Chapter

 1 1 | svadbu veľkomoravského kráľa. Hoci sa až dodnes svadbia, Svätoplukova
 2 1 |     rozrývať. Ako ma to bolí! Hoci, - pokračoval po malej prestávke, -
 3 3 |   národa držal nad ním stráž. Hoci ohromený, ale nie zdurený,
 4 7 |       a odporujúce si správy. Hoci sa spočiatku napospol hovorilo,
 5 7 |   robí prípravy na slávnosti, hoci sa nikomu okrem Metoda nezdôveril,
 6 7 |       duchaprítomný človek, a hoci miernej mysle, nepoznal
 7 7 |     že ti národ pre tvoj čin, hoci hriešny, nedôveruje. Sila
 8 7 |   slovanskou krvou, by Nemka, hoci ešte zo slávnejšieho rodu,
 9 8 |     čo v ňom ešte bolo: - No, hoci to nie je nitrianske víno,
10 8 |      vyšehradských ohradách. ~Hoci sa to rozumie samo sebou,
11 8 |    nemectvo aj kresťanstvo, a hoci cítil v sebe silu, nevedel,
12 8 |    zreteľne hovoriť o bohu, a hoci im mnohé zostalo záhadou,
13 8 |      tejto krajiny rozšíriť. ~Hoci sa Metod skoro po Bořivojom
14 9 |    pána, posledné požehnanie. Hoci si to so sobášom inak rozmyslel,
15 9 |      a môže sa potom premeniť hoci na zafír, nikdy viac neoživí
16 10|       celý slovanský východ. ~Hoci sa zdalo, že Svätopluk zabúda
17 10| udrieť na Svätoplukovu ríšu. ~Hoci Bořivoj rozostavil svoje
18 10|   rozvodnili od ľudskej krvi. Hoci mestá a dediny ľahli popolom,