xx

Len čo sa Šťedrý večer k nám začal skláňať a hore
na nebi rozklenutom sa začali hviezdičky iskriť :
Vitoslav, bedlivý pastier, už kravskú trúbu sňal z klinca,
pobral sa do dediny a takéto rozoznel zvuky :
Ty, moja trúba, rozhlás tú veľkú nesmiernu radosť,
čo noc nám dopriala táto, keď čakané nemluvňa božské
na svet nám prišlo v jasliach a v pastierskej jaskyni prostej.
Aká to potecha sladká tam zaliala matičku čistú !
synáčka spanilého keď uzrela v záplave svetla

10.

tým jasným svojím okom a dlaňami objala si ho,
do plienok zavinula ; i na útle vezmúc ho lakte,
pritisla k ňadrám svojím a plný prsník mu dala.
Ako ten starček vtedy, keď slabý plač dieťatka Panny
vzbudil ho uprostred noci, rád by mu pobozkal líčka !
Ale pichľavá brada mu bránila v takejto slasti.
Iba s údivom hľadel na tvár a ústočka pekné,
kojac sa sladkou vôňou, čo z nich tam vanula k nemu.
Taktiež sa veselil z toho, jak v žiare sa jagalo všetko.
I sám vôl, i sám osol, že spozneli takého pána,

20

skláňali v pokore hlavy a päty mu lízali vrúcne,
vábiac ručaním ľudí, nech uvidia udalosť veľkú !
Ni nebies hviezda výška sa nemohla radosti zdržať,
nemohla nevyslať na svet tiež svojich zástupcov-poslov.
A tí aj ihneď prišli ; jak veľké zástupy vojska
predviedli rozličné hry v tom nočnom povetrí jasom,
úchvatne spievajúc pri nich a sláviac chválami otca.
Potom sa nahrnuli ta do skromnej jaskyne toľkí,
koľko sa ich len vošlo a koľkí sa vládali vtlačiť.
Trikrát sa pokloniac najprv, hneď z hrdiel i nástrojov rôznych

30

lúdili takú hudbu, čo iba v nebesiach počuť.
Ó, šťastná maštaľka malá, že takých si dostala hostí !
Ako sa radostiam novým hneď odovzdal celý kraj vôkol !
Veselo bečali čriedy, čo pásli sa na voľných pašiach.
Hoci noc bola, predsa i vtáci sa do spevu dali
takého ľúbezného a z každej húštiny krovia,
že predtým ani potom nik ešte nepočul krajší.
Zdalo sa, že i skaly i vrchy a údolia nízke
hýbu sa, plesajúc tiež tou spoločnosťou radosťou veľkou.
Dvíhala zelenú trávu zem jednostaj úrodným lonom.

40

Ale pastieri potom, keď posol vyslaný z neba
z celého ľudstva im prvým tu na svete ohlásil správu,
že sa už v Betleheme boh narodil, nechali lichvu
na pašiach zarosených a spechali do slávnej stajne.
Starcovi podali ruky i milej, blaženej matke.
V hlbokej poklone tam keď hodnú strávili chvíľu,
vytiahli pastierske dary a predniesli pred jasle všetky.
Potom predniesli zborom i pastiersku pozdravnú pieseň,
sprevádzajúc ju hudbou, kto akú len vylúdiť vedel.
Ako sa usmievať zvykne na raňajšiu oblohu slnko,

50

tak narodené bôža sa na nich usmialo z jaslí.
A štedré požehnanie im všetkým za ten hold dalo,
že sa im rozmáhali od tých čias ako prach čriedy,
mávali dostatok mlieka a nič ich nestihlo zlého.
Aj my, pachoľa božie, vždy plesáme radosťou novou
v šťastnej tejto noci, keď slávime pamiatku milú
slávneho narodenia a tvojho príchodu na svet.
Skôr jalce opustia potok, skôr pinky opustia háje,
skôr včielky medonosné tu obídu okvetia lipy :
než by ho prestala snáď raz hlásať pastierska trúba.

60

Len ty nás ochraňuj vždy, chráň od skazy statok náš vždycky;
hojnejšie požehnanie nám udeľuj z nesmiernej lásky;
napokon všetkých nás prijmi ta do svojej radosti jasnej.
Takto Vitoslav trúbil ; a dedinou ozvena znela,
tratiac sa v hučiacich diaľkach ; a na zvratných koľajoch svojich
vyše polcesty hviezdy už prebehli oblohou nočnou.