|
xx
|
CHVALKO,
PREDBOR
.
CHVALKO
.
„Nevidel si tu, Predbor, túlať sa jalovku niekde ?
Od rána pátram po nej, už prešiel som húštiny vôkol,
dral som sa pichľavým chrastím a nikde jej, potvory, nieto.“
.
PREDBOR
.
„Ja som nič nevidel síce, lež teraz rozprával Blažko,
jak tŕstie v bahne rezal, už uvidel Ruženu blúdiť
a poberať sa za háj, kde mumlavý bujak je Jarkov.
Uprostred čela mala vraj bielu výraznú hviezdu,
od šije biely pásik sa ťahal po celom chrbte,
podobne svietil i chvost a kriviť sa začali rožky.“
.
CHVALKO
.
|
10.
|
|
„To je tá, ona je to. Dnes ráno som pobadal na nej,
že sa chce nabehať už, no nechcem ju pripustiť ešte,
veď od Rusadiel-sviatkov rok druhý začína iba.“
.
PREDBOR
.
„Sadni si k pramienku teda a v chládku tu na mäkkej tráve
trochu si odpočiň už, i teplým sa občerstvi mliekom,
odlom si z môjho syra, alebo, ak sa ti páči,
z týchto hrušiek si zajedz, sú výborné, hniličky všetky
a sladké medovej chuti ; veď Ruženu dovedie Blažko.
Dobré má nohy, zrak bystrý, nuž nájde ju zaisto ľahko,
najmä keď zazrel ju sám, kde maninou, bludárka, zašla.
|
20
|
|
A
keď sa posilníš jedlom a smädné si prepláchneš hrdlo,
dáme sa po čase zas i do starých pastierskych piesní,
raz aj tvoj ľúbezný spev nech počuje dúbrava naša.
Tu tiché miestečko máme, je v závetrí hustého šípia
a celá moja črieda už do tieňa pod lipy vošla.“
.
CHVALKO
.
„Keď teda dobrý Blažko sám pobral sa Ruženu hľadať,
trochu si odpočiniem a pokým sa nevráti spiatky,
i tvoju žiadosť splním, veď trávu ženúce lúky
tešia ma iba na jar, zas cez leto hojnosťou žatva,
v bohatej jeseni plody a cez zimu teplota pece,
|
30
|
|
no
pieseň poteší vždy ; nuž o čomže spievať tu máme ?
Začni tú, ktorú trúbiš, keď prvýkrát vyháňaš stádo
za rána po dlhej zime ; ja po tebe opačnú začnem,
jak spievam jalovičkám, keď ženiem ich pred zimou domov.“
.
PREDBOR
.
„Lúč slnka prenikol už cez červené raňajšie zore,
nože sa, dievčence, snažte, čím skorej si podojiť kravy,
aby ste, hotové s prácou, hneď odviazať mohli ich všetky,
len čo sa dedinou ozve hlas mojej pastierskej trúby.
Zahučže, trúba, pannám, nech ženú už zo dvorov lichvu.
Pastier po ceste kráča a nič sa nehýbe za ním.
|
40
|
|
Jak
srnka poľovníkov, jak klepcov a osídiel líška,
krahulca ukrutného sa obáva vtáčatko malé:
tak by sa záhubnej liene báť mali aj dievčence naše.
Zahučže, trúba, pannám, nech ženú už zo dvorov lichvu
Už sa kravičky hrnú, no aké sú schudnuté všetky !
Aké sú opadnuté : Či niekto ich uriekol azda,
alebo je to skôr z toho, že boli na skúpej chove ?
Ja budem potom vinný, keď vypustia do hrotka málo ?
Zahučže, trúba, pannám, nech ženú už zo dvorov lichvu.
Ta sa, k zeleným pašiam, ta sa mi, kravičky, berte.
|
50
|
|
Slniečko
bude vás hriať a previevať vetríček jarý,
kvitnúce voňavé lúky už pre vás tam trávičku majú,
vodička čerstvá je tam a chládok sa pod hrušky stelie.
Ta sa, k zeleným pašiam, ta sa mi, kravičky, berte.
Prestaňže, trúba, hučať, už vyhnali zo dvorov lichvu.“
Tak spieval Predbor vtedy a takto mu opačne Chvalko :
.
CHVALKO
.
„Už posledný raz iba si odhryznúť môžete pre chuť
z tej trávy, šľahnutej mrazom a pokrytej spŕchnutým lístím.
Sever už chladom dýcha a hustnúcou čierňavou hrozí.
Do rána napadá sneh a zastrie nám na zimu pašu.
|
60
|
|
Poďte, jalovky, domov, len dopoly chlapa je
slnko.
Už posledný raz iba sa môžete zhlboka napiť
tejto vodičky čistej, čo žblnkoce jednostaj riavou :
čoskoro zamĺkne prúd a mrazom stuhne až do dna.
Vlci pobežia po ňom a tlapy ich nebudú mokré.
Poďte, jalovky, domov, už niže pol chlapa ja slnko.
Clivo je hrdličkám samým a clivo je bez kvetu včelám,
barancom odstaveným je sprvu bez mliečka clivo,
bez lístia clivo ja hájom a bez dažďa, bez vlahy statiam :
i vám tak clivo bude čas dlhý pri jasliach prestáť.
|
70
|
|
Poďte,
jalovky, domov, už za horu zapadá slnko.
V teplých maštaliach tam má každá už určené miesto.
Pod krovom zasneženým, keď k jasliam a válovu stane,
dajú jej suchý krm len a skromne ho prežívať bude,
až znova čakaná jar vás vyvedie na šíre paše.
Choďte, jalovky, domov, hľa, gazda vám otvára vráta.“
Tak zvučným hlasom spieval, tam pri tom pramienku tichom,
kým Blažko jalovku našiel a priviedol v poriadku spiatky.
|