Chapter

 1 2 |     milostivá kňažná, - začala svoju reč komorná - dovoľte mi
 2 2 |      Každá strana sa usilovala svoju mienku podoprieť dostatočnými
 3 2 |     radu aj cisára nakloniť na svoju stranu. Preto sa hneď aj
 4 3 |   musel zaviazať za seba aj za svoju krajinu na každoročné poplatky,
 5 3 |  počuli. Ale ona videla všetku svoju rozkoš, útechu a blaženosť
 6 4 |   sveta pri manželstvách kladú svoju lásku a náklonnosť na posledné
 7 4 | Neznepokojujte si pre túto vec svoju myseľ, - tak tíšil Svätopluk
 8 4 |  horúcimi slovami prejavila mu svoju lásku, ktorú Svätopluk nemohol
 9 5 |      český národ nevie skláňať svoju šiju do otrockého jarma.
10 7 |     skutok, ktorým som sprznil svoju slávu naveky - to, že som
11 7 |     ctižiadosťou som poškvrnil svoju slávu, sám ju chcem znovu
12 8 |     slabí, že vás potrebujú na svoju obranu? ~Poznám boha, ktorého
13 8 |       te svoje srdcia, otvorte svoju myseľ pravde, odovzdajte
14 9 |    niekedy aj so smiechom - na svoju vädnúcu krásu, na hasnúci
15 9 |  ovenčený, predsa si zachováva svoju smutnú podobu. ~Ustanovili
16 10|        jeho vyslanec dokazoval svoju statnosť. A sotva jeho vyslanec
17 10|         že Svätopluk zabúda na svoju slávu, nemohol mu ani prudký
18 10|       ríšou potom, keď skončil svoju zemskú púť, ako znesvárení