xx

CHVÁLISLAV, POMÝĽ, BAZÁK
.
V stred neba stúpalo slnko a stále jasnejšie bolo
a prudšie sálalo na zem páľavu pableskov svojich,
keď trávou pomedzi krovie, kde zachrípli koníky lúčne
ľúbezným svrkaním stálym, kráčal som k studničke poľnej :
Tuhľa je Pomýľ a Bazák, chlapi to ohromnej vlády,
tam stoja pri starých bukoch, čo k výškam hviezd vzpínajú hlavy
a cez deň do šírok zasa rozložia chladivé tône.
Poblíž nich odpočívajú ich sýte bachraté čriedy
a každá rozvalené mäkkú si meridzia trávu.

10.

Ako ma Pomýľ zazrel, hneď ma aj privítal milo :
„Chválislav, dobre ideš, sadni si do chládku u nás,
si smädný, občerstvi sa studenou vodičkou našou.“
A hneď mi podáva črpák, čo vystrúhal z výpuku lipy.
Nuž napil som sa schuti a na trávu sadám si vedľa.
On ale hovorí ďalej : „My priam sa chystáme na boj,
pasovať ideme sa, buď nám ty za svedka teda,
raz si už sudcom bol našim a mne si pririekol výhru,
keď sme o ceny vtedy pod brestom spievali piesne.“
„Rád budem rozhodcom vaším,“ vravím mu s úprimným srdcom,

20

„veď pasiou je hľadieť na zápas skúsených borcov.
Chyťte sa teda čím prv a chlapsky, vo troje vrhov.
A tu sa schádza k nám zrazu priam zástup pastierov ďalších,
čo napájali si čriedy hen obďaleč v jazierku malom.
Na strany dve sa radia. Vlastislav, Dobrochvál hybký,
a Mojmír so Slavošom Pomýľa ihneď sa ujmú.
Lež Bohboj, Vítohosť, Deslav, ten šťastný poľovník vtákov,
Svätobor, Pomnislav taktiež si Bazáka v ochranu vzali.
Nuž teda Pomýľ a Bazák si odevy vrchné hneď zvliekli
a uprostred kolesa piesku zastali oproti sebe.

30

Už každý vystiera ruky a druhého uchopí pevne.
Pravými ramenami si ľavé paže i plecia –
ľavými súčasne pravé – zakvačia v objatí tuhom.
A na lopatkách prsty s prstami do uzla viažu
tak tuho, že sa krivia už i tak schýlené chrbty.
Tak zakvačení v sebe chce každý výhodu získať.
Krútia sa neustále na tú i na onú stranu,
k sebe i od seba, bystrí, až preblúdia veliké kolo
a piesok na zápasisku zdupú i rozryjú všetok.
Hlavou si do hlavy tresnú, no nič to nezmení na veci.

40

Až Pomýľ, nastaviac nohu, podvodne Bazákom mykne,
On pobadajúc fígeľ, hneď na druhú stranu ho naprie
a Pomýľ odletí na zem ; no rovnováhu už stratiac,
i Bazák rúti sa za ním ; i jeden i druhý sa snaží
súpera pod seba dostať ; a Bazák sa dostane navrch.
Pastieri, ktorí mu žičia, hneď spustili ohromný potlesk.
No tí sa podvihnú opäť a pasovať idú sa ďalej.
Dosť dlho vôkol sa krútia, lež všetko nadarmo je to,
kým Bazák nevrhne zrazu do výšky Pomýľa prudko.
Ten padá tvárou dolu a hryzie zubami piesok.

50

A kým sa zviechať snaží, už ho aj privalí celý.
Pastiery, ktorí mu žičia, hneď spustili ohromný potlesk.
Zhlboka odfúknu si, keď tretí raz za pasy idú
v zápase vo tri vrhy. Nuž teda zo všetkou silou
a prudšie ako prvej kráčajú k rozhodnej bitke.
Tak nekrútia sa ani nad plytčinou hlboké víry
jak títo medzi sebou, keď vypäli k prasknutiu svaly,
točia sa hybko a pružne vo pravo, vľavo hneď vzápäť.
Znoj prúdom rinie sa po nich, pokrýva tváre i telá,
klesajú s ťažkými vzdychmi už celkom zmorené údy.

60

Z divákov napína každý hromovým pokrikom hrdlo,
keď povzbudzuje svojho, že jastria až zjašené čriedy.
Po trikrát zatočí jeden tým druhým vo vzduchu, ale
po trikrát povstane každý hneď svižko na rovné nohy.
Až tu sa rozpáli Bazák a odrazu Pomýľa schmatne,
nadvihne dovysoka a celou ho náramnou silou
pred seba do piesku tresne, že kosti v ňom zhrkocú všetky
a vôkol rozlieha sa ďaleké dunenie zemou,
akoby zvrátení víchrom buk praskol na Tatrách niekde.
Pastieri, ktorí mu žičia, hneď spustili ohromný potlesk.

70

A od tej chvíle Bazák bol medzi pastiermi prvý,
lebo už nikto nikdy s ním pasovať viacej sa nechcel.