| Table of Contents | Words: Alphabetical - Frequency - Inverse - Length - Statistics | Help | IntraText Library |
| Ján Hollý Selanky IntraText - Concordances (Hapax - words occurring once) |
Selanka
3007 13| Do vôle vylihujú si, i sedia v temnistom chládku, ~v 3008 9 | džbán podložený a navôkol sediacich starcov.~~~~~~50~~~~ ~~~~ 3009 21| širokým dubom si v chládku sedím a spievam ~pesničky rozmanité, 3010 16| BORKO ~. ~ĽUBISLAV ~. ~Čo sedíš taký smutný tu pri ovciach 3011 17| a obete dávam im ročne, ~sedmoro tučných capkov ja pred nášho 3012 12| Polel, ochranca váš, nech seje doň úmysly čisté, ~aby ste 3013 18| pokrytej spŕchnutým lístím. ~Sever už chladom dýcha a hustnúcou 3014 7 | upletený z bielych a modro sfarbených prútov, ~aj u paničiek v 3015 2 | vetiev,~~~~~~40~~~~ ~~~~sfukujú lupene na zem priam ako 3016 21| orať skalnatý úhor, ~ani siať netreba viac, ni stromky 3017 18| Ja som nič nevidel síce, lež teraz rozprával Blažko, ~ 3018 7 | píšťaly šľachtené rokmi, ~o siedmych dierkach jedna a druhá zo 3019 8 | zas jastrabí pazúr, ~zveri sieť nastrojená ; a zhubná je 3020 13| pohodlie väčšie, vždy väčšiu, silnejšiu rozkoš. ~Tu ste si obydlia 3021 7 | stromy ~vinú sa potôčiky siné, čo výdatne zvlažujú pôdu, ~ 3022 16| Hoc staré pastierky sivé už zniesli zo všetkých kútov ~ 3023 12| hrdličky, ktorá ~na druha sivého hľadí a hlavičkou vďačne 3024 7 | a mračná ~tiahli po nebi sivom a spúšťali kropaje dažďa, ~ 3025 7 | Uhlenu – ovcu, ~i jalovičku sivú, už ale kravička je z nej ; ~ 3026 10| Rad-radom domy sa pnú priam do sivých vysokých mrakov, ~nahladko 3027 7 | zadné laby a skáče, ako ja skáčem. ~Budeš ho iste mať rada – 3028 7 | spievaš. ~Iste by som tak skákal, jak skáče jahniatko hravé, ~ 3029 3 | sa zavlnil háj a radostne skákali ovce. ~Začni mi trúchly 3030 10| mrakov, ~nahladko kresané zo skál ich vzpierajú honosné stĺpy ! ~ 3031 13| než ryba, ~pevnejšie ako skala a zdravšie než sosna či 3032 4 | neveste svojej. ~Nech si v skálí ani v piesku ti neklesnú 3033 16| samo, i strmina holín a skalísk ~odpovie volajúcim len trúchlivým, 3034 7 | spúšťali kropaje dažďa, ~takto skaliskám hluchým on žaloval na pyšnú 3035 11| každý kopec, háj každý, skalisko každé, ~dolinka každá taktiež 3036 21| Nebude musieť roľník už orať skalnatý úhor, ~ani siať netreba 3037 21| božské, ~keď mu ju v maštali skalnej i pastieri spievali zborom. ~ 3038 7 | zvlažujú pôdu, ~alebo na skalnú úboč, jak maškrtia kozičky 3039 14| niekde a za strmou neschodnou skalou, ~nach prevŕta si cestu 3040 12| dávajú mlieka. ~A keby nejaká skaza, zlý neduh ich prikvačil 3041 21| duchovia temní, čo na tvoju skazu vždy myslia, ~vzbúria sa 3042 20| ochraňuj vždy, chráň od skazy statok náš vždycky; ~hojnejšie 3043 17| capkov ja pred nášho Velesa skladám, ~a capa Perúnovi, aj ostatným 3044 7 | pesničky milé. ~V horkom sklamaní zveril raz čried bieleho 3045 2 | opitá rosičkou sladkou skláňa sa , kníše a vlní ! ~Otvárajú 3046 8 | bralách hlavičky pekné ~skláňajú k hudbe Víly ; k nim Veles 3047 20| takého pána,~~~~~~20~~~~ ~~~~skláňali v pokore hlavy a päty mu 3048 11| výšky pnúci sa brečtan ~sklenuli tônistú tíš, aj s planými 3049 8 | bola ; z nej pramienok ako sklo čistý ~odtekal po režuchách 3050 21| spolu až po zem tvárami sklonia, ~vzdávajuc nemluvniatku 3051 5 | a tam, kde prudko skočil, len zvírená krúti sa voda.~~~ . 3052 14| vzopäli haluzím duby, ~i skočným ligotom iskrí na vlnách 3053 11| chládok,~~~~~~150~~~~ ~~~~po skončenom dni zasa tá večernej oblohy 3054 11| vždycky pri ňom a pri ňom aj skončite hudbou ; ~chovancov malých 3055 18| dievčence, snažte, čím skorej si podojiť kravy, ~aby ste, 3056 13| sa poberá každý ~a ešte skoršie vstáva než spanilá dennica 3057 14| ľúbosťou v srdci, ~až ako skosená vňať som vyschla na všetkých 3058 1 | modrého neba, ~tiene sa skracujú, úžia, vždy menšie sú, menšie 3059 15| 10.~~~~ ~~~~zohrieval skrehnutú zem vždy vrelejším slnečným 3060 9 | mu škúliace oči už celkom skrížili z neho ~a žily rozpálené 3061 18| dajú jej suchý krm len a skromne ho prežívať bude, ~až znova 3062 13| pokojnú prírodu matku, ~skromné potreby tých, čo žijú v 3063 20| Potom sa nahrnuli ta do skromnej jaskyne toľkí, ~koľko sa 3064 13| ne nečíha v kroví. ~A tá skromnučká strava, čo biedneho koziara 3065 10| bývajte v meste, ~mne tichý skromný život je v poli omnoho milší. ~ 3066 13| je bohatý každý, kto so skromným majetkom daným ~vie sa vždy 3067 3 | až celé druhovo telo tam skropili prúdom sĺz horkých. ~Začni 3068 21| tiecť mlieko. ~Divá zver skrotne sama, vlk a lev stíchnu 3069 10| obrastených prúd kvetnatým úvalom skrúca. ~Alebo rozľahlé hory ako 3070 2 | ženú, raz do malých zátočín skrútia, ~raz tečú naširoko a od 3071 10| chladnými tieňmi, čo štepnica skrytá mu všade, ~vyhúda spanilé 3072 9 | žravé, ~ktoré v nás hlodajú skryto, sa utopia v nápoji božskom. ~ 3073 4 | píšťalke hudie, ~ústami skryvenými ten do trúbky klenovej duje. ~ 3074 5 | Spomenul ďalej toho, kto prvý skumštoval loďku, ~i kto z jedliny 3075 18| skôr z toho, že boli na skúpej chove ? ~Ja budem potom 3076 11| hybké dievčatá skáču ; ~skupinka pritom spieva i šantí v 3077 16| až sama miera rokov, čo skúpo určila preňho ~neprajná 3078 16| každý spôsob, čo poznali skúsení iba, ~predsa neprestal krákať 3079 6 | pasiou je hľadieť na zápas skúsených borcov. ~Chyťte sa teda 3080 14| vyslala za ním. ~To isté skúsim i ja, či by som ho nemohla 3081 4 | hustý mäkušký trávnik ~a skúšal gajdence tam, čo som si 3082 8 | farbami hrajú, už nádherou skveje sa všetko. ~Nuž, Kozlík, 3083 21| šmuhy ; ~tvoje líčka sa skvejú jak včasnou rosičkou ruža. ~ 3084 13| nápoj, ~na striebre potravu skvelú vám jednostaj predkladať 3085 11| plodonosný je umením tak isto skvelým~~~~~~50~~~~ ~~~~vyrytý na 3086 1 | nimi, by nevrhli jahnence slabé. ~Dobrej paše kde jesto 3087 1 | sa dostalo len dosť pary slabému hrdlu,~~~~~~90~~~~ ~~~~aby 3088 21| piskory gájd a vzdúval ich slabučkou parou. ~Neskôr, keď vyučil 3089 20| Ako ten starček vtedy, keď slabý plač dieťatka Panny ~vzbudil 3090 19| pridám z raňajšieho i geletu sladkého syra. ~. ~BRATROSLAV ~. ~ 3091 10| a celý dvorček noria do sladkej vône i chládku ! ~Za mojou 3092 2 | kvetov, sajúc z nich ciciakmi sladkosť. ~S korisťou náhlivo potom 3093 16| zvädol a nevydal viacej ~sladkosti včelám na med, list na stromoch, 3094 11| Slávovo meno.“ ~Tak Divko sladkoústy tam spieval ; a hodnú ho 3095 9 | do kláta dutého nabil a sladký mok prešoval z neho, ~jak 3096 19| a hneď nás vyľakaných aj sladkými slovami teší : ~„Pastieri 3097 11| viacej, ~a nikdy radosti sladšej nik nemôže pocítiť tuná, ~ 3098 13| prostej,~~~~~~130~~~~ ~~~~sladší sen, ako je med, a bystrejšie 3099 2 | bohatšiu ešte, ~a čím prv slamené úle naplniť plástami medu. ~ 3100 20| brada mu bránila v takejto slasti. ~Iba s údivom hľadel na 3101 16| Ba i ten život tuná, tak slastný prv, ako má lichva, ~keď 3102 20| úchvatne spievajúc pri nich a sláviac chválami otca. ~Potom sa 3103 1 | porastú drienky, ~skôr vrana slávičí spev a slávik zas započne 3104 20| šťastnej tejto noci, keď slávime pamiatku milú ~slávneho 3105 1 | vraní, ~než by ho prestala sláviť tá povďačná píšťala moja. ~ 3106 11| nikdy nezhynie veru tak slávne a posvätné meno. ~Zaznej 3107 20| keď slávime pamiatku milú ~slávneho narodenia a tvojho príchodu 3108 20| zarosených a spechali do slávnej stajne. ~Starcovi podali 3109 21| či nepatrí sa tak veľkému slávnemu azda ~narodiť v nádhernom 3110 5 | priblížila i jeho výročná slávnosť ~a z končín ďalekých prišli 3111 11| uctievať treba, i výročné slávnosti určil. ~Obeť sám prinášal 3112 11| ako sám nebohý Sláv, že za Slávom plakal dňom-nocou, ~zo Sláva 3113 4 | 30~~~~ ~~~~privítať Slavomila, jak mi to jeden z nich 3114 4 | topoli vrndžia. ~Začni ty Slavomilovi, a ja sa po tebe pridám. ~ 3115 5 | vtedy, keď prvá zástupy Slávov, ~i otca Váha zazrel, čo 3116 11| dolina, stráň, nes ozvenou Slávovo meno.“ ~Tak Divko sladkoústy 3117 6 | Dobrochvál hybký, ~a Mojmír so Slavošom Pomýľa ihneď sa ujmú. ~Lež 3118 11| povolali už bohovia do svojej slávy, ~mohutnú mohylu túto mu 3119 10| 80~~~~ ~~~~s údivom sledovať lunu i oblohou rozsiate 3120 13| ja blázon. ~Opustili ste, slepci, tú pokojnú prírodu matku, ~ 3121 7 | Teraz už samy si robia tu v slepom okienku hniezdo. ~Ľudí sa 3122 2 | ľútej bitky sa dráždia. ~Tam sliedia kozičky zas a paškrtia v 3123 9 | prekrásny výhľad. ~Ale tak okom sliedil tou priestrannou krajinou 3124 9 | najväčší pohár. ~Na iných slnečnice a brečtan, papradie, ruže, ~ 3125 15| skrehnutú zem vždy vrelejším slnečným lúčom ~a silu k plodnosti 3126 11| sa, riekol : „Jas ranného slniečka blaží, ~v úpeku poludňajšom 3127 10| hrá, keď stavia sa naproti slnku, ~alebo ako sa pýri stráň 3128 12| takto tón udali, nápev i slová : ~. ~ZORISLAV ~. ~„Kde 3129 19| nás vyľakaných aj sladkými slovami teší : ~„Pastieri pri čriedach 3130 1 | každý ~dychtivý po každom slove tie ľúbezné počúva piesne ! ~ 3131 1 | šíriš o dobrom dobré len slovo, ~lebo ozdobou mužov, čo 3132 4 | darmo si hlavu lámem), no, slovom, k neveste svojej ~prichádza 3133 5 | ak, pravda, vo svojom sľube mi každá zostane verná.“ ~ 3134 5 | nariekať prestal a spustil sľúbenú pieseň, ~potom vraj budú 3135 21| tebe prišiel už na svet ten sľúbený pred vekmi ešte, ~čakaný 3136 19| pýtal, bol každý ochotný sľúbiť. ~Dám i palicu milú, je 3137 5 | potiahnu v hĺbku. ~On potešený sľubom, hneď inakšou hovorí rečou : ~„ 3138 16| teraz Unoslav žije ~a kol slúch zdobený vencom, vždy čerstvo 3139 9 | sem-tam, keď nohy ho prestali slúchať, ~ako sa ostatní smiali, 3140 21| ty Martin môj, dožič jej sluchu, ~neohrď ju jak nízku tou 3141 13| hneď hotové stálo mu k službám. ~Žijúc v pohodlí toľkom 3142 13| k zábavám noc vám slúži, deň zasa márnite spánkom. ~ 3143 13| mohol i zahynúť hladom a smädom ~a nikdy neuzrieť dom svoj 3144 5 | hneď po prúde pustil sa smelo. ~Ako pltníka zmárnil, keď 3145 9 | čudovaním a s radostným žartom a smiechom~~~~~~60~~~~ ~~~~z rúk do 3146 7 | Teda len hluchým hájom smiem vôkol jaskyne spievať, ~ 3147 19| pasienkov našich ~s mliekom a smotanou čerstvou si dolu zájdeme 3148 3 | Selanka 3~ ~~~ ~~~~xx~~~~Smúť, Biela hora, trúchli, i 3149 16| žalostným echom. ~Tak všetko smúti za ním, tak všetko sa clivotou 3150 1 | matkou svojou, ~ako tam smútili známi, keď odišiel odrazu 3151 11| trúchlili za ním a spievali smútočné piesne, ~na počesť vili 3152 14| chodím, je márna a márna je snaha, ~hoci len v zrkadle vôd 3153 20| pastier, už kravskú trúbu sňal z klinca, ~pobral sa do 3154 5 | ho priviazali tam o peň. ~Snažil sa vymknúť, ale on nemá 3155 18| zore, ~nože sa, dievčence, snažte, čím skorej si podojiť kravy, ~ 3156 14| čiernohrivá, čo gniaviš v sne úbohých ľudí,~~~~~~70~~~~ ~~~~ 3157 5 | hrmiacej zbroji keď na žrebci snehobielom ~chochlatý Svatovít cválal, 3158 2 | kopce tam v diaľke sa belejú snehom, ~pokým sa z polí stratil 3159 1 | odlúčiť treba a kedy ich pred sneťou chrániť. ~Jak poznať z ciciačka 3160 4 | ryba a krajšia než hrdlička snežná. ~. ~BRATOĽUB ~.~~~~~~80~~~~ ~~~~ 3161 16| nehynúcich, keď bielou rukou plod snímeš, ~až aj hneď tisne sa nový 3162 19| keď hučky z nich odrazu snímu. ~Viem, že by si sa aj ruval, 3163 4 | Slavomil tam a v chráme sobáš mať bude. ~. ~KRASLAV ~. ~ 3164 5 | ohni piecť, až z vône i socha musela kýchať. ~Veštec tam 3165 13| ako skala a zdravšie než sosna či buk, ~a vašich nemocí 3166 9 | vyvracajú i nejednu pokojnú sosnu. ~Je tam i veverička, no 3167 11| sa na jeho meno. ~Ako tie sosny klokoč, dub svíbie a topole 3168 4 | odievať bohatším rúnom, ~sotvaže obkročiť zvládzu v šír zdúvané 3169 16| hlavou, ~veru mi od ľaku spadla priam od úst dúčeľa zdutá. ~ 3170 19| veterných zmizol. ~Všetok strach spadol z nás razom a bázeň sa stratila 3171 20| matičku čistú ! ~synáčka spanilého keď uzrela v záplave svetla~~~~~~ 3172 13| Nikto neuzrie zore a nikto spanilosť rána, ~keď sa radosťou všetko 3173 15| znieť budú ľúbezné spevy ich spanilých hrdielok odtiaľ, ~v chrastiach 3174 13| slúži, deň zasa márnite spánkom. ~Akýže z toho osoch ? Mdlé 3175 4 | a sladšia než pri rieke spánok. ~Už junce napojené, hľa, 3176 7 | keď za junčekmi kráčal, čo spásali šťavnaté lúky. ~Zabudla 3177 21| prekrásnym čriedam ~a len čo spasú jednu, už druhá sa vytisne 3178 13| líhaní, v stávaní najmä, spať skoro sa poberá každý ~a 3179 20| na pašiach zarosených a spechali do slávnej stajne. ~Starcovi 3180 15| už nové prírode rúcho ! ~Spestri ľúbezným kvietím i nahé 3181 7 | nápev len môže si vyladiť speváčik hrdlo ? ~Zabudla si už iste, 3182 3 | až hen po Dunaj dumný, že spevavý Hlasislav umrel ~a spolu 3183 16| vyšli. ~Vtáci zatíchli v speve, i na poliach blaženosť 3184 10| spevom sa prekonáva, kým iní spia, prekonáva všetkých, ~krytý 3185 8 | slniečko vychádza jasné ~a spiacej prírody krásu lúč jeho odkrýva 3186 1 | prijmeš ho vďačne. ~Len spievaj pesničku, nech ju i našich 3187 9 | zaspieva iné, tie, čo si spievajú v kole ~vinohradníci, kosci, 3188 17| keď pastierskemu bohu si spievala úprimnú chválu.~~~~~~20~~~~ ~~~~ 3189 7 | pesničku nedáš, tú, čo prv spievalo v háji. ~Pridrsno ešte i 3190 8 | vždycky druhému píska ; ~lebo spievame najprv, až veselým do tanca 3191 19| jahnice spustili bľakot. ~Splašení dvíhame hlavy a hľadíme 3192 18| spiatky, ~i tvoju žiadosť splním, veď trávu ženúce lúky ~ 3193 2 | zas, až napokon dovedna splynú~~~~~~50~~~~ ~~~~Vlnky si 3194 21| znie každý na tejto ceste, ~spočiatku nesúladne, no neskôr už 3195 16| Smutno i krave býva, keď spod nej teliatko vezmú, ~i koze 3196 8 | horná časť z jedného kusa a spodná je zložená zo dvoch. ~Pod 3197 11| Bolkom vyhral som súťaž. ~Na spodnú dúžku majster jej prirobil 3198 13| žije a prosto, ~so svojím spokojí sa a netúži, aby mal viacej. ~ 3199 4 | i tvoja jahnica každá si spokojne prežúva trávu. ~Dajme sa 3200 13| plnou hrsťou vždy šťastie a spokojnosť dával, ~že i chvíľočka krátka 3201 13| mesta nevkročí viacej. ~Spokojný s údelom svojím až do smrti 3202 13| mäkkú trávu, ~a či len, spola sediac, si valaškou podoprieš 3203 14| družiek, pastierok vždy, veď spoločnosť nebaví smutnú, ~vyháňam 3204 20| hýbu sa, plesajúc tiež tou spoločnosťou radosťou veľkou. ~Dvíhala 3205 2 | čriedou idúce osve, ~alebo v spoločných hrách, čo na lúkach vedno 3206 17| Mám čriedu najlepšiu ja spomedzi pastierov všetkých. ~Čerstvý 3207 1 | tak vodí, jak spevmi si spomenieš naňho ! ~Ako piesňami šíriš 3208 5 | čo Váhu meno dal svoje. ~Spomenul ďalej toho, kto prvý skumštoval 3209 4 | tie končiny on, nie a nie spomenúť si naň, ~darmo si hlavu 3210 7 | Ale čo ti ja, sprosták, tu spomínam pastierske gajdy ? ~Veď 3211 10| vychádza v zmladnutej kráse ~spoza hôr na obzore a pretkáva 3212 5 | všetky zvolával naspäť ~a ako spozdilcov trestal, naraz i kamením 3213 20| sám vôl, i sám osol, že spozneli takého pána,~~~~~~20~~~~ ~~~~ 3214 13| osamelý, už inakšie by som sa správal. ~Bojko pobadal ostych, 3215 13| dodané z cudzích krajín a spravené majstrovskou rukou, ~pre 3216 1 | smädný ho upíjaš s čaše ~spravenej z tvrdého buka, jak teší 3217 11| toho, že na svete dobrý čin spraví. ~Lepšie je hoci len sedem, 3218 11| zo srdu pošlé ~rozriešil spravodlivo, takže vždy obidve stránky, ~ 3219 3 | ty moja pastierska Múza. ~Spravte mu, pastiery, hrob a okolo 3220 20| prvým tu na svete ohlásil správu, ~že sa už v Betleheme boh 3221 1 | sa to dozvedel Veles, čo spravuje pastiersky národ, ~ta k 3222 7 | Mám gajdy majstrovskej spravy, čo dal mi, chlapcovi, Jaslav, ~ 3223 16| jarme ťahajú junce, ~keď orú spražené pole, čo v ohnivom úpeku 3224 8 | ako keď cez lupienky, čo spŕchli z kvitnúcich plánok,~~~~~~ 3225 17| chvíli ~a pokým hneď na to spŕchne a do noci vráti sa zase, ~ 3226 18| šľahnutej mrazom a pokrytej spŕchnutým lístím. ~Sever už chladom 3227 12| darca šťastia, vás životom sprevádza celým ~a zlý Bes k domovu 3228 20| pastiersku pozdravnú pieseň, ~sprevádzajúc ju hudbou, kto akú len vylúdiť 3229 13| mľandravosť iba, ~a chorôb sprievody celé sa po vás, ničomných, 3230 7 | i na poliach všetko ti sprosté. ~Ani len vtáčatku doma, 3231 7 | mojimi darmi, ~i spev môj sprostý je tebe, i na poliach všetko 3232 5 | aby nariekať prestal a spustil sľúbenú pieseň, ~potom vraj 3233 14| na všetkých údoch. ~Teda spustím tú pieseň ňou do noci Capa. ~„ 3234 7 | tiahli po nebi sivom a spúšťali kropaje dažďa, ~takto skaliskám 3235 19| Strach si vyžente zo sŕdc i všetkej zbavte sa bázne :~~~~~~ 3236 19| veľká nám napĺňa vzpružené srdcia, ~akoby na nebesiach a vo 3237 4 | prebudil v pastierskych srdciach. ~Nech mu len kukučka z 3238 6 | vaším,“ vravím mu s úprimným srdcom,~~~~~~20~~~~ ~~~~„veď pasiou 3239 11| rozpory rozvadených i hádky zo srdu pošlé ~rozriešil spravodlivo, 3240 18| ním.~~~~~~40~~~~ ~~~~Jak srnka poľovníkov, jak klepcov 3241 7 | budú. ~Mám tichú spanilú srnku, čo som raz v húštine našiel, ~ 3242 4 | kým budú vtáčatá spievať a srnky sa popásať v Tatrách, ~kým 3243 14| sám Leš to s chlpatou srsťou sa dovalil z ďalekých dúbrav ~ 3244 1 | časom, ich povesť uchovať stačia ! ~Ak by si zaspieval teraz 3245 9 | hlave aj všetko uchovať stačil ?! ~No, hlavné je, že všetky, 3246 5 | sa naňho, kde ktorá len stačila schmatnúť, ~a jeho šticou 3247 10| moce jak mravce, ~keď sa sťahovať začnú z jedného na hniezdo 3248 20| zarosených a spechali do slávnej stajne. ~Starcovi podali ruky i 3249 21| zhromaždil majetok taký, ~že sa stal napokon tiež sám pánom bohatej 3250 5 | dubom, kde modla Perúna stála, ~pichať šípy, klásť chleby, 3251 11| krajanov navždy ~pamiatka stálejšia ešte než táto mohyla vďaky,~~~~~~ 3252 12| všetci, ~do dvoch radov si stali a spustili piesne a hudbu ~ 3253 8 | ĽUBKO ~. ~Na pestrých lúkach stáli dva ohromné jasene spolu, ~ 3254 13| rozkoší chutnať, hneď hotové stálo mu k službám. ~Žijúc v pohodlí 3255 13| zas inak. ~A tu nepokoj stály, strach o peniaz, o vládu 3256 6 | lúčne ~ľúbezným svrkaním stálym, kráčal som k studničke 3257 7 | bol vytušil vtedy, že taký stanem sa gajdoš, ~aj, nebol by 3258 13| čried našich. ~Poriadok stanovený si každý zachová riadne ~ 3259 11| kopce vyvýšené zas chrámy, a stanovil spôsob, ~ako ich uctievať 3260 15| dievčatá ľúbezných hláskov si stanú na druhú zasa ~a jedni po 3261 10| rastú a do výšky veternej stanúc, ~berú ju pod záštitu, v 3262 20| prsník mu dala. ~Ako ten starček vtedy, keď slabý plač dieťatka 3263 21| a dnu váhavo vkročia, tu starčeka prvého uzrú, ~uzrú i matku 3264 9 | podložený a navôkol sediacich starcov.~~~~~~50~~~~ ~~~~Popíjajú 3265 20| spechali do slávnej stajne. ~Starcovi podali ruky i milej, blaženej 3266 16| iba dievča, i chripiaca starká si spieva, ~a dojka utíši 3267 3 | úrody aby nám dával ? ~Kto starodávne báje i povesti rozprávať 3268 13| clivota zmocňuje sa ho, žiaľ, starosť do hlavy stúpa ~i zbridí 3269 12| a vyšívať umne ! ~Aká je starostlivá a do každej roboty súca ! ~ 3270 13| si netrápi daromne nikto ~starosťou kadejakou, či viac je ctený 3271 1 | mohli už zmúdrieť, ~ako keď starú plánku vždy prevýši mladučký 3272 16| poslednou cestou ~k pradávnym starým lipám a k šerému chladnému 3273 8 | pozvime za sudcu jeho, ~starší je, rozumie piesňam, on 3274 18| hájom a bez dažďa, bez vlahy statiam : ~i vám tak clivo bude 3275 4 | napásol voly a zahnal ich na státie k Váhu, ~Bratoľub z jahnencami 3276 12| mali, ~do fujár dúchali statne, spev oboch strán podporiac 3277 20| ochraňuj vždy, chráň od skazy statok náš vždycky; ~hojnejšie 3278 8 | zješ na svadbách kohútov sťatých, ~predsa ma neprevýšiš, 3279 13| klamať už prestáva srdce. ~Stáva sa samým sebou a za svoje 3280 11| 70~~~~ ~~~~Bohom on staval sochy, tam pod vetvy mohutných 3281 13| zachová riadne ~v líhaní, v stávaní najmä, spať skoro sa poberá 3282 15| šibeničky a bučky, i duby nohami stavať, ~kolesá lámať v letku i 3283 4 | vždycky, ~kedykoľvek sa stavíš o cenu s ovčiarmi tuná ? ~. ~ 3284 1 | spevu. ~Dávali píšťaly v stávku, i rohaté barany, ale ~naprázdno 3285 11| najviac ; ~jak z jari po poli steblá, jak trávy po mokrých lúkach, ~ 3286 4 | zhynie i nešťastnej ovsihy steblo, ~nezdvihne v obilí hlavu 3287 10| z hniezda ! ~Čížika žltý stehlík a drozda pesnička zase ~ 3288 5 | chleby, a tučné bujačie stehná ~na ohni piecť, až z vône 3289 21| šípové kriaky keď prevýši stepilý topoľ, ~a keď v súťažiach 3290 4 | menej bolo počuť, až napokon stíchlo to v diaľke. ~Ale ty, keďže 3291 21| skrotne sama, vlk a lev stíchnu jak teľce ; ~ten neublíži 3292 16| nezvládla hudba ~to, čo vykonať stihli dnes tvoje presladké ústa. ~ 3293 2 | všetci ! Tam jeden píšťalu stíska, ~tam iný naberá dych a 3294 21| húsť a pastiersku dúčeľu stískať. ~Ak sa ti zaľúbim touto, 3295 7 | najhlbšia všetko kol neho stlmila celkom, ~keď len ihravý 3296 10| skál ich vzpierajú honosné stĺpy ! ~Doteraz hlava ma bolí, 3297 6 | to ohromnej vlády, ~tam stoja pri starých bukoch, čo k 3298 21| ostatným nôtu ; tak po nich, stojacich vpredu, ~do spevu dajú sa 3299 7 | priestory kraja, ~dub na pahorku stojí, s chladivým tieňom, ~je 3300 12| krásnou partou a za ňadrá stoknutou kytkou ~zišlo sa na svadbu 3301 5 | prišlo a predeň kládlo sa na stôl. ~I mnoho povestí starších 3302 3 | ľalie k nim a prekrásne stolisté ruže, ~lež vôkol ohraďte 3303 17| v chalúpke milú, jak za stolom pri lampke sedí.~~~ . 3304 10| trblieta rosa, ~čo farbou storakou hrá, keď stavia sa naproti 3305 9 | zrnká. ~Mdlý ich okríka straček, čo na medzi povyše sedí. ~ 3306 7 | ale kravička je z nej ; ~strakaté teliatko chodí i doteraz 3307 21| ranná,~~~~~~90~~~~ ~~~~ani strakatý klinček, ba ani nijaký kvietok, ~ 3308 13| pobral sa za ním ~ako za strakou stráča, keď prvý raz vyletí 3309 2 | kam doviesť, na všetkých stranách ~s jarou sa veselia všetci ! 3310 9 | rozliezla črieda ~po okolitých stráňach, kde obhrýza planinu bledú, ~ 3311 11| spravodlivo, takže vždy obidve stránky, ~žehnali jeho múdrosť a 3312 14| a nič bolehlav ani, nič strapaté čertovo rebro, ~ani ostatné 3313 19| prekrásne zobrazený, jak prináša stratenú ovcu ~na pleciach naspäť 3314 13| zablúdeného v lesoch a priviedol k strateným druhom, ~veď som vtedy mohol 3315 21| Zhubný jed hady stratia, drak ľúty osprostie celkom ~ 3316 6 | na zem ; no rovnováhu už stratiac, ~i Bazák rúti sa za ním ; 3317 2 | snehom, ~pokým sa z polí stratil z pahorkov ležiacich nižšie. ~ 3318 19| spadol z nás razom a bázeň sa stratila všetka, ~len a len radosť 3319 13| kroví. ~A tá skromnučká strava, čo biedneho koziara živí ! ~ 3320 20| hlbokej poklone tam keď hodnú strávili chvíľu, ~vytiahli pastierske 3321 16| predsa kuvikal kuvik a strašlivo zavíjal Belko, ~až sama 3322 16| začína zrazu ~a ten jej strašlivý bľak a ručanie desí nás 3323 11| vzrušený s toho, ~ako po strašnej búrke, čo večer sa prehnala 3324 14| blíži sa odrazu ku nej ~strašný a rýchly dupot. No nebol 3325 19| Ako vieš dobre i sám, stráž včera pripadla na mňa. ~. ~ 3326 19| svojich, čo nočné držíte stráže ! ~Strach si vyžente zo 3327 21| priniesol pastierom bdiacim ~na stráži pri dojných ovciach a pri 3328 19| len ? Či naozaj naši psi strážni ~spustili taký brechot tam 3329 11| Henil obďaleč bedlí ~so strážnou palicou v ruke, a na tú 3330 12| Len čo chalúpku celú až po strechu ovili vence ~a okrášlili 3331 2 | trávnatej mokradi dolu, ~junčeky strečkujú trochu, teličkám z ďatelín 3332 21| dome, kde obdiv mesta sa stretá ? ~A tam v kolíske ležať 3333 1 | výborných pastierov množstvo, by stretli sa v súťaži spevu. ~Dávali 3334 11| von z hája na šíru pašu, ~stretol sa s úprimným Divkom, čo 3335 3 | teraz už obledli celkom jak strhaný vädnúci brečtan. ~Začni 3336 5 | spieval vodník o tom, jak Stribog hviždiace vetry ~z jaskyne 3337 13| zlatých píjaval vína ~a na strieborných misách mu nosili vybrané 3338 13| zlate presladký nápoj, ~na striebre potravu skvelú vám jednostaj 3339 8 | začniže teda, s Oslavom striedať sa budeš.“ ~. ~KOZLÍK ~. ~„ 3340 4 | Dajme sa do spevu teda, vždy striedavo po sebe. Chládok~~~~~~60~~~~ ~~~~ 3341 7 | Lada ~po poliach pastierov striehla, len aby čula ich hudbu. ~ 3342 12| sedí a na korisť napäto striehne. ~Líca máš ľúbeznejšie než 3343 13| bláznivé bludárky zháňal, ~striehnuc jednostaj vlka, či na ne 3344 7 | pobral sa do samoty, tam pod strmé klenutie brala, ~ktoré prastaré 3345 13| odfúklo čosi, ~a keď z dúbravy strmej raz uvidel prekrásne mesto : ~ 3346 13| výškou nás neohrozí ni náhlym strmhlavým pádom, ~voľne sa môžeš obzrieť 3347 16| Áno, i údolie samo, i strmina holín a skalísk ~odpovie 3348 14| býva za horou niekde a za strmou neschodnou skalou, ~nach 3349 8 | vŕbové prútie, ~tam zasa strmými brehmi Váh sa jej do cesty 3350 16| Nespieva iba drozd zvučný, i strnádka ciriká v kríčku,~~~~~~90~~~~ ~~~~ 3351 4 | aj, a práve sa zapískať strojím, ~keď náhle začujem vravu ; 3352 13| majstrovskou rukou, ~pre obdiv strojíte sa a v zlate presladký nápoj, ~ 3353 6 | si smädný, občerstvi sa studenou vodičkou našou.“ ~A hneď 3354 5 | vyliezol vodník ; ~mnúc s očí studenú vodu, tam pod jelšu na hustý 3355 3 | zaschnutú trávu, ~ne brehoch studených vôd tiež nechce si uhasiť 3356 8 | hláskov. ~Sadnime si tu, k studni, kde svieži je, studený 3357 21| najlepšej značky piť môže zo studníc poľných ~a z dutých dubov 3358 8 | jasene spolu, ~pod nimi studnička bola ; z nej pramienok ako 3359 18| čoskoro zamĺkne prúd a mrazom stuhne až do dna. ~Vlci pobežia 3360 6 | BAZÁK ~. ~V stred neba stúpalo slnko a stále jasnejšie 3361 8 | než lízať plásty medu, čo stvorili panenské včely. ~Plynú vám 3362 13| na prácu danú, ~ako sám Stvoriteľ určil, jak príkladom predchádza 3363 12| starostlivá a do každej roboty súca ! ~Jak orech prevýši bukvu, 3364 6 | paže i plecia – ~ľavými súčasne pravé – zakvačia v objatí 3365 19| 50~~~~ ~~~~schystaj, čo súceho máš a ako dar so sebou vezmi. ~ 3366 1 | poznať z ciciačka už, či bude súcejší baran~~~~~~70~~~~ ~~~~alebo 3367 4 | obďaleč iba, tam na holom suchári sediac, ~nemilé kvákoty 3368 21| sa odejú piesky. ~Nebude suchoty viac a nevyschnú korytá 3369 15| pastierky natknuté slnko ~na suchú pažiť vyšli jar pozdiacu 3370 7 | vrstovníkov všetkých som súci najviac ja na spev. ~Vtedy 3371 19| prvé začali brechať ~čujné sučky a na to hneď jahnice spustili 3372 15| krídlach zlatých ~za múčkou súcou na med a lahodne zvučiace 3373 8 | nedbám, nuž pozvime za sudcu jeho, ~starší je, rozumie 3374 11| dienku je výjav, jak na sude s vrazeným čapom ~bachratý 3375 14| nenájde môj, ten, čo mi je súdený navždy. ~Druhý rok míňa 3376 11| ti, tú fľašôčku v podobe súdka, ~ktorú som nedávno získal, 3377 5 | pracoval najviac, keď nadišla súmračná chvíľa, ~jednako človiečika 3378 6 | jeden i druhý sa snaží ~súpera pod seba dostať ; a Bazák 3379 13| temä o hviezdy tlčú, až sused suseda kráti ~o svetlo roztomilé 3380 13| o hviezdy tlčú, až sused suseda kráti ~o svetlo roztomilé 3381 21| stepilý topoľ, ~a keď v súťažiach ceny vždy vyhrával jednostaj 3382 8 | Hoci raz toľko ešte zješ na svadbách kohútov sťatých, ~predsa 3383 4 | Hostislav bol, čo na každej svadbe tu hráva, ~za hučky prevesené 3384 12| SVADOBNÁ PIESEŇ~Selanka 12~ ~~~ ~~~~ 3385 6 | šťastný poľovník vtákov, ~Svätobor, Pomnislav taktiež si Bazáka 3386 2 | jasné, ó, vitajte pahorky, svahy, ~roviny priestranné, šíre, 3387 6 | keď vypäli k prasknutiu svaly, ~točia sa hybko a pružne 3388 5 | žrebci snehobielom ~chochlatý Svatovít cválal, kde nepriateľ rozvinul 3389 21| vnukne mi Umka. ~Nech iní Svatovíta a bitky ukrutné slávia, ~ 3390 5 | načrúc nového vína, vzdal Svatovítovi poctu. ~Žiadajúc hojnosti 3391 1 | povďačná píšťala moja. ~Svedčte to, pastviská šíre, i vy 3392 6 | ideme sa, buď nám ty za svedka teda, ~raz si už sudcom 3393 11| chatrných oviec ~s čistým vždy svedomím pásť, než dva-tri tisíce 3394 10| len cez riedke stromy i svetlé plešinky hája ~ešte raz 3395 10| obzore a pretkáva oblohu svetlom,~~~~~~70~~~~ ~~~~alebo na 3396 21| trvalý mier a trvalá bezpeka svetu;~~~~~~150~~~~ ~~~~a ty sám 3397 21| Čestislav, hudec, ~ktorý na sviatky hrával vždy v najväčšom 3398 16| Znejú ľúbezné piesne i hudba sviatočných píšťal, ~chýrečných huslí 3399 8 | kto bude sudcom ? Hľa, pri svíbí Ľubko tam sedí, ~pod kríčkom 3400 11| Ako tie sosny klokoč, dub svíbie a topole lístky : ~tak on 3401 4 | únavou nohy. ~Nech ti vždy svieti slnko a milé vetríčky v 3402 21| si ten čakaný dávno. Tak svietia ti očičká jasné ~ako v jeseni 3403 18| po celom chrbte, ~podobne svietil i chvost a kriviť sa začali 3404 8 | zapadá jasné, ~mesiačik začne svietiť i hviezdy sa trblietať začnú. ~ 3405 3 | útlom, čo vôkol sa rozpína sviežo ~a doširoka stelie v čas 3406 11| úprimným Divkom, čo tam už od svitu pásol ; ~priženúc tučnú 3407 15| hláskom i priletí lastovka svižká, ~tri razy zašveholí a zvestuje 3408 6 | trikrát povstane každý hneď svižko na rovné nohy. ~Až tu sa 3409 10| vznosných. ~Hladinou kačiatka svižné sem i tam veslujú bystro,~~~~~~ 3410 14| pieseň už dospieva poslovi svojmu, ~keď biedna vyčkáva naň 3411 9 | uzdami krotí, ~tým viacej v svojvôli zúria, až stromy dúbravou 3412 21| nesúladne, no neskôr už v svornosti tónov. ~Jak bleskom vysvietenú 3413 2 | si chripľavý chriašteľ ~i svrček svrkaním milým sa ozýva 3414 3 | kozy, jak rosičke spevavé svrčky, ~tak s ním sa tešilo všetko, 3415 1 | ľúbezne rozlieha sa zvuk svrkavých koníčkov lúčnych ; ~no ľúbeznejšie 3416 13| darmo), ~takto tvoj nehodný syn si zachoval úprimnú radu ? ~ 3417 20| zaliala matičku čistú ! ~synáčka spanilého keď uzrela v záplave 3418 13| Cnostný buď, nábožný buď, buď, synak môj, nevinný vždycky, ~so 3419 11| na počesť vili mu vence i sypali kvety vždy čerstvé,~~~~~~ 3420 11| liečiť i chutnejšie robievať syry, ~ako zem brázdiť pluhom, 3421 6 | Poblíž nich odpočívajú ich sýte bachraté čriedy ~a každá 3422 7 | krajšie rástli by iste i sýtejšiu mali by farbu,~~~~~~80~~~~ ~~~~ 3423 13| všetko a blahom najsladším sýti. ~Tam rúcho odieva nás len 3424 2 | trochu, teličkám z ďatelín sýtym ~vemienka ťažejú, rastú, 3425 9 | všetkých údoch. ~Ako sa tackal sem-tam, keď nohy ho prestali 3426 10| tŕstia, ~keď sa poberal tade i Polislav k chalúpke svojej ; ~ 3427 15| bujných ~do výšky dvíhaj a tahaj, na holých hájoch žeň listy, ~ 3428 16| zvyku ťahám, jak v jarme ťahajú junce, ~keď orú spražené 3429 18| od šije biely pásik sa ťahal po celom chrbte, ~podobne 3430 3 | príšerný havran, ~len sova ťahala smutno v plač dlhý húkanie 3431 16| všetko, ~už len zo zvyku ťahám, jak v jarme ťahajú junce, ~ 3432 17| odkryje poklady všetky, čo tají zem vo svojom lone – ~lebo 3433 14| nízkom, ~chodievam potme tajne a keď sa lúč mesačný oprie ~ 3434 14| Prostovlasej, hoc nerada, predala tajnosť ~za dvoje oviec takých, 3435 1 | azda, či nejaký spôsob máš tajný ? ~. ~HÁJISLAV ~. ~Pravdaže 3436 4 | jeho úsmevy milé ! ~Kiež by takáto radosť i nám raz dopriata 3437 21| jačiacou trúbou : ~ona ma k takému dielu už nenutká v poslednom 3438 20| pobral sa do dediny a takéto rozoznel zvuky : ~Ty, moja 3439 21| ústočiek sladkých, ~nedýcha takou veru ni prvá fialky ranná,~~~~~~ 3440 15| druhých začnú jar volať takouto piesňou : ~. ~CHLAPCI ~. ~„ 3441 11| rozriešil spravodlivo, takže vždy obidve stránky, ~žehnali 3442 9 | keď hrozno dobrotu núka. ~Tamtie už nasýtené zas nazad do 3443 7 | dúčeli mu pískam a pritom tancovať začnem,~~~~~~120~~~~ ~~~~ 3444 16| Na všetkých doľahla ťarcha, nás, pastierov zasiahla 3445 9 | pôvodnej kráse ~– pod sladkou ťarchou sa knísal už veselý vinohrad 3446 4 | 100~~~~ ~~~~Neznesú stromy ťarchu, čo ovocím zavisne na nich, ~ 3447 19| prázdnymi rukami, tu, hľa, ~tašku jabĺčok nesiem, dve homolky 3448 2 | ďatelín sýtym ~vemienka ťažejú, rastú, div nepuknú hojnosťou 3449 9 | rezba, kde úrodou vinica ťažie. ~K nej ľahkým povetrím 3450 2 | vždycky z nej, obdivu plný, ~ťažiť chcem najsladšiu rozkoš 3451 13| vzácne !“ ~Takto si Horislav ťažkal, svoj život želejúc biedny. ~ 3452 13| vľúdne : ~„Keď si, Horislav, ťažkáš tak veľmi na svoje žitie, ~ 3453 13| prajná, že by som bez práce ťažkej ~užíval toľké šťatie a také 3454 6 | tváre i telá, ~klesajú s ťažkými vzdychmi už celkom zmorené 3455 2 | malých zátočín skrútia, ~raz tečú naširoko a od seba ďaleko 3456 6 | po nich, pokrýva tváre i telá, ~klesajú s ťažkými vzdychmi 3457 1 | a mäkšia im narastie na tele vlna, ~ako zachádzať s nimi, 3458 8 | jahniatko útle, ~krotkosťou teliatku blízka a nevinou hrdličkám 3459 2 | junčeky strečkujú trochu, teličkám z ďatelín sýtym ~vemienka 3460 7 | bučiace volky ~a ako kravičkám teľným tu bujné vemená rastú. ~ 3461 13| chrámy samotných bohov, ~až temä o hviezdy tlčú, až sused 3462 10| modrejú v diaľke, ~dvíhajúc temená obrie i ponad oblačný závoj. ~ 3463 11| 30~~~~ ~~~~až v posled temenom príkrym a na konci celkom 3464 2 | slnko ! ~Zláti list bukových temien, tmy zaháňa do dolín nižšie ~ 3465 17| Belke ! ~Šumiaci v dubine temnej, ty, vetríček, prevezmi 3466 21| Ba i zlí duchovia temní, čo na tvoju skazu vždy 3467 13| vôle vylihujú si, i sedia v temnistom chládku, ~v robote nepretrhajú 3468 12| bežala, hučiac, a kde sa háj temnistý dvíhal. ~Ne druhej strane 3469 17| hlásila noc, padajúc hustnúcim temnom, ~a ústa Večernice sa rozžali 3470 14| milého môjho.“ ~Keď Hojka temnú pieseň už dospieva poslovi 3471 16| vstávajú hrôzou, ~najmä keď z temných chrastín i lúpežné vlčiská 3472 5 | ako zem zdunela dupotom temným, ~v desnej hrmiacej zbroji 3473 2 | začala hnať noc hustú i temravé tiene, ~už pastier Jaroslav 3474 3 | pastierska Múza. ~Ako sa teplému dažďu vždy potešia lúčiny 3475 19| homolky syra a ešte, ~aby mu teplo bolo, i prikrývku – kozinku 3476 18| jeseni plody a cez zimu teplota pece,~~~~~~30~~~~ ~~~~no 3477 2 | sa všetky ! ~Ako, hľa, v teplote prajnej hneď mladnú a krásnejú 3478 21| nijaký kvietok, ~ktorý sa teplou jarou von tisne z nadutých 3479 7 | Ta ti donášať budem i teplú žinčicu s mliekom, ~oštiepky 3480 4 | jar kvetinám zas, a jari teplučký vietor, ~nuž aspoň poľnými 3481 4 | trávičkou mladou, ~výdatným tepľučkým dažďom sú obsiate úhory 3482 18| za horu zapadá slnko. ~V teplých maštaliach tam má každá 3483 21| Spasiteľ vytúžený, že leží v tesaných jasliach ~plienkami ovinutý 3484 7 | kremeň, ty hluchejšia, ako je tetrov ! ~Darmo mi únavou chrípne 3485 18| veď trávu ženúce lúky ~tešia ma iba na jar, zas cez leto 3486 16| Unoslav navždy ! ~Prv i háj tešieval ma i driečne ma tešili čriedy ~ 3487 16| tešieval ma i driečne ma tešili čriedy ~i lúky s dobrou 3488 3 | spevavé svrčky, ~tak s ním sa tešilo všetko, kým ešte za čriedou 3489 7 | mladou a môžeš sa pohľadom tešiť ~na rybky, na potápky, jak 3490 11| ublížiť dosiaľ. ~Tam od mohyly tichej, čo zarástla bohato kvietím, ~ 3491 10| chládku ! ~Za mojou chalúpkou tichou sa kníše malebný sádok, ~ 3492 7 | ľúbostne hrkútať budú. ~Mám tichú spanilú srnku, čo som raz 3493 5 | trasľavých osikách vejte len tichučko, vetríky letné, ~nech ozýva 3494 8 | z nezbieraných mrakov sa tichučký dáždiček spustí.“ ~. ~OSLAV ~. ~„ 3495 10| vy bývajte v meste, ~mne tichý skromný život je v poli 3496 13| bronejú ovocím zrelým a tichým vetrom sa kníšu. ~Nádheru 3497 8 | Slávka je dobrotivá, je tichšia než jahniatko útle, ~krotkosťou 3498 5 | vôkol a zurčite, potoky, tichšie, ~v trasľavých osikách vejte 3499 21| navždy a riečiskom bude tiecť mlieko. ~Divá zver skrotne 3500 12| roveň, ~zurčiace potôčiky tiekli a krútili výdatné prúdy ~ 3501 18| a celá moja črieda už do tieňa pod lipy vošla.“ ~. ~CHVALKO ~. ~„ 3502 1 | ležať ~v horúcom popoludní v tieni, kdes’ na brehu zurčiacej 3503 10| všetkých, ~krytý chladnými tieňmi, čo štepnica skrytá mu všade, ~ 3504 8 | teda a určil im pravidlá tieto : ~. ~ĽUBKO ~. ~„Spievajte 3505 11| svedomím pásť, než dva-tri tisíce so zlým. ~Aký je nešťastný 3506 1 | valašku túto ti dám, má tisové porisko hladké – ~ja pastierovi 3507 7 | odmeny bohaté získal : ~tisový obušok, kozu, i vzácnu Uhlenu –