xx

KOZLÍK, OSLAV, ĽUBKO
.
Na pestrých lúkach stáli dva ohromné jasene spolu,
pod nimi studnička bola ; z nej pramienok ako sklo čistý
odtekal po režuchách a mokrotu ľúbiacich kvietkoch,
vlnkami mihotal sa i žblnkal i zurčal zvučne.
Po krajoch vysoká tráva tu a tam vyhúkne hore,
rozpiala tônistú klenbu i ponad vodičku jasnú.
Tam dvaja pastiery mladí, Kozlík a Oslav, sa zišli,
Kozlík mal malé ešte a riedučké na brade chĺpky,
ako keď cez lupienky, čo spŕchli z kvitnúcich plánok,

10.

pokryjúc husto pažiť, len nariedko trávička šibe.
Oslav mal obličaj krásny a na hlave belavé vlasy,
ako keď dozreté klásky sa belejú na lánoch zbožia.
Výborní speváci boli, výborní obaja hudci.
A vtedy Oslav takto oslovil Kozlíka prvý :
.
OSLAV
.
„Zdravím ťa, milý môj Kozlík, ty veliký hudec a spevák !
Nevidel som ťa dávno a dávno som nepočul ani
tvoje prekrásne piesne ; čo vari tu zaháľať máme,
keď ozýva sa vôkol spev dievčat ľúbezných hláskov.
Sadnime si tu, k studni, kde svieži je, studený chládok

20

i svieža mäkká tráva a pusťme sa o závod spievať.
Črieda sa obíde bez nás, veď na lúkach dobrú má pašu ;
ani sa nemôže rozliezť ; tu bráni jej zvírená voda,
ktorú obrástol šachor a zlatisté vŕbové prútie,
tam zasa strmými brehmi Váh sa jej do cesty stavia.
Ja stavím toho škopca, čo obhrýza halúzku heno.
Dal mi ho ešte vlani – už, chudák, nebohý – Žarko
(veď si ho poznal), v kŕdli i barance jeho som pásal.
Pozriže, aké má nohy ! A tučný je, nemôžeš poprieť !
Prevýši vysokým vzrastom i dvojročné barany mnohé.

30

Snáď sa mi pošťastí raz, že prevýšim kozlíka spevom.“
.
KOZLÍK
.
„Hoci raz toľko ešte zješ na svadbách kohútov sťatých,
predsa ma neprevýšiš, i keď si rozdrapíš hrdlo.
Ja stavím píšťalu, hľa, je umný to výrobok veru :
horná časť z jedného kusa a spodná je zložená zo dvoch.
Pod piskormi má rezbu, je rozkošný šuhajko na nej,
ako si na briežku sedí a na lutne prstami brnká.
Okolo ovce sa pasú, kým na bralách hlavičky pekné
skláňajú k hudbe Víly ; k nim Veles sa zakráda z húštia.
Dal mi ju z Liptova pltník a dostal tučného capa.

40

Ale kto bude sudcom ? Hľa, pri svíbí Ľubko tam sedí,
pod kríčkom hotuje si na nové košíčky prúty.
Ak sa ti páči, nedbám, nuž pozvime za sudcu jeho,
starší je, rozumie piesňam, on za mladi býval tiež hudcom.“
Dvaja pastiery mladí aj zahvízdali na Ľubka vtedy.
Ľubko, keď zachytil hvizd, hneď prišiel a úlohu prijal.
Medzi nich sadol si teda a určil im pravidlá tieto :
.
ĽUBKO
.
„Spievajte si po sebe vždycky ; ty, Kozlík, začínaš prvý,
po tebe začne Oslav ; nech jeden vždycky druhému píska ;
lebo spievame najprv, až veselým do tanca potom

50

poslušní gajdoši hneď tú našu nám zahrajú nôtu.
Už každý šípový krík, už zelinka každá tu kvitne,
už lúky farbami hrajú, už nádherou skveje sa všetko.
Nuž, Kozlík, začniže teda, s Oslavom striedať sa budeš.“
.
KOZLÍK
.
„Vnukni mi pieseň, Chásoň, jak doteraz vždycky si vnukol !
Veď kedykoľvek som spieval s pastiermi o závod piesne,
vyhral som s pomocou tvojou ; keď začuli dúčeľu moju
mladé pastierky pekné, hneď do tanca dali sa všetky.“
.
OSLAV
.
„Ak ste mi niekedy priali, než teraz mi, Rusalky vážske,
doprajte pastiera premôcť, či aspoň len vyrovnať sa mu !

60

Ovcu i s blížencami, tú dvojročnú, dávam vám za to.
Ak prehrám, zahodím preč, ta do Váhu, zmotané gajdy.“
.
KOZLÍK
.
„Dobre je zo šerých hôr keď slniečko vychádza jasné
a spiacej prírody krásu lúč jeho odkrýva zvoľna.
Všetko hneď zaskveje sa, hneď všetko sa prebúdza zo sna,
všetko sa životu teší a začína radosti nové.“
.
OSLAV
.
„Dobre je za čelom hôr keď slniečko zapadá jasné,
mesiačik začne svietiť i hviezdy sa trblietať začnú.
Všetko hneď zamĺkne, stíchne, hneď všetko sa ponára do sna,
aby sa s novou silou i čerstvosťou vzbudilo k ránu.„
.
KOZLÍK
.

70

„Sladko je ležať v chládku tam pri čistej šumiacej rieke
a spievať, keď srdce bije len blahou a radosťou plné.
Sladko je pri riave usnúť tam pod hustým klenutým brestom,
keď z nezbieraných mrakov sa tichučký dáždiček spustí.“
.
OSLAV
.
„Sladko je sedieť v tôni, čo jabloň na pažiť vrhá,
keď v páli prudkého slnka už dozrelo ovocie na nej
a sem-tam vetríček ľahký ním kníše nad tvojou hlavou.
Sladko je uhasiť smäd i črpákom ovčieho mlieka.“
.
KOZLÍK
.
„Hej, vy tam, kozičky moje, hej, čože sa tlačíte k tŕstiu,
do bahna zapadnúť chcete ? Tu osnačky do vôle máte.

80

A ty čo, šuták jarý ? Len sa pas dobre a tučnej,
na svadbu Kalenky budeš, a už sa nalieva hrozno.“
.
OSLAV
.
„Nože sa, ovečky moje, tak nehrňte na vodu Váhu
obzrieť svoj obraz v rieke, prúd podomlieť môže breh s vami.
A ty sa, Okajka, pas len, veď prvá dva barance mávaš,
len čo sa okotíš, dám ťa i s nimi chudobnej Malke.“
.
KOZLÍK
.
„Háje milé sú vtákom, list brečtana bradatým kozám,
prúdna vodička rybám a pútnikom studený chládok,
materidúška včelám, kým raňajšia rosička kvetu,
viniču páľava slnka, a milé je pastierom dievča.“
.
OSLAV
.

90

„Zhubné sú diviaky žitám, kým viničným pahorkom škorce,
záhradám zhubný cap je a lúpežné vlčisko čriedam,
kurencom roztrateným je zhubný zas jastrabí pazúr,
zveri sieť nastrojená ; a zhubná je pastierom láska.“
.
KOZLÍK
.
„A Kráska spanilá je, nad páperie labute mäkšia,
útlejšia, ako je laň a belšia než kôrička z briezky,
no zmôže tvrdosťou tŕň a medveďa krutosťou zase,
no hnevom prevýši hada a horkosťou bylinu blenu.“
.
OSLAV
.
„Slávka je dobrotivá, je tichšia než jahniatko útle,
krotkosťou teliatku blízka a nevinou hrdličkám hája,

100

no je i belšia ona, než v rozpuku snehová ruža,
krásou prevýši jar a sladkosťou černice vonné.“
.
KOZLÍK
.
„Šumiace háje sú tu, na lúkach chutná je tráva,
no kebys’, Kráska hrdá, sem zahnala na pašu čriedu,
šum hájov, lahody plný, hneď vrúcnejšou muzikou zaznie,
a ešte chutnejšia tráva rásť bude na lúkach našich.“
.
OSLAV
.
„Vtáčence rozličných nôt, kvet akej chceš farby tu nájdeš,
prírody spanilá tvár krásou a nádherou žiari,
lež kde ty, Slávka, pasieš, tam pastier na toto nedbá,
nedbá na kvety ani a ani na spev vtákov.“

110

Tak jeden po druhom spieval ; až Ľubko vyniesol výrok :
.
ĽUBKO
.
„pastiery ľúbezných hlasov, nuž komuže víťazstvo pririecť ?
Omnoho sladšie je, ver, čuť vaše spanilé piesne,
než lízať plásty medu, čo stvorili panenské včely.
Plynú vám ľúbezne s úst, jak tento tu zo studne jarček.
Škopca ty, Kozlík, ber i, a píšťalu tvoju zas Oslav.
Vstaňte a poriadky robte, lebo sa rozlieza črieda.“