|
xx
|
CHLAPCI,
DIEVČENCE
.
Ako sa zhrbený oráč, keď zapriahol do pluha junce,
vybral už obracať zem, čo sotva rozmrzla, taktiež
pastieri ešte mali a pastierky natknuté slnko
na suchú pažiť vyšli jar pozdiacu dovábiť spevmi.
Na dva rady sa delia, tu chlapci na jednu stranu,
dievčatá ľúbezných hláskov si stanú na druhú zasa
a jedni po druhých začnú jar volať takouto piesňou :
.
CHLAPCI
.
„Príď nám, jar, príď už, milá, a rozhojni každému radosť,
odporné vtieravé chladno žeň z polí vetríčkom teplým,
|
10.
|
|
zohrieval
skrehnutú zem vždy vrelejším slnečným lúčom
a silu k plodnosti daj, nech vydá bohatstvo úrod.“
.
DIEVČENCE
.
„Príď nám, jar, príď a obleč už nové prírode rúcho !
Veď všetko je mŕtve teraz, a bez krásy, bez jasu, chmúrne.
Len čo ty zjavíš sa u nás, hneď všetko ožívať začne,
všetko sa usmievať bude a odievať do krásy, jasu.“
.
CHLAPCI
.
„Príď nám, jar, príď už, milá, a rozhojni každému radosť !
Pasienky ošať trávou a lány ozimín bujných
do výšky dvíhaj a tahaj, na holých hájoch žeň listy,
zvieratám prebúdzaj žilky a ozvuč zas vtáčence nemé.“
.
DIEVČENCE
.
|
20
|
|
„Príď
nám, jar, príď a obleč už nové prírode rúcho !
Spestri ľúbezným kvietím i nahé doteraz ešte
záhradky naše a lúky, váb zo štepa bielučké mlieko,
roznášaj sladkú vôňu zas celým povetrím šírym.“
.
CHLAPCI
.
„Príď nám, jar, príď už, milá, a rozhojni každému radosť !
Začneme po horách zase i po žírnych pastvinách dolín
pásť naše schudnuté čriedy a na zvučné dúčele
pískať,
od zeme krepčiť opäť pri poľných zábavách našich.“
.
DIEVČENCE
.
„Príď nám, jar, príď a obleč už nové prírode rúcho !
Budeme kvetiny trhať, pliesť na sluchy voňavé vence,
|
30
|
|
spievať
veselé piesne pri bľačiacich ovečkách milých
alebo krútiť sa v kole a ako tie jahniatka skákať.“
.
CHLAPCI
.
„Príď nám, jar, príď už, milá, a rozhojni každému radosť !
Na poli pri pasení zas bude každý z nás skákať
cez šibeničky a bučky, i duby nohami stavať,
kolesá lámať v letku i púšťať sa za pasy s druhmi.“
.
DIEVČENCE
.
„Príď nám, jar, príď a obleč už nové prírode rúcho !
Z nás bude každá zase hrávať sa na Ďonďu, kráľku,
alebo chocholatú kvočku, či na zlé-nedobré húsky
a spievať pritom piesne, tie, čo k hrám obvykle patria.“
.
CHLAPCI
.
|
40
|
|
„Príď
nám, jar, príď už, milá, a rozhojni každému radosť !
V halúzkach od rosy mokrých si skákať vtáčence budú,
znieť budú ľúbezné spevy ich spanilých hrdielok odtiaľ,
v chrastiach si uvijú hniezda a vyvedú zase z nich mladé.“
.
DIEVČENCE
.
„Príď nám, jar, príď a obleč už nové prírode rúcho !
Dcérenky tvoje, včely, v let pustia sa na krídlach zlatých
za múčkou súcou na med a lahodne zvučiace poľom
potom v lipových klátoch zas nabijú sladkosťou plásty.“
.
CHLAPCI
.
„Príď nám, jar, príď už, milá, a rozhojni každému radosť !
Veď už ťa vyčkáva voliar, i ovčiar nemenej smutný,
|
50
|
|
a každá
kravička tu i každý junček už dávno
vyvoláva ťa denne tým túžobným bučaním clivým.“
.
DIEVČENCE
.
„Príď nám, jar, príď a obleč už nové prírode rúcho !
Jahniatka za tebou bľačia, i húsatká pod krídlom matky
štebocú o tebe iba, už ranné pipíšky dávno
zo svojej výšky ťa zdravia a zvú ťa rozmilým trilkom.“
Tak spolu prespevujú ; tu škovránok ozve sa zrazu
ľúbezným svojím hláskom i priletí lastovka svižká,
tri razy zašveholí a zvestuje čakanej príchod.
|