Chapter

  1 1 |           ste uvidely neřesti~národu a hanbu svojich vnuků.~J KOLLÁR~
  2 1 |            búrky, nepriaznivé osudy, a tú pamätnú svadbu zaviala
  3 1 |            tú pamätnú svadbu zaviala a zahalila šedivá, ďaleká,
  4 1 |       skláňate pred cudzími modlami, a nedbáte na vlastných vrstovníkov,
  5 1 |             to moja, ale vaša škoda. A popravde múdrejšie urobíte,
  6 1 |           vezmete do ruky túto Nitru a v nej "Svadbu kráľa veľkomoravského",
  7 1 |                než napuchnuté, oduté a ošklbané Meluzíny, Malojeny,
  8 1 |            Bruncvíkovcov, Štilfrídov a im podobné neprirodzené
  9 1 |              im podobné neprirodzené a nepravdivé výmysly. Ale
 10 1 |              cudzonárodné strakatiny a priviniete sa k svätému,
 11 1 |           teda počúvajte ma, Slováci a Slovenky, ale dajte  pozor,
 12 1 |            svietili nebeské lampy... a mesiac akoby šiel na vohľady,
 13 1 |       rovinách medzi lúkami, poliami a záhradami, a iba sem-tam
 14 1 |         lúkami, poliami a záhradami, a iba sem-tam v ňom pleskla
 15 1 |        sprevádzaný štrnganím ostrôh, a kto by bol stál z južnej
 16 1 |           podobu ako teraz, lebo čas a všelijaké búrky ho premenili
 17 1 |              nepoznanie. Vystupujúce a vyblýskané klenby, ohromné
 18 1 |             inakšiu podobu obrátilo. A ako by sa aj nebolo všetko
 19 1 |            keď sa aj ľudia premenili a sláva Nitry zapadla do hlbokého,
 20 1 |          zapadla do hlbokého, nemého a neúčastného hrobu! Z tých
 21 1 |            iba tiché spomienky. Hej, a tak sa zdá, že aj tieto
 22 1 |              časť Poľska, ba i Ruska a nad ktorým vládol sprvu
 23 1 |             ktorý ho takto rozšíril, a po ňom Svätopluk, ktorý
 24 1 |             k nemu pripojil i Čechov a iné slovanské kmene na juhu.
 25 1 |             slovanské kmene na juhu. A tak Svätopluk, dostanúc
 26 1 |          rozmýšľal teraz o jej blahu a šťastí. A to tým viac, že
 27 1 |          teraz o jej blahu a šťastí. A to tým viac, že si bol vedomý
 28 1 |    Rastislava potom pripravili o oči a uvrhli do kláštora, kde
 29 1 |            krajina sa dostala do rúk a pod vládu dvoch kniežat,
 30 1 |          dvoch kniežat, Engelschalka a Vilíma, čo veľmi ťažko niesol
 31 1 |        Vilíma, čo veľmi ťažko niesol a hľadel ich moc preniesť
 32 1 |             pobadali, dali ho chytiť a poslali ho ako zradcu nemeckému
 33 1 |          Lenže Svätopluk sa obránil, a tak ho Nemci poslali so
 34 1 |          potom prešiel na ich stranu a postavil sa proti nemeckým
 35 1 |            sa proti nemeckým plukom. A tak nielenže pripravil o
 36 1 |       pripravil o vládu EngeJschalka a Vilíma, ale keď bol vyhnal
 37 1 |              akého ho ľud s radosťou a plesaním prijal a uznal. ~
 38 1 |           radosťou a plesaním prijal a uznal. ~A tu sme už v tej
 39 1 |            plesaním prijal a uznal. ~A tu sme už v tej chvíli,
 40 1 |          prechádza vo svojej komnate a rozmýšľa o blahu svojho
 41 1 |               Nuž poďme teda bližšie a pozrime, na čo myslí. ~Keď
 42 1 |          stôl, podoprel hlavu rukami a hovoril si sám pre seba: -
 43 1 |           dlážku. Sedel dlhú chvíľu, a až potom sa začal sám so
 44 1 |           chcem zakryť svoje hriechy a úhony, spáchané voči veľkému
 45 1 |              národospasnými cnosťami a skutkami. Bože pomáhaj mi
 46 1 |             keď mi hrozia nové vojny a búrky od mocného nemeckého
 47 1 |              prestávke, - najkratšou a najpríhodnejšou cestou by
 48 1 |         podmienok? - Kráľ zas umĺkol a hlboko sa zamyslel. No jeho
 49 1 |        myšlienka, lebo náhlivo vstal a usmievajúc sa, znova sa
 50 1 |             rukojemníctvo medzi mnou a cisárom: spojím sa manželstvom
 51 1 |           Skrotím rozzúreného tigra, a čas mi dá do rúk ostatné
 52 1 |            kráľovskej komnate zhasla a v Nitre i na hrade sa začal
 53 1 |             prebúdzať život. Rytieri a zbrojnoši sa hemžili na
 54 1 |              sa ozýval štrngot mečov a ostrôh. Kráľovská palota
 55 2 |             brehoch mohutného Dunaja a hučiacej Rezny... Obe rieky
 56 2 |             sa majestátne valí, logá a chlípe neveľkú rieku Reznu,
 57 2 |          chlípe neveľkú rieku Reznu, a ona, dávajúc sa mu do moci,
 58 2 |               tratí v ňom seba samu. A modrý Dunaj sa pyšnejšie
 59 2 |         svoje lúče o reznianske veže a peny Dunaja šumeli pri krajoch,
 60 2 |             purpurové záblesky slnca a zlatom obrúbili okraje dunajského
 61 2 |             dunajského prúdu. Rybári a lodníci križovali hladinu
 62 2 |        hladinu staroslávneho Dunaja, a pobrežie sa hemžilo ľuďmi,
 63 2 |           medzi ošúchanými kazajkami a roztrhanými klobúkmi mihali
 64 2 |          skvostné rytierske kamizoly a nad hlavami povievalo perie
 65 2 |               Museli byť zo slávnych a pamätných rodín; lebo to
 66 2 |          cisárskeho princa Karolmana a Ľudovítova vnučka. ~Tá druhá
 67 2 |       spoločnosti, o ničom nevravela a protivili sa jej najmä rozhovory
 68 2 |       rozhovory o plesoch, rytieroch a svadbách. ~Ale komornej
 69 2 |              kňažnej rozviazali ústa a jazyk, usúdila komorná,
 70 2 |           spanilých rytierov, grófov a kniežat každodenne obletuje
 71 2 |           obletuje vašu výsosť! Ach, a oni prahnú, túžia iba po
 72 2 |           bardov ospevuje vašu krásu a váš milý zjav! A vy, kňažná,
 73 2 |          vašu krásu a váš milý zjav! A vy, kňažná, nič nepočujete! ~
 74 2 |             o vašu ruku... Je udatný a pochádza zo starej rodiny,
 75 2 |            do čias Hermana Víťazného a je v priazni najjasnejšieho
 76 2 |           Komorná to hovorila trhano a okúňavo, vše pozrela na
 77 2 |          bola pohrúžená do myšlienok a tichý, príjemný úsmev jej
 78 2 |          začala hovoriť ešte smelšie a štebotavejšie než predtým.
 79 2 |               Ach, milostivá kňažná, a ako sa vraj radoval, keď
 80 2 |             v celej svojej skvostnej a nádhernej sláve. Všetko
 81 2 |            na výslní krásnych želaní a nevnímala reči komornej. ~-
 82 2 |               Rudolf! Povestný gróf! A kvôli mne! Ušetrite si reči,
 83 2 |           Ušetrite si reči, komorná, a ak neviete, ja na ten slávny
 84 2 |           slávny ples ani nepôjdem! ~A pri tých slovách sa zohýnala
 85 2 |             tých slovách sa zohýnala a so smiechom trhala bylinky
 86 2 |              smiechom trhala bylinky a odkvitnuté kvietky. ~Komornú
 87 2 |     pripravovala na nový príval slov a Adelaida trhala kvietky
 88 2 |              Adelaida trhala kvietky a bylinky, zašli obe až do
 89 2 |            patrili grófi Engelschalk a Vilím, tí dvaja správcovia
 90 2 |           prijať aj kráľovský titul, a jeho krajina nám dnes-zajtra
 91 2 |           nám zdalo byť nebezpečné. ~A hľa, čo nepodniká Svätopluk,
 92 2 |       vyjadrite svoj názor o spôsobe a čase ľsti, ktorú by sme
 93 2 |          cisár reč, vztýčil sa pyšný a nahnevaný Engelschalk, usilujúc
 94 2 |    Engelschalk, usilujúc sa dôraznou a obšírnou rečou pohnúť cisára
 95 2 |         obšírnou rečou pohnúť cisára a celý snem k tomu, aby bez
 96 2 |          presvedčiť celú slávnu radu a priviesť ju k tomu, aby
 97 2 |           skoncovala pokojnou cestou a zmluvami. Zdalo sa im, že
 98 2 |         pluky, ktoré okúsili slobodu a zvykli si na víťazstvo,
 99 2 |           dôvodmi. Lenže Engelschalk a Vilím boli muži oveľa výrečnejší
100 2 |           boli muži oveľa výrečnejší a v štátnickom konaní, oveľa
101 2 |           konaní, oveľa prefíkanejší a skúsenejší,aby ich boli
102 2 |         cisárskym starým otcom hlavu a milo odpovedala na otázku: ~-
103 2 |               Pozorujem ťa odnedávna a vidím, že si akási utrápená.
104 2 |           hradom sa ozval dupot koní a štrngot mečov a ostrôh.
105 2 |           dupot koní a štrngot mečov a ostrôh. Hore schodmi, ledva
106 2 |             zámku, aby bolo o knieža a jeho družinu dobre postarané. ~
107 2 |             čierne oči sa zaiskrili, a šatôčka, obrúbená rýdzim
108 2 |              Takto hovorila Adelaida a ani nepobadala, že cisár
109 2 |       pohrúžený do iných myšlienok - a nepočúva ju. Nechala šatôčku
110 2 |           šatôčku na tehlovej dlážke a takmer v mdlobách odišla
111 2 |           dívala s otvorenými ústami a zopnutými rukami, a ani
112 2 |           ústami a zopnutými rukami, a ani hneď nevedela, čo si
113 2 |             Zohla sa, dvihla šatôčku a ponáhľala sa za ostatnými. ~
114 3 |              príchode, určený na hry a rytierske preteky, strávil
115 3 |          Svätopluk rokoval s cisárom a jeho synmi o vážnych a dôležitých
116 3 |       cisárom a jeho synmi o vážnych a dôležitých veciach. Ale
117 3 |             s očami uprenými do zeme a s ovesenou hlavou kráča
118 3 |      ovesenou hlavou kráča s cisárom a Karolmanom. ~Boli už štyri
119 3 |          stôl. Všetko, čo bolo dobré a drahé, ponúkalo sa hodovníkom.
120 3 |             staré balady o rytieroch a v každej sa muselo niekoľko
121 3 |            spomenúť Stermanovo meno. A rytieri vzdychali a omdlievali
122 3 |            meno. A rytieri vzdychali a omdlievali od lásky, lebo
123 3 |        každého nemeckého rytiera. No a najmä Adelaida, predná okrasa
124 3 |        skrášlenej, mnohými kahancami a na železných reťaziach visiacimi
125 3 |           veľké množstvo pánov, paní a slečien. Očakávali samého
126 3 |         skončili piesne pri stoloch, a hodovná sieň sa vyprázdnila.
127 3 |             o svadbe, o Svätoplukovi a Adelaide. Nejeden rytier
128 3 |          zasa Svätoplukovi závideli, a škrípajúc zubmi, preklínali
129 3 |              jeho aj Adelaidu. Vilím a Engelschalk, zakrútení do
130 3 |         prechádzali sa popri hrubých a vysokých stĺpoch po sieni
131 3 |         rovnako zababušenou postavou a spolu si dačo šepkali. ~
132 3 |          šepkali. ~Veľactený čitateľ a láskavá čitateľka už vedia,
133 3 |         svojmu národu zjednal pokoj. A aby to ľahšie dosiahol,
134 3 |          Adelaidu, Karolmanovu dcéru a vnučku cisára Ľudovíta. ~
135 3 |        natoľko do krážov prefíkaných a úlisných Nemcov, že seba
136 3 |          Povolili mu kráľovský titul a jeho krajine udelili označenie
137 3 |     hociktorému nepriateľovi Nemecka a zložia prísahu vernosti
138 3 |             moci, na všetko privolí. A Svätopluk videl, že niet
139 3 |            položení. ~Zahrmeli bubny a trúby víťazne zavrešťali.
140 3 |             svojimi synmi, Adelaidou a Svätoplukom vstúpili do
141 3 |      zatienila všetky prítomné panie a slečny. Ako slnko sa jagala
142 3 |        dokonalá postava, vážny rovný a lahodný krok, dvoje čiernych,
143 3 |           musela touto svojou krásou a pôvabným držaním očariť
144 3 |               slovenským rytierikom" a ako takého chudobného rytierika
145 3 |             celej svojej dôstojnosti a kráse. Nevypínal sa síce
146 3 |             vzoru nemeckých grófikov a kniežatiek pyšne a naduto,
147 3 |          grófikov a kniežatiek pyšne a naduto, lebo to ani nepatrilo
148 3 |              držanie bolo majestátne a naozaj kráľovské. Ľahký
149 3 |             tylci, vykladanom zlatom a perlami, mal zavesenú prilbicu.
150 3 |          Adelaide vlnili po pleciach a modré jasné oči strieľali
151 3 |           Začalo sa plesať, tancovať a hrať, a všetko sa dovedna
152 3 |             plesať, tancovať a hrať, a všetko sa dovedna striedalo.
153 3 |            sám cisár mal dobrú vôľu, a keď vystúpil spomedzi svojich,
154 3 |           zamiešal sa medzi kniežatá a iné tu prítomné panstvo.
155 3 |          obrazy rozvešané po stenách a stĺpoch. ~Adelaida ešte
156 3 |          všetku svoju rozkoš, útechu a blaženosť iba vo Svätoplukovi,
157 3 |       blaženosť iba vo Svätoplukovi, a začala Svätopluka nabádať,
158 3 |         nabádať, aby odišli zo siene a vyhľadali cisára. Lenže
159 3 |       zahvižďala mu okolo uší strela a treskla do stĺpa, pri ktorom
160 3 |            stĺpa kus tvrdého muriva, a akoby sa bála dotknúť Svätopluka,
161 3 |         Svätopluka. Ale anjel života a národa držal nad ním stráž.
162 4 |            Myslela iba na Svätopluka a jeho vraha. Srdce mala nepokojné. ~
163 4 |            bledá. Pozrela do zrkadla a zľakla sa veľkej zmeny vo
164 4 |       manželstvách kladú svoju lásku a náklonnosť na posledné miesto.
165 4 |         teraz podozrievať celý dvor. A čo si mala myslieť o sobáši?
166 4 |              nájsť miesto - zo desať a desať ráz menila polohu,
167 4 |          štrnganím ostrôh. Strhla sa a všetka krv sa jej nahrnula
168 4 |              tváre. Nepokojne vstala a začala sa prechádzať po
169 4 |           šatôčku, no znovu si sadla a sklonila hlavu do rúk. Ostrohy
170 4 |              sa blížili vždy bližšie a bližšie... tichý úsmev sa
171 4 |             vstala, podišla k obloku a uprela zrak na dunajskú
172 4 |           hurtom sa roztvorili dvere a Adelaidinu myseľ zastrelo
173 4 |     neprichádza jej anjel. Obzrie sa a vidí divú tvár zúfalého
174 4 |           jej rozprúdil studený mráz a horúci oheň. ~- Ach, to
175 4 |      pleciach ťa prenesiem cez búrky a blesky! Korím sa tu pred
176 4 |              sa pred slabou devou. - A skloniac sa k nemu, chcela
177 4 |              kňažná k nemu skláňala, a tak sa stalo, že sa jeho
178 4 |              dotkli Adelaidinho čela a z úst mu ulietol plamenný
179 4 |             baránok niesol vinu času a okolností. Práve keď sa
180 4 |        blaženosti, znovu sa rozzúril a zvolal chrapľavým hlasom: -
181 4 |             Ach, ty pes slovanský! - a vyrútil sa z komnaty. Adelaida
182 4 |               tvár jej horela hanbou a bázňou, všetko nešťastie
183 4 |         nešťastie sa na ňu vyrútilo, a nijaká útecha jej nesvitla
184 4 |     úprimnosťou pristúpil k Adelaide a riekol jej tichými slovami: ~-
185 4 |            ešte do väčšieho pomykova a pochybností. Chcela čosi
186 4 |              lícach, rozvlnené prsia a nekonečne stiesnené srdce
187 4 |           cisár aj so svojimi synmi. A o chvíľu už iba veže Rezna
188 4 |       Adelaida hľadí za Svätoplukom. A keď na obzore zmizol posledný
189 5 |              sa čoraz väčšmi kopili: a preto bolo načase rozmýšľať
190 5 |       nemeckí mnísi, nemeckí cisári, a títo nemeckí mnísi učili
191 5 |          cudzích jazykoch, v nemčine a latinčine, čomu ľud nerozumel,
192 5 |        poznať, ani sa k nemu hlásiť. A nemeckí cisári s týmto náboženstvom
193 5 |           zavádzali hneď aj desiatky a dane, porobu a otroctvo.
194 5 |              desiatky a dane, porobu a otroctvo. Tak si národ radšej
195 5 |             než kresťanské otroctvo, a preto Česi zostávali pri
196 5 |              povolal do Nitry Cyrila a Metoda, slovanských apoštolov,
197 5 |             prečo títo veľkomoravskí a českí Slovania sa nestali
198 5 |        zbadal nemecký cisár Ľudovít, a tým väčšmi sa ho usiloval
199 5 |         niekoľko ráz krvavo odrazili a mníchov, ktorých im vysielal,
200 5 |             od neho vymôcť povoľnosť a platenie ročných daní aj
201 5 |    narastajúcu moc nemeckého cisára, a preto povolal na Vyšehrad
202 5 |         povolal na Vyšehrad vladykov a vojvodcov svojej krajiny
203 5 |             vojvodcov svojej krajiny a múdro k nim prehovoril.
204 5 |              Bořivoj si získal lásku a dôveru svojho poddanstva
205 5 |             dôveru svojho poddanstva a jeho slovo platilo v poli
206 5 |         skladalo z českých vojvodcov a rytierov na čele s. hrdinským
207 5 |             s. hrdinským Svatos1avom a Vítěslavom. Darmi, ktoré
208 5 |            boli osed1ané kone, štíty a rozličné zbrane. Ale práve
209 5 |         výzorom vstúpilo do snemovne a jeden z nich začal hovoriť: ~-
210 5 |          všetci prítomní vojvodcovia a páni! Nemennou vôľou nášho
211 5 |          Nemennou vôľou nášho cisára a pána je, aby česká krajina
212 5 |            odvádzala daň päťsto koní a bezodkladne prijala Kristovo
213 5 |            Ak by ste sa tomu bránili a osmelili sa odoprieť poslušnosť,
214 5 |            na to donúti nemecký meč! A potom bude s vami zle. ~
215 5 |            žilách českých vojvodcov. A už by bolo nasledovalo pokorenie
216 5 |              knieža, dbajúc na práva a povinnosti pohostinstva,
217 5 |              odpúšťame túto surovosť a drsnosť, ktorou ste sa proti
218 5 |              povedzte vášmu cisárovi a pánovi, že český národ nevie
219 5 |          mužnom boji. Však váš cisár a pán vie, aké tvrdé sú naše
220 5 |              aké britké sú naše meče a neprebitné naše štíty! Aspoň
221 5 |             choďte k svojmu cisárovi a pánovi, oznámte mu náš odkaz,
222 5 |       predniesol Bořivoj tieto slová a celý snem zahrmel: - Sláva
223 5 |  priestranstve sa ozýva konský dupot a štrngot mečov. Zástupy rytierov
224 5 |           západ k nemeckému cisárovi a Česi uháňajú na východ k
225 6 |              nový život. Nové nádeje a nové predsavzatia napĺňali
226 6 |            smelá Bořivojova odpoveď, a nemohol tieto svoje sklamané
227 6 |            Svätopluk je bohatý kráľ. A preto sa nádejali, že si
228 6 |            bitkách v poli, po horách a strmých skalách zažili iste
229 6 |          nemali veľkú chuť do vojny, a dozvedel sa o tom aj sám
230 6 |          boji proti Bořivojovi vyjde a pokorí ho až po svadbe. ~
231 6 |            komnaty, pochmúrne chodby a siene, v ktorých mal záľubu
232 6 |              rytierstvo, po chodbách a ambitoch rozvešiavali starožitné
233 6 |           vystavovali prilbice, meče a štíty alávnych cisárskych
234 6 |        námahy. Báli sa rastúcej sily a vlády Svätoplukovej, ba
235 6 |            mohol spojiť s Bořivojom, a tak naveky zmariť nemeckú
236 6 |          lovcov po skalách, dolinách a vŕškoch. Chvíľu sa ešte
237 6 |     poľovnícke trúbky, potom stíchli a ohlášal sa iba štekot psov. ~
238 6 |         túžila po poľovníckej sláve, a preto si vybrala miesto
239 6 |              potom si sadla na skalu a zahĺbila sa do myšlienok.
240 6 |              hôr na zlatoklasé polia a vínonosné nitrianske kopce,
241 6 |            bol pre ňu jediným blahom a jedíným prameňom života.
242 6 |               sotila ju dolu skalou, a šíp fikla do neďalekej jedle.
243 6 |          vystúpil zúfalý gróf Rudolf a divo sa zahľadel na bralo. ~-
244 6 |              z pleca natiahnutú kušu a bez dlhého cielenia vypustil
245 6 |           skrášlený Adelaidin klobúk a vzniesol sa vysoko do oblakov,
246 6 |           Schytila poľovnícku trúbku a dala znamenie na rýchle
247 6 |              príčinu jej preľaknutia a na prestrelený klobúk. Adelaida
248 6 |            vlasmi vysadla na vraníka a s celou družinou odcválala
249 7 |              nemilo sa dotkla väčšej a poprednejšej časti slovenského
250 7 |             svojich radcov, rytierov a občanov hlavy zošedivené
251 7 |            hlavy zošedivené v bojoch a zostarnuté v radách. Boli
252 7 |      povzniesla na taký stupeň slávy a vážnosti. I ich pomocou
253 7 |      Svätopluk povzniesol tak vysoko.A muselo sa to dotknúť ich
254 7 |           krážov, už upadá do nových a strháva za sebou celú ríšu. ~
255 7 |             kráľovej svadbe rozličné a odporujúce si správy. Hoci
256 7 |           nezdržali v Nitre tak dlho a v toľkej nádhere ako týchto. ~
257 7 |            prípravy. ~Takéto tajomné a nedôverčivé správanie sa
258 7 |            týchto časoch jeho prední a hlavní radcovia. I začali
259 7 |       predniesť svoje úmysly kráľovi a ako by ho mali, ak sa zamýšľa
260 7 |       dôverníka, slovanského biskupa a apoštola Metoda, ktorému
261 7 |            presvedčil o ich úmysloch a ak bude môcť, aby ho odviedol
262 7 |              Svätoplukových vladykov a radcov a premeškal zvyčajnú
263 7 |     Svätoplukových vladykov a radcov a premeškal zvyčajnú hodinu. ~-
264 7 |      zreteľne najavo, že zádumčivosť a namrzenosť, ktorá sa čoraz
265 7 |           vždy duchaprítomný človek, a hoci miernej mysle, nepoznal
266 7 |      nejednou školou trpkých osudov, a preto aj v túto chvíľu zostal
267 7 |             chvíľu zostal sám sebou, a keď, prevzal reč, takto
268 7 |             veľký kráľ môj, pre teba a pre tvoju ríšu, že nepripúšť
269 7 |            trónu obrátili sa na mňa, a ja idem práve teraz z ich
270 7 |               Viem, viem, že Slováci a Moravania nie sú so mnou
271 7 |             čo som sa vrátil z Rezna a dostali sa im do uší chýry
272 7 |         podozrievavosti, dobre viem, a dennodenne preklínam svoj
273 7 |          tomuto slovenskému plemenu. A že som sa rozhodol zasnúbiť
274 7 |         zasnúbiť s nemeckou kňažnou, a tak vykonať násilie proti
275 7 |          tohto svätého predsavzatia, a práve zato ma podozrievajú
276 7 |            veľkého, múdreho, mocného a slávneho kráľa. Ja sám,
277 7 |      nahradiť stratu. Prudkou vášňou a ctižiadosťou som poškvrnil
278 7 |             znovu obmyť svojou silou a vlastným pričinením. Ale
279 7 |         veľkú silu nášho nepriateľa? A akože ho pokorím svojím
280 7 |           pokorím svojím rozjatreným a hlboko pokoreným národom?
281 7 |          medzitým posilniť svoj ľud, a potom ho, zahnať a naveky
282 7 |              ľud, a potom ho, zahnať a naveky pokoriť? A napokon
283 7 |             zahnať a naveky pokoriť? A napokon sa ti priznám, jesto
284 7 |        nedôveruje. Sila tvojho ducha a skutky, ktorými si sa vyznačil,
285 7 |       neschvaľuje jediný tvoj úmysel a bojí sa, že chceš pojať
286 7 |             sa tvojej malomyseľnosti a pochybovačnosti o takom
287 7 |             hŕstkami premáhal Mojmír a vyhnal Rastislav z krajiny
288 7 |              krajiny nemecké vojská! A ty, jediná bujará ratolesť
289 7 |              iba na nepriateľskú moc a zabúdaš na skúsenosť a na
290 7 |           moc a zabúdaš na skúsenosť a na poznanú hrdinskosť vlastného
291 7 |           horela, ale tvár sa leskla a červenala od hanby. A Metod
292 7 |         leskla a červenala od hanby. A Metod pokračoval: ~- A nazdávaš
293 7 |               A Metod pokračoval: ~- A nazdávaš sa, veľký synovec
294 7 |              keď slabšieho? Viem to, a chválim tvoju kresťanskú
295 7 |       prichádzate na túto myšlienku, a z inej strany ešte horšie,
296 7 |          mali vari starať o cudzích? A potom, ako mohol Bořivoj
297 7 |             potom, ako mohol Bořivoj a jeho národ poznať Krista,
298 7 |          ukazovali spolu s otroctvom a okovami. Skôr na tebe bolo
299 7 |           okovami. Skôr na tebe bolo a aj je, veľký kráľ, aby si
300 7 |              aby si sa o to postaral a nehľadal si ženu v nemeckých
301 7 |              sedem rán Kristových... a odpusť mi moju unáhlenosť.
302 7 |           unáhlenosť. Som iba človek a ťažká je starosť o takú
303 7 |              nebeské veci mojej ríše a spriazneného národa, ja
304 7 |    porozmýšľam o časných cestách mňa a môjho národa. ~Metod opustil
305 7 |       Svätopluk sa spustil na stolec a zabral sa do hlbokého, pamätného
306 7 |            sa do hlbokého, pamätného a vlasteneckého rozmýšľania. ~
307 8 |             doniesli radostné správy a noviny. Rozprávali o veľkej
308 8 |              Čechom, čím nové nádeje a radostné výhľady do budúcnosti
309 8 |          vyslanci sa veľmi pochvalne a priaznivo vyjadrovali o
310 8 |      kresťanstvom. ~Medzi Vyšehradom a Prahou stál vtedy na pobreží
311 8 |        Schádzavali sa v ňom kniežací a rytierski zbrojnoši. Bývalo
312 8 |           väčšie množstvo zbrojnošov a pospolitého ľudu, lebo sa
313 8 |            akoby sa vo Vltave kúpali a po Krkonošiach na divých
314 8 |              divých kancov poľovali. A prisahám na Perúna, ani
315 8 |              ich meče nie sú menšie, a počujte, ľudia drahí, to
316 8 |           Potom schytil svoj plecháč a vlial do seba, čo v ňom
317 8 |          ešte! - kričal na krčmára. ~A čo potom, Strojsa, - pýtal
318 8 |           tou ich bláznivou nemčinou a s dreveným krížom? ~- No, -
319 8 |            vyšehradská Svantovítova! A tak vám spievajú, až sa
320 8 |            počuť, samé české piesne, a prisahám na Moranu, ide
321 8 |           krčmou začali zbiehať deti a dospelí, robili krik a lomoz
322 8 |          deti a dospelí, robili krik a lomoz okolo šiatra, ktorý
323 8 |             hlasy sa ozývali v krčme a o chvíľu boli dubové stolce
324 8 |           boli dubové stolce prázdne a plecháče poprevracané. Všetko
325 8 |         krížom vystúpil. na rečnisko,a kázal zhromaždenému zástupu. ~-
326 8 |           prevrátená: mnícha stŕčali a zauškovali, ba niekoľko
327 8 |          pohanov ho malo medzi sebou a viedli ho k Vltave. A nebol
328 8 |          sebou a viedli ho k Vltave. A nebol by úbohý mních ušiel
329 8 |        Skupina nitrianskych rytierov a odencov na čele s dôstojným
330 8 |             kým neprišli na podzámok a nezmizli vo vyšehradských
331 8 | pochybnostiach, kolíšuc medzi bázňou a nádejou. Každá nezvyčajná
332 8 |       povesti poletujú z úst do úst. A najmä český národ bol. teraz
333 8 |           bol. teraz taký zastrašený a jeho myseľ zmietali sem
334 8 |              jeho myseľ zmietali sem a ta všelijaké povesti, že
335 8 |             nemectvo aj kresťanstvo, a hoci cítil v sebe silu,
336 8 |         rozjarená, ale neuspokojená. A jeho zvedavosť deň čo deň
337 8 |          zvedavosť deň čo deň rástla a rozmáhala sa. ~Metod medzitým
338 8 |           získal pre Krista Bořivoja a jeho dvor, zaumienil si,
339 8 |             obmäkčiť aj srdce národa a osvietiť jeho myseľ. ~Istého
340 8 |         zmocnila neskrotná zvedavosť a túžba po novostiach, takže
341 8 |          murovaná, kameňom vykladaná a voľačo zvýšená obetnica
342 8 |    Bořivojova rodina aj s vojvodcami a českými rytiermi. Tisíce
343 8 |             ľudí tu bolo prítomných, a predsa akoby tu nebol nikto,
344 8 |          akoby tu nebol nikto, ticho a pokoj zostávali nenarušené.
345 8 |             rýchlo premenila na úžas a zmeravenie, keď sa zjavil
346 8 |            Predstúpil pred obetnicu, a celý zástup sa zahľadel
347 8 |             krásna, vyjadrujúca mier a večný pokoj... tieto vnútorné
348 8 |              znamenití potomci Čecha a Sama! A ten vám neznámy
349 8 |      znamenití potomci Čecha a Sama! A ten vám neznámy boh posiela
350 8 |        pravdu! ~Ten boh stvoril nebo a zem a všetko živé pod slnkom:
351 8 |           Ten boh stvoril nebo a zem a všetko živé pod slnkom:
352 8 |            nám daroval dušu aj telo. A tak k vám prichádzam na
353 8 |    Neprichádzam preto, aby som rúcal a lámal vašich strieborných
354 8 |            lámal vašich strieborných a zlatých, - drevených a medených
355 8 |  strieborných a zlatých, - drevených a medených bohov, ktorých
356 8 |              ktorých chránite slovom a mečom. Ale akože to, vy
357 8 |          boha, ktorého vy nepoznáte, a ten boh nepotrebuje obranu,
358 8 |           dokonalý vo svojej dobrote a milosrdnosti, že ho len
359 8 |   milosrdnosti, že ho len chce časne a večne spasiť. Tento boh,
360 8 |              vy nepoznáte, pozná vás a hľadí na vás z jasných a
361 8 |             a hľadí na vás z jasných a hrmiacich nebies, vidí vás
362 8 |              zlato, striebro, tú meď a to drevo, z ktorých staviate
363 8 |            drevo, z ktorých staviate a lejete svojich bohov. Váš
364 8 |              pominuteľný, lebo hnije a hrdzavie, ale ten boh, skrze
365 8 |   nekonečnosť života, toto nekonečné a nezmerateľné more večného
366 8 |      nezapadajúcej slávy zablysne sa a otvorí človeku,keď vyputuje
367 8 |              nič večné, všetko hynie a stráca sa. ~Táto večnosť
368 8 |             sa. ~Táto večnosť života a slávy je pripravená aj pre
369 8 |              syna jeho Ježiša Krista a Ducha svätého, večného utešiteľa. ~
370 8 |        pravde, odovzdajte sa do moci a riadenia toho všemooúceho
371 8 |              nad všetky biedy, hrôzy a večné biedy čakajú na neveriacich
372 8 |          biedy čakajú na neveriacich a dobrovoľne blúdiacich. Och,
373 8 |              pred tvárou celého ľudu a v lesku božieho svetla robí
374 8 |             nábožne horlivým duchom, a preto mala veľký účinok.
375 8 |             zreteľne hovoriť o bohu, a hoci im mnohé zostalo záhadou,
376 8 |         celým svojím dvorom Bořivoj, a Metod najprv pokrstil jeho,
377 8 |        ostatných domácich, vojvodcov a popredných radcov a rytierov.
378 8 |        vojvodcov a popredných radcov a rytierov. Každý bez výnimky,
379 8 |              ktorý stvoril moje telo a dušu a môže ju večne spasiť!
380 8 |             stvoril moje telo a dušu a môže ju večne spasiť! Zriekam
381 8 |              štvorhlavého Svantovíta a všetkých bohov vytvorených
382 8 |               v jeho syna Vykupiteľa a v Ducha svätého posvätiteľa! ~
383 8 |             ľavej strane Hradca atď. A posvätil ich sv. Klimentovi. ~
384 8 |            kresťanstvo, ktoré stovky a tisíce nemeckých mníchov
385 8 |          nemeckých mníchov s Karolom a Ľudovítom, mocnými cisármi,
386 8 |              pôsobiť na tento národ. A až teraz sa dozvedáme, ba
387 9 |                      9~Dobrý čitateľ a láskavá čitateľka, nezabudli
388 9 |              očí, šaty má síce čisté a skvostné, ale ledabolo na
389 9 |         Zapálené oči, zamračené čelo a akási spurnosť z celej jeho
390 9 |           podišiel k železným dverám a začal nimi z celej sily
391 9 |             nimi z celej sily triasť a lomcovať. Ale dvere sa ani
392 9 |          vylial z nej vodu po komore a začal ňou tĺcť do steny
393 9 |              nej vybil hlbokú dieru. A začal sa v duchu tešiť.
394 9 |           zaštrkotal vo dverách kľúč a on videl, že k nemu už prichádza
395 9 |              položil kanvicu na stôl a zvalil sa na svoje machové
396 9 |              lôžko. ~Vošiel žalárnik a po jeho boku si zastal cisársky
397 9 |             ste ihneď opustili Rezno a nikdy sa doň nevracali,
398 9 |              Adelaida. ~Vyziabnutého a preblednutého väzňa tieto
399 9 |             klobúk, čo sa tam váľal, a utekajúc na koniec chodby,
400 9 |       chytili v horách grófa Rudolfa a priviedli ho pred cisára.
401 9 |             prosila zaňho Adelaida - a tak teraz tohto zúfalca
402 9 |           oblečený v čistom striebre a zlate a rytieri sa tešili
403 9 |              čistom striebre a zlate a rytieri sa tešili na svadobný "
404 9 |              horerlo; myseľ svietila a toto jej nádejne položenie
405 9 |       prilbíc Svätoplukovej družiny. A o malú chvíľu zbadala na
406 9 |       ligotala prilbica. Potešila sa a odišla od obloka. Vzrušená
407 9 |      Adelaida, horiaca láskou, živým a vznešeným citom k Svätoplukovi?
408 9 |      Povedzte si.to samy, vy, panie, a vy, páni, ja zostanem pri
409 9 |              dlažbe štrngali ostrohy a rinčal hrmotný meč. Pre
410 9 |               zdesaťnásobený hrmotom a šramotom ostrôh, mečov a
411 9 |             a šramotom ostrôh, mečov a rytierskych krokov. A z
412 9 |          mečov a rytierskych krokov. A z tohto hrmotu sa ozývalo
413 9 |           Ľudovítovo strašné kliatie a nadávanie. Zrazu sa dvere
414 9 |              dvere rozleteli dokorán a strapatý cisár so synmi
415 9 |     níektorými radcami zastal v nich a kričal z plného hrdla: ~-
416 9 |      pohanením, vytrhol sa mu z ruky a krátko, ale dôrazne odpovedal:  -
417 9 |             je právo vyslancov sväté a nedotknuteľné. A ja musím
418 9 |     vyslancov sväté a nedotknuteľné. A ja musím na tvojom dvore
419 9 |       vyslanec obrátil k vystrašenej a prekvapenej Adelaide a takto
420 9 |   vystrašenej a prekvapenej Adelaide a takto pokračoval: ~- Milostivá
421 9 |              Svätopluka, môjho kráľa a pána, posledné požehnanie.
422 9 |          blahoželanie, svoje blažené a vrúcne požehnanie v presvedčení,
423 9 |             vyššie osudy, odpustíte! A tebe slávny cisár, oznamujem,
424 9 |             cisár, oznamujem, že som a vo mne aj môj kráľ pohanený.
425 9 |            dlhých zámockých ambitoch a chodbách hrmeli ťažké rytierske
426 9 |         hrmeli ťažké rytierske kroky a ohlášal sa štrngot meča
427 9 |              ohlášal sa štrngot meča a ostrôh. O malú chvíľu konské
428 9 |        iskrili na zámockých dlažbách a na reznianskych uliciach. ~
429 9 |          pomste, keby celú pozornosť a celú horlivosť nebola na
430 9 |        storočný dub aj jemné fialky, a môže sa potom premeniť hoci
431 9 |       Adelaide nemohla nijaká radosť a rozkoš sveta vrátiť to,
432 9 |          napoly cítila sa rozdielne. A medzi touto trhlinou života
433 9 |            jej, že ju kladú do hrobu a Svätopluk nad ňou kvíli.
434 9 |           vytrhla z tejto blaženosti a ona si uvedomila svoje nešťastie,
435 9 |               Bočila od spoločnosti, a keď ju na to nútili, neprotivila
436 9 |           predsa vstúpila do bohatej a nádhernej siene, a bubny
437 9 |           bohatej a nádhernej siene, a bubny a trúbky ozvali sa
438 9 |             nádhernej siene, a bubny a trúbky ozvali sa na jej
439 9 |            výkriky, lenže táto sláva a vrava neprenikli. cez jej
440 9 |          Svätopluka, zastala pri ňom a zaliali ju horúce slzy.
441 9 |             Adelaidu, obeť okolností a osudov národov, a pozrime
442 9 |          okolností a osudov národov, a pozrime na: nemeckú ríšu. ~
443 9 |              kráľovstve sa s hrmotom a hlukom zbieralo vojsko.
444 9 |         hlukom zbieralo vojsko. Šíky a pluky sa stavali zo severu
445 9 |           pluky sa stavali zo severu a z juhu, z východu a západu.
446 9 |           severu a z juhu, z východu a západu. Konečne mala byť
447 9 |      nechystal do boja s takou mocou a silou. Mnísi a vojnoví nahuckávači
448 9 |           takou mocou a silou. Mnísi a vojnoví nahuckávači sa usilovali
449 9 |            národe také nepriateľstvo a hnev, aké sa roznietilo
450 9 |              celej cisárskej rodine. A preto sa zmocnila národná
451 9 |                Ba aj lúpežní rytieri a lotri, čo bujdošili v horách,
452 9 |       vojskom si ponechal sám cisár: a každý vojak plesal od radosti,
453 9 |              v Rezne. ~Dlhou, veľkou a strašnou Hercynskou horou
454 9 |            vytiahla z horských dúpät a jaskýň. Slnce sa už schyľovalo
455 9 |              z doliny ozvali lahodné a príjemné hlasy. Vodca rozkázal
456 9 |              rozkázal rozložiť stany a sám vyšiel, aby sa presvedčil,
457 9 |      príjemný hlas nábožných piesní, a zdalo sa mu, že anjelský
458 9 |              ostatné, je mu povedomý a známy, že ho už dakde musel
459 9 |    kláštorných múrov boli iba kriaky a stromy. Po chvíli spev ustal,
460 9 |        rytiera, odstúpila od obloka. A rytier ako omráčený hromom
461 9 |             pozbieral poslednú silu, a keď sa už zvečerilo, pobral
462 9 |       zbožnou mysľou tá mladá mníška a modlí sa. Vo vrúcnej modlitbe
463 9 |       modlitbe zotrváva do polnoci. ~A za koho sa modlí? Či vari
464 9 |         života v myšlienkach na boha a snívaní o Svätoplukovi. ~
465 9 |           všelijakú zberbu povaľačov a lúpežníkov, a teraz sa poberá
466 9 |              povaľačov a lúpežníkov, a teraz sa poberá pod cisárske
467 10|          ovenčenými slávou šťastného a vytúženého úspechu. Potom,
468 10|        Svätopluk zostal dlho na reči a povypytoval sa ho na všetky
469 10|              svojich hlavných radcov a odhodlal sa na ten krok,
470 10|            dokazoval svoju statnosť. A sotva jeho vyslanec opustil
471 10|              Prahy, aby osobne videl a spoznal tento národ a jeho
472 10|          videl a spoznal tento národ a jeho knieža, o ktorom mu
473 10|              priateľom ako český ľud a jeho knieža Bořivoj.  Tento
474 10|             kniežatmi nebolo väčších a úprimnejších priateľov na
475 10|            proti Svätoplukovi rojili a zbierali, on na vojnu ani
476 10|        opustiť všetky nemecké spolky a podmienky, zväzky a sobáše.
477 10|           spolky a podmienky, zväzky a sobáše. Až teraz videl,
478 10|           dobrovoľne nechcel vidieť, a bol len akousi malichernou
479 10|       donútený na tieto predsavzatia a omámený istou domnelou žiadosťou
480 10|              má on v pohotovosti, no a láska, ktorá sa ho prvý
481 10|        túžbou v srdci po dôstojnosti a kráľovskej sláve. Roznecovali
482 10|         porovnával držanie sa, krásu a reč tejto vyšehradskej kňažnej
483 10|              blednúť všetka hrdinská a kráľovská sláva, lebo najblaženejšími
484 10|            alebo sa plavil iba s ňou a s jedným lodníkom na vlnách
485 10|            odovzdal blaženým chvíľam a zabudol pritom, že veci
486 10|           jej hlboko vryl do srdca. ~A tak pre obidve tieto duše
487 10|             míňali sa týždne šťastia a blaha a prinášali im vždy
488 10|            sa týždne šťastia a blaha a prinášali im vždy krajšie
489 10|       pomedzí zazneli nemecké trúby, a hneď potom doleteli chýry,
490 10|       postupuje s celou svojou silou a ešte nikdy nevídanou mocou,
491 10|          nevídanou mocou, aby zrúcal a rozvláčil celý slovanský
492 10|              jeho predstavy, želania a ciele, ktoré si bol uložil,
493 10|             po vyšehradskej kňažnej. A o tomto sa ešte nezhováral
494 10|             ruku, hlas sa mu triasol a neisto hovoril: ~- Bořivoj,
495 10|         Svätopluk sa náhlil do Nitry a Bořivoj zoraďoval šíky a
496 10|             a Bořivoj zoraďoval šíky a pluky, lebo Nemci prekročili
497 10|             sa vždy bližšie k Vltave a ničili a pálili zámky aj
498 10|            bližšie k Vltave a ničili a pálili zámky aj mestá. ~
499 10|           vojska pod vedením princov a samého cisára mala udrieť
500 10|     Svatoslava, Spytimíra, Vítěslava a iných, neďaleko Vltavy,