xx

MILOSLAV, BRATROSLAV
.
MILOSLAV
.
Lenivý Bratroslav, vstávaj ! My pri čriedach bez spánku drieme
a ty tu rozvalený si pri ohni hasnúcom zdýmaš,
fučíš jak naduté gajdy, keď hučky z nich odrazu snímu.
Viem, že by si sa aj ruval, a možno len po hlave škrabkal,
keby ti vlk vzal capa, či kotnú odniesol ovcu.
.
BRATROSLAV
.
To sa mi prisnilo len ? Či naozaj naši psi strážni
spustili taký brechot tam na paši okolo lichvy ?
Veselé bečanie čried sa rozľahlo navôkol všade !
Aký znel spanilý hlas ! Dosť dlho žil som už veru, 

10.

ale doteraz nikdy som takého neslýchal ešte.
Kozorád ľúbezný má ; no jeho oproti tomu
jednako je len taký jak vrabec má v zrovnaní s drozdom.
Nemohol som sa však prebrať a schápať sa zo spánku hore,
lebo som predošlú noc na nohách pri statku prebdel :
Ako vieš dobre i sám, stráž včera pripadla na mňa.
.
MILOSLAV
.
Sen to zaiste nebol. Tu prvé začali brechať
čujné sučky a na to hneď jahnice spustili bľakot.
Splašení dvíhame hlavy a hľadíme pátravo vôkol :
i tu znezrady v očiach sa zaleskla prejasná žiara, 

20

až nás z nej, pojašených, strach veľký zachvátil všetkých.
Žiara dolu sa púšťa ; to už aj zreteľne počuť
brnčanie rýchlych krídiel. Vždy viac a ďalej sa šíri
záplava čistého svetla, i na nás vrhá prúd lúčov.
A hľa, v tom vydesení sa pred nami ukáže zrazu
krajší než ľalia poľná a belší než snehová ruža
mládenček s čista jasna (nik takého nevidel jakživ),
a hneď nás vyľakaných aj sladkými slovami teší :
„Pastieri pri čriedach svojich, čo nočné držíte stráže !
Strach si vyžente zo sŕdc i všetkej zbavte sa bázne :

30

lebo vám teraz a spolu i všetkému na svete ľudstvu
zvestujem veľkú radosť, že sa ten čakaný dávno
Spasiteľ narodil dnes tu v meste Dávida-kráľa.
Nuž sa poberte čím skôr to milé nemluvňa vítať ;
zavité do plienok tam ho nájdete v maštaľných jasliach.“
Toľkoto povedal iba ; a v oblakoch veterných zmizol.
Všetok strach spadol z nás razom a bázeň sa stratila všetka,
len a len radosť veľká nám napĺňa vzpružené srdcia,
akoby na nebesiach a vo hviezdnej sláve sme boli.
A ja som teda prišiel s tou dobrou novinou k tebe.
.
BRATROSLAV
.

40

Ach, čo to, Miloslav, vravíš ! Kiež za pravdu musím to uznať !
Ale v obydlí akom by sa bol narodil predsa ?
Či v tom najväčšom dome, čo je priam uprostred mesta ?
Pred ktorým sedávame, keď niekedy z pasienkov našich
s mliekom a smotanou čerstvou si dolu zájdeme na trh ?
Ale prečo by ležal tak ako pastierik v jasliach ?
Či azda na znamenie, že bude pastierom dobrým ?
Ovce nenechá hynúť a vlkov zlej besnoty zbaví.
.
MILOSLAV
.
Ja to sám ešte neviem ; to neriekli poslove ústa,
lež čo sa rozpakuješ a nechystáš na cestu radšej ; 

50

schystaj, čo súceho máš a ako dar so sebou vezmi.
Aby som pred ním tam nestál len s prázdnymi rukami, tu, hľa,
tašku jabĺčok nesiem, dve homolky syra a ešte,
aby mu teplo bolo, i prikrývku – kozinku mäkkú.
Ráno, keď zmútim, pošlem i hrudu masla a mlieka
do jednej krpky aspoň a do druhej žinčice čerstvej.
A pridám z raňajšieho i geletu sladkého syra.
.
BRATROSLAV
.
Pôjdem rád zrodeniatku hneď hlbokú poklonu zložiť.
Veď kto by nešiel rád hneď, bol by priam od hada horší.
Ale čo zo sebou vezmem ? Dám túto píšťalu zvučnú :

60

je na nej palečnica, a má i odrážku nabok.
Nejeden pastier veru sa nadarmo uchádzal o ňu :
čokoľvek by som pýtal, bol každý ochotný sľúbiť.
Dám i palicu milú, je na nej v prostriedku pastier
prekrásne zobrazený, jak prináša stratenú ovcu
na pleciach naspäť k čriede, a beží jahniatko za ním.
Nejlepšie baranča ešte mu vyberiem zo svojho kŕdľa.
Ale čo sa to jagá, je odrazu svetlo jak vo dne ?
.
MILOSLAV
.
Veď je to vojsko nebies ! Hľa, sem-tam oblohou lieta !
Jak sa mu ligoce zbroj a ako, čudesne rinčí ! 

70

Piesňami bohu sláva a ľudu zvestuje pokoj !
Iste sa ponáhľa už to božie nemluvňa vítať.
A, hľa, i pastieri naši sa v zástupe oproti blížia.
Možno že poznove im už niekto oznámil miesto,
kde je to pacholiatko a v ktorých jasliach ho nájdu.
Teda sa pripojme aj my a vykročme v radostnom zbore.