xx

Smúť, Biela hora, trúchli, i ty žiaľ, vysoký Kriváň,
zaplačte žulové Tatry, čo pniete sa do hviezdnej výše,
kvíľte, potoky, rieky, i zelené pastviská žírne,
i rosné trávnaté háje, veď potechy vašej už nieto.
Začni mi trúchly spev, začni, ty moja pastierska Múza.
váh bystrý, ktorý ďalej ta do nízkych zátočín bežíš,
ty trikrát zrýchli beh svoj a okolným pastierom zvestuj
až hen po Dunaj dumný, že spevavý Hlasislav umrel
a spolu zhynuli s ním aj všetky piesenky lesné.

10.

Začni mi trúchly spev, začni, ty moja pastierska Múza.
Už jeho spevavé ústa noc večná zavrela navždy ;
tie ústa znejúce sladšie než sama slávičia hudba.
Líca, čo peknejšie boli než rozvitá raňajšia ruža,
teraz už obledli celkom jak strhaný vädnúci brečtan.
Začni mi trúchly spev, začni, ty moja pastierska Múza.
I kvety okolo neho, hneď keď on dokonal, zvädli
a nevydali viac vône, tam klesnúc v rodnú prsť zase.
Prekrásne ľalie tiež tie svoje zvesené hlávky
vbok skláňať začali zvoľna a zomreli spolu s ním všetky.

20

Začni mi trúchly spev, začni, ty moja pastierska Múza.
A bludné roje včiel tiež, keď pán im dokonal, zmĺkli,
rmútiac sa vo svojich úľoch, už neletia na pestré lúky
a nezbierajú v kvietí tú sladkú medovú šťavu ;
keď jeho medu už niet, že iný viac netreba znášať.
Začni mi trúchly spev, začni, ty moja pastierska Múza.
Spevavé vtáčiky všetky, čo predtým sa zlietali k nemu
počúvať jeho piesne, keď nôtil si z vrúcnosti srdca,
abo keď zamĺkly sedel, nuž svojou ho oblažiť hudbou,
zatíchli teraz razom a mĺkvo je po poliach, hájoch.

30

Začni mi trúchly spev, začni, ty moja pastierska Múza.
Iba tam na prázdnom breste sám krákal si príšerný havran,
len sova ťahala smutno v plač dlhý húkanie svoje.
A vydesení vôkol psi vyli ; i koníčky lúčne
spustili kvílivý spev, až ochrípli v trávnatej húšti.
Začni mi trúchly spev, začni, ty moja pastierska Múza.
Stádo sa prestalo pásť, hrýzť nechce už zaschnutú trávu,
ne brehoch studených vôd tiež nechce si uhasiť smäd svoj,
ani sa nevracia domov, lež clivotou bučiace za ním
po nemých horách iba a po pustých pahorkoch blúdi.

40

Začni mi trúchly spev, začni, ty moja pastierska Múza.
Pastieri, keď to čuli, že umrel im Hlasislav, ihneď
zo všetkých strán sa zišli, i zďaleka v najväčšom množstve,
a nik sa nezdržal plaču, nik nevedel potlačiť nárek,
až celé druhovo telo tam skropili prúdom sĺz horkých.
Začni mi trúchly spev, začni, ty moja pastierska Múza.
Áno, že aj sám Chásoň tam bolestne nariekal nad ním,
i Veles ; Rusalky vraj si zo žiaľu spustili vlasy
a krásne víly že tiež kvílili v úkrytoch jaskýň :
tak svedčia lesy a háje, tak svedčia i studne a rieky.

50

Začni mi trúchly spev, začni, ty moja pastierska Múza.
Ako sa teplému dažďu vždy potešia lúčiny smädné,
jak mliečiu hladné kozy, jak rosičke spevavé svrčky,
tak s ním sa tešilo všetko, kým ešte za čriedou kráčal.
Lež teraz všetka radosť a všetka už prestala rozkoš.
Začni mi trúchly spev, začni, ty moja pastierska Múza.
Jak smutné bez lístia kleny a bez vody korytá riečne,
bez ruží šípové kríky a vinice bez tučných strapcov,
barance odstavené jak smutné sú bez mlieka vždycky,
a včely bez kvetov vôkol, tak bez neho všetko je smutné.

60

Začni mi trúchly spev, začni, ty moja pastierska Múza.
Nech sa zajaca pes už, nech vlk sa už obáva ovce,
nech pinkou vrabec sa stane a vrabcom nech zostane pinka,
borievka jabloňou nech je a jabloň nech borievkou bude,
keď milý Hlasislav od nás preč pobral sa na večné časy.
Začni mi trúchly spev, začni, ty moja pastierska Múza.
Kto novým piesňam teraz už bude tu pastierov učiť ?
Kto prespevovať o tom, jak dobre si opatriť čriedy,
ako strom štepiť a šľachtiť, viac úrody aby nám dával ?
Kto starodávne báje i povesti rozprávať bude ?

70

Začni mi trúchly spev, ty moja pastierska Múza.
Kto jeho píšťalu chytí a na nej sa odváži zahrať ?
K ústam ju nepritkne nik, veď zaiste zmĺkol by v hanbe.
Lebo keď pískal on na nej, hneď pohla sa veselá tráva,
v rytme sa zavlnil háj a radostne skákali ovce.
Začni mi trúchly spev, začni, ty moja pastierska Múza.
Zostane píšťala nemá. I vtáctvo je cez zimu nemé ;
no len čo dýchne naň jar, hneď rozviaže jazýčky jeho.
A keď jar príde opäť, i keď vtač zaspieva zase,
pre píšťalôčku nik viac už ústa mu rozviazať nevie.

80

Začni mi trúchly spev, začni, ty moja pastierska Múza.
Nech ju má teda Veles ; tu na tomto posvätnom breste
nech visí v haluzí útlom, čo vôkol sa rozpína sviežo
a doširoka stelie v čas páľavy chladivé tône.
Darmo už do nej budú viať od Váhu vetríčky ľahké.
Začni mi trúchly spev, začni, ty moja pastierska Múza.
Spravte mu, pastiery, hrob a okolo vysaďte lipky,
doprostred konvalinky a voňavé klinčeky ďalej,
belavé ľalie k nim a prekrásne stolisté ruže,
lež vôkol ohraďte ho len chrastím a tŕninou divou.

90

Začni mi trúchly spev, začni, ty moja pastierska Múza
Nelezte na to miesto, vy, capy a maškrtné kozy,
nehryzte ujaté lipky a na hrobe vzídené kvety.
Rásť budú lipky a rásť, jak jeho pamiatka jasná,
a kvety kvitnúť a kvitnúť, jak jeho pamiatka jasná.
Prestaň už trúchliť, ó, prestaň, ty moja pastierska Múza.
Keď stromky vyrastú už, hrob zaštítiac klenutím vetiev,
hrdličky, zaleťte ta a hrkútajte mu v chládku.
A ty, sláviček milý, keď padne noc tíšinou na svet,
spanilé piesne mu klokoc ľúbezným hrdielkom svojím.

100

Skonči už trúchly spev, skonči, ty moja pastierska Múza.