Table of Contents | Words: Alphabetical - Frequency - Inverse - Length - Statistics | Help | IntraText Library
Ján Hollý
Selanky

IntraText CT - Text

Previous - Next

Click here to show the links to concordance

KRÁSKA

Selanka 7

 

xx

Ľúbezne vyspevoval vždy Slavko za čriedou svojou ;
spanilú Krásku z mesta však nezlákal do hája nikdy,
odmietla za ním ta prísť a počúvať pesničky milé.
V horkom sklamaní zveril raz čried bieleho rúna
ochrane ovčiarskych psíkov a pustiac ju lúčinou hôrnou,
pobral sa do samoty, tam pod strmé klenutie brala,
ktoré prastaré buky, až k nebeskej výšave vspäté,
zakryli húštinou šera a chladnou trvalou tôňou.
Machnatý kameň našiel než sadol si naň a potom,

10.

 

keď už tíš najhlbšia všetko kol neho stlmila celkom,
keď len ihravý vetrík chvel zľahka lístím a mračná
tiahli po nebi sivom a spúšťali kropaje dažďa,
takto skaliskám hluchým on žaloval na pyšnú Krásku :
„Ó, Kráska spanilá ! Belšia, než hlohový kvietoček býva,
tvrdšia, ako je kremeň, ty hluchejšia, ako je tetrov !
Darmo mi únavou chrípne hlas v hrdle vyschnutom spevom !
Darmo si zodieram prsty, keď na milej dúčeli hrávam !
Veď ani pastiersky spev môj a ani hudbu si nectíš !
Páčim sa pastierom kôz, keď počujú zďaleka hlas môj !

20

 

Páčim sa ovčiarom všetkým, i kraviarom, voliarom taktiež,
švárnym vílam sa páčim, a páčim sa Rusalkám vážskym,
len tebe jedinej nie, ty moje pesničky nechceš.
Ešte som nebol vyšší, jak býva dvojročný junček,
a znalec Hlasislav vtedy už chválil nadanie moje,
že z vrstovníkov všetkých som súci najviac ja na spev.
Vtedy som neveril ešte, no teraz už inakšie zmýšľam,
lebo keď zaspievam pieseň, tu sa hneď pastierky vôkol 
zhŕknu a s údivom vravia : Jak pekne, Slavko, ty spievaš.
Často mi ovenčia čelo i zvučnú píšťalu krášlia

30

 

a prinášajú dary, čo ktorá len za vhodné uzná.
Ó, keby si raz aspoň tu pri mne postála, Kráska !
Keby som z tvojich úst počul : Jak pekne, Slavko, ty spievaš.
Iste by som tak skákal, jak skáče jahniatko hravé,
radosť mal by som takú, čo všetky prevýši dary.
Štyrikrát s pastiermi som už o ceny v súťaži spieval,
štyrikrát vyhral som súťaž a odmeny bohaté získal :
tisový obušok, kozu, i vzácnu Uhlenu – ovcu,
i jalovičku sivú, už ale kravička je z nej ;
strakaté teliatko chodí i doteraz ciciavať pod ňu,

40

 

no ešte plný dá hrotok, čo toľko jej zvyšuje mlieka.
Mám gajdy majstrovskej spravy, čo dal mi, chlapcovi, Jaslav,
keď som mu zaspieval vtedy tie Chválove pradávne piesne,
Spravil sám vlastnou rukou ich zvučné hučky i rožky.
Dnes už závisťou puká, keď na ne gajdovať začnem.
Keby bol vytušil vtedy, že taký stanem sa gajdoš,
aj, nebol by mi ich dával tak ľahko odmenou za spev.
Ale čo ti ja, sprosták, tu spomínam pastierske gajdy ?
Veď tvojmu uchu znie hlas, ktorý nemôžeš vystáť,
hoci tak ľúbezne plynie, keď nôtou ľúbeznou zvučí,

50

 

že ani slávičia hudba ver takejto lahody nemá.
Či sa ti fujara azda viac bude páčiť než gajdy ?
Má zvučnú fujarienku i píšťaly šľachtené rokmi,
o siedmych dierkach jedna a druhá zo zväzku trstín.
Na akú len chceš, zahrám pre teba, ľúbezná moja.
Len príď sem ! Akáže je tam cez leto potecha v meste ?
Ó, len príď ! Samú krásu a blaženosť všade tu poznáš.
Za ten čas, pokým ti budem ja vyhúdať, spievať a pískať,
ty sa prechádzať môžeš, či pestrou kvetnatou lúkou,
či už trávnatým hájom, kde vždycky je príjemný chládok,

60

 

a všade nožičkou svojou len najsladšie rozvíriš vôňu.
Na tráve mäkuškej tiež tu na brehu posedieť môžeš
pri potôčiku milom i jazierku, venčenom vôkol
tŕstím a jelšinou mladou a môžeš sa pohľadom tešiť
na rybky, na potápky, jak zľahka si hladinou pláva.
Ak sa ti zapáči výhľad i na širšie priestory kraja,
dub na pahorku stojí, s chladivým tieňom,
je pod ním príhodné miesto, sám som ho vysedel časom,
často chodievam podeň i teraz vyhúdať piesne.
Tam objímu ťa vánky a tiché vetríčky budú

70

 

ihrať sa s tvojimi vlasmi i chladiť horúce ústa.
Môžeš sa odtiaľ dívať i na modré pohoria v ďiaľke
i na tú rovinu šíru, kde pomedzi ovocné stromy
vinú sa potôčiky siné, čo výdatne zvlažujú pôdu,
alebo na skalnú úboč, jak maškrtia kozičky v kroví,
ako sa ovečky pasú a clivo bučiace volky
a ako kravičkám teľným tu bujné vemená rastú.
Ak toto miesto si zvolíš a dobre bude ti tuná,
prekopem okolo pôdu a vysadím záhony kvetov :
tu krajšie rástli by iste i sýtejšiu mali by farbu,

80

 

nežné ústočká ich tiež by vydýchli jemnejšiu vôňu
ako na oných miestach, kde v kopcoch divoko rástli.
Krášlil by som to miesto i čerstvými vencami ešte,
polieval by som ho často, i jarček závlahy spravil.
Alebo keby v lete prísť mala páľava väčšia,
v jaskyni mojej môžeš si v príjemnom chládočku hovieť
na topoľovom lístí, či na tých kozinkách mäkkých,
ktorými vysteliem bydlo, len aby príjemné bolo ;
i v prudkej páľave leta je vždy v ňom chladivý vánok.
Je tam nablízku žriedlo, clonené pnúcou sa sviežou

90

 

zimozeleňou riedkou, hneď zo dna čistučká voda
vrhá sa po kamení a skáče spenená dolu.
Ta ti donášať budem i teplú žinčicu s mliekom,
oštiepky vyúdené, i hrudy čerstvého masla,
lebo toho mám hojnosť, veď črieda dobre mi dojí ;
prinesiem krkošky z jari, kým ešte nedunia hromy,
v lete zas jahody lesné, jak tvoje rumenné líce,
alebo maliny sladké, jak tvoje sladké sú ústa,
na miskách z lipovej kôry ti budem predkladať k jedlu ;
ani lieskovce tmavé (ak rada lúskaš z nich jadrá),

100

 

ani med, ani hrozno ti u mňa nebude chýbať.
Pre teba prichystal by som i košík – čistú to prácu –
je upletený z bielych a modro sfarbených prútov,
aj u paničiek v meste ním iste vyvoláš závisť.
Mám i dve hrdličky milé, pár je to : samička samec,
na planej jabloni v háji raz našiel som mláďatá v hniezde,
ešte len kostrnky mäkké im z krídiel šibali vtedy,
nuž choval som ich dotiaľ, až im narástli krídla.
Teraz už samy si robia tu v slepom okienku hniezdo.
Ľudí sa neboja, nie, a ani dobytka môjho,

110

 

často si vyletia voľne, lež vždycky vrátia sa naspäť.
To budú tvoje vtáčki, i s potomstvom, nech sa len šťastne
vyďube z vajíčok ; tebe tu ľúbostne hrkútať budú.
Mám tichú spanilú srnku, čo som raz v húštine našiel,
ešte kozičku cicia a vemeno vydája celkom.
Niekedy, keď jem, pchá mi až do misky papuľu malú.
Bude tiež tvojou a rad ťa bude sprevádzať mestom.
Medvieďa malé mám tiež, je už dosť šikovné, umné,
keď na dúčeli mu pískam a pritom tancovať začnem,

120

 

zdvihne sa na zadné laby a skáče, ako ja skáčem.
Budeš ho iste mať rada – kiež by aj pesničky moje.
Ale tu márne je všetko ! I pohŕdaš mojimi darmi,
i spev môj sprostý je tebe, i na poliach všetko ti sprosté.
Ani len vtáčatku doma, čo väzníš vo svojej klietke,
ako mi Zemislav vravel, keď z mesta vracal sa domov,
zaspievať pesničku nedáš, tú, čo prv spievalo v háji.
Pridrsno ešte i tá znie tvojim prejemným uškám.
Či na váš nápev len môže si vyladiť speváčik hrdlo ?
Zabudla si už iste, že kedysi prekrásny Chásoň

130

 

na milej dúčeli svojej tiež hrával pastierske piesne,
keď za junčekmi kráčal, čo spásali šťavnaté lúky.
Zabudla si už iste, že spanilá bohyňa Lada
po poliach pastierov striehla, len aby čula ich hudbu.
Počúvať neráčiš len ty tie naše pastierske piesne,
ty, väčšia, ako je Chásoň, a väčšia, než matka je Lada.
Teda len hluchým hájom smiem vôkol jaskyne spievať,
no i tie hluché háje ja rozvlním piesňami mocno !“

.




Previous - Next

Table of Contents | Words: Alphabetical - Frequency - Inverse - Length - Statistics | Help | IntraText Library

Best viewed with any browser at 800x600 or 768x1024 on Tablet PC
IntraText® (V89) - Some rights reserved by EuloTech SRL - 1996-2007. Content in this page is licensed under a Creative Commons License