xx

ZORISLAV, ŽARKOSLAVA
.
Chalúpka nízka bola, len vŕšok ju vyzdvihol nad kraj ;
klenul sa vinič kol nej i sádok rodiaci hojne
každý rok ovocie dobré. Od nej sa po strane jednej
prestreli bujné lúky i s jarčekmi umelých závlah,
tiahli sa do diaľky až ta, kde rieka ohnutá jak luk
vrbinou bežala, hučiac, a kde sa háj temnistý dvíhal.
Ne druhej strane zase zrak bystrý upútal pohľad
na šíru rovinu žírnu, kde hrušky i jablone rástli
pomedzi políčka pekné, veď vlahy tu dostatok bolo;

10.

z ďalekých belasých hôr, čo vrúbili úpätím roveň,
zurčiace potôčiky tiekli a krútili výdatné prúdy
sem a ta po pláni rolí a pastvín milých až radosť.
Veselých pastierov množstvo i pastierok mladých a šumných,
na hlave s krásnou partou a za ňadrá stoknutou kytkou
zišlo sa na svadbu sem, kde Voňka si Zamysla brala
Len čo chalúpku celú až po strechu ovili vence
a okrášlili kvety, čo na lúkach zbierali všetci,
do dvoch radov si stali a spustili piesne a hudbu
na mladý manželský pár i na jeho budúci život.

20

Zorislav, Žarkoslava, tí najlepší speváci tuná
(po ženíchovi, pravda, a mladuche chýrečnej hlasom)
začali predspevovať, on mládencom, ona zas pannám,
a jeden po druhom takto tón udali, nápev i slová :
.
ZORISLAV
.
„Kde si to, mládenec, našiel, kde takúto mladuchu švárnu ?
Či azda k ovečkám jej, keď ležali v studenom chládku,
zahnal si svoje ovce ? Či azda ti znezrady vyšla
v ústrety chodníkom poľným ? Či v noci ťa viedol k nej niekto ?
Vidno, že na zálety si nadarmo nechodil veru.“
.
ŽARKOSLAVA
.
„Našiel ju v húštine tam, kde priehľadný potôčik zurčí,

30

keď z vody vyšla na breh a mokré si česala vlasy,
ovíjajúc ich vencom z tých belasých ľalií poľných.
Len čo na ňu pozrel a ona tiež pozrela naňho,
Lel z luku vypustil šíp, v stred srdca ich zasiahol oboch.“
.
ZORISLAV
.
„Šťastlivá mladucha buď, že tento ti pripadol ženích.
Ako klas pristane nive, jak širokým pasienkom tráva,
vysokým horám jedľa, dub nízkym, a krovinám topoľ,
jak sadu dozretý plod a bačovi črieda zas tučná,
pristane, mladucha, tebe muž krásny, tento tvoj ženích.“
.
ŽARKOSLAVA
.
„Šťastlivý ženích ty buď, že dostal si mladuchu túto.

40

Ako pristanú hájom vždy zbory spevavých vtáčat,
kravičkám dojným teľce a jahniatka ovečkám bielym,
rosnatým luhom kvety a venčeky počerným pannám,
pristane tebe, ženích, i prekrásna mladucha táto.“
.
ZORISLAV
.
„Komu ťa prirovnať krásou, ty, ženích spanilý, komu ?
Krajšie sú tvoje oči než oči pustovky, ktorá
v korune brestu sedí a na korisť napäto striehne.
Líca máš ľúbeznejšie než lúka je uprostred hája,
keď zjari zakvitne celá a zahýri maňavou farbou.“
.
ŽARKOSLAVA
.
„Komu ťa prirovnať krásou, ty spanilá mladucha, komu ?

50

Krajšie sú tvoje oči než oči hrdličky, ktorá
na druha sivého hľadí a hlavičkou vďačne mu kýve.
Líca máš ľúbeznejšie než ruža, keď za rannej rosy
otvára zavitý puk a lepením rosičku pije.“
.
ZORISLAV
.
„Ako vie prekrásne pískať ! A ako si opatrí ovce !
Jedna mu na pôdoj dá viac, než iným dve dávajú mlieka.
A keby nejaká skaza, zlý neduh ich prikvačil náhle,
vždycky vie ešte pomôcť a liekami chorobu zahnať !
Jak ponad malinčie buk, tak veru on prerastá všetkých !“
.
ŽARKOSLAVA
.
„Vie spievať všakové nôty, priam akoby peničím hrdlom !

60

Vie zručne rýchlo dojiť, priasť rýchle a vyšívať umne !
Aká je starostlivá a do každej roboty súca !
Jak orech prevýši bukvu, i jabĺčko dobrotou plánku,
tak ona prevýši tu a vo všetkom dievčatá všetky.“
.
ZORISLAV
.
„Nech sa vám rozmáha črieda, nech Veles ju od pohrôm chráni,
nech štedro zarodí sad tým plodom, čo Kúpala dáva.
Nach dobrotivá Živa zaplaví úrodou polia,
nech Belbog, darca šťastia, vás životom sprevádza celým
a zlý Bes k domovu vášmu nech nepríde v podobe capa.“
.
ŽARKOSLAVA
.
„A vaše manželstvo šťastným nech urobí bohyňa Lada,

70

viac než dva zrastené duby nech k sebe sa viniete žitím.
A Polel, ochranca váš, nech seje doň úmysly čisté,
aby ste po celý život jar mali a bez šmuhy slnko
a deti zdarné jak otec a krásne tak ako je matka.“
.
ZORISLAV
.
Daj šatku vyšívanú, daj, mladucha, ku bráne víno.
Mládenci o závod budú tam od sochy Lelovej bežať
a kto pribehne prvý, ten šatôčku vezme si z brány,
no druhý uchopí tam džbán vína a okrúhly koláč.
A začne pripíjať hneď na šťastné manželstvo vaše.“
.
ŽARKOSLAVA
.
„Daj, ženích, predo dvere, daj kohúta bieleho peria.

80

So zaviazaným zrakom tvoj družba ho obíde trikrát
a jedným jediným švihom on zoťať mu hlavičku musí.
Na oltár kamenný hneď ho potom Ďonďovi dáme,
aby bol láskavý k vám a ľúbosti vašej vždy žičil.“
Tak švárne spievali panny a veselí mládenci po nich,
a štedrí pastieri, tí, čo chrapľavé hlasy už mali,
do fujár dúchali statne, spev oboch strán podporiac hudbou.