak a ručanie desí nás všetkých, ~že mnohým 2943 20| mu lízali vrúcne, ~vábiac ručaním ľudí, nech uvidia udalosť 2944 13| iba~~~~~~60~~~~ ~~~~a do rúch vyšitých zlatom sa začal 2945 5 | priestorom dolín, tam ponad ručiace čriedy, ~ponad kravy a volky, 2946 4 | SLAVOMIL~Selanka 4~Alexandrovi Rudnaymu~.~ ~~~ ~~~~xx~~~~BRATOĽUB, 2947 19| tam nestál len s prázdnymi rukami, tu, hľa, ~tašku jabĺčok 2948 11| bedlí ~so strážnou palicou v ruke, a na tú zábavu hľadí. ~ 2949 7 | jahody lesné, jak tvoje rumenné líce, ~alebo maliny sladké, 2950 1 | môžu ! ~A jak sa ligoce rúno na krásnych jahnencoch tvojich. ~ 2951 4 | budú a odievať bohatším rúnom, ~sotvaže obkročiť zvládzu 2952 18| pripustiť ešte, ~veď od Rusadiel-sviatkov rok druhý začína iba.“ ~. ~ 2953 11| viniča krytý, ~a švárna Rusalka mladá chce mu z rúk vytrhnúť 2954 7 | vílam sa páčim, a páčim sa Rusalkám vážskym, ~len tebe jedinej 2955 6 | rovnováhu už stratiac, ~i Bazák rúti sa za ním ; i jeden i druhý 2956 5 | vypúšťal zavše, jak von sa rútili hurtom, ~ako sa predbiehali 2957 19| snímu. ~Viem, že by si sa aj ruval, a možno len po hlave škrabkal, ~ 2958 11| tônistú tíš, aj s planými ružami šípok, ~zletel sem krásnoperý 2959 3 | vody korytá riečne, ~bez ruží šípové kríky a vinice bez 2960 21| rosičkou ruža. ~Pery ti ružovejú jak prvé okvetie broskýň, ~ 2961 8 | bradatým kozám, ~prúdna vodička rybám a pútnikom studený chládok, ~ 2962 10| zbadáš, ~jarčekmi tisne sa v rybník i okrúhle jazierko vedľa. ~ 2963 12| zručne rýchlo dojiť, priasť rýchle a vyšívať umne ! ~Aká je 2964 10| doteraz prešiel ; ~aby mu rýchlejšie ušla, nuž začal si pesničku 2965 12| 60~~~~ ~~~~Vie zručne rýchlo dojiť, priasť rýchle a vyšívať 2966 14| a ním sa posilní hneď na rýchlu ďalekú cestu. ~Ber sa mi, 2967 14| odrazu ku nej ~strašný a rýchly dupot. No nebol to, nebol 2968 19| zreteľne počuť ~brnčanie rýchlych krídiel. Vždy viac a ďalej 2969 3 | pohla sa veselá tráva, ~v rytme sa zavlnil háj a radostne 2970 12| chráni, ~nech štedro zarodí sad tým plodom, čo Kúpala dáva. ~ 2971 5 | jelšu na hustý trávnik ~sadá si mäkko, zľahka a žalostné 2972 6 | som sa schuti a na trávu sadám si vedľa. ~On ale hovorí 2973 11| vyhúkli časom už na hrobe sadené kvety. ~Keď vôkol zimozeleň 2974 21| viac, ni stromky a vinohrad sadiť. ~Zem sama od seba vydá 2975 11| tiché ~pod krásny javor si sadli do vonnej materidúšky ; ~ 2976 16| trávnatým hájom, ~alebo sadne si tam, skiaď z vŕška je 2977 11| zapískať nôtu. ~Nože, poď, sadneme si hen k jazierku pod svieži 2978 2 | vôňu. ~Potom si do stromov sadnú a trasúc tam okvetím vetiev,~~~~~~ 2979 12| a krovinám topoľ, ~jak sadu dozretý plod a bačovi črieda 2980 13| čriedy pasú a šantia, ~jak sady zakvitajú, a či už poriadkom 2981 2 | sadajú v kalichy kvetov, sajúc z nich ciciakmi sladkosť. ~ 2982 10| spolu s belasou krásou, čo sála z ľalií vznosných. ~Hladinou 2983 6 | jasnejšie bolo ~a prudšie sálalo na zem páľavu pableskov 2984 10| bezpeka, istota, pokoj, tu samá len blaženosť kvitne.“ ~ 2985 7 | milé, pár je to : samička samec, ~na planej jabloni v háji 2986 4 | hroznom, až zohne sa ku samej zemi, ~včielky sa budú rojiť 2987 11| rozhodli jednou mysľou i sami sa nazývať Slávi. ~Pokým 2988 7 | hrdličky milé, pár je to : samička samec, ~na planej jabloni 2989 13| omnoho vyššie než chrámy samotných bohov, ~až temä o hviezdy 2990 7 | lúčinou hôrnou, ~pobral sa do samoty, tam pod strmé klenutie 2991 13| zavládze, ~celé dni hodovaním a samou len rozkošou trávia, ~ako 2992 7 | v meste ? ~Ó, len príď ! Samú krásu a blaženosť všade 2993 6 | vo troje vrhov. ~A tu sa schádza k nám zrazu priam zástup 2994 19| Nemohol som sa však prebrať a schápať sa zo spánku hore, ~lebo 2995 6 | rozpáli Bazák a odrazu Pomýľa schmatne, ~nadvihne dovysoka a celou 2996 5 | naňho, kde ktorá len stačila schmatnúť, ~a jeho šticou vlastnou 2997 9 | gajdoš, čo z toľkého dýchania schudol, ~nafúkne veľké gajdy, či 2998 6 | lipy. ~Nuž napil som sa schuti a na trávu sadám si vedľa. ~ 2999 6 | tuho, že sa krivia už i tak schýlené chrbty. ~Tak zakvačení v 3000 13| 70~~~~ ~~~~k západu schýlilo slnko, už zívať jednostaj 3001 19| radšej ; ~~~~~~50~~~~ ~~~~schystaj, čo súceho máš a ako dar 3002 13| pnú sa do výšky nebies, ~schystali bývanie preňho, a do hebkých 3003 21| zrodeniatko už aj hneď hľadať sa schytia ; ~na ceste píšťaly znejú 3004 21| Druhý, Ranoslav, ten už keď sedával na lone matky, ~bral do 3005 19| uprostred mesta ? ~Pred ktorým sedávame, keď niekedy z pasienkov 3006 3 | srdca, ~abo keď zamĺkly sedel, nuž svojou ho oblažiť hudbou, ~