| Table of Contents | Words: Alphabetical - Frequency - Inverse - Length - Statistics | Help | IntraText Library |
| Ján Hollý Selanky IntraText - Concordances (Hapax - words occurring once) |
Selanka
3508 10| v stred zelenej tônistej tíše ! ~Ako sa v oblúkoch pnie 3509 3 | sláviček milý, keď padne noc tíšinou na svet, ~spanilé piesne 3510 8 | kozičky moje, hej, čože sa tlačíte k tŕstiu, ~do bahna zapadnúť 3511 2 | milé zvuky z nich lúdi pod tlakom lakťa i prstov ; ~dnes všetky 3512 21| zakľaješ samo peklo, nech tlamu už naveky zavrie. ~Prestanú 3513 18| Vlci pobežia po ňom a tlapy ich nebudú mokré. ~Poďte, 3514 13| bohov, ~až temä o hviezdy tlčú, až sused suseda kráti ~ 3515 14| zatíchli poryvy vetra a nočná tma roztiahla krídla, ~len luna 3516 4 | nenásytný preč újde do húštin tmavých ~prv, ako vymyslel by lesť 3517 13| sova a netopier mrzký tmou iba púšťa sa lietať. ~Úžitok 3518 6 | vypäli k prasknutiu svaly, ~točia sa hybko a pružne vo pravo, 3519 13| vyberúc pustý, čo ani zbla z tohoto nemá. ~Černobog zaiste sám, 3520 21| majster, čo prekonal hudbou i tohto. ~Keď teda zrodeniatku už 3521 13| bez práce ťažkej ~užíval toľké šťatie a také dobroty vzácne !“ ~ 3522 9 | chudý Hodislav, gajdoš, čo z toľkého dýchania schudol, ~nafúkne 3523 16| keď uchom útechu váži. ~V toľkej sláve je on tam už novým 3524 20| nahrnuli ta do skromnej jaskyne toľkí, ~koľko sa ich len vošlo 3525 13| službám. ~Žijúc v pohodlí toľkom a v takom nesmiernom šťastí, ~ 3526 19| v maštaľných jasliach.“ ~Toľkoto povedal iba ; a v oblakoch 3527 13| prisahám rád (len odpusť mi toľkúto vinu), ~že sa späť vrátim 3528 12| a jeden po druhom takto tón udali, nápev i slová : ~. ~ 3529 8 | Sladko je sedieť v tôni, čo jabloň na pažiť vrhá, ~ 3530 16| kvitnúcom briežku si nájde tônisté miesto ~a tam s básnikmi 3531 10| záštitu, v stred zelenej tônistej tíše ! ~Ako sa v oblúkoch 3532 7 | šera a chladnou trvalou tôňou. ~Machnatý kameň našiel 3533 5 | potom vraj budú mu zato i v topení pomáhať rady. ~Do šírky 3534 11| sosny klokoč, dub svíbie a topole lístky : ~tak on sám jediný 3535 4 | ľúbezne hučí a včielky v topoli vrndžia. ~Začni ty Slavomilovi, 3536 1 | každý deň nový, ~ako to topolie mladé, keď zjari vyhúkne 3537 7 | príjemnom chládočku hovieť ~na topoľovom lístí, či na tých kozinkách 3538 16| nieto ukrutného, múk mysle a trápení nieto, ~iba jar večná je 3539 14| svojej jaskyne v húští, ~a trápi šteklením Hojku, že viacej 3540 21| Prestane všetka nemoc ľud trápiť i dobytčie čriedy. ~Teraz 3541 5 | zurčite, potoky, tichšie, ~v trasľavých osikách vejte len tichučko, 3542 13| neho vstúpil ~tam na tom trasovisku, keď ho čos’ ofúklo razom, ~ 3543 2 | Potom si do stromov sadnú a trasúc tam okvetím vetiev,~~~~~~ 3544 10| nesú, ~ale ich pozvoľna tratia, kým do vrchov napokon zmiznú. ~ 3545 20| a dedinou ozvena znela, ~tratiac sa v hučiacich diaľkach ; 3546 21| Zakvitnú skaly holé a do tráv sa odejú piesky. ~Nebude 3547 2 | roviny priestranné, šíre, i trávami odeté lúky, ~políčka, rozľahlé 3548 13| hodovaním a samou len rozkošou trávia, ~ako som uvidel sám, z 3549 4 | lúkach junce tou zrosenou trávičkou mladou, ~výdatným tepľučkým 3550 21| pastieri spievali zborom. ~Tráviš v nádhernom meste vek života 3551 3 | pastviská žírne, ~i rosné trávnaté háje, veď potechy vašej 3552 10| mihotá vodička jasná, ~v trávnatých žliabkoch plynie, tak zľahka, 3553 8 | začne svietiť i hviezdy sa trblietať začnú. ~Všetko hneď zamĺkne, 3554 16| potom i kúpali, mastili, treli, ~liečiac ho na každý spôsob, 3555 5 | začínať spev svoj ; bez trémy inštrument ladí ~rozľahlým 3556 6 | silou ~pred seba do piesku tresne, že kosti v ňom zhrkocú 3557 6 | všetok. ~Hlavou si do hlavy tresnú, no nič to nezmení na veci.~~~~~~ 3558 5 | naspäť ~a ako spozdilcov trestal, naraz i kamením perúc. ~ 3559 6 | Zhlboka odfúknu si, keď tretí raz za pasy idú ~v zápase 3560 19| čerstvou si dolu zájdeme na trh ? ~Ale prečo by ležal tak 3561 21| ujedať môže, ~ovocie bude triasť z vŕb a zo šípov oberať 3562 1 | prekonal takých bačov, čo tridsiatu prísadu jahniat, ~so zdarom 3563 15| zdravia a zvú ťa rozmilým trilkom.“ ~Tak spolu prespevujú ; 3564 4 | tvoja pieseň je sladšia než trilky slávika pre mňa, ~sladšia, 3565 8 | briezky, ~no zmôže tvrdosťou tŕň a medveďa krutosťou zase, ~ 3566 4 | ešte, jak sa mi zadrel doň tŕnik, ~keď som náhlivo rezal 3567 10| ale i pocestným mnohým. ~Z trojakých pramienkov tam sa mihotá 3568 6 | teda čím prv a chlapsky, vo troje vrhov. ~A tu sa schádza 3569 2 | naproti sadol, tam pod dub s trojklanným kmeňom ~na hrču vystlanú 3570 13| biedny je život ! Len čo si trošíčku zdriemneš, ~hneď sa aj zviechať 3571 10| preberajúc na svojich píšťalách z tŕstia, ~keď sa poberal tade i 3572 18| teraz rozprával Blažko, ~jak tŕstie v bahne rezal, už uvidel 3573 7 | jedna a druhá zo zväzku trstín. ~Na akú len chceš, zahrám 3574 5 | pastierov učil~~~~~~80~~~~ ~~~~z trstiny píšťaly robiť, tie nové 3575 8 | hej, čože sa tlačíte k tŕstiu, ~do bahna zapadnúť chcete ? 3576 20| jasnej. ~Takto Vitoslav trúbil ; a dedinou ozvena znela, ~ 3577 9 | prázdnych rohov, na ktoré trúbili predtým,~~~~~~70~~~~ ~~~~ 3578 18| máme ? ~Začni tú, ktorú trúbiš, keď prvýkrát vyháňaš stádo ~ 3579 4 | ústami skryvenými ten do trúbky klenovej duje. ~Jeden z 3580 21| mocných nech hlásia jačiacou trúbou : ~ona ma k takému dielu 3581 20| bedlivý pastier, už kravskú trúbu sňal z klinca, ~pobral sa 3582 10| domov ! ~Ako mi hrkúta tu i trúchliaca hrdlička milo, ~jak mi drozd 3583 14| ma neteší nič,“ tak tak trúchlila presmutná Hojka, ~ranená 3584 11| bol pravým. ~Tam tri dni trúchlili za ním a spievali smútočné 3585 3 | pamiatka jasná. ~Prestaň už trúchliť, ó, prestaň, ty moja pastierska 3586 16| skalísk ~odpovie volajúcim len trúchlivým, žalostným echom. ~Tak všetko 3587 1 | ozdobou mužov, čo najdlhšie trvá, sú piesne ; ~tie i keď 3588 21| Pokvitne trvalý mier a trvalá bezpeka svetu;~~~~~~150~~~~ ~~~~ 3589 7 | húštinou šera a chladnou trvalou tôňou. ~Machnatý kameň našiel 3590 21| kopije, meče. ~Pokvitne trvalý mier a trvalá bezpeka svetu;~~~~~~ 3591 12| plod a bačovi črieda zas tučná, ~pristane, mladucha, tebe 3592 8 | Liptova pltník a dostal tučného capa.~~~~~~40~~~~ ~~~~Ale 3593 8 | jarý ? Len sa pas dobre a tučnej, ~na svadbu Kalenky budeš, 3594 11| svitu pásol ; ~priženúc tučnú čriedu, blíž k nemu zašiel 3595 8 | Pozriže, aké má nohy ! A tučný je, nemôžeš poprieť ! ~Prevýši 3596 6 | som k studničke poľnej : ~Tuhľa je Pomýľ a Bazák, chlapi 3597 6 | prstami do uzla viažu ~tak tuho, že sa krivia už i tak schýlené 3598 6 | pravé – zakvačia v objatí tuhom. ~A na lopatkách prsty s 3599 5 | Ale keď ponosy čuli i tuhý žalostný nárek, ~hneď sa 3600 17| zaštepil stromy a oplietol tuhými šípmi, ~chrániac ich, lebo 3601 2 | stebiel ženie, ~kým prepelička ťuká a vŕzga si chripľavý chriašteľ ~ 3602 5 | prepelička zavše v tíš nočnú ťukala piesne, ~keď na suchý breh 3603 5 | plachá zver iba v lesnatých túlala kopcoch ~a škrekot dravých 3604 18| Nevidel si tu, Predbor, túlať sa jalovku niekde ? ~Od 3605 11| zaspievať uprimnú chválu. ~Túlavé ovečky zatiaľ nech postráži 3606 1 | hladké – ~ja pastierovi s Turca dal som dva barany za ňu – ~ 3607 16| vystúpil už ta, kam sa vždy túžieval dostať, ~na miesto blaženosti, 3608 15| dávno ~vyvoláva ťa denne tým túžobným bučaním clivým.“ ~. ~DIEVČENCE ~. ~„ 3609 21| sa všetci spolu až po zem tvárami sklonia, ~vzdávajuc nemluvniatku 3610 7 | Pridrsno ešte i tá znie tvojim prejemným uškám. ~Či na 3611 7 | 70~~~~ ~~~~ihrať sa s tvojimi vlasmi i chladiť horúce 3612 7 | pastierske gajdy ? ~Veď tvojmu uchu znie hlas, ktorý nemôžeš 3613 1 | nevidno mnoho, ~ako sú v tvojom kŕdli. Barany tučné a veľké ! ~ 3614 13| predchádza i nás ~v prírode tvorstvo iné ; zver iba nehodná vo 3615 1 | upíjaš s čaše ~spravenej z tvrdého buka, jak teší ma spievať 3616 8 | kôrička z briezky, ~no zmôže tvrdosťou tŕň a medveďa krutosťou 3617 14| prázdnych bokov a kol ho do tvrdých rebier. ~Ber hore, rýchlonohý, 3618 7 | hlohový kvietoček býva, ~tvrdšia, ako je kremeň, ty hluchejšia, 3619 14| nach prevŕta si cestu tu týmto krivákom ostrým.~~~~~~60~~~~ ~~~~ 3620 11| ani hromobitie jej nemohlo ublížiť dosiaľ. ~Tam od mohyly tichej, 3621 1 | poliach kvety, jak hrozno v úbočí viníc, ~jak lístie v korunách 3622 16| nevyschne nikdy a v zelených úbočiach strání ~jahody pýria sa 3623 14| čiernohrivá, čo gniaviš v sne úbohých ľudí,~~~~~~70~~~~ ~~~~ty 3624 19| pastier veru sa nadarmo uchádzal o ňu : ~čokoľvek by som 3625 16| blažený rozkošou sladkou, keď uchom útechu váži. ~V toľkej sláve 3626 20| tom nočnom povetrí jasom, ~úchvatne spievajúc pri nich a sláviac 3627 13| východ slnka, či na jeho úchvatný západ, ~alebo na mesiac 3628 2 | Vlnky si plavne skáču a úchytkom vtláčajú bozky ~blyskáčom, 3629 16| chválou~~~~~~130~~~~ ~~~~učieval nás tu on sám, keď myseľ 3630 3 | teraz už bude tu pastierov učiť ? ~Kto prespevovať o tom, 3631 1 | ma priúčal raz náš múdry učiteľ Slavín. ~. ~BORIMÍR ~. ~ 3632 11| hudbou ; ~chovancov malých učte česť jeho osláviť spevom, ~ 3633 11| stanovil spôsob, ~ako ich uctievať treba, i výročné slávnosti 3634 12| jeden po druhom takto tón udali, nápev i slová : ~. ~ZORISLAV ~. ~„ 3635 20| ručaním ľudí, nech uvidia udalosť veľkú ! ~Ni nebies hviezda 3636 11| kto by vychválil dosť tú udatnosť jeho a silu ? ~Čo potvor 3637 13| nevkročí viacej. ~Spokojný s údelom svojím až do smrti šťastlivo 3638 20| hojnejšie požehnanie nám udeľuj z nesmiernej lásky; ~napokon 3639 17| zvuk môj, ~hneď stíchne v údive nemom a počúva pozorne, 3640 5 | potom začal o tom, jak plný údivu zazrel ~raz pod ohromným 3641 14| studničke tej, čo vyviera v údole nízkom, ~chodievam potme 3642 16| neplecha hluchého ovsa. ~Áno, i údolie samo, i strmina holín a 3643 17| pahorku malom dosť útulný úhľadný domec, ~jablone okolo neho 3644 7 | tisový obušok, kozu, i vzácnu Uhlenu – ovcu, ~i jalovičku sivú, 3645 4 | tepľučkým dažďom sú obsiate úhory šťastné, ~nevesta tebou 3646 3 | maškrtné kozy, ~nehryzte ujaté lipky a na hrobe vzídené 3647 4 | Pred ním vlk nenásytný preč újde do húštin tmavých ~prv, 3648 21| práce koláčov dosť si každý ujedať môže, ~ovocie bude triasť 3649 1 | keď sa mu začali práve len ujímať fúziky prvé, ~prekonal takých 3650 6 | Slavošom Pomýľa ihneď sa ujmú. ~Lež Bohboj, Vítohosť, 3651 19| tom vydesení sa pred nami ukáže zrazu ~krajší než ľalia 3652 21| Nech iní Svatovíta a bitky ukrutné slávia, ~hrdinstvá víťazov 3653 21| oslobodíš i väzňov z ich ukrutnej moci ; ~zakľaješ samo peklo, 3654 14| Ak by ho umáral hlad a ukrutnou lačnosťou hynie, ~nech vezme 3655 3 | krásne víly že tiež kvílili v úkrytoch jaskýň : ~tak svedčia lesy 3656 4 | žatva, ~dotuha natlačená tam uľahne úroda v humná. ~. ~KRASLAV ~.~~~~~~ 3657 21| už nastáva čas tej veľkej úľavy z robôt, ~ako ho čakali 3658 2 | ešte, ~a čím prv slamené úle naplniť plástami medu. ~ 3659 3 | rmútiac sa vo svojich úľoch, už neletia na pestré lúky ~ 3660 13| do mňa vliezť musel vtedy um odňať a pomútiť myseľ,~~~~~~ 3661 14| za milým mojím. ~Ak by ho umáral hlad a ukrutnou lačnosťou 3662 9 | mudruje každý. ~Tou rezbou umeleckou je zdobený najväčší pohár. ~ 3663 12| bujné lúky i s jarčekmi umelých závlah, ~tiahli sa do diaľky 3664 11| čašu. ~Kúpala plodonosný je umením tak isto skvelým~~~~~~50~~~~ ~~~~ 3665 12| priasť rýchle a vyšívať umne ! ~Aká je starostlivá a 3666 8 | stavím píšťalu, hľa, je umný to výrobok veru : ~horná 3667 16| vládala utíšiť žiaľ tvoj ! ~„Umoslav vystúpil už ta, kam sa vždy 3668 2 | vinič vôkol už na južných úpätiach kopcov ~rozvíja puky svoje 3669 12| belasých hôr, čo vrúbili úpätím roveň, ~zurčiace potôčiky 3670 10| jarčekmi závlah vždy výdatne upíja z rieky,~~~~~~60~~~~ ~~~~ 3671 1 | neteší mlieko, keď smädný ho upíjaš s čaše ~spravenej z tvrdého 3672 7 | košík – čistú to prácu – ~je upletený z bielych a modro sfarbených 3673 17| viacej dá mlieka ~a tak nám uplynie vek jak tento potôčik čistý.“~~~~~~ 3674 13| počul, i odporné červy ho upriadli.) ~Tam smäd vodička hasí, 3675 21| len rovnosť dobrovoľná a úprimná pravda sa zmôže. ~Jednako 3676 17| poludnie potom, i večer úprimne velebím si ich. ~Že dobre 3677 11| pokloniť sa i zaspievať uprimnú chválu. ~Túlavé ovečky zatiaľ 3678 12| strane zase zrak bystrý upútal pohľad ~na šíru rovinu žírnu, 3679 18| maštaliach tam má každá už určené miesto. ~Pod krovom zasneženým, 3680 16| sama miera rokov, čo skúpo určila preňho ~neprajná kukučka 3681 1 | toľko na ne, veď mi ich uriekneš ešte. ~. ~BORIMÍR ~. ~Sú 3682 18| opadnuté : Či niekto ich uriekol azda, ~alebo je to skôr 3683 12| manželstvo šťastným nech urobí bohyňa Lada,~~~~~~70~~~~ ~~~~ 3684 9 | pohotovo i z dlaní hneď urobil pohár. ~Bystrejší pod preš 3685 15| daj, nech vydá bohatstvo úrod.“ ~. ~DIEVČENCE ~. ~„Príď 3686 13| žinčicu, mlieko ; ~iba čo urodia stromy a nízka kružiná hustá : ~ 3687 20| zelenú trávu zem jednostaj úrodným lonom.~~~~~~40~~~~ ~~~~Ale 3688 17| Večernice sa rozžali v ľúbezný úsmev, ~Milidruh čiernooký, čo 3689 4 | sláve môžete vidieť úst jeho úsmevy milé ! ~Kiež by takáto radosť 3690 20| narodené bôža sa na nich usmialo z jaslí. ~A štedré požehnanie 3691 10| plešinky hája ~ešte raz usmievalo sa tou svojou spanilou tvárou ; ~ 3692 8 | plné. ~Sladko je pri riave usnúť tam pod hustým klenutým 3693 14| Každučké zvieratko tu už uspala driemota sladká, ~iba mňa 3694 13| nevinný vždycky, ~so svojím uspokoj sa a za mocou, bohatstvom 3695 16| ovca baranča želie, ~ale sa uspokoja a po čase zabudnú celkom. ~ 3696 13| majetkom daným ~vie sa vždy uspokojiť ; a ten je chudobný najviac,~~~~~~ 3697 13| páľava slnka. ~Ak si aj ustatý ľahneš ta do chládku na 3698 21| ľúbezná vôňa ti vychádza z ústočiek sladkých, ~nedýcha takou 3699 20| údivom hľadel na tvár a ústočka pekné, ~kojac sa sladkou 3700 7 | farbu,~~~~~~80~~~~ ~~~~nežné ústočká ich tiež by vydýchli jemnejšiu 3701 16| dubovom lístí. ~Zatiaľ psi ustrážia čriedy, čo tiahnu hrudnatou 3702 12| azda ti znezrady vyšla ~v ústrety chodníkom poľným ? Či v 3703 10| spievať~~~~~~50~~~~ ~~~~a utiahli sa do hniezd, do tichých 3704 16| starká si spieva, ~a dojka utíši spevom i bolesťou plačúce 3705 16| moja pieseň tak vládala utíšiť žiaľ tvoj ! ~„Umoslav vystúpil 3706 21| podvod a prestane bezprávny útlak ; ~len rovnosť dobrovoľná 3707 8 | páperie labute mäkšia, ~útlejšia, ako je laň a belšia než 3708 3 | breste ~nech visí v haluzí útlom, čo vôkol sa rozpína sviežo ~ 3709 5 | otriebili si mozgy. ~Koľko má utopencov, on vyčíslil naspamäť presne. ~ 3710 9 | v nás hlodajú skryto, sa utopia v nápoji božskom. ~Chváľboh 3711 13| márností všetkých, a jatrí útrapy mysle, ~clivota zmocňuje 3712 17| Mám na pahorku malom dosť útulný úhľadný domec, ~jablone 3713 4 | jej kvitnúce líca od žiaľu uvädli celkom. ~. ~KRASLAV ~. ~ 3714 10| obrastených prúd kvetnatým úvalom skrúca. ~Alebo rozľahlé 3715 20| vábiac ručaním ľudí, nech uvidia udalosť veľkú ! ~Ni nebies 3716 14| hoci len v zrkadle vôd raz uvidieť vysnené ústa. ~Čo si mám 3717 15| odtiaľ, ~v chrastiach si uvijú hniezda a vyvedú zase z 3718 16| zdobený vencom, vždy čerstvo uvitým znova, ~dolinou s druhmi 3719 2 | krásnejú háje, ~i tu-tam úvrate rolí, kde bresty a jasene 3720 21| ho bolo vídať i na šerom úzadí vrchov : ~pastiera betlehemského, 3721 17| prvý pohľad hneď vtedy ja uzavrel som si ťa v srdci. ~Ó, kiež 3722 9 | slnka letí ; no čím viac ich uzdami krotí, ~tým viacej v svojvôli 3723 6 | lopatkách prsty s prstami do uzla viažu ~tak tuho, že sa krivia 3724 7 | čo ktorá len za vhodné uzná. ~Ó, keby si raz aspoň tu 3725 21| prinútiš ich, že tvoju len uznajú vládu.~~~~~~140~~~~ ~~~~ 3726 19| Kiež za pravdu musím to uznať ! ~Ale v obydlí akom by 3727 1 | zazrie ho iba, ~musí ho uznávať hneď. Už v čase mladosti 3728 5 | Rozviažte na vlasoch uzol, až potom vám zaspievam 3729 20| synáčka spanilého keď uzrela v záplave svetla~~~~~~10.~~~~ ~~~~ 3730 1 | zabudli pásť a pozorne dvíhali uši ; ~ako za rány včely, keď 3731 13| nosili vybrané jedlá ; ~do uší zunela mu vždy veselá muzika 3732 7 | tá znie tvojim prejemným uškám. ~Či na váš nápev len môže 3733 10| prešiel ; ~aby mu rýchlejšie ušla, nuž začal si pesničku nôtiť : ~„ 3734 13| a tam si šťastia uži i hojnosť rozličných dobrôt. ~ 3735 11| majestátne a pomaly výškou sa úži,~~~~~~30~~~~ ~~~~až v posled 3736 1 | neba, ~tiene sa skracujú, úžia, vždy menšie sú, menšie 3737 17| rozdávam iným, veď prebytok užiť sám neviem, ~ako sa presvedčíš 3738 4 | jedovou šťavou ; ~po poliach k úžitku budú len výživné byliny 3739 13| tmou iba púšťa sa lietať. ~Úžitok z toho máme : chuť lepšiu 3740 13| by som bez práce ťažkej ~užíval toľké šťatie a také dobroty 3741 15| ešte ~záhradky naše a lúky, váb zo štepa bielučké mlieko, ~ 3742 20| päty mu lízali vrúcne, ~vábiac ručaním ľudí, nech uvidia 3743 13| vetra a žblnkania potôčkov vábnych, ~alebo zunenia včiel, či 3744 13| hľadáte pohodlie väčšie, vždy väčšiu, silnejšiu rozkoš. ~Tu ste 3745 4 | tej ty, ženích, budeš však väčšou. ~. ~KRASLAV ~. ~Šťastné 3746 3 | obledli celkom jak strhaný vädnúci brečtan. ~Začni mi trúchly 3747 7 | Ani len vtáčatku doma, čo väzníš vo svojej klietke, ~ako 3748 21| svetlo. ~Napokon oslobodíš i väzňov z ich ukrutnej moci ; ~zakľaješ 3749 5 | zástupy Slávov, ~i otca Váha zazrel, čo Váhu meno dal 3750 21| potom jaskyňu nájdu ~a dnu váhavo vkročia, tu starčeka prvého 3751 7 | sa len šťastne ~vyďube z vajíčok ; tebe tu ľúbostne hrkútať 3752 13| či len, spola sediac, si valaškou podoprieš údy, ~už aby si 3753 1 | mne tú pesničku o ňom, ~valašku túto ti dám, má tisové porisko 3754 13| celé sa po vás, ničomných, valia. ~Nikto neuzrie zore a nikto 3755 18| zasneženým, keď k jasliam a válovu stane, ~dajú jej suchý krm 3756 8 | prúd podomlieť môže breh s vami. ~A ty sa, Okajka, pas len, 3757 7 | leta je vždy v ňom chladivý vánok. ~Je tam nablízku žriedlo, 3758 20| sladkou vôňou, čo z nich tam vanula k nemu. ~Taktiež sa veselil 3759 11| odháňať zajaté čriedy ; ~varu jediný jeden sa nevrátil 3760 21| vysoko pnie sa, ~ešte aj vavrínom vonným, až celé sa zaskvejú 3761 13| zdravšie než sosna či buk, ~a vašich nemocí častých my ani nevieme 3762 6 | Rád budem rozhodcom vaším,“ vravím mu s úprimným srdcom,~~~~~~ 3763 12| celým ~a zlý Bes k domovu vášmu nech nepríde v podobe capa.“ ~. ~ 3764 16| sladkou, keď uchom útechu váži. ~V toľkej sláve je on tam 3765 13| klam viacej než pravdu si vážiac. ~Ach, ty môj otec dobrý, 3766 8 | priali, než teraz mi, Rusalky vážske, ~doprajte pastiera premôcť, 3767 7 | páčim, a páčim sa Rusalkám vážskym, ~len tebe jedinej nie, 3768 3 | tie svoje zvesené hlávky ~vbok skláňať začali zvoľna a 3769 21| tvoje líčka sa skvejú jak včasnou rosičkou ruža. ~Pery ti 3770 21| okvetie broskýň, ~ako hyacint včasný, keď vykvitne z poliatej 3771 19| vieš dobre i sám, stráž včera pripadla na mňa. ~. ~MILOSLAV ~. ~ 3772 1 | so zdarom odpeľhaných, už včlenili do svojej čriedy. ~Ó, keby 3773 11| mohutnú mohylu túto mu vďační rodáci zdvihli, ~vytešúc 3774 4 | spevmi nech mu dnes vzdávame vďačnosť. ~Netupil Slavomil nikdy 3775 2 | spievať i vám vždycky, vždy na vďačnú dúčeľu pískať, ~zo srdca 3776 11| po skončenom dni zasa tá večernej oblohy žiara ; ~ale viac 3777 17| hustnúcim temnom, ~a ústa Večernice sa rozžali v ľúbezný úsmev, ~ 3778 10| sa jasnému nebu, či zorám večerným diviť,~~~~~~80~~~~ ~~~~s 3779 6 | tresnú, no nič to nezmení na veci.~~~~~~40~~~~ ~~~~Až Pomýľ, 3780 16| keď radil v pastierskych veciach, ~a keď z oných čias dávnych 3781 3 | od nás preč pobral sa na večné časy. ~Začni mi trúchly 3782 16| zástupcom naším tam u otca večného teraz, ~do jeho tváre hľadí 3783 13| to bolo ! ~Ó, vy bohovia veční, a ty sám veliký Oslad,~~~~~~ 3784 16| sa nevydáme my všetci na večnosť za ním.“ ~. ~ĽUBISLAV ~. ~ 3785 13| zemou ležíš ~(Boh ti daj večnú slávu, nech menom ťa nevolám 3786 4 | chládku tam ležal. ~Oba vedeli spievať i z dúčele vylúdiť 3787 2 | spoločných hrách, čo na lúkach vedno sa bavia, ~piesne si vyspevujú 3788 5 | tichšie, ~v trasľavých osikách vejte len tichučko, vetríky letné, ~ 3789 2 | vzdušných krídelkách nesú, ~vejúce okolo nás, ich opojnú ľúbeznú 3790 21| na svet ten sľúbený pred vekmi ešte, ~čakaný s vrúcnou 3791 1 | sa , prevýšil i tých, čo vekom mohli už zmúdrieť, ~ako 3792 21| všetkých, keď dosiahneš zrelého veku, ~napokon prinútiš ich, 3793 21| berlou tu po všetky budúce veky ~panovať budeš v sláve, 3794 17| poludnie potom, i večer úprimne velebím si ich. ~Že dobre zaspievať 3795 17| tučných capkov ja pred nášho Velesa skladám, ~a capa Perúnovi, 3796 13| zanechaným, kde pred samým Velesom veľkým ~prísahu úprimnú 3797 17| keď si tam na vŕšku vtedy Velesov kostolík starý ~krášlila 3798 9 | len čo sa úroda znesie ~do velikánskych kadí – kým vretenom, vrždiacim 3799 16| spieva ich piesne, čo s velikou chválou~~~~~~130~~~~ ~~~~ 3800 19| všetka, ~len a len radosť veľká nám napĺňa vzpružené srdcia, ~ 3801 21| Nuž a či nepatrí sa tak veľkému slávnemu azda ~narodiť v 3802 13| kde pred samým Velesom veľkým ~prísahu úprimnú zložil, 3803 7 | kravičkám teľným tu bujné vemená rastú. ~Ak toto miesto si 3804 7 | našiel, ~ešte kozičku cicia a vemeno vydája celkom. ~Niekedy, 3805 1 | tučné a veľké ! ~A ovce vemien tak plných, že sotva ich 3806 2 | teličkám z ďatelín sýtym ~vemienka ťažejú, rastú, div nepuknú 3807 7 | potôčiku milom i jazierku, venčenom vôkol ~tŕstím a jelšinou 3808 14| ťa ja trhať, nie, nebudem venčiť si čelo, ~pokým sa nenájde 3809 11| otcovi dávnom, ~krásny dar venujem ti, tú fľašôčku v podobe 3810 4 | neho pokladajú, no neveľmi verím ja tomu, ~veď neprevíšil 3811 5 | svojom sľube mi každá zostane verná.“ ~A vtedy začal. Na spev 3812 2 | dúčeľu pískať, ~zo srdca veselého len čistú vždy vylievať 3813 2 | všetkých stranách ~s jarou sa veselia všetci ! Tam jeden píšťalu 3814 20| vanula k nemu. ~Taktiež sa veselil z toho, jak v žiare sa jagalo 3815 20| odovzdal celý kraj vôkol ! ~Veselo bečali čriedy, čo pásli 3816 13| aby mal viacej. ~Tam veru veselú myseľ si netrápi daromne 3817 10| kačiatka svižné sem i tam veslujú bystro,~~~~~~40~~~~ ~~~~ 3818 10| vôkol nej rastú a do výšky veternej stanúc, ~berú ju pod záštitu, 3819 19| povedal iba ; a v oblakoch veterných zmizol. ~Všetok strach spadol 3820 1 | skaly spenená padá, ~ľúbezný vetierka šum i ľúbezné bučanie junca,~~~~~~ 3821 15| vtieravé chladno žeň z polí vetríčkom teplým,~~~~~~10.~~~~ ~~~~ 3822 5 | osikách vejte len tichučko, vetríky letné, ~nech ozýva sa hudbou 3823 13| bronejú ovocím zrelým a tichým vetrom sa kníšu. ~Nádheru vonnej 3824 5 | tom, jak Stribog hviždiace vetry ~z jaskyne vypúšťal zavše, 3825 9 | pokojnú sosnu. ~Je tam i veverička, no vtipný rezbárov nápad : ~ 3826 19| horší. ~Ale čo zo sebou vezmem ? Dám túto píšťalu zvučnú :~~~~~~ 3827 16| býva, keď spod nej teliatko vezmú, ~i koze za kozliatkom, 3828 20| plienok zavinula ; i na útle vezmúc ho lakte, ~pritisla k ňadrám 3829 5 | i socha musela kýchať. ~Veštec tam kocky hádzal o osud 3830 5 | zhromaždeným už budúcu úrodu veštil. ~Potom ho ku nohám boha 3831 7 | prinášajú dary, čo ktorá len za vhodné uzná. ~Ó, keby si raz aspoň 3832 5 | často robil). A ako bo, vhrúžený v žiali, ~odrazu vrhli sa 3833 3 | tône. ~Darmo už do nej budú viať od Váhu vetríčky ľahké. ~ 3834 6 | prsty s prstami do uzla viažu ~tak tuho, že sa krivia 3835 6 | dunenie zemou, ~akoby zvrátení víchrom buk praskol na Tatrách niekde. ~ 3836 9 | viacej hoden. Veď každý, kto vidí ho, híka :~~~~~~30~~~~ ~~~~ 3837 2 | nad druhý vyššie a vo Váhu vidia sa všetky ! ~Ako, hľa, v 3838 4 | tom, ~keď v sláve môžete vidieť úst jeho úsmevy milé ! ~ 3839 16| ovcu ja teba vždycky rád vidím, ~ale i ty mi musíš tú svoju 3840 12| chodníkom poľným ? Či v noci ťa viedol k nej niekto ? ~Vidno, že 3841 7 | voliarom taktiež, ~švárnym vílam sa páčim, a páčim sa Rusalkám 3842 11| smútočné piesne, ~na počesť vili mu vence i sypali kvety 3843 1 | kvety, jak hrozno v úbočí viníc, ~jak lístie v korunách 3844 3 | bez ruží šípové kríky a vinice bez tučných strapcov, ~barance 3845 10| dvíhajú vŕšky a brčkavé viničky nesú, ~ale ich pozvoľna 3846 8 | Zhubné sú diviaky žitám, kým viničným pahorkom škorce, ~záhradám 3847 9 | pesničiek tu dnes-zajtra vinicou zaznie, ~keď mládenci sem 3848 8 | raňajšia rosička kvetu, ~viniču páľava slnka, a milé je 3849 9 | obrázky zdobia. ~Najväčším vinie sa rezba, kde úrodou vinica 3850 12| zrastené duby nech k sebe sa viniete žitím. ~A Polel, ochranca 3851 18| chove ? ~Ja budem potom vinný, keď vypustia do hrotka 3852 5 | jeho ruky, čo vlani naliali vínom, ~a z neho zhromaždeným 3853 13| rád (len odpusť mi toľkúto vinu), ~že sa späť vrátim zasa 3854 10| prvenstvo sebe. ~No iba virtuóz slávik, keď všetci už prestali 3855 6 | ani nad plytčinou hlboké víry ~jak títo medzi sebou, keď 3856 3 | tomto posvätnom breste ~nech visí v haluzí útlom, čo vôkol 3857 2 | i radosti vrúcnej ! ~Ó, vitaj, slniečko jasné, ó, vitajte 3858 21| jaskyni betlehemskej, keď vítal pachoľa božie. ~Ale ty vypočuj 3859 4 | s tebou by spieval, keď víťazíš v súťaži vždycky, ~kedykoľvek 3860 21| ukrutné slávia, ~hrdinstvá víťazov mocných nech hlásia jačiacou 3861 5 | hojnosti pre ľud i stále víťazstvá v bojoch, ~na jeden dlžizný 3862 8 | ľúbezných hlasov, nuž komuže víťazstvo pririecť ? ~Omnoho sladšie 3863 6 | ihneď sa ujmú. ~Lež Bohboj, Vítohosť, Deslav, ten šťastný poľovník 3864 21| jaskyňu nájdu ~a dnu váhavo vkročia, tu starčeka prvého uzrú, ~ 3865 11| on, tam vlčisko bálo sa vkročiť, ~mätonoh jahniciam zhubný 3866 13| vyháňať čriedu ; ~celý deň sa vláčiš sa za ňou, sem i ta tŕninou 3867 16| Kiež by i moja pieseň tak vládala utíšiť žiaľ tvoj ! ~„Umoslav 3868 20| ich len vošlo a koľkí sa vládali vtlačiť. ~Trikrát sa pokloniac 3869 1 | 90~~~~ ~~~~aby dosť vládalo hlásiť tie jeho veliké skutky ! ~ 3870 21| Najvyšší panovník, ten, čo vládne nadhviezdnym výškam, ~žehnával 3871 16| množstvo rozličných zelín, čo vládzu chorobu premôcť ~a Unoslava 3872 7 | ihrať sa s tvojimi vlasmi i chladiť horúce ústa. ~ 3873 5 | pustili do mňa ? ~Rozviažte na vlasoch uzol, až potom vám zaspievam 3874 5 | boli i Rusalky zelených vlasov, ~na pokrivených vŕbach 3875 6 | Na strany dve sa radia. Vlastislav, Dobrochvál hybký, ~a Mojmír 3876 1 | zneškodnil vždy, moc bylín i vlastnosti znajúc. ~Jak pekne na dúčeli 3877 11| jediný všetkých tu prerastal vlastnosťou každou, ~cnosťou aj nábožnosťou, 3878 6 | hybko a pružne vo pravo, vľavo hneď vzápäť. ~Znoj prúdom 3879 10| jarček, čo čistou vodičkou vlaží ~majoránky a ruže i rovno 3880 18| mrazom stuhne až do dna. ~Vlci pobežia po ňom a tlapy ich 3881 16| temných chrastín i lúpežné vlčiská vyšli. ~Vtáci zatíchli v 3882 14| dúbrav ~a už ju chytá a vlečie do svojej jaskyne v húští, ~ 3883 9 | pohár. ~Bystrejší pod preš vliezol a nastaviac dokorán ústa, ~ 3884 13| nepriateľ dobra, ~do mňa vliezť musel vtedy um odňať a pomútiť 3885 13| zháňal, ~striehnuc jednostaj vlka, či na ne nečíha v kroví. ~ 3886 14| zavaľ sa celá, ~hrdús ho, Vlkolak, i ty, kým nesadne na chrbát 3887 19| Ovce nenechá hynúť a vlkov zlej besnoty zbaví. ~. ~ 3888 14| skočným ligotom iskrí na vlnách zahmlenej riavy. ~Každučké 3889 2 | dovedna splynú~~~~~~50~~~~ ~~~~Vlnky si plavne skáču a úchytkom 3890 13| podáva hneď a takto ho osloví vľúdne : ~„Keď si, Horislav, ťažkáš 3891 14| v srdci, ~až ako skosená vňať som vyschla na všetkých 3892 21| sám tam rozoznel spevy, čo vnuklo im nebeské svetlo ~o tomto 3893 21| pesničky rozmanité, čo čistá vnukne mi Umka. ~Nech iní Svatovíta 3894 8 | budeš.“ ~. ~KOZLÍK ~. ~„Vnukni mi pieseň, Chásoň, jak doteraz 3895 21| ktorom hlásali všetci ~z vnuknutia božieho ducha už dávnych 3896 21| nenutká v poslednom čase, ~ani vnuknutie nedá (hoc dávala kedysi 3897 8 | jak doteraz vždycky si vnukol ! ~Veď kedykoľvek som spieval 3898 13| robote nepretrhajú sa, ak vôbec nejakú majú, ~dobre jedia 3899 5 | piesku vlády ~toľko jak vo vodách rodných, a tak sa napokon 3900 21| putách aj so svojím ohavným vodcom ~nikdy viac nevyjdú na svet 3901 13| v dolinke pri bystrej vode, kde veselý ohníček práskal,~~~~~~ 3902 1 | Nech sa ti vždy tak vodí, jak spevmi si spomenieš 3903 18| môžete zhlboka napiť ~tejto vodičky čistej, čo žblnkoce jednostaj 3904 14| milým mojím. ~Ak býva za vodou niekde, čo valí sa divokým 3905 5 | kde nepriateľ rozvinul voje. ~A keď sa priblížila i 3906 21| zavrie. ~Prestanú potom vojny ; už nikto viac neuzrie 3907 20| prišli ; jak veľké zástupy vojska ~predviedli rozličné hry 3908 19| MILOSLAV ~. ~Veď je to vojsko nebies ! Hľa, sem-tam oblohou 3909 16| holín a skalísk ~odpovie volajúcim len trúchlivým, žalostným 3910 15| jedni po druhých začnú jar volať takouto piesňou : ~. ~CHLAPCI ~. ~„ 3911 16| BORKO ~. ~Ako sa teší volček, keď oráč ho vypriahne z 3912 15| radosť ! ~Veď už ťa vyčkáva voliar, i ovčiar nemenej smutný,~~~~~~ 3913 7 | ovčiarom všetkým, i kraviarom, voliarom taktiež, ~švárnym vílam 3914 17| týchto už prevýšim kumštom ~a voľky-nevoľky musia mne prepustiť prvenstvo 3915 20| bečali čriedy, čo pásli sa na voľných pašiach. ~Hoci noc bola, 3916 4 | ani Dojka. ~Len tak si pri voloch spievam, ako tá chripiaca 3917 21| hriadky. ~Aká tu ľúbezná vôňa ti vychádza z ústočiek sladkých, ~ 3918 16| nevonia už tak, ako kedysi voňal,~~~~~~10.~~~~ ~~~~ani dozreté 3919 17| zarodia lepšie, ~i kvety voňať viac budú, i lichva viacej 3920 16| prameňov prýšti i čistý voňavý medík. ~Na takom šťastnom 3921 4 | tu, kvet milých ďatelín vonia, ~Váh si ľúbezne hučí a 3922 12| zišlo sa na svadbu sem, kde Voňka si Zamysla brala ~Len čo 3923 14| čo hľadám ho každý deň vonku,~~~~~~10.~~~~ ~~~~po hájoch, 3924 21| pnie sa, ~ešte aj vavrínom vonným, až celé sa zaskvejú v kráse.~~~~~~ 3925 18| črieda už do tieňa pod lipy vošla.“ ~. ~CHVALKO ~. ~„Keď teda 3926 20| toľkí, ~koľko sa ich len vošlo a koľkí sa vládali vtlačiť. ~ 3927 21| tak po nich, stojacich vpredu, ~do spevu dajú sa zborom, 3928 5 | žriedel horúci prameň ~vrie vprostred bystrého Váhu, už zora začína 3929 9 | nastaviac dokorán ústa, ~vpúšťal priam do gágora ten nápoj 3930 13| jabloň zas kyslastý šťaveľ, ~vrabčeka orol bystrý : tak i nás 3931 3 | pinkou vrabec sa stane a vrabcom nech zostane pinka, ~borievka 3932 7 | Zemislav vravel, keď z mesta vracal sa domov, ~zaspievať pesničku 3933 10| ozvenou zvučnou sa mu sem vracalo všetko.~~~ . 3934 1 | dube porastú drienky, ~skôr vrana slávičí spev a slávik zas 3935 1 | spev a slávik zas započne vraní, ~než by ho prestala sláviť 3936 4 | spievam, ako tá chripiaca vranka,~~~~~~50~~~~ ~~~~keď sa 3937 11| prirobil štvorhranné nohy, ~nad vranku okrúhlu jej tiež štvorhranné 3938 18| domov, hľa, gazda vám otvára vráta.“ ~Tak zvučným hlasom spieval, 3939 16| neprestal krákať tam pri vrátach na breste havran, ~predsa 3940 17| na to spŕchne a do noci vráti sa zase, ~odkryje poklady 3941 5 | zas po vrch do ruky bohovi vrátil. ~I spieval vodník o tom, 3942 13| toľkúto vinu), ~že sa späť vrátim zasa k tej pastierskej robote 3943 17| cestou, až zrazu pristúpil k vrátkam ~a zazrel v chalúpke milú, 3944 1 | krivánskych strání, ~ktorí mi vraveli o ňom a chváloreč nemala 3945 11| čriedu, blíž k nemu zašiel a vraví : ~. ~PRISLAV ~. ~„Všade 3946 13| Bojka už Horislav nemal čo vravieť ; ~s radosťou ponuku prijal 3947 6 | budem rozhodcom vaším,“ vravím mu s úprimným srdcom,~~~~~~ 3948 19| Ach, čo to, Miloslav, vravíš ! Kiež za pravdu musím to 3949 21| nikdy ~ani tvár zabijaka, ni vražedné kopije, meče. ~Pokvitne 3950 21| môže, ~ovocie bude triasť z vŕb a zo šípov oberať hrozno. ~ 3951 5 | vlasov, ~na pokrivených vŕbach sa práve chystali knísať. ~ 3952 12| kde rieka ohnutá jak luk ~vrbinou bežala, hučiac, a kde sa 3953 8 | obrástol šachor a zlatisté vŕbové prútie, ~tam zasa strmými 3954 4 | piesku ľahli si na breh, kde vŕby vrhajú tiene, ~i tvoja jahnica 3955 5 | dna. ~A naplnený zas po vrch do ruky bohovi vrátil. ~ 3956 6 | teda Pomýľ a Bazák si odevy vrchné hneď zvliekli ~a uprostred 3957 4 | zídené v zboroch ~tam vo vrcholcoch hája už víta ju veselým 3958 16| raz, sa zavrela napokon vrchom ~a smrť, tá neúprosná, mu 3959 15| zohrieval skrehnutú zem vždy vrelejším slnečným lúčom ~a silu k 3960 9 | velikánskych kadí – kým vretenom, vrždiacim v klade, ~nezačnú 3961 4 | ľahli si na breh, kde vŕby vrhajú tiene, ~i tvoja jahnica 3962 4 | prudký Váh ozvenu chytal, vrhanú do hviezdnej výšky, ~z prostriedku 3963 5 | vhrúžený v žiali, ~odrazu vrhli sa naňho, kde ktorá len 3964 6 | prv a chlapsky, vo troje vrhov. ~A tu sa schádza k nám 3965 6 | pasy idú ~v zápase vo tri vrhy. Nuž teda zo všetkou silou ~ 3966 5 | kých žriedel horúci prameň ~vrie vprostred bystrého Váhu, 3967 4 | hučí a včielky v topoli vrndžia. ~Začni ty Slavomilovi, 3968 7 | chválil nadanie moje, ~že z vrstovníkov všetkých som súci najviac 3969 10| Okrajom nad vlnkami breh vrúbia blyskáče žlté ~spolu s belasou 3970 12| ďalekých belasých hôr, čo vrúbili úpätím roveň, ~zurčiace 3971 8 | hájov, lahody plný, hneď vrúcnejšou muzikou zaznie, ~a ešte 3972 3 | jeho piesne, keď nôtil si z vrúcnosti srdca, ~abo keď zamĺkly 3973 21| pred vekmi ešte, ~čakaný s vrúcnou túžbou ; ten, o ktorom hlásali 3974 17| si bola, ~z tvojich úst vrúcnych znel hlások, čo prevýšil 3975 2 | kým prepelička ťuká a vŕzga si chripľavý chriašteľ ~ 3976 16| alebo sadne si tam, skiaď z vŕška je najkrajší výhľad ~na 3977 10| zavše. ~Odtiaľ sa dvíhajú vŕšky a brčkavé viničky nesú, ~ 3978 9 | velikánskych kadí – kým vretenom, vrždiacim v klade, ~nezačnú vytláčať 3979 7 | buky, až k nebeskej výšave vspäté, ~zakryli húštinou šera 3980 8 | píšťalu tvoju zas Oslav. ~Vstaňte a poriadky robte, lebo sa 3981 19| MILOSLAV ~. ~Lenivý Bratroslav, vstávaj ! My pri čriedach bez spánku 3982 16| hlave vlasy priam dupkom vstávajú hrôzou, ~najmä keď z temných 3983 13| a zlý duch, čo do neho vstúpil ~tam na tom trasovisku, 3984 3 | keď jar príde opäť, i keď vtač zaspieva zase, ~pre píšťalôčku 3985 12| hájom vždy zbory spevavých vtáčat, ~kravičkám dojným teľce 3986 18| krahulca ukrutného sa obáva vtáčatko malé: ~tak by sa záhubnej 3987 7 | všetko ti sprosté. ~Ani len vtáčatku doma, čo väzníš vo svojej 3988 14| ozvena, nesieš ~rozmilé vtáčie spevy i spevavých pastierov 3989 11| krásnoperý a zvučného hrdielka vtáčik ~a že spanilé piesne on 3990 3 | pastierska Múza. ~Spevavé vtáčiky všetky, čo predtým sa zlietali 3991 7 | sa naspäť. ~To budú tvoje vtáčki, i s potomstvom, nech sa 3992 8 | KOZLÍK ~. ~„Háje milé sú vtákom, list brečtana bradatým 3993 15| každému radosť, ~odporné vtieravé chladno žeň z polí vetríčkom 3994 9 | Je tam i veverička, no vtipný rezbárov nápad : ~3kriabe 3995 11| cnosťou aj nábožnosťou, i vtipom i múdrosťou veľkou.~~~~~~ 3996 2 | plavne skáču a úchytkom vtláčajú bozky ~blyskáčom, puškvorcom 3997 20| vošlo a koľkí sa vládali vtlačiť. ~Trikrát sa pokloniac najprv, 3998 5 | už zora začína bronieť. ~Vtom vymrští sa náhle a zmizne 3999 19| Nejlepšie baranča ešte mu vyberiem zo svojho kŕdľa. ~Ale čo 4000 13| blahom nabitá bola, ~sám si vyberúc pustý, čo ani zbla z tohoto 4001 18| týchto hrušiek si zajedz, sú výborné, hniličky všetky ~a sladké 4002 11| najzdravšia tráva tam bujnela výbornej chuti.~~~~~~90~~~~ ~~~~Všetko 4003 1 | všetkých okolných pastvísk ~výborných pastierov množstvo, by stretli 4004 13| strieborných misách mu nosili vybrané jedlá ; ~do uší zunela mu 4005 9 | pastier a za ktorý dal som mu vybrať ~z celého svojho kŕdľa tie 4006 13| končinu šíru, ~či už na východ slnka, či na jeho úchvatný 4007 9 | draky,~~~~~~40~~~~ ~~~~k východu slnka letí ; no čím viac