| Table of Contents | Words: Alphabetical - Frequency - Inverse - Length - Statistics | Help | IntraText Library |
| Ján Hollý Selanky IntraText - Concordances (Hapax - words occurring once) |
Selanka
4008 16| ako má lichva, ~keď na jar vychutnáva lúk žírnych bohatstvo všetko, ~ 4009 11| bohatstvom statku. ~A kto by vychválil dosť tú udatnosť jeho a 4010 11| a mlieka toľko mali, že vycicať nadá sa ani. ~Čriedy sa 4011 5 | Koľko má utopencov, on vyčíslil naspamäť presne. ~A potom 4012 14| Druhý rok míňa sa už, čo vyčkávam každú noc naňho, ~keď chvíľa 4013 7 | ešte kozičku cicia a vemeno vydája celkom. ~Niekedy, keď jem, 4014 13| hneď sa aj zviechať musíš a vydájať škuráty vzdorné, ~a prv, 4015 12| potôčiky tiekli a krútili výdatné prúdy ~sem a ta po pláni 4016 4 | zavrátil voly, no kým som sa vydriapal z húštia, ~vždy menej bolo 4017 7 | potomstvom, nech sa len šťastne ~vyďube z vajíčok ; tebe tu ľúbostne 4018 2 | kopcov ~rozvíja puky svoje a vydúva maličké hrozná. ~Tam tmavé 4019 7 | nežné ústočká ich tiež by vydýchli jemnejšiu vôňu ~ako na oných 4020 16| kropaje rosné, ~navôkol vydychuje vždy čerstvú príjemnú vôňu ~ 4021 14| spoločnosť nebaví smutnú, ~vyháňam svoju čriedu, tie ovečky 4022 13| pukajú zore, už pod hole vyháňať čriedu ; ~celý deň sa vláčiš 4023 18| ktorú trúbiš, keď prvýkrát vyháňaš stádo ~za rána po dlhej 4024 1 | všetky bystré ! Zdá sa, že vyhla sa čriede~~~~~~10~~~~ ~~~~ 4025 11| PRISLAV, DIVKO ~. ~Keď Prislav vyhnal ovce von z hája na šíru 4026 18| Prestaňže, trúba, hučať, už vyhnali zo dvorov lichvu.“ ~Tak 4027 6 | zakvačení v sebe chce každý výhodu získať. ~Krútia sa neustále 4028 21| keď v súťažiach ceny vždy vyhrával jednostaj len on : ~pomaly 4029 6 | našim a mne si pririekol výhru, ~keď sme o ceny vtedy pod 4030 10| štepnica skrytá mu všade, ~vyhúda spanilé piesne tým ľúbezným 4031 11| pastiery v obľube mali. ~A keď vyhúkli časom už na hrobe sadené 4032 4 | každý rok lichvu, ~lebo vyhynie ľuľok i rastliny s jedovou 4033 21| dojným. ~Byliny jedovaté tiež vyhynú po pastvách našich ; ~iba 4034 17| zvučnej dúčeli svojej : ~„Vyjdiže, mesiačik jasný, a posvieť 4035 21| kostole iba,~~~~~~70~~~~ ~~~~vykľul sa z neho majster, čo prekonal 4036 16| nezvládla hudba ~to, čo vykonať stihli dnes tvoje presladké 4037 19| Teda sa pripojme aj my a vykročme v radostnom zbore.~~~ . 4038 2 | puškvorcom mladým, čo zo dna tam vykvitli práve. ~I hybký vinič vôkol 4039 21| ako hyacint včasný, keď vykvitne z poliatej hriadky. ~Aká 4040 21| Roztomilé pacholiatko ! Ty samo vylaď ma k piesni, ~akú som ešte 4041 9 | naše hrdlá, keď víno ich vyladí k piesni, ~nemôžu ostať 4042 7 | na váš nápev len môže si vyladiť speváčik hrdlo ? ~Zabudla 4043 19| nevidel jakživ), ~a hneď nás vyľakaných aj sladkými slovami teší : ~„ 4044 13| strakou stráča, keď prvý raz vyletí z hniezda. ~A tam v palácoch 4045 7 | 110~~~~ ~~~~často si vyletia voľne, lež vždycky vrátia 4046 3 | svoje. ~A vydesení vôkol psi vyli ; i koníčky lúčne ~spustili 4047 1 | nemocí rozmanitých, ich možno vyliečiť všetky. ~Tak spieva zvučným 4048 2 | veselého len čistú vždy vylievať radosť.~~~ . 4049 13| keď ho čos’ ofúklo razom, ~vyliezať začína z neho, a klamať 4050 5 | suchý breh zrazu z vĺn Váhu vyliezol vodník ; ~mnúc s očí studenú 4051 13| prevýši mesto. ~Do vôle vylihujú si, i sedia v temnistom 4052 5 | priviazali tam o peň. ~Snažil sa vymknúť, ale on nemá na piesku vlády ~ 4053 5 | zora začína bronieť. ~Vtom vymrští sa náhle a zmizne do hlbín 4054 4 | húštin tmavých ~prv, ako vymyslel by lesť nástrah na krotké 4055 4 | pastiery neprestanú to meno vynášať k hviezdam. ~. ~KRASLAV ~. ~ 4056 8 | druhom spieval ; až Ľubko vyniesol výrok : ~. ~ĽUBKO ~. ~„pastiery 4057 21| obháňať čriedy : ~ale keď vynikol spevom a prevýšil okolo 4058 16| priučiť spevu. ~Koľko to vypadlo sĺz, keď tú zvesť pastieri 4059 6 | jak títo medzi sebou, keď vypäli k prasknutiu svaly, ~točia 4060 4 | bludárky-kozy tu na brečtan vypínať budú, ~pastiery neprestanú 4061 16| potôčky clivé, ~jednako vyplakať žiaľ ni doteraz nemohli 4062 11| naše piesne si žiadaš, ~vyplním želanie tvoje. No radšej 4063 21| vítal pachoľa božie. ~Ale ty vypočuj si ju, ty zo všetkých najmilší 4064 9 | ktoré podvihneš pohár. ~Kto vyprázdni ho do dna, sud uvidí s vrazeným 4065 5 | jeden dlžizný dúšok roh vína vyprázdnil do dna. ~A naplnený zas 4066 16| teší volček, keď oráč ho vypriahne z jarma,~~~~~~140~~~~ ~~~~ 4067 6 | podáva črpák, čo vystrúhal z výpuku lipy. ~Nuž napil som sa 4068 18| Ja budem potom vinný, keď vypustia do hrotka málo ? ~Zahučže, 4069 12| pozrela naňho, ~Lel z luku vypustil šíp, v stred srdca ich zasiahol 4070 5 | hviždiace vetry ~z jaskyne vypúšťal zavše, jak von sa rútili 4071 4 | bukoch šušky by mohli odrazu vyrásť,~~~~~~110~~~~ ~~~~akoby 4072 3 | pastierska Múza. ~Keď stromky vyrastú už, hrob zaštítiac klenutím 4073 18| Uprostred čela mala vraj bielu výraznú hviezdu, ~od šije biely 4074 16| hudbou dúčele milej, ~keď vyrezával do briez tie svoje spanilé 4075 8 | píšťalu, hľa, je umný to výrobok veru : ~horná časť z jedného 4076 5 | keď sa priblížila i jeho výročná slávnosť ~a z končín ďalekých 4077 11| ako ich uctievať treba, i výročné slávnosti určil. ~Obeť sám 4078 8 | spieval ; až Ľubko vyniesol výrok : ~. ~ĽUBKO ~. ~„pastiery 4079 8 | pastiera premôcť, či aspoň len vyrovnať sa mu !~~~~~~60~~~~ ~~~~ 4080 11| skvelým~~~~~~50~~~~ ~~~~vyrytý na druhom dienku. Cez oheň 4081 7 | prekopem okolo pôdu a vysadím záhony kvetov : ~tu krajšie 4082 3 | pastiery, hrob a okolo vysaďte lipky, ~doprostred konvalinky 4083 11| pluhom, jak štepiť strom, vysádzať révu, ~veď rástli do jeho 4084 14| až ako skosená vňať som vyschla na všetkých údoch. ~Teda 4085 16| pole, čo v ohnivom úpeku vyschlo. ~. ~ĽUBISLAV ~. ~Na všetkých 4086 9 | dokončí pieseň, hneď prelieva vyschnuté hrdlo. ~Potom zaspieva iné, 4087 7 | únavou chrípne hlas v hrdle vyschnutom spevom ! ~Darmo si zodieram 4088 7 | príhodné miesto, sám som ho vysedel časom, ~často chodievam 4089 11| trblieta slnko, keď jasné vysiela lúče, ~krajšie sa modravou 4090 9 | smiali, a aby sa smiali viac, výskal,~~~~~~80~~~~ ~~~~Keď Výboh 4091 14| rohatého capa jak posla vyslala za ním. ~To isté skúsim 4092 20| pastieri potom, keď posol vyslaný z neba ~z celého ľudstva 4093 14| zdráhal prísť azda, či dokonca výslovne nechcel ~dostaviť sa mi 4094 14| zrkadle vôd raz uvidieť vysnené ústa. ~Čo si mám teda počať, 4095 8 | zurčal zvučne. ~Po krajoch vysoká tráva tu a tam vyhúkne hore, ~ 4096 14| bieleho rúna, ~na holé, vysoké kopce, skiaď do kraja ďaleko 4097 21| brečtanom tiež, čo na dubce vysoko pnie sa, ~ešte aj vavrínom 4098 21| ju jak nízku tou svojou vysokou mysľou ! ~Veď predsa nepohrdlo 4099 13| nezná nik márnosti nízke, ni vysokú nádheru nezná. ~Ach, prečo 4100 3 | hora, trúchli, i ty žiaľ, vysoký Kriváň, ~zaplačte žulové 4101 10| domy sa pnú priam do sivých vysokých mrakov, ~nahladko kresané 4102 21| otcovi na slávu ~tam hore na výsostiach a pokoj ľudu tu dolu. ~Nuž 4103 7 | xx~~~~Ľúbezne vyspevoval vždy Slavko za čriedou svojou ; ~ 4104 2 | vedno sa bavia, ~piesne si vyspevujú i pre milých venčeky pletú. ~ 4105 7 | znie hlas, ktorý nemôžeš vystáť, ~hoci tak ľúbezne plynie, 4106 10| nádherné všetko v tom hrmotnom výstavnom meste ! ~Rad-radom domy 4107 7 | kozinkách mäkkých, ~ktorými vysteliem bydlo, len aby príjemné 4108 6 | 30~~~~ ~~~~Už každý vystiera ruky a druhého uchopí pevne. ~ 4109 2 | trojklanným kmeňom ~na hrču vystlanú mäkko, veď mach ju obrástol 4110 6 | hneď mi podáva črpák, čo vystrúhal z výpuku lipy. ~Nuž napil 4111 21| svornosti tónov. ~Jak bleskom vysvietenú keď potom jaskyňu nájdu ~ 4112 11| vďační rodáci zdvihli, ~vytešúc do kameňa, hľa, takýto pamätný 4113 20| hodnú strávili chvíľu, ~vytiahli pastierske dary a predniesli 4114 21| sa narodíš pre nás, svet vytiahnuc z odvekej biedy. ~Ty si 4115 21| spasú jednu, už druhá sa vytisne zápäť. ~Do nádob nabitých 4116 9 | vrždiacim v klade, ~nezačnú vytláčať mok a pokým nestečie všetok,~~~~~~ 4117 11| Rusalka mladá chce mu z rúk vytrhnúť čašu. ~Kúpala plodonosný 4118 10| húštin k spánku, ~nestíchne, vytrvá sám, až pokým nevzplanú 4119 7 | gajdovať začnem. ~Keby bol vytušil vtedy, že taký stanem sa 4120 21| čakaný, ľudom ~Spasiteľ vytúžený, že leží v tesaných jasliach ~ 4121 9 | náhodou nad hlavu zdvihla, ~vytvorí držadlo-uško, za ktoré podvihneš 4122 1 | mu aj prikázal hneď, nech vyučí pastiersky dorast: ~ako 4123 21| slabučkou parou. ~Neskôr, keď vyučil ho sám vznešený Čestislav, 4124 7 | žinčicu s mliekom, ~oštiepky vyúdené, i hrudy čerstvého masla, ~ 4125 18| až znova čakaná jar vás vyvedie na šíre paše. ~Choďte, jalovky, 4126 15| chrastiach si uvijú hniezda a vyvedú zase z nich mladé.“ ~. ~ 4127 13| znavený chôdzou a keď som ho vyviedol z hory ; ~v dolinke pri 4128 14| Často i k studničke tej, čo vyviera v údole nízkom, ~chodievam 4129 15| i každý junček už dávno ~vyvoláva ťa denne tým túžobným bučaním 4130 15| VYVOLÁVANIE JARI~Selanka 15~ ~~~ ~~~~ 4131 7 | paničiek v meste ním iste vyvoláš závisť. ~Mám i dve hrdličky 4132 13| radosti čistej ~a brudný vyvolil si, klam viacej než pravdu 4133 9 | dúbravou lámu, ~z koreňa vyvracajú i nejednu pokojnú sosnu. ~ 4134 10| hlava ma bolí, čo som ju vyvracal k výškam, ~aby som obtiahnuť 4135 5 | ho ku nohám boha jak obeť vyvrátil celý~~~~~~70~~~~ ~~~~a načrúc 4136 11| mohutných stromov, ~na kopce vyvýšené zas chrámy, a stanovil spôsob, ~ 4137 12| nízka bola, len vŕšok ju vyzdvihol nad kraj ; ~klenul sa vinič 4138 1 | Ale čo robíš s nimi, že vyzerá každé tak dobre ? ~Od paše 4139 16| rozliehal poľom. ~Nech akokoľvek vyznie, spev môj si teraz tiež 4140 13| Tu ste si obydlia svoje výš zdvihli v nádhere pyšnej,~~~~~~ 4141 5 | zas naspäť do vzdušných výšav. ~Zaspieva ďalej, ako zem 4142 7 | prastaré buky, až k nebeskej výšave vspäté, ~zakryli húštinou 4143 20| zvratných koľajoch svojich ~vyše polcesty hviezdy už prebehli 4144 3 | čo pniete sa do hviezdnej výše, ~kvíľte, potoky, rieky, 4145 16| na miesto blaženosti, čo výši sa nad všetkou túžbou ; ~ 4146 13| 10.~~~~ ~~~~prudký dážď vyšibe ťa a potom zas páľava slnka. ~ 4147 13| 60~~~~ ~~~~a do rúch vyšitých zlatom sa začal odrazu haliť, ~ 4148 12| ZORISLAV ~. ~Daj šatku vyšívanú, daj, mladucha, ku bráne 4149 12| rýchlo dojiť, priasť rýchle a vyšívať umne ! ~Aká je starostlivá 4150 13| bohatým rúchom, čo zdobia výšivky umné, ~dodané z cudzích 4151 20| veľkú ! ~Ni nebies hviezda výška sa nemohla radosti zdržať, ~ 4152 11| nebies belasých čnie, kde vo výške stráca sa zraku ; ~nijaký 4153 16| chalúpky takej rád potom vyšľahne požiar ; ~nespieva iba dievča, 4154 11| svojom základe budú ~do výšok dvíhať sa Tatry, kým zostane 4155 7 | nechceš. ~Ešte som nebol vyšší, jak býva dvojročný junček, ~ 4156 19| držíte stráže ! ~Strach si vyžente zo sŕdc i všetkej zbavte 4157 21| po pastvách našich ; ~iba výživná tráva rásť bude prekrásnym 4158 4 | poliach k úžitku budú len výživné byliny bujnieť. ~. ~BRATOĽUB ~. ~ 4159 7 | tisový obušok, kozu, i vzácnu Uhlenu – ovcu, ~i jalovičku 4160 6 | taktiež si Bazáka v ochranu vzali. ~Nuž teda Pomýľ a Bazák 4161 6 | pružne vo pravo, vľavo hneď vzápäť. ~Znoj prúdom rinie sa po 4162 13| častých my ani nevieme mená. ~Vzbudení zo spánku zrieme jas ľúbeznej 4163 20| slabý plač dieťatka Panny ~vzbudil ho uprostred noci, rád by 4164 8 | novou silou i čerstvosťou vzbudilo k ránu.„ ~. ~KOZLÍK ~.~~~~~~ 4165 21| tvoju skazu vždy myslia, ~vzbúria sa proti tebe, lež i tých 4166 5 | a načrúc nového vína, vzdal Svatovítovi poctu. ~Žiadajúc 4167 11| všetko mu priali. ~Bohom vzdať štedrú poctu on často nabádal 4168 21| zbožne ti najhlbšiu poklonu vzdáva, ~nad teba nakláňa sa a 4169 21| po zem tvárami sklonia, ~vzdávajuc nemluvniatku tú zo srdca 4170 4 | poľnými spevmi nech mu dnes vzdávame vďačnosť. ~Netupil Slavomil 4171 13| musíš a vydájať škuráty vzdorné, ~a prv, než pukajú zore, 4172 2 | matkách jahňatá šantia ~a vzdorové barance už klať idú sa drobnými 4173 2 | roja a lahodne zvučiace vzduchom ~sadajú v kalichy kvetov, 4174 21| bral do úst piskory gájd a vzdúval ich slabučkou parou. ~Neskôr, 4175 6 | telá, ~klesajú s ťažkými vzdychmi už celkom zmorené údy.~~~~~~ 4176 1 | naprázdno odišiel každý, on vzhrával preteky vždycky, ~ceny pripadli 4177 3 | nehryzte ujaté lipky a na hrobe vzídené kvety. ~Rásť budú lipky 4178 21| jednostaj len on : ~pomaly vzmáhať sa začal a zhromaždil majetok 4179 21| Neskôr, keď vyučil ho sám vznešený Čestislav, hudec, ~ktorý 4180 2 | blíž k nemu sa na krídlach vzniesol,~~~~~~20~~~~ ~~~~pozdravenie 4181 21| potom ~prudkejším duchom ma vznieti a schytí k rozletu ešte, ~ 4182 10| krásou, čo sála z ľalií vznosných. ~Hladinou kačiatka svižné 4183 14| pomedzi riedky tieň klenby, čo vzopäli haluzím duby, ~i skočným 4184 10| nahladko kresané zo skál ich vzpierajú honosné stĺpy ! ~Doteraz 4185 11| nad hrobom praotca Sláva ~vzpína sa do výšavy a celý ho zastiera 4186 6 | bukoch, čo k výškam hviezd vzpínajú hlavy ~a cez deň do šírok 4187 19| radosť veľká nám napĺňa vzpružené srdcia, ~akoby na nebesiach 4188 8 | poprieť ! ~Prevýši vysokým vzrastom i dvojročné barany mnohé.~~~~~~ 4189 2 | kre, v húštine každej sa vzrušené vtáčatá hlásia : ~z nízkeho 4190 11| Doteraz čudujem sa a celý som vzrušený s toho, ~ako po strašnej 4191 12| ŽARKOSLAVA ~. ~„Vie spievať všakové nôty, priam akoby peničím 4192 9 | brečtan, papradie, ruže, ~kvet všakový tam vidno, i čriedy, pasienky, 4193 19| Strach si vyžente zo sŕdc i všetkej zbavte sa bázne :~~~~~~30~~~~ ~~~~ 4194 19| lebo vám teraz a spolu i všetkému na svete ľudstvu ~zvestujem 4195 12| tak ona prevýši tu a vo všetkom dievčatá všetky.“ ~. ~ZORISLAV ~. ~„ 4196 15| krepčiť opäť pri poľných zábavách našich.“ ~. ~DIEVČENCE ~. ~„ 4197 13| napriek,~~~~~~110~~~~ ~~~~k zábavám noc vám slúži, deň zasa 4198 9 | druh môj, Dobroslav milý, a zabávať budeme sa tu,~~~~~~90~~~~ ~~~~ 4199 16| zavrátia ich, ak do hája zaberať začnú.~~~~~~40~~~~ ~~~~„ 4200 21| neuzrie nikdy ~ani tvár zabijaka, ni vražedné kopije, meče. ~ 4201 17| capa Perúnovi, aj ostatným zabíjam capa, ~a denne veselou piesňou 4202 13| že si ma onehdy našiel ~zablúdeného v lesoch a priviedol k strateným 4203 2 | všetko plné, kde pohľad len zablúdi vôkol, ~a plné veselosti, 4204 13| našiel raz Bojka, ktorý tu zablúdil ~na smrť znavený chôdzou 4205 1 | štebotať vtáci, ~čriedy sa zabudli pásť a pozorne dvíhali uši ; ~ 4206 16| ale sa uspokoja a po čase zabudnú celkom. ~Prestáva mrazivý 4207 1 | HÁJISLAV ~. ~Akože zabudnúť možno a držať zavreté ústa ? ~ 4208 2 | červenou žiarou ~a z neba začala hnať noc hustú i temravé 4209 1 | narastie na tele vlna, ~ako zachádzať s nimi, by nevrhli jahnence 4210 13| Poriadok stanovený si každý zachová riadne ~v líhaní, v stávaní 4211 13| takto tvoj nehodný syn si zachoval úprimnú radu ? ~Veď si mi 4212 11| nazývať všetci. ~Aby sa zachovala i v srdci krajanov navždy ~ 4213 6 | trávou pomedzi krovie, kde zachrípli koníky lúčne ~ľúbezným svrkaním 4214 19| pojašených, strach veľký zachvátil všetkých. ~Žiara dolu sa 4215 8 | Ľubka vtedy. ~Ľubko, keď zachytil hvizd, hneď prišiel a úlohu 4216 1 | BORIMÍR ~. ~Teraz už začínam chápať i pastierov z krivánskych 4217 5 | milom povodí Váhu ~neváha začínať spev svoj ; bez trémy inštrument 4218 8 | sebe vždycky ; ty, Kozlík, začínaš prvý, ~po tebe začne Oslav ; 4219 15| rozhojni každému radosť ! ~Začneme po horách zase i po žírnych 4220 11| veselí pastieri, taktiež ~začnite vždycky pri ňom a pri ňom 4221 8 | sa všetko. ~Nuž, Kozlík, začniže teda, s Oslavom striedať 4222 8 | som s pomocou tvojou ; keď začuli dúčeľu moju ~mladé pastierky 4223 7 | 120~~~~ ~~~~zdvihne sa na zadné laby a skáče, ako ja skáčem. ~ 4224 4 | bolí ma ešte, jak sa mi zadrel doň tŕnik, ~keď som náhlivo 4225 14| za milým mojím. ~Ak by ho zadúšal smäd a prudká páľava žízne, ~ 4226 8 | prekrásne piesne ; čo vari tu zaháľať máme, ~keď ozýva sa vôkol 4227 2 | list bukových temien, tmy zaháňa do dolín nižšie ~a jeho 4228 14| ligotom iskrí na vlnách zahmlenej riavy. ~Každučké zvieratko 4229 8 | kebys’, Kráska hrdá, sem zahnala na pašu čriedu, ~šum hájov, 4230 8 | vám za to. ~Ak prehrám, zahodím preč, ta do Váhu, zmotané 4231 7 | prekopem okolo pôdu a vysadím záhony kvetov : ~tu krajšie rástli 4232 16| hájov, ni ovocie z odvekých záhrad, ~zo stromov nehynúcich, 4233 8 | viničným pahorkom škorce, ~záhradám zhubný cap je a lúpežné 4234 17| húštiny krovia. ~Pred oknom záhradka pekná plná je pestrého kvietia ~ 4235 15| kvietím i nahé doteraz ešte ~záhradky naše a lúky, váb zo štepa 4236 8 | gajdoši hneď tú našu nám zahrajú nôtu. ~Už každý šípový krík, 4237 7 | trstín. ~Na akú len chceš, zahrám pre teba, ľúbezná moja. ~ 4238 3 | chytí a na nej sa odváži zahrať ? ~K ústam ju nepritkne 4239 18| vtáčatko malé: ~tak by sa záhubnej liene báť mali aj dievčence 4240 21| závidieť hodnosť a želieť záhubu svoju. ~Ale ty porazíš všetkých, 4241 8 | Dvaja pastiery mladí aj zahvízdali na Ľubka vtedy. ~Ľubko, 4242 13| veď som vtedy mohol i zahynúť hladom a smädom ~a nikdy 4243 12| keď zjari zakvitne celá a zahýri maňavou farbou.“ ~. ~ŽARKOSLAVA ~. ~„ 4244 18| zrak bystrý, nuž nájde ju zaisto ľahko, ~najmä keď zazrel 4245 17| mi na chodník trochu ! ~Zajac, ty nepredbiehaj, a sova, 4246 3 | pastierska Múza. ~Nech sa zajaca pes už, nech vlk sa už obáva 4247 11| pastierov našich a odháňať zajaté čriedy ; ~varu jediný jeden 4248 19| smotanou čerstvou si dolu zájdeme na trh ? ~Ale prečo by ležal 4249 18| páči, ~z týchto hrušiek si zajedz, sú výborné, hniličky všetky ~ 4250 11| vôňu. ~I dneska mienil som zájsť sem na toto posvätné miesto ~ 4251 4 | naše pastierske piesne; ~zajtra v povďačnú obeť mu bieleho 4252 11| potečie tu, kým na svojom základe budú ~do výšok dvíhať sa 4253 21| väzňov z ich ukrutnej moci ; ~zakľaješ samo peklo, nech tlamu už 4254 8 | hudbe Víly ; k nim Veles sa zakráda z húštia. ~Dal mi ju z Liptova 4255 5 | žalostný nárek, ~hneď sa blíž zakrádali a po tichých nečujných prstoch ~ 4256 9 | oráči alebo ženci. ~chlapci zakrepčia zápäť, tak ako si dupkajú 4257 7 | nebeskej výšave vspäté, ~zakryli húštinou šera a chladnou 4258 21| bezdnej mrákoty pekiel : ~zakutí v rinčiacich putách aj so 4259 6 | tak schýlené chrbty. ~Tak zakvačení v sebe chce každý výhodu 4260 6 | ľavými súčasne pravé – zakvačia v objatí tuhom. ~A na lopatkách 4261 13| pasú a šantia, ~jak sady zakvitajú, a či už poriadkom ročným ~ 4262 2 | pestrých pažitiach, hľa, zakvitli hrušky i plánky, ~ich kvet 4263 12| uprostred hája, ~keď zjari zakvitne celá a zahýri maňavou farbou.“ ~. ~ 4264 21| plásty.~~~~~~120~~~~ ~~~~Zakvitnú skaly holé a do tráv sa 4265 19| tu znezrady v očiach sa zaleskla prejasná žiara, ~~~~~~20~~~~ ~~~~ 4266 14| každú noc naňho, ~keď chvíľa záletov príde, čo hľadám ho každý 4267 3 | klenutím vetiev, ~hrdličky, zaleťte ta a hrkútajte mu v chládku. ~ 4268 12| nej niekto ? ~Vidno, že na zálety si nadarmo nechodil veru.“ ~. ~ 4269 20| Aká to potecha sladká tam zaliala matičku čistú ! ~synáčka 4270 21| dúčeľu stískať. ~Ak sa ti zaľúbim touto, nuž možnože neskoršie 4271 17| si ty našla tiež takúto záľubu vo mne ; ~a ozaj, prečo 4272 3 | vrúcnosti srdca, ~abo keď zamĺkly sedel, nuž svojou ho oblažiť 4273 5 | šírky rozhodia vlasy a hnáty zamocú do nich ~alebo rozprestrú 4274 12| svadbu sem, kde Voňka si Zamysla brala ~Len čo chalúpku celú 4275 13| pobral sa ihneď ~ku kozám zanechaným, kde pred samým Velesom 4276 10| k chalúpke svojej ; ~bol zaniesť do mesta syr i dvoje odstavčiat-jahniat ~ 4277 7 | hladinou pláva. ~Ak sa ti zapáči výhľad i na širšie priestory 4278 13| slnka, či na jeho úchvatný západ, ~alebo na mesiac jasný 4279 8 | tlačíte k tŕstiu, ~do bahna zapadnúť chcete ? Tu osnačky do vôle 4280 6 | tretí raz za pasy idú ~v zápase vo tri vrhy. Nuž teda zo 4281 6 | veliké kolo ~a piesok na zápasisku zdupú i rozryjú všetok. ~ 4282 3 | ty žiaľ, vysoký Kriváň, ~zaplačte žulové Tatry, čo pniete 4283 19| Vždy viac a ďalej sa šíri ~záplava čistého svetla, i na nás 4284 20| synáčka spanilého keď uzrela v záplave svetla~~~~~~10.~~~~ ~~~~ 4285 12| dáva. ~Nach dobrotivá Živa zaplaví úrodou polia, ~nech Belbog, 4286 11| najväčší boháč mať takú záplavu statku.~~~~~~80~~~~ ~~~~ 4287 1 | slávičí spev a slávik zas započne vraní, ~než by ho prestala 4288 9 | výjav taký, že čarodej, zapriahnuc draky,~~~~~~40~~~~ ~~~~k 4289 15| Ako sa zhrbený oráč, keď zapriahol do pluha junce, ~vybral 4290 21| Teraz ak nejaká je, i túto zapudíš razom. ~Prestane klamstvo, 4291 13| raňajšej žiary ~na nevi zapýrenom (a čo je krajšie než ona), ~ 4292 11| Tam od mohyly tichej, čo zarástla bohato kvietím, ~príjemné 4293 12| pohrôm chráni, ~nech štedro zarodí sad tým plodom, čo Kúpala 4294 17| budeme žiť, i stromy nám zarodia lepšie, ~i kvety voňať viac 4295 17| poškodiť mohli. ~Štep jeden zarodil už a ovocie chutné mal veru. ~ 4296 20| nechali lichvu ~na pašiach zarosených a spechali do slávnej stajne. ~ 4297 16| poliach blaženosť všetka ~zarovno s ním nám zmizla, kvet zvädol 4298 3 | prestalo pásť, hrýzť nechce už zaschnutú trávu, ~ne brehoch studených 4299 16| doľahla ťarcha, nás, pastierov zasiahla všetkých.~~~~~~20~~~~ ~~~~ 4300 8 | odkrýva zvoľna. ~Všetko hneď zaskveje sa, hneď všetko sa prebúdza 4301 21| vavrínom vonným, až celé sa zaskvejú v kráse.~~~~~~50~~~~ ~~~~ 4302 21| polohe nízkej ; ~a tak si zaslúžil raz i na sluchy pletený 4303 18| určené miesto. ~Pod krovom zasneženým, keď k jasliam a válovu 4304 11| Hodku.“ ~. ~PRISLAV ~. ~„Ak zaspievaš mi o ňom, a našom otcovi 4305 2 | tiene, ~už pastier Jaroslav zastal pri háji s belavou čriedou. ~ 4306 6 | uprostred kolesa piesku zastali oproti sebe.~~~~~~30~~~~ ~~~~ 4307 1 | neúrekom zdravé a pri nich tu zastať som musel. ~Hodne som pochodil 4308 11| vzpína sa do výšavy a celý ho zastiera tieňom. ~Krásne rastené 4309 18| Do rána napadá sneh a zastrie nám na zimu pašu.~~~~~~60~~~~ ~~~~ 4310 6 | schádza k nám zrazu priam zástup pastierov ďalších, ~čo napájali 4311 16| ochrancom naším, ~mocným zástupcom naším tam u otca večného 4312 20| nevyslať na svet tiež svojich zástupcov-poslov. ~A tí aj ihneď prišli ; 4313 11| včely raňajší kvet, nuž v zástupoch chodili za ním~~~~~~100~~~~ ~~~~ 4314 9 | menších pohárov ešte, ~do seba zasunutých a všetky obrázky zdobia. ~ 4315 16| a smrť, tá neúprosná, mu zaťala do hlavy kosu ; ~v horký 4316 5 | nemohli sa zdržať ni Rusalky zatančiť kolo. ~Oj, ako by ste radi 4317 5 | meňavej oblohy hviezdnej, ~zatíchlo všetko vôkol a zvieratká 4318 11| stíchne i sám slávik, nech zatíchnu pastieri všetci, ~nech ani 4319 5 | pieseň, ~potom vraj budú mu zato i v topení pomáhať rady. ~ 4320 6 | zjašené čriedy. ~Po trikrát zatočí jeden tým druhým vo vzduchu, 4321 14| Mora, pritlač a na prsia zavaľ sa celá, ~hrdús ho, Vlkolak, 4322 1 | mäkušká, hebká; lež viacej to zaváži, čo viem ~a čo ma priúčal 4323 16| tiahnu hrudnatou pašou, ~zavčasu zavrátia ich, ak do hája 4324 11| vetríčky k nám i ľúbeznú zavejú vôňu. ~I dneska mienil som 4325 18| tiché miestečko máme, je v závetrí hustého šípia ~a celá moja 4326 12| peria.~~~~~~80~~~~ ~~~~So zaviazaným zrakom tvoj družba ho obíde 4327 16| kuvikal kuvik a strašlivo zavíjal Belko, ~až sama miera rokov, 4328 20| objala si ho, ~do plienok zavinula ; i na útle vezmúc ho lakte, ~ 4329 4 | stromy ťarchu, čo ovocím zavisne na nich, ~vinica obťažká 4330 7 | v meste ním iste vyvoláš závisť. ~Mám i dve hrdličky milé, 4331 7 | hučky i rožky. ~Dnes už závisťou puká, keď na ne gajdovať 4332 12| keď za rannej rosy ~otvára zavitý puk a lepením rosičku pije.“ ~. ~ 4333 4 | pastiery budú mať hody a radosť zavládne u nich. ~. ~BRATOĽUB ~. ~ 4334 13| a pijú, čo hrdlo ráči a zavládze, ~celé dni hodovaním a samou 4335 7 | by som ho často, i jarček závlahy spravil. ~Alebo keby v lete 4336 3 | veselá tráva, ~v rytme sa zavlnil háj a radostne skákali ovce. ~ 4337 10| temená obrie i ponad oblačný závoj. ~Môžeš sa jasnému nebu, 4338 16| hrudnatou pašou, ~zavčasu zavrátia ich, ak do hája zaberať 4339 4 | doniesol, k Váhu. ~Hneď som aj zavrátil voly, no kým som sa vydriapal 4340 1 | Akože zabudnúť možno a držať zavreté ústa ? ~Veď väčšmi ľúbim 4341 21| peklo, nech tlamu už naveky zavrie. ~Prestanú potom vojny ; 4342 11| Chválospev bohom vzácny vždy zaznieval z jeho úst novo ~a nik sa 4343 21| prečo práve sem prišli, ~akú zazreli žiaru von na šerej oblohe 4344 1 | kto ho pozná, kto niekedy zazrie ho iba, ~musí ho uznávať 4345 11| tučnú čriedu, blíž k nemu zašiel a vraví : ~. ~PRISLAV ~. ~„ 4346 18| kde maninou, bludárka, zašla.~~~~~~20~~~~ ~~~~A keď sa 4347 17| pasienky žírne. ~Aj tam som zaštepil stromy a oplietol tuhými 4348 3 | stromky vyrastú už, hrob zaštítiac klenutím vetiev, ~hrdličky, 4349 10| veternej stanúc, ~berú ju pod záštitu, v stred zelenej tônistej 4350 15| lastovka svižká, ~tri razy zašveholí a zvestuje čakanej príchod.~~~ . 4351 13| oblohe meňavé ohne, ~alebo zažiada sa ti v diaľ hľadieť k pohoriam 4352 17| šťastnejší budem a stokrát viac zažiari šťastie, ~ak mi ty ruku 4353 10| tak zľahka, že sotva ju zbadáš, ~jarčekmi tisne sa v rybník 4354 9 | kroviny žltnúť i stromy zbavené plodov, ~miestami tu-tam 4355 19| hynúť a vlkov zlej besnoty zbaví. ~. ~MILOSLAV ~. ~Ja to 4356 19| vyžente zo sŕdc i všetkej zbavte sa bázne :~~~~~~30~~~~ ~~~~ 4357 12| okrášlili kvety, čo na lúkach zbierali všetci, ~do dvoch radov 4358 13| si vyberúc pustý, čo ani zbla z tohoto nemá. ~Černobog 4359 11| 120~~~~ ~~~~koľko zbojníkov pobil, keď z cudzích končín 4360 19| my a vykročme v radostnom zbore.~~~ . 4361 4 | blíži a vtáctvo zídené v zboroch ~tam vo vrcholcoch hája 4362 12| Ako pristanú hájom vždy zbory spevavých vtáčat, ~kravičkám 4363 8 | klásky sa belejú na lánoch zbožia. ~Výborní speváci boli, 4364 21| víta, ~klesnúc kolienkom, zbožne ti najhlbšiu poklonu vzdáva, ~ 4365 13| starosť do hlavy stúpa ~i zbridí sa mu všetko, a zlý duch, 4366 19| lieta ! ~Jak sa mu ligoce zbroj a ako, čudesne rinčí ! ~~~~~~ 4367 5 | temným, ~v desnej hrmiacej zbroji keď na žrebci snehobielom ~ 4368 2 | Sotva čo dennici líca zbroneli červenou žiarou ~a z neba 4369 4 | prostriedku neba slnko už zchádzať počalo zvoľna ~na znak, 4370 20| nik ešte nepočul krajší. ~Zdalo sa, že i skaly i vrchy a 4371 1 | tridsiatu prísadu jahniat, ~so zdarom odpeľhaných, už včlenili 4372 14| za milým mojím. ~Ak by sa zdráhal prísť azda, či dokonca výslovne 4373 15| dávno ~zo svojej výšky ťa zdravia a zvú ťa rozmilým trilkom.“ ~ 4374 8 | Kozlíka prvý : ~. ~OSLAV ~. ~„Zdravím ťa, milý môj Kozlík, ty 4375 13| pevnejšie ako skala a zdravšie než sosna či buk, ~a vašich 4376 13| život ! Len čo si trošíčku zdriemneš, ~hneď sa aj zviechať musíš 4377 5 | Zaspieva ďalej, ako zem zdunela dupotom temným, ~v desnej 4378 6 | kolo ~a piesok na zápasisku zdupú i rozryjú všetok. ~Hlavou 4379 16| spadla priam od úst dúčeľa zdutá. ~No čo si počať, povedz, 4380 4 | na pleci niesol ~a hnal zdúvadlom do nich prúd vzduchu, gajdujúc 4381 4 | sotvaže obkročiť zvládzu v šír zdúvané škuráty plné. ~. ~KRASLAV ~. ~ 4382 4 | budú tie svoje gajdičky zdúvať, ~kým budú vtáčatá spievať 4383 9 | chvosta, čo náhodou nad hlavu zdvihla, ~vytvorí držadlo-uško, 4384 19| rozvalený si pri ohni hasnúcom zdýmaš, ~fučíš jak naduté gajdy, 4385 10| ju pod záštitu, v stred zelenej tônistej tíše ! ~Ako sa 4386 21| Potom hneď zdobia jasle vždy zelenou chvojinou sviežou, ~jedličím, 4387 20| radosťou veľkou. ~Dvíhala zelenú trávu zem jednostaj úrodným 4388 16| kútov ~množstvo rozličných zelín, čo vládzu chorobu premôcť ~ 4389 8 | Už každý šípový krík, už zelinka každá tu kvitne, ~už lúky 4390 7 | svojej klietke, ~ako mi Zemislav vravel, keď z mesta vracal 4391 13| dvíhal a bláznivé bludárky zháňal, ~striehnuc jednostaj vlka, 4392 15| CHLAPCI, DIEVČENCE ~. ~Ako sa zhrbený oráč, keď zapriahol do pluha 4393 1 | jak títo šarvanci bystrí ~zhŕčili sa tam naňho, ver, ako na 4394 21| teba nakláňa sa a parou zhrieva ti údy. ~Tak nám už nastáva 4395 7 | sa hneď pastierky vôkol ~zhŕknu a s údivom vravia : Jak 4396 6 | piesku tresne, že kosti v ňom zhrkocú všetky ~a vôkol rozlieha 4397 5 | naliali vínom, ~a z neho zhromaždeným už budúcu úrodu veštil. ~ 4398 21| náhlivo zdobia si hlavy a zhromaždiac darčeky svoje, ~rozmilé 4399 21| pomaly vzmáhať sa začal a zhromaždil majetok taký, ~že sa stal 4400 8 | zveri sieť nastrojená ; a zhubná je pastierom láska.“ ~. ~ 4401 8 | OSLAV ~.~~~~~~90~~~~ ~~~~„Zhubné sú diviaky žitám, kým viničným 4402 5 | ste sa, nezbednice, tak zhurta pustili do mňa ? ~Rozviažte 4403 4 | BRATOĽUB ~. ~Príživník-štrkáč zhynie i nešťastnej ovsihy steblo, ~ 4404 3 | Hlasislav umrel ~a spolu zhynuli s ním aj všetky piesenky 4405 4 | jar nová blíži a vtáctvo zídené v zboroch ~tam vo vrcholcoch 4406 18| stádo ~za rána po dlhej zime ; ja po tebe opačnú začnem, ~ 4407 13| už zívať jednostaj musí, ~zimomriavky jak mravce liezť začnú mu 4408 18| jalovičkám, keď ženiem ich pred zimou domov.“ ~. ~PREDBOR ~. ~„ 4409 11| sadené kvety. ~Keď vôkol zimozeleň i do výšky pnúci sa brečtan ~ 4410 7 | sviežou~~~~~~90~~~~ ~~~~zimozeleňou riedkou, hneď zo dna čistučká 4411 16| krásy a rozkoše sveta. ~Zimy a mrazu tam nieto, niet 4412 13| západu schýlilo slnko, už zívať jednostaj musí, ~zimomriavky 4413 12| ňadrá stoknutou kytkou ~zišlo sa na svadbu sem, kde Voňka 4414 15| jasu, chmúrne. ~Len čo ty zjavíš sa u nás, hneď všetko ožívať 4415 6 | povzbudzuje svojho, že jastria až zjašené čriedy. ~Po trikrát zatočí 4416 8 | Hoci raz toľko ešte zješ na svadbách kohútov sťatých, ~ 4417 11| kde sa z oboch strán vinú ~zľahučka pramienky dva. Priam oproti 4418 13| pre obdiv strojíte sa a v zlate presladký nápoj, ~na striebre 4419 2 | modrým pohorým slnko ! ~Zláti list bukových temien, tmy 4420 8 | ktorú obrástol šachor a zlatisté vŕbové prútie, ~tam zasa 4421 13| a do rúch vyšitých zlatom sa začal odrazu haliť, ~ 4422 11| vonnej materidúšky ; ~i zlatoústy Divko tak začal v príjemnom 4423 13| že dobre iba vám je a zle je na svete iným, ~ako som 4424 15| chocholatú kvočku, či na zlé-nedobré húsky ~a spievať pritom 4425 20| mlieka a nič ich nestihlo zlého. ~Aj my, pachoľa božie, 4426 19| Ovce nenechá hynúť a vlkov zlej besnoty zbaví. ~. ~MILOSLAV ~. ~ 4427 11| s planými ružami šípok, ~zletel sem krásnoperý a zvučného 4428 21| vládu.~~~~~~140~~~~ ~~~~Ba i zlí duchovia temní, čo na tvoju 4429 16| koľko to prehorkých sĺz sa zlialo v potôčky clivé, ~jednako 4430 3 | vtáčiky všetky, čo predtým sa zlietali k nemu ~počúvať jeho piesne, 4431 9 | pritom i mumlať bude, jak zlostné medvede mumlú. ~No ani naše 4432 8 | jedného kusa a spodná je zložená zo dvoch. ~Pod piskormi 4433 19| zrodeniatku hneď hlbokú poklonu zložiť. ~Veď kto by nešiel rád 4434 11| pásť, než dva-tri tisíce so zlým. ~Aký je nešťastný ten, 4435 5 | pustil sa smelo. ~Ako pltníka zmárnil, keď vzal si priťažký náklad, ~ 4436 4 | roveň skôr biela hora sa zmení, ~a skôr na bukoch šušky 4437 16| všetka ~zarovno s ním nám zmizla, kvet zvädol a nevydal viacej ~ 4438 5 | Vtom vymrští sa náhle a zmizne do hlbín rieky;~~~~~~90~~~~ ~~~~ 4439 10| tratia, kým do vrchov napokon zmiznú. ~Všade tu povetrie čisté 4440 19| a v oblakoch veterných zmizol. ~Všetok strach spadol z 4441 10| slniečko ranné, čo vychádza v zmladnutej kráse ~spoza hôr na obzore 4442 3 | tiež, keď pán im dokonal, zmĺkli, ~rmútiac sa vo svojich 4443 3 | nepritkne nik, veď zaiste zmĺkol by v hanbe. ~Lebo keď pískal 4444 13| jatrí útrapy mysle, ~clivota zmocňuje sa ho, žiaľ, starosť do 4445 5 | nové na sedem hlasov. ~Ani Zmok, Pikulík, Škriatok v tej 4446 6 | ťažkými vzdychmi už celkom zmorené údy.~~~~~~60~~~~ ~~~~Z divákov 4447 8 | zahodím preč, ta do Váhu, zmotané gajdy.“ ~. ~KOZLÍK ~. ~„ 4448 1 | tých, čo vekom mohli už zmúdrieť, ~ako keď starú plánku vždy 4449 19| kozinku mäkkú. ~Ráno, keď zmútim, pošlem i hrudu masla a 4450 7 | ešte, no teraz už inakšie zmýšľam, ~lebo keď zaspievam pieseň, 4451 21| hrozno. ~Ba víno najlepšej značky piť môže zo studníc poľných ~ 4452 1 | moc bylín i vlastnosti znajúc. ~Jak pekne na dúčeli si 4453 4 | zchádzať počalo zvoľna ~na znak, že hladné čriedy zas treba 4454 7 | býva dvojročný junček, ~a znalec Hlasislav vtedy už chválil 4455 21| bude pozemšťan každý ~v znamení radovánok a jednostaj s 4456 19| v jasliach ? ~Či azda na znamenie, že bude pastierom dobrým ? ~ 4457 1 | svojou, ~ako tam smútili známi, keď odišiel odrazu od nich, ~ 4458 11| divoko poľom, ~vinohrad nebol známy, len z medu robili nápoj, – ~ 4459 13| ktorý tu zablúdil ~na smrť znavený chôdzou a keď som ho vyviedol 4460 3 | niet, že iný viac netreba znášať. ~Začni mi trúchly spev, 4461 3 | zavrela navždy ; ~tie ústa znejúce sladšie než sama slávičia 4462 1 | ľúbeznejšie nad to vždy zneli pesničky jeho. ~Keď si on 4463 13| uvidel prekrásne mesto : ~znepokojil sa celkom. I oprúc sa o 4464 9 | zatiaľ – len čo sa úroda znesie ~do velikánskych kadí – 4465 1 | nad nimi vlády, ~lebo ich zneškodnil vždy, moc bylín i vlastnosti 4466 16| staré pastierky sivé už zniesli zo všetkých kútov ~množstvo 4467 11| ľudožrútskych on ľahko zo sveta zniesol, ~~~~~~120~~~~ ~~~~koľko 4468 15| si skákať vtáčence budú, ~znieť budú ľúbezné spevy ich spanilých 4469 2 | čo v krútňavách ľúbezne zniete !~~~~~~80~~~~ ~~~~Klaniam 4470 6 | pravo, vľavo hneď vzápäť. ~Znoj prúdom rinie sa po nich, 4471 19| prostriedku pastier ~prekrásne zobrazený, jak prináša stratenú ovcu ~ 4472 9 | Iné pri pníkoch skáču a zobú už zo strapcov zrnká. ~Mdlý 4473 7 | vyschnutom spevom ! ~Darmo si zodieram prsty, keď na milej dúčeli 4474 1 | dojenie, a ovečky v košiar už zohnať. ~U mňa si zatiaľ môžeš, 4475 4 | vinica obťažká hroznom, až zohne sa ku samej zemi, ~včielky 4476 2 | presvieti oblohu jasom, ~prírodu zohreje zas a oplodní úrodou lono. ~ 4477 15| teplým,~~~~~~10.~~~~ ~~~~zohrieval skrehnutú zem vždy vrelejším 4478 3 | skláňať začali zvoľna a zomreli spolu s ním všetky.~~~~~~ 4479 2 | vrúcnej ! ~Hľa, ako z ranných zôr vstáva za modrým pohorým 4480 5 | vprostred bystrého Váhu, už zora začína bronieť. ~Vtom vymrští 4481 10| Môžeš sa jasnému nebu, či zorám večerným diviť,~~~~~~80~~~~ ~~~~ 4482 17| hneď za čerstva, za rannej zory, ~v poludnie potom, i večer 4483 9 | krúžiac ponad, pátra, kde zosadnúť na sladké hody. ~Iné pri 4484 21| prisúdené tu blízko prírody zostať, ~každý deň navštevovať 4485 16| zaspievať potom ; ~veď času zostáva dosť a tiché je navôkol 4486 12| jedným jediným švihom on zoťať mu hlavičku musí. ~Na oltár 4487 1 | motolíc nemali nikdy, ni zrádnik sa nechytil žiadnej, ~jedinú 4488 11| kde vo výške stráca sa zraku ; ~nijaký vietor ešte a 4489 4 | príčine tej veľkej radosti zrána. ~. ~BRATOĽUB ~. ~Priam 4490 12| 70~~~~ ~~~~viac než dva zrastené duby nech k sebe sa viniete 4491 2 | košiari pásla, ~trávičku zrastenú ešte si chrumkala s ohromnou 4492 1 | pliaga, čo pastierov ku zemi zráža. ~Ale čo robíš s nimi, že 4493 9 | Ako napokon Nemier, keď zrelé už prestalo šumieť, ~neznajúc 4494 21| všetkých, keď dosiahneš zrelého veku, ~napokon prinútiš 4495 9 | navreté hrozno priam puká zrelosťou sladkou ~a ponúka sa samo : 4496 13| poriadkom ročným ~bronejú ovocím zrelým a tichým vetrom sa kníšu. ~ 4497 19| dolu sa púšťa ; to už aj zreteľne počuť ~brnčanie rýchlych 4498 2 | I hľadiac na svet vôkol, zrie krásu len číru a rozkoš, ~ 4499 21| i tučných čried možno ti zriedka;~~~~~~10.~~~~ ~~~~mne je 4500 13| mená. ~Vzbudení zo spánku zrieme jas ľúbeznej raňajšej žiary ~ 4501 9 | skáču a zobú už zo strapcov zrnká. ~Mdlý ich okríka straček, 4502 21| darčeky svoje, ~rozmilé zrodeniatko už aj hneď hľadať sa schytia ; ~ 4503 4 | šťastné sú na lúkach junce tou zrosenou trávičkou mladou, ~výdatným 4504 19| len taký jak vrabec má v zrovnaní s drozdom. ~Nemohol som 4505 12| hrdlom !~~~~~~60~~~~ ~~~~Vie zručne rýchlo dojiť, priasť rýchle 4506 21| i tých premôžeš hravo, ~zrútiac ich do hustých bahnísk a 4507 6 | padá tvárou dolu a hryzie zubami piesok.~~~~~~50~~~~ ~~~~