xx

BRATOĽUB, KRASLAV
.
Keď Kraslav napásol voly a zahnal ich na státie k Váhu,
Bratoľub z jahnencami už v hustom chládku tam ležal.
Oba vedeli spievať i z dúčele vylúdiť nôty.
Jak zazrel Bratoľub druha, hneď ho aj oslovil takto :
.
BRATOĽUB
.
čo je dnes, Kraslav, s tebou ? Vždy keď tu obháňam čriedu,
až za plot košiara čujem, ako sa rozlieha spev tvoj ;
iba dnes, akurát dneska, keď najväčšmi zunieť by mala,
akoby onemela tá tvoja píšťala chýrna.
.
KRASLAV
.

10.

Počul som, počul veru. I vravu, i hudbu, i piesne
milo hviždiaci vietor mi sem až doniesol, k Váhu.
Hneď som aj zavrátil voly, no kým som sa vydriapal z húštia,
vždy menej bolo počuť, až napokon stíchlo to v diaľke.
Ale ty, keďže si bol blíž hradskej s ovcami vtedy,
povedz mi o príčine tej veľkej radosti zrána.
.
BRATOĽUB
.
Priam som si pod topoľ sadol na hustý mäkušký trávnik
a skúšal gajdence tam, čo som si onehdy spravil.
Malíček bolí ma ešte, jak sa mi zadrel doň tŕnik,
keď som náhlivo rezal do hlasných piskory hučkov.

20

Už som ich nafúkol aj, a práve sa zapískať strojím,
keď náhle začujem vravu ; nuž zvedavo obzriem sa a hľa,
množstvo pastierov cestou sa hrnie náhlivo kamsi,
ten spieva, tamten zase si na milej píšťalke hudie,
ústami skryvenými ten do trúbky klenovej duje.
Jeden z nich, ozrutný chlapák, tak sa mi pozdáva veru,
že to sám Hostislav bol, čo na každej svadbe tu hráva,
za hučky prevesené si gajdy na pleci niesol
a hnal zdúvadlom do nich prúd vzduchu, gajdujúc splna.
Všetci radosti plný, tam, kde je Ostrihom, išli,

30

privítať Slavomila, jak mi to jeden z nich riekol,
lebo že z ďalekých končín (už neviem, akým to menom
nazval tie končiny on, nie a nie spomenúť si naň,
darmo si hlavu lámem), no, slovom, k neveste svojej
prichádza Slavomil tam a v chráme sobáš mať bude.
.
KRASLAV
.
Oj, akí šťastliví ste, vy pastiery, prítomní pri tom,
keď v sláve môžete vidieť úst jeho úsmevy milé !
Kiež by takáto radosť i nám raz dopriata bola !
No keď už nemožno inak a nesmieme opustiť čriedy
a ja nám Slavomil milý, tak ako kvetina včelám,

40

ako jar kvetinám zas, a jari teplučký vietor,
nuž aspoň poľnými spevmi nech mu dnes vzdávame vďačnosť.
Netupil Slavomil nikdy tie naše pastierske piesne;
zajtra v povďačnú obeť mu bieleho baránka dáme.
.
BRATOĽUB
.
Ale kto s tebou by spieval, keď víťazíš v súťaži vždycky,
kedykoľvek sa stavíš o cenu s ovčiarmi tuná ?
.
KRASLAV
.
Chcel by som básnikom byť, a naši pastiery ma už
za neho pokladajú, no neveľmi verím ja tomu,
veď neprevíšil som, zdá sa, ni Milína ešte ani Dojka.
Len tak si pri voloch spievam, ako tá chripiaca vranka,

50

keď sa jar nová blíži a vtáctvo zídené v zboroch
tam vo vrcholcoch hája už víta ju veselým spevom,
no oba obďaleč iba, tam na holom suchári sediac,
nemilé kvákoty svoje si kráka chrapľavým hrdlom.
Lež tvoja pieseň je sladšia než trilky slávika pre mňa,
sladšia, ver, ako je med a sladšia než pri rieke spánok.
Už junce napojené, hľa, vyšli mi z chladného Váhu,
do piesku ľahli si na breh, kde vŕby vrhajú tiene,
i tvoja jahnica každá si spokojne prežúva trávu.
Dajme sa do spevu teda, vždy striedavo po sebe. Chládok

60

i svieža trávička je tu, kvet milých ďatelín vonia,
Váh si ľúbezne hučí a včielky v topoli vrndžia.
Začni ty Slavomilovi, a ja sa po tebe pridám.
Ležte si zatiaľ, volky, i ovečky, pokojne ležte.
.
BRATOĽUB
.
Pospeš si, šťastný ženích, krok zrýchli k neveste svojej.
Nech si v skálí ani v piesku ti neklesnú únavou nohy.
Nech ti vždy svieti slnko a milé vetríčky v chôdzi
hravými krídelkami nech ťa vždy osviežia vánkom.
.
KRASLAV
.
Pospeš si, šťastný ženích, krok zrýchli k neveste svojej.
Už drsné vrchy si prešiel a po hladkej rovine kráčaš,

70

víta ťa veľký Dunaj, už ťa aj bystrý Hron víta,
už breza klania sa ti, dub šumí ti novučkým lístím.
.
BRATOĽUB
.
Pospeš si, šťastný ženích, krok zrýchli k neveste svojej.
Ľalia bez vlahy omdlie, tak isto bez teba Krásna.
Dosť sa už navzdychala, sĺz horkých preliala dosť už,
veď jej kvitnúce líca od žiaľu uvädli celkom.
.
KRASLAV
.
Pospeš si, šťastný ženích, krok zrýchli k neveste svojej.
Len čo ťa uvidí zase, jak ruže jej rozkvitnú líca,
červenšia bude jak šípky a belšia, ako je mlieko,
čerstvejšia ako ryba a krajšia než hrdlička snežná.
.
BRATOĽUB
.

80

Ozdobou bystrému prúdu je priehľadná vodička čistá,
ozdobou rieke je vždycky breh pretkaný zeleným tŕstím,
ozdobou pasienkom je dub-samotár alebo hruška,
ozdobou neveste tej ty, ženích, budeš však väčšou.
.
KRASLAV
.
Šťastné sú ovce jarou, sú šťastné kozľatá mliekom,
šťastné sú na lúkach junce tou zrosenou trávičkou mladou,
výdatným tepľučkým dažďom sú obsiate úhory šťastné,
nevesta tebou je šťastná, ty zase nevestou touto.
.
BRATOĽUB
.
Pred ním vlk nenásytný preč újde do húštin tmavých
prv, ako vymyslel by lesť nástrah na krotké čriedy.

90

Ovce množiť sa budú a odievať bohatším rúnom,
sotvaže obkročiť zvládzu v šír zdúvané škuráty plné.
.
KRASLAV
.
Pred ním i volky v jarmách zas naprú sa mocnejšou šijou,
nákazy nebude viac, čo morila každý rok lichvu,
lebo vyhynie ľuľok i rastliny s jedovou šťavou ;
po poliach k úžitku budú len výživné byliny bujnieť.
.
BRATOĽUB
.
Príživník-štrkáč zhynie i nešťastnej ovsihy steblo,
nezdvihne v obilí hlavu už ani nešťastný kúkoľ.
Prázdny klas nesklame viac, keď nadíde roľníkom žatva,
dotuha natlačená tam uľahne úroda v humná.
.
KRASLAV
.

100

Neznesú stromy ťarchu, čo ovocím zavisne na nich,
vinica obťažká hroznom, až zohne sa ku samej zemi,
včielky sa budú rojiť a pukať nabité kláty,
pastiery budú mať hody a radosť zavládne u nich.
.
BRATOĽUB
.
Pokým ovčiari budú tie svoje gajdičky zdúvať,
kým budú vtáčatá spievať a srnky sa popásať v Tatrách,
kým sa bludárky-kozy tu na brečtan vypínať budú,
pastiery neprestanú to meno vynášať k hviezdam.
.
KRASLAV
.
Na novomestskú roveň skôr biela hora sa zmení, 
a skôr na bukoch šušky by mohli odrazu vyrásť,

110

akoby prestala láska, čo prebudil v pastierskych srdciach.
Nech mu len kukučka z bresta čo najviacej naráta rokov.
Tak jeden po druhom spievali ; a nôty sa rozľahli brehmi,
prudký Váh ozvenu chytal, vrhanú do hviezdnej výšky,
z prostriedku neba slnko už zchádzať počalo zvoľna
na znak, že hladné čriedy zas treba na pašu zahnať.